Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/29/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB ŠUMPERSKÁ, ulica Šumperská 10041, Prievidza, IČO: 42 147 395, zast. Advokátskou kanceláriou OLŠOVSKÝ, spol. s r. o., ul. G. Švéniho č. 6, Prievidza, IČO: 50 595 652, žalovaný L. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. P. č. XX/XX, L., zast. JUDr. Romanom Henčelom, advokátom, ul. G. Švéniho č. 8, Prievidza, o zaplatenie 6.515,62 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie sumy 175,12 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.885,66 eur s 5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 2.257,12 eur od 17.12.2016 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 24,64%.

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou zo dňa 23.2.2017 podanou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti žalovanému zaplatenia 5.460,22 eur s 5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 3.224,45 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol od 1.1.2010 do 18.9.2016 jeho predsedom, za ktorú činnosť poberal na základe Príkaznej zmluvy zo dňa 19.2.2010 odmenu vo výške 125,- eur mesačne. Podľa ustanovenia , bol povinný riadiť činnosť spoločenstva a konať v jeho mene. V rámci povinností bol za zamestnávateľa, okrem iného, povinný platiť daňovému úradu preddavky na daň zo závislej činnosti, odvody do zdravotnej poisťovne a do sociálnej poisťovne, a tiež platiť za dodávané energie (elektrina, voda) za bytový dom. Svoje povinnosti, vyplývajúce mu z výkonu funkcie predsedu spoločenstva riadne neplnil, čím mu spôsobil škodu. O tejto škode sa dozvedel až po tom, ako bol žalovaný odvolaný z funkcie predsedu spoločenstva a vydal mu časť účtovnej agendy. Ako predseda spoločenstva bol žalovaný povinný zraziť a platiť daňovému úradu preddavky na daň z príjmu z jeho závislej činnosti (za zamestnanca). Túto svoju povinnosť si riadne a včas neplnil. Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 4.11.2016, mu (žalobcovi) vyrubil pokutu vo výške 60,- eur za oneskorené podania výkazu a úhrady dane zo závislej činnosti, zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za obdobie 4. štvrťroka 2010 až august 2016. Z tohto rozhodnutia vyplýva aj to, že za všetky tieto obdobia každý mesiac, neboli podané prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmu zamestnanca a zamestnávateľa. Ihneď po tom, ako sa túto skutočnosť dozvedel, uvedené preddavky uhradil. Konaním žalovaného mu vznikla škoda vo výške 1.682,72 eur

(neodvedené preddavky na daň zo závislej činnosti zamestnanca) a 60,- eur (pokuta). Žalovaný ako predseda spoločenstva bol povinný platiť aj odvody za zamestnanca do sociálnej poisťovne. Túto povinnosť si však riadne nesplnil. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza mu (žalobcovi) vyrubila penále vo výške 1.284,64 eur za nepodanie výkazov zamestnávateľa za obdobie január 2011 až marec 2016 a za nezaplatenie odvodov zo závislej činnosti žalovaného vo výške 786,62 eur. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ako štatutárny orgán riadne a včas nepodal výkazy a neodviedol odvody zo svojej závislej činnosti. Vznikla mu tak škoda vo výške 2.071,26 eur. Ako predseda spoločenstva bol tiež povinný za bytový dom platiť dodávateľom energií (elektrina, voda) za poskytnuté služby. Dodávateľ elektrickej energie odpojil spoločné priestory od tejto energie aj napriek tomu, že spoločenstvo malo na účte dostatok finančných prostriedkov. Žalovaný riadne a včas nezaplatil fakturované sumy za dodávku elektrickej energie a vody, v dôsledku čoho vznikol ich dodávateľom nárok na úrok z omeškania a nárok na poplatok za opätovné pripojenie elektrického zariadenia, a ktoré spoločenstvo dodávateľom zaplatilo. Týmto konaním, resp. nekonaním žalovaného mu vznikla škoda vo výške 174,25 eur. Ako predseda spoločenstva bol tiež povinný platiť odvody za zamestnanca do zdravotnej poisťovne. Túto povinnosť si riadne neplnil. Mesačné výkazy za zamestnávateľa za obdobie január 2010 až november 2014 do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Prievidza a za obdobie december 2014 až september 2016 do zdravotnej poisťovne UNION, a.s., pobočka Prievidza, nepodal. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Prievidza neodviedol odvody za zamestnanca (zo svojej závislej činnosti, za ktorú poberal ako predseda spoločenstva odmenu) vo výške 300,- eur a do zdravotnej poisťovne UNION, a.s., pobočka Prievidza neodviedol odvody za zamestnanca (zo svojej závislej činnosti, za ktorú poberal ako predseda spoločenstva odmenu) vo výške 101,13 eur. Týmto konaním, resp. nekonaním žalovaného mu vznikla škoda vo výške 401,23 eur. Žalovaný ako predseda nakladal aj s finančnými prostriedkami spoločenstva, nachádzajúcimi sa v pokladni spoločenstva. Z pokladničnej knihy vyplýva, že v deň, keď mu skončila funkcia predsedu spoločenstva nevyúčtovaná bola suma 1.994,30 eur. Po skončení výkonu funkcie novému predsedovi neodovzdal žiadnu čiastku. Týmto svojím konaním (neodovzdaním spoločenstvu finančných prostriedkov), mu spôsobil škodu vo výške 1.994,30 eur. Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí. Žalovaný svojím konaním, resp. nekonaním porušil svoje povinnosti a spôsobil spoločenstvu škodu celkovo vo výške 6.383,66 eur. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza po vykonanej kontrole, mu (žalobcovi ) vrátila 15,03 eur. Žalovanému nevyplatil za výkon funkcie predsedu spoločenstva sumu 125,- eur za mesiac august 2016 a sumu 28,41 eur alikvotnú časť za mesiac september 2016. Žalovaný dňa 30.5.2016 sám uhradil Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza 705,- eur a jemu uhradil 5 krát 10,- eur, t. j. 50,- eur. Všetky tieto sumy si započítal na svoju pohľadávku. Žalovaný mu tak nahradil škodu vo výške 923,44 eur. Listom zo dňa 8.12.2016 vyzval žalovaného na náhradu škody. Na výzvu reagoval s tým, že za škodu nezodpovedá.

3. Vo vyjadrení zo dňa 29.3.2017 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v prvom zdaňovacom období jeho pôsobenia (za rok 2010) komunikoval s Daňovým úradom, pobočka Prievidza, za účelom presného zistenia povinností vyplývajúcich z funkcie predsedu spoločenstva. Daňový úrad, pobočka Prievidza mu výslovne potvrdil, že nie je povinnosťou spoločenstva vlastníkov bytov podávať daňové priznanie, pokiaľ nemá iné príjmy zo závislej činnosti okrem príjmu od vlastníkov, poskytovaných ako zálohy za služby a do fondu opráv a údržby. Daňový úrad, pobočka Prievidza informoval v rámci komunikácie o jedinom príjme spoločenstva nad rámec záloh za plnenia služieb, konkrétne za prenájom spoločných priestorov spoločnosti PTH, a.s. Prievidza, výška ročného nájmu však bola zanedbateľná a nedosahovala výšku, ktorú by bolo potrebné priznať v daňovom priznaní. Pracovník Daňového úradu, pobočka Prievidza ho ubezpečil, že ani v tomto prípade nie je potrebné podávať daňové priznanie. Pokiaľ ide o odmenu, ktorú poberal na základe uzavretej príkaznej zmluvy, pracovníkovi Daňového úradu, pobočka Prievidza oznámil, že si ju zarátava do príjmov v samostatnom daňovom priznaní, ktoré podával za seba ako fyzickú osobu, ako ďalší príjem. Tiež bol ubezpečený, že postupuje správne. Keďže príjem z príkaznej zmluvy priznával vo svojich daňových priznaniach, je toho názoru, že nebolo povinnosťou spoločenstva podávať voči Daňovému úradu, pobočka Prievidza výkaz a úhradu dane zo závislej činnosti. Pokiaľ si žalobca voči nemu uplatňuje nárok o zaplatenie sumy 1.682,72 eur, ktorú označil ako neodvedené preddavky na daň zo závislej činnosti za zamestnanca, a ktorú sumu zaplatil, tak si tým len splnil zákonnú povinnosť, a preto si ju nemôže voči jeho osobe z titulu zodpovednosti za škodu, uplatňovať. Poukázal na list zo dňa 4.12.2016, adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu s tým, že čiastku, ktorú uhradí v zmysle uzavretia sporu a s ohľadom na zachovanie dobrých vzťahov

je 60,- eur, ktorá predstavuje pokutu vyrubenú spoločenstvu Daňovým úradom, pobočka Prievidza za omeškanie s úhradou dane zo závislej činnosti. Predpokladá, že Daňový úrad, pobočka Prievidza po preverení danej skutočnosti, zaplatené preddavky vráti žalobcovi. Pokiaľ ide o penále 1.284,64 eur, ktoré žalobcovi predpísala Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza uviedol, že na túto sumu s ním uzavrel dohodu o prevzatí záväzku. Sumu 786,62 eur, ktorú žalobca uhradil Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza z titulu odvodov zo závislej činnosti, nie je možné považovať za škodu, ktorú by mu mal spôsobiť. Škodou môžu byť maximálne penále, ktoré si Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza uplatnila. Ďalej uviedol, že po kontrole vykonanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Prievidza, ho jej pracovníci informovali, že akú sumu je potrebné uhradiť, a ktorú aj obratom uhradil. Išlo o 705,- eur, a ktorú skutočnosť preukáže až dodatočne. Pracovníci Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza mu navrhli, aby realizoval odvody, čo aj začal bezodkladne vykonávať. Znížil si hrubú odmenu o odvod za zamestnanca a ďalej si vyplácal len sumu, ktorá bola rozdielom. Keďže za všetky predchádzajúce obdobia doplatil Sociálnej poisťovni celú sumu a spláca penále priamo na jej účet po 10,- eur, považuje túto pohľadávku ako prebiehajúcu podľa dohody až do splatenia. Dňa 27.3.2017 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov, kde sa až dozvedel, že sumu, ktorú uhrádzal Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza v mesačných splátkach, žalobca zaplatil, a že Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza splátky vrátila žalobcovi, a ten ich následne poukázal na jeho (žalovaného) účet. Pokiaľ ide o plnenie povinností vo vzťahu k dodávateľom elektrickej energie a vody, transakcie vykonával cez mobilnú aplikáciu a predpokladal, že sú vykonané. Je zrejmé, že vzhľadom na nedokonalosť mobilných sietí, sa to nie vždy zdarilo. Je preto možné, že tieto povinnosti neboli splnené v riadnom čase. Odpojenie bytového domu od dodávky elektrickej energie, bolo spôsobené nedorozumením. Dodávateľ vrátil na účet žalobcu zálohy a následne zaslal faktúry na zaplatenie. Všetko nasvedčovalo tomu, že sú uhradené. Po odpojení bytového domu od dodávky elektrickej energie, okamžite kontaktoval dodávateľa, záležitosť sa objasnila. Následne dodávateľ účtoval poplatok za opätovné pripojenie. V časti žalovanej sumy 174,25 eur uplatnil námietku premlčania uplatneného nároku. O povinnosti platiť odvody do zdravotnej poisťovne za zamestnávateľa, ako aj o ostatných povinnostiach sa tiež dozvedel pri kontrole vykonanej pracovníkmi Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza. Potvrdenia zo zdravotných poisťovní, ale neobsahovali údaj, že by mu vznikol nedoplatok. Nový predseda ho informoval o preplatku, ktorý bol zdravotnou poisťovňou UNION, a.s., pobočka Prievidza poukázaný spoločenstvu. Ak ide o odvody, ktoré malo zo zákona odviesť do zdravotnej poisťovne spoločenstvo, tak zaplatenie týchto odvodov nemôže byť považované za škodu. Preto sa k správnosti údajov, nemôže presnejšie vyjadriť. K nároku žalobcu o zaplatenie sumy 1.994,30 eur uviedol, že v danom období prišiel o vlastné PC zariadenie (opätovne mal technickú poruchu na hard disku na notebooku), ktoré si vždy zaobstaral z vlastných prostriedkov. Podľa žalobcom predloženej pokladničnej knihy, ktorú si prešiel, predpokladá, že rozdiel vznikol v rokoch 2010 a 2011. Tu je však chýbajúci údaj o sume 500,- eur, ktorá bola vyplatená Ing. Ľubici Važanovej. Táto mu osobne potvrdila jej prevzatie. Suma 500,- eur, jej bola vyplatená titulom poskytnutej pomoci spoločenstvom po povodniach. Chyba bude aj v prvej položke, kde si je istý, že vyberal konkrétnu sumu 2.630,37 eur pre presne určené osoby, ktorým aj bola odovzdaná. Odovzdal celú sumu a nie 2.108,58 eur. Rozdiel je potom už 1.021,79 eur. Verí, že aj zvyšná suma je len nedorozumením a nezaúčtovaním položiek. V roku 2010 prevzal pokladňu s nulovým zostatkom a nikdy nemal v hotovosti peňažné prostriedky, ktoré sú uvedené v pokladničnej knihe. Vždy, keď bolo potrebné niečo uhradiť v hotovosti, tak z účtu spoločenstva vybral konkrétnu sumu v takej výške, aby po vykonaní úhrady nebol v pokladni žiadny zostatok v hotovosti. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že mu uhradil 5 krát 10,- eur, je to nesprávny údaj, lebo pravidelne mesačne dohodnutú sumu platí na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza (nie spoločenstvu) a ku dňu vyjadrenia sa k žalobe, je to 80,- eur (8 krát 10,- eur). Táto platba je k položke II. žaloby (1.284,64 eur).

4. V podaní zo dňa 24.5.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu uviedol, že žalovaný ako štatutárny zástupca spoločenstva bol pri výkone svojej funkcie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo zahŕňa aj znalosť právnych predpisov, vrátane daňových, ktoré upravujú jeho povinnosti pri výkone funkcie. Ako predseda spoločenstva bol povinný zraziť a odviesť Daňovému úradu, pobočka Prievidza preddavky na daň z príjmu zo závislej činnosti (za zamestnanca). Túto povinnosť si riadne a včas neplnil. Odmenu si vyplácal bez toho, aby z nej zrazil preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti. Tieto preddavky muselo dodatočne zaplatiť zo svojich finančných prostriedkov spoločenstvo. Žalovaný je povinný mu túto škodu nahradiť. Dňa 3.5.2017 na jeho účet zaplatil sumu 175,12 eur s poznámkou „Daň 2016“, čím prakticky uznal nárok na náhradu škody, ktorá vznikla spoločenstvu z uvedeného titulu. Žalovaný si tiež vyplácal odmenu bez toho, aby z nej za zamestnanca (za seba) zaplatil odvody do Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza. Tieto odvody muselo dodatočne zaplatiť

spoločenstvo zo svojich finančných prostriedkov. Nárok na zaplatenie sumy 174,25 eur premlčaný nie je, čo vyplýva z faktúr, ktoré sú prílohou žaloby. Žalovaný si tiež vyplácal odmenu bez toho, aby z nej za zamestnanca (za seba) zaplatil odvody do zdravotnej poisťovne. Tieto odvody muselo dodatočne zaplatiť spoločenstvo zo svojich finančných prostriedkov. K sume 1.994,30 eur žalovaný uvádza len svoje domnienky a dohady, ktoré nevie podložiť žiadnymi dôkazmi a porušenie svojich povinností sa snaží ospravedlniť poruchou technických zariadení.

5. Podaním zo dňa 24.5.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu zobral sčasti späť o zaplatenie sumy 175,12 eur. Podľa , súd konanie v uvedenej časti zastavil.

6. Podaním zo dňa 24.5.2017 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu - rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 1.000,- eur. Procesný návrh odôvodnil tým, že nevyúčtovaný zostatok finančných prostriedkov mal byť vyšší o 1.000,- eur, než ako uviedol v žalobe, a to 2.994,30 eur.

7. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. -69 zo dňa 2.6.2017 pripustil zmenu - rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 1.000,- eur.

8. V podaní zo dňa 20.6.2017 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, v súvislosti s článkom I. žaloby zotrvával na tom, že v prvom zdaňovacom období (za rok 2010) komunikoval s Daňovým úradom, pobočka Prievidza za účelom zistenia povinností vyplývajúcich z jeho funkcie predsedu spoločenstva. Dňa 3.5.2017 poukázal žalobcovi sumu 175,12 eur s poznámkou „Daň 2016“, pretože v daňovom priznaní za tento kalendárny rok priznal príjem od žalobcu nie v sume 1.500,- eur, ale ponížený o preddavky na daň zaplatené spoločenstvom. Tým vznikol preplatok na zaplatených preddavkoch, ktorý prislúcha žalobcovi. Po konzultácii s daňovým poradcom ako postupovať, keď spoločenstvo dodatočne uhradilo preddavky na daň z príjmu zo závislej činnosti, pripravuje podklady na dodatočné (opravné) daňové priznania za roky 2010 až 2015. Tým by mali byť daňové preddavky, uhradené žalobcom daňovým úradom vrátené a po ich prijatí ako to urobil v máji 2017 za rok 2016, prevedie ich na účet žalobcu. Poukázaním 175,12 eur neuznal nárok o zaplatenie škody, len previedol sumu, ktorú mu daňový úrad vrátil za predmetné zdaňovacie obdobie. K odvodom do Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, ktoré uhradil žalobca vo výške 786,62 eur uviedol, že tieto odvody sa aj teraz uhrádzajú za spoločenstvo mesačne a suma 786,62 eur je za zamestnávateľa (spoločenstvo). Pracovníci Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza ho po vykonanej kontrole informovali, akú sumu je potrebné zaplatiť za zamestnanca za celé obdobie. Išlo o sumu 705,- eur, ktorú obratom uhradil. Zotrvával na tom, že odpojenie bytového domu od dodávky elektrickej energie bolo spôsobené nedorozumením, všetko nasvedčovalo tomu, že faktúry sú uhradené. Po odpojení bytového domu od dodávky elektrickej energie, okamžite kontaktoval ich dodávateľa a dodávka bola obnovená. Za opätovné pripojenie bol spoločenstvu účtovaný poplatok. Od zdravotných poisťovní má k dispozícii potvrdenia o tom, že nevedú voči jeho osobe žiadne pohľadávky. Pokiaľ ide o škodu uplatňovanú vo výške 2.994,30 eur, zotrvával na tom, že v danom období prišiel o vlastné PC zariadenie. Finančné prostriedky však boli vždy použité len na pokrytie výdavkov za služby pre spoločenstvo. Tvrdenia žalobcu jednoznačne odmieta.

9. Podaním zo dňa 22.1.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd pripustil zmenu - rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 55,40 eur. Procesný návrh odôvodnil tým, že mu bolo doručené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.1.2019 ako správcu dane, ktorým mu vyrubil úrok z omeškania vo výške 55,40 eur, z titulu nezaplatenia dane z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie rok 2014 v ustanovenej lehote a výške. Žalovaný ako predseda spoločenstva bol povinný platiť daňovému úradu daň z príjmov zo závislej činnosti (za zamestnanca) riadne a včas, ktorú povinnosť si nesplnil. Spoločenstvo úrok 55,40 eur uhradilo dňa 18.1.2019. Konaním žalovaného mu vznikla škoda v uvedenej výške.

10. Okresný súd Prievidza na pojednávaní dňa 25.1.2019 pripustil zmenu - rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 55,40 eur.

11. V podaní zo dňa 26.4.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dňa 29.5.2017 navrhol, aby súd pripustil zmenu - rozšírenie žaloby. Išlo pritom o kvantitatívnu zmenu, lebo ním uplatnený nárok zostal stále nárokom o náhradu škody v zmysle príslušných ustanovení zákona o

vlastníctve nebytových priestorov. Po zistení, že skutočná škoda, ktorú mu spôsobil žalovaný je vyššia ihneď navrhol, aby súd pripustil zmenu - rozšírenie žaloby.

12. V podaní zo dňa 2.5.2019 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení.

13. V podaní zo dňa 3.7.2020 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku o zaplatenie sumy 1.000,- eur.

14. Žalobca označil dôkazy: výsluch svedkov Bc. X. R., L.. Y. W., T. R., Predžalobnú výzvu zo dňa 9.12.2016, Príkaznú zmluvu zo dňa 19.2.2010, rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 104232560/2016 zo dňa 4.11.2016, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XXXX . zo dňa 28.6.2016 s prílohou, faktúry č. 230540410, č. 940000027, výpis z účtu zo dňa 7.1.2014, faktúry č. 220289382, č. 920000756, výpis z účtu zo dňa 13.4.2012, faktúry č. 220222062, č. 920000207, č. 220257360, č. 920000550, výpis z účtu zo dňa 20.7.2012, faktúry č. 241228753, č. 915000022, výpis z účtu zo dňa 7.1.2015, faktúru č. 6201192040, sumár nedoplatkov dodávateľom energií, sumár odvodov z odmeny predsedu spoločenstva, pokladničnú knihu, výpis z účtu zo dňa 3.5.2017, zo dňa 5.12.2016, zo dňa 29.10.2016, zo dňa 18.11.2016, zo dňa 28.10.2016, zo dňa 14.3.2012, zo dňa 25.5.2012, zo dňa 19.11.2012, zo dňa 14.2.2015, zo dňa 25.2.2014, zo dňa 17.12.2012, zo dňa 18.1.2019, rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 100114027/2019 zo dňa 10.1.2019, výpis z účtu zo dňa 17.4.2015, zo dňa 4.5.2015, pohyby na bežnom účte od 1.1.2010 do 25.11.2016, Zmluvu o spoločenstve zo dňa 9.12.2009, uznesenie Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 16.12.2019.

15. Žalovaný označil dôkazy: výsluch svedkyne Ing. O. P., Odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 14.12.2016, Zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 10.10.2016, vyjadrenie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 24.10.2016 a zo dňa 15.11.2016 údaje zo svojho účtu č. l. 257 p.v..

16. Podľa , na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

17. V zmysle citovaného ustanovenia zákona, súd môže vyzvať stranu sporu na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď ich predložila ako nedostatočne substancované.

18. Štatutárny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní, a tiež postupom podľa uviedol, že po nástupe do funkcie predsedu spoločenstva prevzal i účtovnú agendu. Po oboznámení sa s ňou zistil, že žalovaný si odmenu, ktorú mu ako orgán spoločenstva schválilo spoločenstvo, vyplácal v brutto výške. Povinnosti voči daňovému úradu (zrazenie a odvedenie preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti za zamestnanca), voči sociálnej poisťovni (odvody na poistné za zamestnanca), voči zdravotnej poisťovni (preddavok na poistné), si neplnil. Po tomto zistení žalobca zo svojich finančných prostriedkov poukázal daňovému úradu 1.682,72 eur, sociálnej poisťovni 786,62 eur a zdravotným poisťovniam 300,- eur plus 101,13 eur (za žalovaného ako zamestnanca).V období od konca roka 2016 a v priebehu nasledujúceho roka, realizovala Bc. X. R. rekonštrukciu účtovníctva spoločenstva. Podľa zistených údajov, nevyúčtovaná bola suma 1.994,30 eur. V rokoch 2010 až 2012 výbery finančných prostriedkov prevyšovali vynaložené výdavky. V mesiaci februári alebo marci 2017 bolo zistené, že uvedená suma je vyššia o 1.000,- eur. Podľa výpisu z účtu zo dňa 17.4.2015, suma 1.000,- eur predstavovala zálohu na materiál. V účtovných dokladoch odovzdaných žalovaným sa však doklady o nákupe materiálu v tejto hodnote nenachádzali. V roku 2010 v Meste Prievidza boli povodne. Spoločenstvo finančnú výpomoc vo výške 500,- eur poskytlo aj Ing. O.. V časovom období 2010 až 2016 orgánmi žalobcu boli: predseda, rada a zhromaždenie. Počas pôsobenia žalovaného vo funkcii predsedu spoločenstva, kontrolná činnosť vo vzťahu k nemu nefungovala, resp. nefungovala tak ako mala, čo vyplýva aj zo stavu agendy, ktorú po skončení výkonu funkcie odovzdal.

19. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní, a tiež postupom podľa uviedol, že žalovaný ako predseda spoločenstva porušil právne predpisy o povinnosti zraziť zamestnancovi a odviesť správcovi dane preddavok na daň zo závislej činnosti, o povinnosti odviesť za zamestnanca poistné do sociálnej poisťovne a preddavky na zdravotné poistenie. Z titulu tejto pozície ako jediný bol za spoločenstvo oprávnený uzatvárať právne úkony, a to aj s

dodávateľmi energií, disponovať s účtom a platiť zálohové platby za dodávané energie. Škoda vo výške 1.682,72 eur žalobcovi vznikla za obdobie od 1.1.2010 do 7.9.2016, škoda vo výške 786,62 eur za obdobie január 2011 až september 2016, škoda vo výške 401,13 eur za obdobie január 2010 až september 2016. Žalovaný si vyplácal brutto odmenu vo výške 125,- eur mesačne. Účtovnú agendu odovzdal v dvoch taškách a neúplnú. V súvislosti s plnením si povinností radou ako dozorným orgánom podľa právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný svojím konaním spôsobil, že rada nemala prístup k účtovným dokladom a preto si nemohla plniť zákonom stanovené povinnosti, a to kontrolovať vedenie účtovníctva a iných dokladov.

20. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní a tiež postupom podľa uviedol, že predtým ako bol do funkcie predsedu spoločenstva žalobcu zvolený, po dobu dvoch rokov pôsobil ako dôverník medzi vlastníkmi a správcom bytového domu. V tejto súvislosti sa oboznámil so základmi správy bytového domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov neboli spokojní s tým, ako správca a to spoločnosť Bytos, správa bytov, s.r.o. Prievidza vykonáva správu a preto sa dohodli, že na správu bytového domu zriadia spoločenstvo. Počas obdobia výkonu funkcie predsedu spoločenstva, mu bola vyplácaná odmena 125,- eur mesačne brutto. Agendu žalobcu, vrátane účtovnej knihy viedol on, a to tak ako vedel. Je však skôr technický typ. Používal software určený pre spoločenstvá. V roku 2010 a aj 2012 mal technickú poruchu na hard disku notebooku. K dispozícii mu zostali len predtým vytlačené listiny. Vtedajšieho člena rady Y. upozorňoval, že výkon jeho funkcie predsedu spoločenstva nie je kontrolovaný. V polovici roka 2011 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej sa dohodlo, že sa vykoná kontrola agendy, ktorú viedol od obdobia zvolenia do funkcie predsedu spoločenstva. Podľa vyjadrenia člena dozornej rady T. kontrola bola zrealizovaná v rozsahu 60%. O jej výsledku mala byť vyhotovená zápisnica, k čomu ale nedošlo. Od polovice roka 2011 sa uskutočňovala kontrola agendy v intenzite každý mesiac, čo však trvalo len po dobu niekoľkých mesiacov. Ďalšie kontrolné mechanizmy boli prijaté až v roku 2016.Výber finančných prostriedkov z účtu žalobcu mohol realizovať len on. S pokladničnou knihou predloženou žalobcom, sa oboznámil. Finančné prostriedky chýbajú z obdobia roka 2010 a 2011. Je možné, že niektorý z dokladov o vynaložených výdavkoch sa stratil. V súvislosti s výpisom z účtu zo dňa 17.4.2015 uviedol, že sumu 1.000,- eur previedol na svoj účet. Takýto postup bol jednoduchší, keď pomocou bankomatovej karty mohol realizovať výber peňazí. Tieto boli určené na plánovanú opravu, ktorá sa ale neuskutočnila. Peniaze sa použili na vyplatenie preplatkov vlastníkom bytov a nebytových priestorov z titulu vyúčtovania služieb za rok 2014. V období vykonávania funkcie predsedu spoločenstva bol zamestnancom u viacerých zamestnávateľov a určité obdobie pôsobil aj ako samostatne zárobkovo činná osoba.

21. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní a tiež postupom podľa uviedol, že žalovaný ako predseda spoločenstva všetky úhrady realizoval cez účet. Počas jeho pôsobenia, kontrola vo vzťahu k nemu bola zo strany rady ako dozorného orgánu, nedostatočná. Suma 1.682,72 eur, ktorú žalobca zaplatil správcovi dane ako preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti žalovaného, nie je škodou. Za škodu je možné považovať len zaplatené sankcie. Škoda znamená zníženie majetkovej sféry poškodeného. Ak by v predmetnom časovom období, žalovaný ako predseda spoločenstva odvádzal správcovi dane preddavky na daň z príjmu zo závislej činnosti, tak by to bolo z finančných prostriedkov žalobcu. Žalovaný žiadne finančné prostriedky žalobcu nespreneveril, použil ich len na tie účely, na ktoré ich použiť mal. Problém spočíva v nedostatočnej účtovnej evidencii. Navrhol, aby súd zohľadnil v prospech žalovaného spoluzodpovednosť žalobcu za prípadnú škodu z dôvodu, že prostredníctvom kontrolného orgánu, a to rady riadne nezabezpečil kontrolnú činnosť, prípadné nedostatky sa mohli riešiť priebežne.

22. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

23. Zo Zmluvy o spoločenstve zo dňa 9.12.2009 vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súpisným číslom XXXXX na ulici P., nachádzajúcom sa na parc. č. KN XXXX o výmere 657m2, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. L., obec Prievidza, založili Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pod menom: SVB ŠUMPERSKÁ. Podľa časti I., čl. 4 písm. a) zmluvy, základným cieľom spoločenstva je zabezpečiť bezchybnú prevádzku bytového domu uvedeného v čl. 2 pre všetkých vlastníkov bytových jednotiek a nebytových priestorov, ako aj ich nájomcov. Podľa časti III., čl. 1 zmluvy, orgány spoločenstva sú: a) zhromaždenie, b) predseda, c) rada.

24. V Príkaznej zmluve zo dňa 19.2.2010, sú ako zmluvné strany označení: príkazca - SVB ŠUMPERSKÁ, ulica Šumperská 10041, Prievidza, IČO: 42 147 395, príkazník - žalovaný. Podľa čl. IV. zmluvy, uzatvorením tejto príkaznej zmluvy nevzniká pracovnoprávny vzťah medzi príkazcom a príkazníkom. Podľa čl. V. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na mesačnej odmene príkazníkovi vo výške: hrubá odmena 125,- eur. Príkazca sa zaväzuje zaplatiť dohodnutú odmenu po splnení príkazu príkazcom, bezhotovostným prevodom v prospech účtu príkazníka: č. 1XXXXXXXXX/XXXX.

25. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu vyplýva, že na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX bol bezhotovostným prevodom realizovaný prevod finančných prostriedkov titulom dohodnutej mesačnej odmeny nasledovne: dňa 9.3.2010 250,- eur (za január a február 2010), dňa 23.4.2010 125,- eur, dňa 24.5.2010 125,- eur, dňa 8.6.2010 125,- eur, dňa 15.7.2010 125,- eur, dňa 20.8.2010 125,- eur, dňa 13.9.2010 125,- eur, dňa 21.10.2010 125,- eur, dňa 8.11.2010 125,- eur, dňa 6.12.2010 125,- eur, dňa 17.1.2011 125,- eur, dňa 4.2.2011 125,- eur, dňa 14.3.2011 125,- eur, dňa 11.4.2011 125,- eur, dňa 10.5.2011 125,- eur, dňa 16.6.2011 125,- eur, dňa 1.8.2011 125,- eur, dňa 25.8.2011 125,- eur, dňa 27.9.2011 125,- eur, dňa 20.10.2011 125,- eur, dňa 4.11.2011 125,- eur, dňa 8.12.2011 125,- eur, dňa 24.1.2012 125,- eur, dňa 27.2.2012 125,- eur, dňa 27.3.2012 125,- eur, dňa 30.4.2012 125,- eur, dňa 25.5.2012 125,- eur, dňa 29.6.2012 125,- eur, dňa 30.7.2012 125,- eur, dňa 31.8.2012 125,- eur, dňa 6.9.2012 125,- eur, dňa 10.10.2012 125,- eur, dňa 19.11.2012 125,- eur, dňa 18.12.2012 125,- eur, dňa 10.1.2013 125,- eur, dňa 28.2.2013 125,- eur, dňa 2.4.2013 125,- eur, dňa 12.4.2013 125,- eur, dňa 31.5.2013 125,- eur, dňa 5.6.2013 125,- eur, dňa 26.8.2013 125,- eur, dňa 26.8.2013 125,- eur, dňa 27.9.2013 125,- eur, dňa 6.11.2013 125,- eur, dňa 18.12.2013 125,- eur, dňa 18.12.2013 125,- eur, dňa 31.1.2014 125,- eur, dňa 25.3.2014 250,- eur (za január a február 2014), dňa 7.4.2014 125,- eur, dňa 20.5.2014 125,- eur, dňa 2.6.2014 125,- eur, dňa 9.7.2014 125,- eur, dňa 2.9.2014 250,- eur (za júl a august 2014), dňa 9.10.2014 125,- eur, dňa 11.11.2014 125,- eur, dňa 18.12.2014 125,- eur, dňa 7.1.2015 125,- eur, dňa 6.2.2015 125,- eur, dňa 5.3.2015 125,- eur, dňa 1.4.2015 125,- eur, dňa 4.5.2015 125,- eur, dňa 1.6.2015 125,- eur, dňa 18.7.2015 125,- eur, dňa 6.8.2015 125,- eur, dňa 17.9.2015 125,- eur, dňa 2.10.2015 125,- eur, dňa 6.11.2015 125,- eur, dňa 8.12.2015 125,- eur, dňa 8.1.2016 125,- eur, dňa 13.5.2016 113,25 eur, dňa 13.5.2016 113,25 eur, dňa 13.5.2016 113,25 eur, dňa 13.5.2016 113,25 eur, dňa 6.7.2016 113,25 eur, dňa 1.8.2016 113,25 eur, dňa 26.8.2016 113,25 eur.

26. Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 4.11.2016, uložil žalobcovi ako daňovému subjektu úhrnnú pokutu vo výške 60,- eur za správne delikty podľa , za nepodanie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch, dani vyberanej podľa z vyplatených príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse a za nepodanie hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhradách príjmov zo závislej činnosti za 4. štvrťrok 2010 do 31.1.2011, za 1. štvrťrok 2011 do 2.5.2011, za 2. štvrťrok 2011 do 1.8.2011, za 3. štvrťrok 2011 do 31.10.2011, za 4. štvrťrok 2011 do 31.1.2012, za január 2012 do 29.2.2012, za február 2012 do 2.4.2012, za marec 2012 do 30.4.2012, za apríl 2012 do 31.5.2012, za máj 2012 do 2.7.2012, za jún 2012 do 31.7.2012, za júl 2012 do 31.8.2012, za august 2012 do 1.9.2012, za september 2012 do 31.10.2012, za október 2012 do 30.11.2012, za november 2012 do 31.12.2012, za december 2012 do 31.1.2013, za január 2013 do 28.2.2013, za február 2013 do 2.4.2013, za marec 2013 do 30.4.2013, za apríl 2013 do 31.5.2013, za máj 2013 do 1.7.2013, za jún 2013 do 31.7.2013, za júl 2013 do 2.9.2013, za august 2013 do 30.9.2013, za september 2013 do 31.10.2013, za október 2013 do 2.12.2013, za november 2013 do 31.12.2013, za december 2013 do 31.1.2014, za január 2014 do 28.2.2014, za február 2014 do 2.4.2014, za marec 2014 do 30.4.2014, za apríl 2014 do 2.6.2014, za máj 2014 do 30.6.2014, za jún 2014 do 31.7.2014, za júl 2014 do 2.9.2014, za august 2014 do 30.9.2014, za september 2014 do 31.10.2014, za október 2014 do 1.12.2014, za november 2014 do 31.12.2014, za december 2014 do 2.2.2015, za január 2015 do 2.3.2015, za február 2015 do 31.3.2015, za marec 2015 do 30.4.2015, za apríl 2015 do 1.6.2015, za máj 2015 do 30.6.2015, za jún 2015 do 31.7.2015, za júl 2015 do 31.8.2015, za august 2015 do 30.9.2015, za september 2015 do 2.11.2015, za október 2015 do 30.11.2015, za november 2015 do 31.12.2015, za december 2015 do 1.2.2016, za január 2016 do 29.2.2016, za február 2016 do 31.3.2016, za marec 2016 do 2.5.2016, za apríl 2016 do 31.5.2016, za máj 2016 do 30.6.2016, za jún 2016 do 1.8.2016, za júl 2016 do 31.8.2016, za august 2016 do 30.9.2016. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, bol povinný podľa v znení platnom do 31.12.2011 predkladať miestne príslušnému správcovi dane a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok

v lehote podľa v znení platnom do 31.12.2011 do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v znení platnom od 1.1.2012 do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa , o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulé zdaňovacie obdobie podľa v znení platnom do 31.12.2012 do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v znení platnom od 1.1.2013 do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že hlásenie podľa , nebol povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ale ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti, že hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti sa považuje za daňové priznanie podľa osobitného predpisu, a že ak zamestnávateľ, ktorý bol platiteľom dane, bol povinný podať prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil a tento prehľad nepodal v stanovenej lehote, že správca dane použije stanovený postup, ak zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane za tento kalendárny mesiac vznikla povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo ak žiadal správcu dane o vyplatenie daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie. V odôvodnení rozhodnutia je tiež uvedené, že daňový subjekt (žalobca) podal dňa 31.10.2016, t. j. po uplynutí lehoty prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za 4. štvrťrok 2010, za 1. až 4. štvrťrok 2011, za január až december 2012, za január až december 2013, za január až december 2014, za január až december 2015, za január až august 2016, a že na základe týchto podaných prehľadov mu vznikla povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti.

27. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 29.10.2016 je uvedené, že uhradil sumu 1.682,32 eur s poznámkou: úhrada preddavkovej dane.

28. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 18.11.2016 je uvedené, že dňa 18.11.2016 uhradil sumu 60,- eur s poznámkou: úhrnná pokuta.

29. V listinnom dôkaze predloženom žalobcom: Odvody z odmeny predsedu SVB p. X. podľa prílohy je uvedené: daňový úrad - predpis 1.682,72 eur, úhrada 1.682,72 eur. V prílohe označenej: p. X. rozpis, v časti DÚ je uvedený súčet preddavkov na daň z príjmov závislej činnosti: 1.682,72 eur.

30. Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.1.2019 vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania v sume 55,40 eur za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a výške. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca podal hlásenie za zdaňovacie obdobie 2014 dňa 31.10.2016, že priznaná daň predstavovala 246,72 eur, že lehota na podanie hlásenia uplynula dňa 30.4.2015, že daňový subjekt priznanú daň uhradil dňa 29.10.2016.

31. V listinnom dôkaze predloženom žalobcom, označenom: p. X. rozpis, v časti DÚ je u roku 2014 uvedená 12 krát (podľa jednotlivých mesiacov tohto kalendárneho roka) suma 20,56 eur, čo predstavuje 246,72 eur.

32. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 18.1.2019 je uvedené, že uhradil sumu 55,40 eur s popisom transakcie: úrok z omeškania, daň z príjmu 2014, daňový úrad.

33. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 3.5.2017 je uvedené, že žalovaný mu uhradil sumu 175,12 eur s poznámkou: daň 2016.

34. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 28.6.2016, predpísala žalobcovi ako zamestnávateľovi za obdobie január 2011 až marec 2016 penále v sume 1.284,64 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že fyzická a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné a povinné príspevky, sú povinné poistné a poistné príspevky odvádzať. Poistné a povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, za kalendárny mesiac pozadu. Poistné a povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Fyzickým a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a poistné príspevky, ktoré neodviedli poistné a povinné príspevky za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále

vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

35. V prílohe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 28.6.2016, sa nachádza výpočet penále za obdobie január 2011 až marec 2016, v celkovej výške 1.284,64 eur. V prílohe je každý mesiac tohto obdobia označený 2 krát, s uvedením dátumu splatnosti, počtu dní omeškania, výpočtu penále a dátumu zaplatenia poistného a povinných príspevkov (dňa 30.5.2016 alebo dňa 6.6.2016).

36. V listinnom dôkaze predloženom žalobcom: Odvody z odmeny predsedu SVB p. X., podľa prílohy je v časti Sociálna poisťovňa uvedené: p. X. predpis 786,62 eur, spoločenstvo 2.064,31 eur, úhrada 2.064, 31 eur. V prílohe označenej: p. X. - rozpis, sú údaje o odvodoch za zamestnanca (spolu do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne) a o odvodoch za spoločenstvo (spolu do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne), podľa jednotlivých mesiacov.

37. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 5.12.2016 je uvedené, že uhradil sumu 1.234,64 eur s poznámkou: penále sociálna poisťovňa.

38. Dňa 10.10.2016 medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o prevzatí dlhu. V čl. I., čl. II a čl. III. zmluvy je uvedené, že podľa rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/X6 Sociálnej poisťovne zo dňa 28.6.2016 jej žalobca dlhuje penále v sume 1.284,64 eur, že touto zmluvou žalovaný preberá dlh žalobcu, a že žalovaný sa stane dlžníkom Sociálnej poisťovne, ak na to dá súhlas.

39. Dňa 24.10.2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza žalovanému písomne oznámila, že nie je oprávnená vyjadriť súhlas vo veci prevzatia dlhu, ako právneho inštitútu, ktorým dochádza k zmene v osobe dlžníka. Podaním zo dňa 15.11.2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza žalovanému písomne oznámila, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 24.10.2016.

40. Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Banská Bystrica faktúrou č. 220222062, splatnou dňa 7.4.2012, fakturovala žalobcovi sumu 1.856,18 eur. Z výpisu z účtu zo dňa 4.4.2012 vyplýva, že v tom čase mal na účte sumu 12.943,18 eur. Faktúrou č. 920000207, splatnou dňa 20.5.2012 uvedený dodávateľ mu fakturoval úroky z omeškania za obdobie od 8.4.2012 do 30.4.2012 vo výške 10,67 eur. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 25.5.2012 je uvedené, že uhradil sumu 10,67 eur s poznámkou: faktúra č. 920000207.

41. Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Banská Bystrica faktúrou č. 220257360, splatnou dňa 14.7.2012 fakturovala žalobcovi sumu 2.078,68 eur. Z výpisu z účtu zo dňa 11.7.2012 vyplýva, že v tom čase mal na účte sumu 169.023,60 eur. Faktúrou č. 920000550, splatnou dňa 21.9.2012 uvedený dodávateľ mu fakturoval úroky z omeškania za obdobie od 15.7.2012 do 21.8.2012 vo výške 18,96 eur. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 19.11.2012 je uvedené, že uhradil sumu 18,96 eur s poznámkou: faktúra č. 920000550.

42. Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Banská Bystrica faktúrou č. 220289382, splatnou dňa 6.10.2012 fakturovala žalobcovi sumu 1.725,78 eur. V listinnom dôkaze označenom Sumár nedoplatkov žalobca uviedol, že v tom čase mal na účte sumu 115.473,30 eur. Faktúrou č. 920000756, splatnou dňa 20.12.2012 uvedený dodávateľ mu fakturoval úroky z omeškania za obdobie od 7.10.2012 do 19.11.2012 vo výške 18,22 eur. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 17.12.2012 je uvedené, že uhradil sumu 18,22 eur s poznámkou: faktúra 920000756.

43. Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Banská Bystrica faktúrou č. 230540410, splatnou dňa 4.1.2014 fakturovala žalobcovi sumu 2.335,75 eur. Z výpisu zo dňa 2.1.2014 vyplýva, že v tom čase mal na účte sumu 11.753,24 eur. Faktúrou č. 940000027, splatnou dňa 21.2.2014 uvedený dodávateľ mu fakturoval úroky z omeškania za obdobie od 5.1.2014 do 31.1.2014 vo výške 8,44 eur. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 25.2.2014 je uvedené, že uhradil sumu 8,44 eur s poznámkou: faktúra č. 940000027.

44. Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Banská Bystrica faktúrou č. 241228753, splatnou dňa 6.1.2015 fakturovala žalobcovi sumu 2.204,11 eur. Z výpisu z účtu zo dňa 5.1.2015 vyplýva,

že v tom čase mal na účte sumu 18.573,22 eur. Faktúrou č. 915000022, splatnou dňa 17.2.2015 uvedený dodávateľ mu fakturoval úroky z omeškania za obdobie od 7.1.2015 do 23.1.2015 vo výške 8,26 eur. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 14.2.2015 je uvedené, že uhradil sumu 8,26 eur s poznámkou: faktúra č. 915000022.

45. V listinnom dôkaze, označenom Sumár nedoplatkov, žalobca okrem iného uviedol: Rok 2012, Stredoslovenská energetika, a.s. Žilina, zálohové faktúry: vchod XX, suma na úhradu 90,- eur, dátum splatnosti dňa 15.12.2011, dátum skutočnej úhrady dňa 22.2.2012, vchod 19, suma na úhradu 57,- eur, dátum splatnosti dňa 15.12.2011, dátum skutočnej úhrady dňa 22.2.2012, faktúra č. 6201192040 - vchod 17, opätovné pripojenie odberného miesta 54,85 eur, faktúra č. 6201193038 - vchod 19, opätovné pripojenie odberného miesta 54,85 eur. Vo faktúre č. 6201192040 je ako dátum splatnosti sumy 54,85 eur uvedený dátum 12.3.2012. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 25.5.2012 je uvedené, že uhradil sumu 54,85 eur pod špecifickým symbolom 6201192040. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 14.3.2012 je uvedené, že uhradil sumu 54,85 eur pod špecifickým symbolom 6201193038.

46. V listinnom dôkaze predloženom žalobcom: Odvody z odmeny predsedu SVB p. X., podľa prílohy je v časti Všeobecná zdravotná poisťovňa uvedené: p. X. predpis 300,- eur, spoločenstvo 750,- eur, úhrada 1.050,- eur, a v časti Zdravotná poisťovňa UNION je uvedené: p. X. predpis 101,13 eur, spoločenstvo 252,84 eur, úhrada 353,97 eur. V prílohe označenej: p. X. - rozpis, sú údaje o odvodoch za zamestnanca (spolu do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne) a o odvodoch za spoločenstvo (spolu do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne), podľa jednotlivých mesiacov.

47. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 28.10.2016 je uvedené, že uhradil sumu 1.050,- eur s poznámkou: VSZP odvody SVB ŠUMPERSKÁ.

48. Vo výpise z účtu žalobcu zo dňa 29.10.2016 je uvedené, že uhradil sumu 353,97 eur s poznámkou: UNION .

49. Zo žalobcom predloženej pokladničnej knihy, upresnenej v priebehu konania vyplývajú nasledovné údaje: A/ rok 2010 počiatočný stav 0,- eur, dňa 27.7.2010, číslo dokladu PD-1 dotácia pokladne, príjmy 2.630,37 eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.630,37 eur, dňa 27.7.2010, číslo dokladu PD-2-8 výplata preplatkov za rok 2009, príjmy 0,- eur, výdavky 2.108,58 eur, zostatok 521,79 eur, dňa 27.7.2010, číslo dokladu VD-1 Mesto Prievidza - U. - FOU, príjmy 0,- eur, výdavky 111,42 eur, zostatok 410,37 eur, dňa 27.7.2010, číslo dokladu PD-9 dotácia pokladne 1.200,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 1.610,37 eur, dňa 7.9.2010, číslo dokladu PD-10 dotácia pokladne, príjmy 700,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.310,37 eur, dňa 13.9.2010, číslo dokladu VD-2 FOÚ - pomoc od SUB po vytopení 19/1, príjmy 0,- eur, výdavky 500,- eur, zostatok 1.810,37 eur, dňa 13.9.2010, číslo dokladu VD-3 FOÚ - pomoc po vytopení 19/3, príjmy 0,- eur, výdavky 500,- eur, zostatok 1.310,37 eur, dňa 13.9.2010, číslo dokladu VD-4 FOÚ

- pomoc po vytopení 17/2, príjmy 0,- eur, výdavky 500,- eur, zostatok 810,37 eur, dňa 13.9.2010, číslo dokladu VD-5 FOÚ - pomoc po vytopení 17/3, príjmy 0,- eur, výdavky 500,- eur, zostatok 310,37 eur, dňa 13.12.2010, číslo dokladu PD-11 dotácia pokladne, príjmy 400,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 710,37 eur, B/ rok 2011 počiatočný stav 710,37 eur, dňa 5.4.2011, číslo dokladu PD-1 dotácia pokladne, príjmy 1.100,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 1.810,37 eur, dňa 20.5.2011, číslo dokladu PD-2 dotácia pokladne, príjmy 500,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.310,37 eur, dňa 1.7.2011, číslo dokladu PD-3 dotácia pokladne, príjmy 2.402,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 4.712,37 eur, dňa 28.7.2011, číslo dokladu VD 1-8 výplata preplatkov za rok 2010, príjmy 0,- eur, výdavky 2.401,65 eur, zostatok 2.310,72 eur, C/ rok 2012 počiatočný stav 2.310,72 eur, dňa 14.6.2012, číslo dokladu PD-1 dotácia pokladne 2.307,22 eur, výdavky 0,- eur, zostatok 4.617,94 eur, dňa 14.6.2012, číslo dokladu VD-1 výplata preplatkov za rok 2011, príjmy 0,- eur, výdavky 2.307,22 eur, zostatok 2.310,72 eur, dňa 31.12.2012, číslo dokladu VD-2 administratívne poplatky, príjmy 0,- eur, výdavky 37,23 eur, zostatok 2.273,49 eur, D/ rok 2013 počiatočný stav 2.273,49 eur, dňa 20.3.2013, číslo dokladu PD-1 dotácia pokladne, príjmy 170,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.443,49 eur, dňa 20.3.2013, číslo dokladu VD-1 záloha na čistenie kanalizácie, príjmy 0,- eur, výdavky 70,- eur, zostatok 2.373,49 eur, dňa 20.3.2013, číslo dokladu VD-2 Súkeník - oprava potrubia vchod č. 17 - dohoda, príjmy 0, -eur, výdavky 100, -eur, zostatok 2.273,49 eur, dňa 16.4.2013, číslo dokladu PD-2 dotácia pokladne, príjmy 450,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.723,49 eur, dňa 16.4.2013, číslo dokladu VD-3 Súkeník - oprava potrubia vchod č. 19 - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 450,- eur, zostatok 2.273,49 eur, dňa 19.6.2013, číslo dokladu PD-3 dotácia pokladne, príjmy 1.997,18 eur, výdavky 0,- eur, zostatok 4.270,67 eur, dňa 19.6.2013, číslo dokladu VD-4 výplata preplatkov za rok

2012, príjmy 0,- eur, výdavky 1.997,18 eur, zostatok 2.273,49 eur, dňa 16.9.2013, číslo dokladu PD-4 dotácia pokladne, príjmy 60,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.333,49 eur, dňa 16.9.2013, číslo dokladu VD-5 U. - oprava vodomeru 19/3 - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 60,- eur, zostatok 2.273,49 eur, dňa 9.10.2013, číslo dokladu PD-5 dotácia pokladne, príjmy 500,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.773,49 eur, dňa 9.10.2013, číslo dokladu VD-6, Súkeník - oprava spoločných priestorov - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 500,- eur, zostatok 2.273,49 eur, dňa 14.10.2013, číslo dokladu PD-6 dotácia pokladne, príjmy 500,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.773,49 eur, dňa 14.10.2013, číslo dokladu VD-7 Súkeník

- oprava spoločných priestorov - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 500,- eur, zostatok 2.273,49 eur, dňa 18.10.2013, číslo dokladu PD-7 dotácia pokladne, príjmy 200,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.473,49 eur, dňa 18.10.2013, číslo dokladu VD-8 Súkeník - oprava spoločných priestorov - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 200,- eur, zostatok 2.273,49 eur, dňa 21.10.2013, číslo dokladu PD-8 dotácia pokladne, príjmy 100,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.373,49 eur, dňa 21.10.2013, číslo dokladu VD-9 SE. - oprava spoločných priestorov - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 100,- eur, zostatok 2.273,49 eur, dňa 22.10.2013, číslo dokladu PD-9 dotácia pokladne, príjmy 500,-eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.773,49 eur, dňa 22.10.2013, číslo dokladu VD-10 U. - oprava spoločných priestorov - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 500,- eur, zostatok 2.273,49 eur, dňa 23.10.2013, číslo dokladu PD-10 dotácia pokladne, príjmy 200,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.473,49 eur, dňa 23.10.2013, číslo dokladu VD-11 U. - oprava spoločných priestorov - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 200,- eur, zostatok 2.273,49 eur, dňa 29.10.2013, číslo dokladu PD-11 dotácia pokladne, príjmy 800,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 3.073,49 eur, dňa 29.10.2013, číslo dokladu VD-12 Súkeník - odvetracie otvory v podlahe - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 800,- eur, zostatok 2.273,49 eur, dňa 2.12.2013, číslo dokladu PD-12 dotácia pokladne, príjmy 200,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.473,49 eur, E/ rok 2014 počiatočný stav 2.473,49 eur, dňa 25.4.2014, číslo dokladu PD-2 dotácia pokladne, príjmy 500,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.973,49 eur, dňa 25.4.2014, číslo dokladu VD-2 Súkeník - oprava vodovodného potrubia - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 500,- eur, zostatok 2.473,49 eur, dňa 28.4.2014, číslo dokladu PD-3 dotácia pokladne, príjmy 300,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.773,49 eur, dňa 28.4.2014, číslo dokladu VD-3 Súkeník - oprava vodovodného potrubia

- dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 300,- eur, zostatok 2.473,49 eur, dňa 28.5.2014, číslo dokladu PD-4 dotácia pokladne, príjmy 1.000,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 3.473,49 eur, dňa 7.6.2014, číslo dokladu PD-4 dotácia pokladne, príjmy 3.460,93 eur, výdavky 0,- eur, zostatok 6.934,42 eur, dňa 7.6.2014, číslo dokladu VD-4-12 výplata preplatkov za rok 2013, príjmy 0,- eur, výdavky 4.092,07 eur, zostatok 2.842,35 eur, dňa 18.8.2014, číslo dokladu PD-5 dotácia pokladne, príjmy 200,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 3.042,35 eur, dňa 18.8.2014, číslo dokladu VD-13 U. - oprava odpadového potrubia - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 200,- eur, zostatok 2.842,35 eur, dňa 22.8.2014, číslo dokladu PD-6 dotácia pokladne, príjmy 300,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 3.142,35 eur, dňa 22.8.2014, číslo dokladu VD-14 U. - oprava odpadového potrubia - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 300,- eur, zostatok 2.842,35 eur, dňa 8.9.2014, číslo dokladu PD-7 dotácia pokladne, príjmy 60,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.902,35 eur, dňa 8.9.2014, číslo dokladu VD-15 U. oprava vodovodný ventil - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 60,- eur, zostatok 2.842,35 eur, dňa 17.9.2014, číslo dokladu PD-8 dotácia pokladne, príjmy 150,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.992,35 eur, dňa 17.9.2014, číslo dokladu VD-16 Súkeník - oprava odpadového potrubia

- dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 150,- eur, zostatok 2.842,35 eur, dňa 25.9.2014, číslo dokladu PD-9 dotácia pokladne, príjmy 200,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 3.042,35 eur, dňa 25.9.2014, číslo dokladu VD-17 U. - oprava odpadového potrubia - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 200,- eur, zostatok 2.842,35 eur, dňa 15.10.2014, číslo dokladu PD-10 dotácia pokladne, príjmy 250,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 3.092,35 eur, dňa 15.10.2014, číslo dokladu VD-18 U. oprava vodovodného potrubia - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 250,- eur, zostatok 2.842,35 eur, dňa 21.10.2014, číslo dokladu PD-11 dotácia pokladne, príjmy 150,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.992,35 eur, dňa 21.10.2014, číslo dokladu VD-19 Súkeník

- oprava vodovodného potrubia - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 150,- eur, zostatok 2.842,35 eur, dňa 5.11.2014, číslo dokladu PD-12 dotácia pokladne, príjmy 50,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.892,35 eur, dňa 1.12.2014, číslo dokladu VD-20 R. oprava ventilu na kúrenie - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 50,- eur, zostatok 2.842,35 eur, F/ rok 2015 počiatočný stav 2.842,35 eur, dňa 8.4.2015, číslo dokladu PD-1 dotácia pokladne, príjmy 30,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.872,35 eur, dňa 8.4.2015, číslo dokladu VD-1 U. - kontrola 2 ks vodomerov - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 30,- eur, zostatok 2.842,35 eur, dňa 17.4.2015, číslo dokladu PD príjem do pokladne, príjmy 1.000,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 3.842,35 eur, dňa 19.5.2015, číslo dokladu PD-2 dotácia pokladne, príjmy 2.592,24 eur, výdavky 0,- eur, zostatok 6.434,59 eur, dňa 19.5.2015, číslo dokladu VD-2-6 výplata preplatkov za rok 2014, príjmy 0,- eur, výdavky 2.592,24 eur, zostatok 3.842,35 eur, dňa 21.7.2015, číslo dokladu PD-3 dotácia pokladne, príjmy 150,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 3.992,35 eur, dňa 17.8.2015, číslo dokladu PD-4 dotácia pokladne, príjmy 3.000,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 6.992,35 eur, dňa 17.9.2015, číslo dokladu PD-5

dotácia pokladne 5.000,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 11.992,35 eur, dňa 19.11.2015, číslo dokladu PD-6 dotácia pokladne, príjmy 20,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 12.012,35 eur, dňa 19.11.2015, číslo dokladu VD-7 X. - oprava zámku vchod 17 - dohoda, príjmy 0,- eur, výdavky 20,- eur, zostatok 11.992,35 eur, dňa 10.12.2015, číslo dokladu PD-7 dotácia pokladne, príjmy 500,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 12.492,35 eur, dňa 10.12.2015, číslo dokladu VD-8 P. - záloha na materiál, príjmy 0,- eur, výdavky 426,09 eur, zostatok 12.066,26 eur, dňa 15.12.2015, číslo dokladu PD-8 dotácia pokladne, príjmy 700,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 12.766,26 eur, dňa 15.12.2015, číslo dokladu VD-9 P. - záloha na prácu, príjmy 0,- eur, výdavky 700,- eur, zostatok 12.066,26 eur, dňa 21.12.2015, číslo dokladu PD-9 dotácia pokladne, príjmy 700,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 12.766,26 eur, dňa 21.12.2015, číslo dokladu VD-10 P. - záloha na prácu, príjmy 0,- eur, výdavky 700,- eur, zostatok 12.066,26 eur, G/ rok 2016 počiatočný stav 12.066,26 eur, dňa 12.1.2016, žiarovky, príjmy 0,- eur, výdavky 3,96 eur, zostatok 12.062,30 eur, dňa 15.2.2016 prevod hotovosti na bežný účet, príjmy 0,- eur, výdavky 9.000,- eur, zostatok 3.062,30 eur, dňa 5.3.2016 poštovné, príjmy 0,- eur, výdavky 1,30 eur, zostatok 3.061,- eur, dňa 10.3.2016 poštovné, príjmy 0,- eur, výdavky 1,30 eur, zostatok 3.059,70 eur, dňa 19.3.2016 náplň do tlačiarne, príjmy 0,- eur, výdavky 20,99 eur, zostatok 3.038,71 eur, dňa 21.3.2016 poštovné, príjmy 0,- eur, výdavky 1,15 eur, zostatok 3.037,56 eur, dňa 21.3.2016 kancelárske potreby, príjmy 0,- eur, výdavky 0,67 eur, zostatok 3.036,89 eur, dňa 7.4.2016 kancelársky papier, príjmy 0,- eur, výdavky 3,69 eur, zostatok 3.033,20 eur, dňa 19.4.2016 poštovné, príjmy 0,- eur, výdavky 1,15 eur, zostatok 3.032,05 eur, dňa 30.5.2016 náplne do tlačiarne, príjmy 0,- eur, výdavky 31,50 eur, zostatok 3.000,55 eur, dňa 31.5.2016 poštovné, príjmy 0,- eur, výdavky 2,30 eur, zostatok 2.998,25 eur, dňa 6.6.2016 dotácia pokladne, príjmy 1.519,34 eur, výdavky 0,- eur, zostatok 4.517,59 eur, dňa 6.6.2016 preplatok za rok 2015 - 19/9, príjmy 0,- eur, výdavky 54,38 eur, zostatok 4.463,21 eur, dňa 6.6.2016 preplatok za rok 2015 - 19/19, príjmy 0,- eur, výdavky 787,69 eur, zostatok 3.675,52 eur, dňa 16.6.2016 poštovné, príjmy 0,- eur, výdavky 2,30 eur, zostatok 2.995,95 eur, dňa 24.6.2016 náhradná vložka plus kľúče do dverí, príjem 0,- eur, výdavky 48,80 eur, zostatok 2.947,15 eur, dňa 27.6.2016 dotácia pokladne, príjmy 50,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.997,15 eur, dňa 30.6.2016 poštovné, príjmy 0,- eur, výdavky 1,15 eur, zostatok 2.996,- eur, dňa 18.7.2016 kancelárske potreby, príjmy 0,- eur, výdavky 0,55 eur, zostatok 2.995,45 eur, dňa 30.7.2016 poštovné, príjmy 0,- eur, výdavky 1,15 eur, zostatok 2.994,30 eur, dňa 26.8.2016 náhradná vložka plus kľúče do dverí, príjmy 0,- eur, výdavky 50,- eur, zostatok 2.944,30 eur, dňa 30.8.2016 dotácia pokladne, príjmy 50,- eur, výdavky 0,- eur, zostatok 2.994,30 eur.

50. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu zo dňa 17.4.2015 vyplýva, že v uvedený deň si žalovaný previedol sumu 1.000,- eur na svoj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s poznámkou: záloha na materiál.

51. Zo žalovaným predloženého výpisu z účtu vyplýva, že okrem sumy 1.000,- eur dňa 17.4.2015 si z účtu žalobcu na svoj účet č. 1XXXXXXXXX/XXX0 previedol aj sumu 5.000,- eur dňa 17.9.2015 (č. l. 257 p.v.).

52. Okresná prokuratúra Prievidza uznesením č. -7 zo dňa 16.12.2016 podľa vyhovela sťažnosti oznamovateľa (žalobcu), podanej prostredníctvom zástupcu proti uzneseniu vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, č. k. ORP-589/2-VYS-PD-2019 zo dňa 19.11.2019, ktorým odmietol trestné oznámenie a napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušil a vyšetrovateľovi uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

53. Podaním zo dňa 8.12.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3.224,45 eur.

54. V podaní zo dňa 14.12.2016 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že povinnosti vyplývajúce z klauzúl príkaznej zmluvy a tiež mandát definovaný pre dané funkčné obdobie, ako aj implicitnú právomoc konať podľa najlepšieho vedomia, svedomia a kompetencie, si plnil príkladne počas celého obdobia. Uviedol, že všetky čiastky a pohľadávky uvedené v predžalobnej výzve sa viažu výhradne na platobnú povinnosť spoločenstva alebo na jeho fyzickú osobu, ktorá je mimo kompetencie spoločenstva. Oznámil mu, že jedinú čiastku, ktorú je ochotný uhradiť je suma 60,- eur, ktorá predstavuje pokutu z omeškania úhrady dane zo závislej činnosti, zamestnaneckej prémie a daňového bonusu. V súvislosti so sumou 1.682,72 eur uviedol, že táto je povinnosťou žalobcu. Poukázal na to, že po ukončení auditu Sociálnou poisťovňou, vyrubené penále dobrovoľne prevzal na seba ako povinnosť.

55. Z výsluchu svedkyne Bc. X. R. vyplýva, že dňa 1.11.2016 so žalobcom uzavrela mandátnu zmluvu, predmetom ktorej je poskytovanie služieb súvisiacich so správou bytového domu a výkon účtovnej a ekonomickej agendy. Po uzavretí mandátnej zmluvy prevzala od súčasného predsedu spoločenstva účtovnú agendu za obdobie 6 rokov, ktorá bola neúplná, nesprávne vedená alebo nebola vôbec vedená. Odovzdal jej bankové výpisy, časť pokladničných dokladov, faktúry, peňažné denníky (nie za všetky roky) s tým, že v takom rozsahu ich prevzal od žalovaného. Chýbali doklady z vyúčtovania služieb za príslušné kalendárne roky, kniha pohľadávok, kniha záväzkov, daňové priznania, účtovného závierky, doklady, ktoré boli príjmom do pokladne, chýbala aj akákoľvek evidencia fondu opráv a údržby (čerpanie peňazí, tvorba fondu). Realizovala rekonštrukciu účtovníctva, a to za rok 2010 až 2015. Vyhotovila peňažný denník, pokladničnú knihu a knihu záväzkov. Spracúvala aj účtovnú agendu za rok 2016. Pri vykonávaní rekonštrukcie účtovníctva zistila, že správcovi dane neboli odvádzané preddavky na daň z príjmu zo závislej činnosti žalovaného, odvody na poistné do sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne. K splneniu týchto povinností došlo až spätne. K údajom v predloženej pokladničnej knihe za obdobie 2010 až 2016 uviedla, že pod slovným spojením príjem pokladne alebo dotácia pokladne treba rozumieť výber hotovosti z bankového účtu. K výpisu z účtu zo dňa 17.4.2015 s poznámkou: kúpa materiálu uviedla, že žalovaný sumu 1.000,- eur previedol z účtu žalobcu na svoj účet. Žiadny nákup materiálu, ale nebol vydokladovaný. Štandardným postupom nebolo, aby sa realizoval prevod finančných prostriedkov na iný účet ako príjem pokladne. K uvedenému zisteniu došlo začiatkom roka 2017, a zostatok 1.994,30 eur bol zvýšený na sumu 2.994,30 eur. K pokladničnej knihe z roku 2015 konkrétne ku PD-4 dotácia pokladne, príjem 3.000,- eur a ku PD-5 dotácia pokladne, príjem 5.000,- eur uviedla, že z výpisu z účtu zistila, že dňa 17.8.2015 bol realizovaný výber sumy 3.000,- eur a dňa 17.9.2015 výber sumy 5.000,- eur. K pokladničnej knihe z roku 2016, konkrétne ku dátumu 15.2.2016: prevod hotovosti na bežný účet 9.000,- eur uviedla, že hotovosť z pokladne vo výške 9.000,- eur bola žalovaným vrátená na bežný účet žalobcu vkladom. I napriek tomu schodok predstavoval 2.994,30 eur.

56. Z výsluchu svedkyne Ing. O. P. vyplýva, že na schôdzi, na ktorej bol za predsedu spoločenstva zvolený žalovaný, sa žiaden z vlastníkov bytov a nebytových priestorov nepýtal na jeho odbornú spôsobilosť. Za členov rady ako dozorného orgánu bola zvolená ona, JUDr. Y. S. a T. R.. Ako členka rady na schôdzi upozorňovala, že je potrebné, aby žalovaný ako predseda spoločenstva mal v oblasti vedenia účtovnej agendy, pri kontrole uzatváraných zmlúv a i ďalších písomností pomoc poskytovanú zo strany inej osoby, ktorá bude v tejto oblasti odborníkom. Reakcia zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo kategorické nie, odôvodnené schválenou mesačnou odmenou pre žalovaného, a že nech vedie aj účtovnú agendu, aby sa už na tieto účely nevynakladali ďalšie finančné prostriedky. V období rokov 2010 až 2014, sa členovia rady stretávali nepravidelne. V rokoch 2014 až 2016, to už bolo pravidelnejšie. Rada nevykonala kontrolu účtovnej a inej agendy, vedenej žalovaným. V začiatkoch, a to po tom ako bol do funkcie predsedu spoločenstva zvolený sa ho pýtala či potrebuje s niečím pomôcť. Reagoval slovami, že si ide kúpiť software. V ďalšom období na jej otázky odpovedal tak, že účtovníctvo si vedie, a že doklady má zaevidované a odložené. Nevedela sa vyjadriť, či došlo k situácii, že by žalovaný odovzdal ďalším dvom členom rady účtovné doklady, a že by sa mu následne nevrátili. Predmetom stretnutí členov rady nebola otázka, či žalovaný ako predseda spoločenstva si plní povinnosti voči daňovému úradu (zrazenie a odvedenie preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti), voči sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni (odvodová povinnosť). Až v roku 2015 alebo 2016, keď bolo na neho podané anonymné trestné oznámenie sa zistilo, že nie je ako osoba, ktorá má príjem zo závislej činnosti, zaregistrovaný na daňovom úrade, sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni. Žalovaný po tom ako bol z funkcie predsedu spoločenstva odvolaný, v jej kancelárii za prítomnosti Y. W., T. R. a pána Y. odovzdal účtovnú agendu, ktorá však bola neúplná. Rekonštrukciu účtovníctva vykonala Bc. X. R., ako osoba na tieto účely odborne zdatná. V jej (svedkyne) dispozícii nezostali žiadne účtovné doklady. Vlastníci bytov a nebytových priestorov na rozdiel od žalovaného, súčasnému predsedovi spoločenstva odsúhlasili účtovníčku, právnika a aj osobu odborne znalú z inej oblasti s tým, že vzniknuté výdavky budú financované z finančných prostriedkov žalobcu. V súvislosti s povodňami z roku 2010 jej bola spoločenstvom poskytnutá finančná výpomoc vo výške 500,- eur.

57. Z výsluchu svedkyne PaedDr. Y. W. vyplýva, že na schôdzi zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej bol žalovaný zvolený za predsedu spoločenstva, prezentovala obavy, že či zvládne výkon funkcie predsedu žalobcu, a to v oblasti ekonomicko-účtovnej. Žalovaný reagoval slovami, že existujú softwarové systémy, podľa ktorých sa dá účtovníctvo viesť. Po smrti JUDr. Y. S. bola zvolená za členku rady žalobcu. Ďalšími členmi boli Ing. O. P. a T. R.. L. jej pôsobenia v rade, sa jej členovia neschádzali. Ona však žalovaného opakovane vyzývala, aby sa s ňou stretol za účelom, aby

mohla do účtovných dokladov nahliadnuť. Stretnutia odďaľoval, vyhováral sa, že si plní iné povinnosti. K účtovným dokladom sa nedostala a začala mať určité pochybnosti. Ing. O. P. sa pýtala, že či ona videla účtovné doklady spoločenstva. Odpovedala jej, že nie, ale že keď stretla žalovaného a pýtala sa, či nepotrebuje s niečím pomôcť, že reagoval slovami, že on funguje.

58. Z výsluchu svedka T. R. vyplýva, že na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej bol žalovaný zvolený za predsedu spoločenstva bola prítomná aj Ing. O. P., ktorá sa ponúkla, že sa bude starať o účtovnú agendu, že žalovaný uviedol, že on ju bude viesť. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sa ho pýtali, či bude potrebovať pomoc v súvislosti s evidenciou príjmov z titulu príspevkov do fondu opráv a údržby. Reagoval, že to bude on robiť. Členovia dozornej rady sa stretávali u Ing. O. P., pozvaný bol aj žalovaný. Keď ho žiadali o predloženie požadovaných účtovných dokladov, reagoval rôznymi výhovorkami. Keď už doklady predložil, zistili, že niektoré chýbali. Sľuboval, že ich dodatočne predloží, čo sa ale nestalo.

59. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je podaná dôvodne sčasti.

60. Predmet civilného sporového konania vymedzuje žalobca.

61. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah zo zodpovednosti za škodu, na základe ktorého mu je žalovaný povinný zaplatiť žalovanú sumu.

62. Podľa právnej úpravy , úspech v spore závisí od správnej a včasnej aktivity strán sporu.

63. V rámci dokazovania ( ) platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, ak má byť v spore úspešná.

64. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

65. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

66. Podľa veta prvá a druhá v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome.

67. V citovanom ustanovení, zákon vymedzuje jednu z možných foriem zabezpečenia správy domu, a to prostredníctvom spoločenstva.

68. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v obytnom dome so súp. č. XXXXX, na ulici P., ktorý sa nachádza na pozemku parc. č. KN XXXX o výmere 657m2 a je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Prievidza, obec Prievidza sa Zmluvou o spoločenstve zo dňa 9.12.2009, rozhodli právne kvalifikovanou väčšinou založiť spoločenstvo za účelom výkonu správy.

69. Podľa v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, orgánmi spoločenstva sú a) predseda, b) rada, c) zhromaždenie, d) iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve.

70. Podľa veta prvá až štvrtá v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a bezúhonná. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva.

71. Vytváranie orgánov spoločenstva, je typickým prejavom právnickej osoby. Zákonodarca v ustanovení v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, kogentne ustanovil len tie orgány, ktoré musia pri každom spoločenstve bezpodmienečne existovať (predseda, rada, zhromaždenie).

72. V ustanovení § 7c ods. 2 citovaného zákona, je upravená funkcia predsedu spoločenstva, ktorý je jeho jediným výkonným orgánom.

73. V období od 1.1.2010 do 18.9.2016, bol za predsedu spoločenstva žalobcu zvolený žalovaný nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov v dome.

74. Právny rámec výkonu funkcie predsedu spoločenstva v období od 1.1.2010 do 18.9.2016 predstavoval zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

75. Postavenie predsedu spoločenstva bolo a naďalej je možné prirovnať k štatutárnym orgánom právnických osôb, vykonávajúci svoju pôsobnosť v zmysle s tým rozdielom, že spoločenstvo nie je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. U právnických osôb založených za účelom podnikania, sa podľa režim štatutárnych orgánov, riadi ustanoveniami o mandátnej zmluve.

76. Dňa 19.2.2010 medzi stranami sporu bola podľa a nasl. uzavretá príkazná zmluva, predmetom ktorej bolo vykonávanie činností príkazníkom pre príkazcu podľa povinností predsedu, uvedených v zmluve o spoločenstve a v stanovách (spoločenstvo stanovy neprijalo).

77. Podľa , príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

78. Zmyslom príkaznej zmluvy je vykonávanie alebo zaobstaranie nejakej veci alebo činnosti prostredníctvom zástupcu.

79. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

80. O právny úkon odporujúci zákonu ide vo všeobecnosti vtedy, keď úkon zákon výslovne zakazuje, teda keď právny úkon je v rozpore so zákonným zákazom.

81. O prípad právneho úkonu zákon obchádzajúceho ide vtedy, ak právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možné vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy.

82. Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.

83. Príkazná zmluva zo dňa 19.2.2010 svojím obsahom a účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a tiež sa neprieči dobrým mravom. Uzavretá bola na úpravu vzťahov medzi žalobcom a jeho štatutárnym orgánom, pri zariaďovaní záležitostí spoločenstva. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavretie príkaznej zmluvy medzi spoločenstvom a predsedom spoločenstva, výslovne nezakazoval. Na základe zmyslu a účelu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nie je možné ani uviesť, že by právny úkon zo dňa 19.2.2010 smeroval k dôsledkom, ktoré by boli neprípustné. Predmetom príkaznej zmluvy bolo vykonávanie činností príkazníkom pre príkazcu podľa povinností predsedu. Výsledky vykonaného dokazovania nie sú tiež podkladom pre vyvodenie záveru, že by k uzavretiu tohto právneho úkonu došlo v dôsledku konania kolidujúceho s dobrými mravmi (správnymi zásadami, resp. so spoločenskými normami, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou).

84. Podľa v znení účinnom v období od 1.1.2010 do 18.9.2016 predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí.

85. V citovanom ustanovení je obsiahnutý osobitný druh zodpovednosti za škodu, ktorý má tzv. špecifický subjekt, ktorým je výlučne predseda spoločenstva.

86. Keďže právne vzťahy založené zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov patria do oblasti občianskeho práva, aj pri tomto osobitnom druhu zodpovednosti za škodu sa uplatnia všetky základné predpoklady podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu v zmysle .

87. Základnými predpokladmi občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d) zavinenie.

88. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti podľa bolo a je porušenie povinnosti predsedu alebo prekročenie jeho právomocí, vyplývajúcich mu primárne zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov alebo z iných právnych predpisov vzťahujúcich sa sekundárne na správu domu. Táto zodpovednosť sa však uplatní aj vtedy, keď predseda poruší iné svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zmluva o spoločenstve alebo uzavretá zmluva (napr. príkazná zmluva). V takom prípade pôjde síce o porušenie povinností zo záväzkového vzťahu, ktoré je ale možné subsumovať pod hypotézu ustanovenia .

89. Rozsah právomocí predsedu je teda kogentne daný v , ale jeho povinnosti sú však upravené aj v niektorých iných ustanoveniach zákona. Ďalšie povinnosti predsedu, hoci nie sú v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov presne vymedzené, vyplývajú zo samotnej podstaty výkonu funkcie štatutárneho orgánu spoločenstva.

90. Podľa veta tretia písm. k) v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, zhromaždenie určuje odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady.

91. Zákon o vlastníctve bytov v uvedenom časovom období neustanovoval, aby predseda vykonával svoju funkciu bezodplatne. Rovnako neupravoval ani to, v akej výške by mal byť za výkon svojej funkcie odmeňovaný. Preto záležalo na samotnom rozhodnutí zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako sa v tomto smere rozhodnú.

92. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zhromaždenie, ktoré tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov určilo žalovanému ako predsedovi brutto odmenu 125,- eur, ktorá suma bola následne uvedená aj v príkaznej zmluve zo dňa 19.2.2010.

93. Podľa v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, predmetom dane sú príjmy zo závislej činnosti ().

94. Podľa § 5 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, príjmami zo závislej činnosti sú odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g).

95. Ustanovenie § 5 zákona o dani z príjmov je jedným z nosných ustanovení v oblastí zdaňovania príjmov zo závislej činnosti, pre ktoré je charakteristickým znakom závislosť medzi platiteľom príjmu a jeho poberateľom, pričom príjemca vykonáva činnosť podľa príkazov platiteľa príjmu, a nie vo vlastnom mene. Názov „príjmy zo závislej činnosti“ zahrňuje nielen mzdu podľa , ale aj náhrady mzdy a všetky odmeny za prácu, ktorá vykazuje znaky závislosti.

96. K príjmom zo závislej činnosti patria aj odmeny za výkon funkcie v spoločenstvách. V ustanovení v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, je za textovou časťou: „...alebo spoločenstiev“ uvedené 10), čo je i .

97. Odmeny za výkon funkcie v spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (i za funkciu predsedu spoločenstva) sa teda z daňového hľadiska vždy posudzujú ako príjmy zo závislej činnosti bez ohľadu na to, podľa akej zmluvy je práca vykonávaná (porovnaj s. 49 Praktického komentára Zákona o dani z príjmov, rok 2017, A. W., autori N.. L. V., N.. P. T.).

98. Podľa veta prvá v znení účinnom od 1.1.2010 do 31.12.2015, príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

99. Podľa veta prvá v znení účinnom od 1.1.2016 do 18.9.2016, príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

100. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že pre účely zákona o dani z príjmov sa daňovník s príjmami zo závislej činnosti, označuje ako a platiteľ týchto príjmov sa označuje za zamestnávateľa.

101. Podľa v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti z účtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť .

102. Podľa veta prvá a druhá v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

103. Podľa veta prvá v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak.

104. Citované ustanovenia upravujú (v období od 1.1.2010 do 18.9.2016) vyberanie a platenie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov). Pri týchto príjmoch je typické, že preddavok na daň vyberá zamestnávateľ pri ich vyplatení (hotovosť), pripísanú (účet v banke) alebo pri poukazovaní (poštová poukážka) zamestnancovi k dobru. Zamestnávateľ nevyberie preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti len vtedy, ak je preukázané, že: a) daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR), ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, platí preddavky na daň podľa § 34 zákona o dani z príjmu, b) ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí. Preddavky na daň z príjmu zo závislej činnosti vyberá zamestnávateľ zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac sadzbou 19%. Zrazené preddavky na daň zamestnávateľ odvádza správcovi dane (aj v predmetnom časovom období) do piatich dní po dni výplaty, pripísania alebo poukázania zdaniteľného príjmu zamestnancovi k dobru.

105. Podľa , prvá časť pred bodkočiarkou v znení účinnom od 1.1.2010 do 31.12.2010, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej podľa z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatí, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynutý kalendárny štvrťrok (ďalej len „“), hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa , o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“), poskytnutých jednotlivým

zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, a o zrazených preddavkoch na daň.

106. Podľa , prvá časť pred bodkočiarkou v znení účinnom od 1.1.2011 do 31.12.2011, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatí, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynutý kalendárny štvrťrok (ďalej len „“), hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa , o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“), poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, a o zrazených preddavkoch na daň.

107. Podľa , v znení účinnom od 1.1.2012 do 31.12.2012, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatí, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „“); v prehľade sa uvádzajú aj osobné údaje zamestnanca uvedené v až c), ktorému bol príjem poskytnutý, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu, hlásenie o vyúčtovaní dane, o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“), poskytnutých zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie.

108. Podľa , prvá časť pred bodkočiarkou v znení účinnom od 1.1.2013 do 18.9.2016, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatí, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynutý kalendárny mesiac (ďalej len „“), hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“).

109. Zákon o dani z príjmov ukladá, a v predmetnom časovom období tiež ukladal, zamestnávateľovi, predkladať správcovi dane tlačivá s prehľadmi a s hláseniami. a hlásenie nebol povinný podávať len ten zamestnávateľ, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti.

110. Podľa , v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016 a aj ku dňu 29.10.2016 (dátum, kedy žalobca poukázal správcovi dane sumu 1.682,32 eur), ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, a) nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov, b) nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

111. Podľa v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016 a aj ku dňu 29.10.2016 (dátum, kedy žalobca poukázal správcovi dane sumu 1.682,32 eur), ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zavinením zamestnanca daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo v ktorom nebola zrazená vôbec.

112. Podľa veta prvá až tretia v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016 a aj ku dňu 29.10.2016 (dátum, kedy žalobca poukázal správcovi dane sumu 1.682,32 eur), ak nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu podľa odseku 4 písm. a) a nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, alebo nemôže vybrať od zamestnanca daňový bonus podľa odseku 4 písm. b) a vyššiu sumu daňového bonusu, ako je ustanovená týmto zákonom, ktorá vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie

nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil. je povinný daňový nedoplatok vzniknutý jeho zavinením vrátane sankčného úroku alebo sumu rozdielu daňového bonusu vrátane príslušenstva uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal, alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto daňovom nedoplatku alebo sume rozdielu daňového bonusu zamestnancovi doručené.

113. Citované ustanovenia zákona obsahujú postupy a lehoty o tom, kedy môže zamestnávateľ vybrať zamestnancovi preddavok na daň, resp. nedoplatok dane. Ak nemôže zamestnávateľ vysporiadať vzniknuté nezrovnalosti (ktoré ale musia vzniknúť zavinením zamestnanca) z dôvodu, že zamestnancovi už nevypláca mzdu (zdaniteľný príjem zo závislej činnosti) alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca, ktorému zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, alebo keď ju zamestnávateľ zistil.

114. V období od 1.1.2010 do 18.9.2016, ako to už bolo uvedené, žalovaný bol štatutárnym orgánom spoločenstva a žalobca mu vyplácal odmenu. Išlo o odmenu za výkon funkcie v orgáne spoločenstva, t. j. príjem zo závislej činnosti. Odmenu (125,- eur mesačne brutto) malo zdaňovať spoločenstvo (zamestnávateľ) ako platiteľ dane, a to preddavkom na daň v mesiaci pripísania príjmu (odmeny) na účet žalovaného (porovnaj aj s. 449 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Komentár C.H.BECK, rok 2012, Valachovič, Grausová, Cirák) a odviesť správcovi dane, k čomu ale nedošlo.

115. Žalobca po skončení výkonu funkcie predsedu žalovaným, uhradil dňa 29.10.2016 správcovi dane sumu 1.682,32 eur (v žalobe je zrejmou nesprávnosťou uvedené: 1.682,72 eur) s tým, že ide o sumu zodpovedajúcu preddavku na daň za zamestnanca.

116. Ako to už bolo uvedené, zákon o dani z príjmov upravoval a naďalej upravuje postupy a lehoty, kedy ešte môže zamestnávateľ vybrať zamestnancovi preddavok na daň, resp. nedoplatok dane.

117. Po dátume 18.9.2016 žalovaný nemal príjem zo závislej činnosti (z funkcie štatutárneho orgánu bol odvolaný).

118. S poukazom na uvedenú skutočnosť, mu už žalobca (zamestnávateľ) nemohol dodatočne zraziť preddavok na daň, resp. nedoplatok dane.

119. Z ustanovenia veta prvá až tretia v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016 a aj ku dňu 29.10.2016 (dátum, kedy žalobca poukázal správcovi dane sumu 1.682,32 eur) vyplýva, že ak nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zraziť zo zdaniteľnej mzdy (zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti) zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu podľa odseku 4 písm. a) a nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, vyberie nedoplatok dane správca dane, na ktorý účel mu zamestnávateľ zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil.

120. Daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na dani do jej splatnosti. Daňovým nedoplatkom je dlžná suma po lehote splatnosti.

121. Žalovaný (daňovník) by bol daňový nedoplatok povinný uhradiť miestne príslušnému správcovi dane za podmienky, že žalobca (zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane) mu jeho zavinením (žalovaného ako zamestnanca) nezrazil preddavok na daň, resp. nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania (textová časť : „zamestnanec je povinný daňový nedoplatok vzniknutý jeho zavinením ...“). Ide o právnu skutočnosť (podmienku, predpoklad) ustanovenú právnou normou.

122. Právne posúdenie uplatneného nároku, je vecou súdu.

123. Právny vzťah medzi stranami sporu je majetkovým vzťahom občianskoprávnym, aký má na mysli .

124. Škodou podľa výkladu súdnej praxe sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch, a ktorá sa prejavuje ako skutočná škoda alebo ako ušlý zisk.

125. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným subjektom, a to na úkor iného, v majetkových pomeroch ktorého sa táto zmena negatívne prejavila (ujma jedného je v podstate dôsledkom obohatenia iného). Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia.

126. Bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter a vzťahuje sa na prípady, ktoré nemožno podriadiť pod inú právnu normu, a to ani pod právnu normu o náhrade škody.

127. V konaní pri posudzovaní uplatneného nároku, bolo potrebné sa vysporiadať aj s príslušnými ustanoveniami s vecou súvisiaceho zákona o dani z príjmov, že kto mal voči správcovi dane postavenie daňového dlžníka, a teda či žalobca (platiteľ dane) plnil správcovi dane „svoj dlh“ alebo či plnil dlh žalovaného (daňovníka), a teda namiesto neho.

128. Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

129. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia , predpokladá existenciu právneho vzťahu medzi bezdôvodne obohateným a treťou osobou, ktorej bolo poskytnuté plnenie, čím by došlo k splneniu záväzku v zmysle (porovnaj i rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. ).

130. Na rozdiel od skutkových podstát zodpovednosti podľa , má v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia ten, kto plnil za iného, od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil.

131. Žalovaný by bol povinný v prípade, ak by daňový nedoplatok vznikol jeho zavinením, ho správcovi dane uhradiť najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal, alebo v ktorom mu bolo rozhodnutie o tomto daňovom nedoplatku doručené.

132. V prejednávanej veci je potrebné rozlišovať medzi žalovaným ako zamestnancom a žalovaným, ktorý konal ako štatutárny orgán.

133. Žalobca netvrdil a nepreukazoval, že by správca dane vybral postupom podľa daňového poriadku s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 5 predposledná veta zákona o dani z príjmov, od žalovaného nedoplatok dane z dôvodu, že mu ako zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane (žalobca) v dôsledku jeho (žalovaného ako zamestnanca) zavinenia (špecifikácia konkrétneho zavinenia) nezrazil preddavok na daň, resp. nedoplatok dane.

134. S poukazom na uvedené skutočnosti, v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný mal z dôvodu uvedeného v v spojení s v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016 a aj ku dňu 29.10.2016 (dátum, kedy žalobca poukázal správcovi dane sumu 1.682,32 eur), postavenie daňového dlžníka.

135. Zaplatením sumy 1.682,32 eur dňa 29.10.2016 správcovi dane, žalobca neplnil za žalovaného to, čo podľa práva mal plniť sám.

136. V predmetnom časovom období bol žalobca platiteľom dane, ktorý mal vyberať preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy a odviesť ho správcovi dane.

137. Uvedenú povinnosť, ktorá pritom vyplývala z ustanovenia , v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, si žalobca (zamestnávateľ) v zákonom stanovenej lehote nesplnil.

138. Žalovaný ako štatutárny orgán žalobcu riadil činnosť spoločenstva a konal v jeho mene. Zo samotnej podstaty výkonu tejto funkcie vyplývalo, že za spoločenstvo (súd už uviedol, že pre účely zákona o dani z príjmov sa spoločenstvo považuje za zamestnávateľa) bol povinný zraziť zo svojej odmeny (zamestnanca) preddavok na daň vo výške podľa zákona o dani z príjmov, a odviesť ju správcovi dane.

139. Uvedenú povinnosť za spoločenstvo (zamestnávateľa) žalovaný (ako štatutárny orgán) porušil, keď ju počas obdobia výkonu funkcie predsedu spoločenstva, nesplnil.

140. Majetková sféra žalobcu sa dňa 29.10.2016 znížila o sumu 1.682,32 eur.

141. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou (protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou škodou. V právnej praxi to znamená rozdeliť skutkovú situáciu konkrétnej škodovej udalosti na príčinu vzniku škody, jej následok a ako táto príčina ovplyvnila v konečnom dôsledku vznik škody a jej rozsah.

142. Ak by žalovaný ako štatutárny orgán za žalobcu v predmetnom časovom období postupoval podľa , v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, nemusel by žalobca zaplatiť správcovi dane preddavok na daň, lebo by bol zrazený a odvedený z jeho zdaniteľnej mzdy (zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti), ako zamestnanca.

143. I keď neboli splnené predpoklady pre postup podľa § 40 ods. 5 zákona o dani z príjmov, žalobca ako platiteľ dane bol naďalej povinný si splniť voči daňovému úradu povinnosť podľa § 35 ods. 3, ods. 6 uvedeného zákona, k čomu aj došlo, ale až dňa 29.10.2016.

144. Žalobca ako poškodený preukázal, že došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným (, v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016), a že vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s jeho konaním (ako štatutárneho orgánu).

145. deklaruje zásadu predpokladaného zavinenia. Teória a prax, ho obmedzuje na formu nedbanlivosti.

146. Uvedená domnienka sa nevzťahuje na úmysel. Ak poškodený tvrdí, že mu škoda bola spôsobená úmyselným konaním škodcu, musí ho preukázať.

147. Prezumpcia zavinenia vo forme nedbanlivosti nastupuje vtedy, pokiaľ boli škoda, porušenie právnej povinnosti, vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi týmito predpokladmi, preukázané.

148. Ak sú predpoklady zodpovednosti škodcu za škodu splnené, je možné uvažovať o jeho zbavení sa zodpovednosti. Je však na škodcovi, aby preukázal, že vzniknutú škodu nezavinil, teda, že pri jeho protiprávnom konaní nešlo ani o nedbanlivosť. Musí preukázať skutkové okolnosti, z ktorých je možné urobiť spoľahlivý záver, že na vzniknutej škode nenesie žiadnu vinu. Nejde pritom o subjektívne presvedčenie škodcu, ale o hodnotenie podľa objektívnych kritérií.

149. Žalovaný sa zbavoval zodpovednosti za škodu tým, že v prvom zdaňovacom období jeho pôsobenia vo funkcii štatutárneho orgánu žalobcu (za rok 2010) komunikoval s Daňovým úradom, pobočka Prievidza, za účelom zistenia povinnosti, ktoré mu z jeho funkcie vyplývajú. Pokiaľ ide o Príkaznú zmluvu zo dňa 19.2.2010, oboznámil pracovníka daňového úradu s tým, že odmenu si zarátava do príjmov v samostatnom daňovom priznaní, ktoré podával za seba ako fyzickú osobu ako ďalší príjem, pričom bol uistený, že postupuje správne. Uviedol, že žalobca preto nebol ani povinný zraziť a odviesť správcovi dane preddavok dane z príjmu zo závislej činnosti (za zamestnanca).

150. Ako to už bolo uvedené, odmeny za výkon funkcie v spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, sa z daňového hľadiska vždy posudzujú ako príjmy zo závislej činnosti, z ktorých preddavky na daň vyberá (za zamestnanca) zamestnávateľ, ako platiteľ dane a to pri ich vyplatení, pripísaní alebo

poukazovaní, a odvádza ich správcovi dane. Zamestnávateľ ako platiteľ dane, nevyberie preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti len vtedy, ak je preukázané, že: a) daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR), ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, platí preddavky na daň podľa § 34 zákona o dani z príjmu, b) ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

151. Žalovaný ako osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu v spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, sa zodpovednosti za spôsobenú škodu nemôže zbaviť s poukazom na to, že pri svojej činnosti sa spoliehal na rady iných (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. ). Pri výkone funkcie predsedu spoločenstva, sa mal v prvom rade spravovať príslušnými právnymi predpismi a to i zákonom o dani z príjmov. Ak by vynaložil úsilie, ktoré bolo možné od neho ako predsedu spoločenstva objektívne očakávať, a to oboznámiť sa s právnym predpisom: so zákonom o dani z príjmu, mohol vzniku škody zabrániť.

152. Žalovaný (škodca) nevedel, že môže spôsobiť škodu, avšak vzhľadom na okolnosti spočívajúce v tom, že bol predsedom spoločenstva, od ktorého sa očakáva znalosť aspoň tých právnych predpisov, ktoré sa týkajú činnosti spoločenstva, vrátane právnych predpisov o plnení povinností voči daňovému úradu, ako preddavkovej organizácii zapojenej na rozpočet finančného riaditeľstva, vedieť mal.

153. Žalovaný sa nezbavil zodpovednosti za uvedenú škodu. Nepreukázal, že by vzniknutú škodu nezavinil, teda, že by pri jeho protiprávnom konaní nešlo ani o nevedomú nedbanlivosť.

154. Súd poukazuje na to, že to, či škoda bola u uvedeného nároku, ale i u ďalších uplatnených nárokov, spôsobená i spoluzavinením žalobcu ako poškodeného, bude súd posudzovať až v ďalších častiach odôvodnenia rozsudku.

155. Žalovaný uviedol, že podával za seba ako fyzickú osobu daňové priznanie, v ktorom odmenu, ktorú mu platil žalobca si zarátaval ako ďalší príjem.

156. Na pojednávaní dňa 10.1.2020 žalovaný uviedol, že v období vykonávania funkcie predsedu spoločenstva, bol zamestnancom u viacerých zamestnávateľov a určité obdobie pôsobil aj ako samostatne zárobkovo činná osoba.

157. Podľa v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50% sumy podľa , s výnimkou odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50% sumy podľa , ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50% sumy podľa sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa , ak a) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť () alebo b) daňovník neuplatní postup podľa .

158. Ak žalovaný podával daňové priznanie tak preto, lebo za jednotlivé zdaňovacie obdobia dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50% sumy podľa . Zdaniteľným príjmom je pritom aj príjem zo závislej činnosti (i odmena za výkon funkcie v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov), z ktorej ako to už bolo uvedené, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň a odvedie správcovi dane.

159. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa 29.10.2016 zaplatil správcovi dane sumu 1.682,32 eur, ako preddavok na daň za zamestnanca za obdobie od 1.1.2010 do 18.9.2016 (v roku 2010 preddavok na daň predstavoval 22,80 eur: 125,- eur mínus 5,- eur (poistné, ktoré je povinný platiť za zamestnanca) delene 100% krát 19% = 22,80 eur a v nasledujúcom období do 18.9.2016 20,56 eur: 125,- eur mínus 16,75 eur (poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť za zamestnanca) delene 100% krát 19% = 16,75 eur. Žalovaný túto sumu z hľadiska jej výšky, nenamietal. Dňa 3.5.2017, ako to už bolo uvedené, žalobcovi poukázal sumu 175,12 eur s poznámkou „Daň 2016“, v ktorej časti žalobca zobral žalobu sčasti späť.

160. Žalovaný v podaní zo dňa 20.6.2017 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že pripravuje podklady na podanie dodatočného daňového priznania.

161. Právnu úpravu dodatočného daňového priznania, obsahuje ustanovenie § 16 Daňového poriadku.

162. Podanie dodatočného daňového priznania je právom daňového subjektu, t. j. daňový subjekt sa môže rozhodnúť, či toto právo využije, ale len v prípade, ak daň bola vyrubená v jeho neprospech.

163. Žalovaný nepreukázal, že by v jeho neprospech bola vyrubená daň, a že by mu bola správcom okrem sumy 175,12 eur vrátená aj ďalšia suma, a že by ju poukázal žalobcovi, a o ktorú by sa žalovaná suma ešte znížila.

164. Žalobca predmetom konania urobil nárok o zaplatenie sumy 60,- eur.

165. Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza rozhodnutím zo dňa 4.11.2016 č. 104232560/2016 uložil žalobcovi (daňovému subjektu) úhrnnú pokutu 60,- eur, pretože ako zamestnávateľ mu (miestne príslušnému správcovi dane) a/ v zákonom stanovenej lehote nepredložil o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorú vyplatil (zamestnancovi), o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse, b/ v zákonom stanovenej lehote nepredložil hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, znížených o sumy podľa , o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse.

166. Správca dane úhrnnú pokutu 60,- eur uložil žalobcovi podľa (daňový poriadok).

167. Daňový poriadok je finančnoprávna norma.

168. V ustanovení sa ustanovuje, kto a v akom prípade sa dopustí správneho deliktu. Podľa daňového poriadku sa dopustí správneho deliktu osoba aj v prípade, ak nesplní v zákonom stanovenej lehote niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa hmotnoprávnych daňových predpisov. Správca dane je pritom povinný pokutu uložiť vo výške uvedenej v ustanovení daňového poriadku.

169. Súd už v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zákon o dani z príjmov v ukladal zamestnávateľovi predkladať správcovi dane a hlásenia, a že a hlásenia nebol povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý nevyplácal príjmy zo závislej činnosti.

170. Žalobca ako zamestnávateľ vyplácal žalovanému príjmy zo závislej činnosti, preto bol povinný predkladať správcovi dane a hlásenia.

171. Podľa veta prvá v znení účinnom od 1.1.2010 do 31.12.2011, daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak, sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka.

172. Podľa veta prvá v znení účinnom od 1.1.2012 do 31.12.2012, daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak, sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac.

173. Podľa veta prvá v znení účinnom od 1.1.2013 do 18.9.2016, daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak, sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac.

174. Zo samotnej podstaty výkonu funkcie žalovaného ako štatutárneho orgánu vyplývalo, že za spoločenstvo (ako zamestnávateľa) predloží miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa zákona o dani z príjmov: a) o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti (odmena za výkon funkcie v spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, sa z hľadiska daňového posudzovala ako príjem zo závislej činnosti, z ktorej zamestnávateľ (platiteľ dane) bol povinný vybrať preddavok na daň a odviesť správcovi dane a v tejto súvislosti aj predložiť

o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti) a hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

175. Uvedená povinnosť za spoločenstvo (zamestnávateľa) žalovaný (ako štatutárny orgán) včas nesplnil.

176. Žalobca úhrnnú pokutu 60,- eur uhradil dňa 18.11.2016, čím sa jeho majetková sféra znížila.

177. Ak by žalovaný, ako štatutárny orgán za žalobcu v predmetnom časovom období postupoval podľa , v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, nemusel by žalobca zaplatiť správcovi dane úhrnnú pokutu 60,- eur.

178. Žalobca ako poškodený preukázal, že došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným (, v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016), a že vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s jeho konaním (ako štatutárneho orgánu).

179. Žalovaný sa nezbavoval zodpovednosti za škodu uplatňovanú vo výške 60,- eur. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.3.2017 uviedol prostredníctvom právneho zástupcu, že túto sumu mu uhradí.

180. Žalobca predmetom konania urobil nárok o zaplatenie sumy 55,40 eur.

181. Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania vo výške 55,40 eur, za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie rok 2014, v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že daňový subjekt priznanú daň uhradil dňa 29.10.2016 vo výške 246,72 eur a táto zodpovedá súčtu 12 preddavkov na daň (125,- eur mínus 16,75 eur (poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť ) dedene 100% krát 19% = 20,56 eur krát 12 mesiacov = 246,72 eur).

182. Správca dane úrok z omeškania 55,40 eur, vyrubil žalobcovi podľa v znení účinnom ku dňu 10.1.2019.

183. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že správca dane okrem uloženej pokuty vyrubí aj úrok z omeškania, ak sa daňový subjekt dostane do omeškania i s platením dane, preddavku na daň, resp. ich neodvedie v stanovenej lehote. Daňový poriadok taxatívne vymenúva jednotlivé spôsoby omeškania, v ktorých správca vyrubí úrok z omeškania. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou až do jej zaplatenia, t. j. do dňa platby. Pri jeho výpočte použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, keď sa daňový subjekt dostal do omeškania. Ak štvornásobok nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%.

184. Správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania za 548 dní omeškania (od 30.4.2015 do 29.10.2016).

185. Súd už v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnom časovom období a to i v roku 2014 bol žalobca platiteľom dane, a ktorý mal vyberať preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca a odviesť ho správcovi dane.

186. Uvedenú povinnosť, ktorá pritom vyplývala z ustanovenia , v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, si žalobca v zákonom stanovenej lehote nesplnil.

187. Žalovaný ako štatutárny orgán žalobcu riadil činnosť spoločenstva a konal v jeho mene. Zo samotnej podstaty výkonu tejto funkcie vyplývalo, že za spoločenstvo (súd už uviedol, že pre účely zákona o dani z príjmov sa spoločenstvo považuje za zamestnávateľa) bol povinný v zákonom stanovenej lehote (z odmeny vyplatenej za kalendárny mesiac) zraziť zo svojej odmeny (zamestnanca) preddavok na daň vo výške podľa zákona o dani z príjmov a odviesť ju správcovi dane (do 5 dní po dni výplaty, pripísania alebo poukázania).

188. Uvedenú povinnosť za rok 2014 za spoločenstvo (zamestnávateľa) žalovaný (ako štatutárny orgán) porušil, keď ju počas obdobia výkonu funkcie predsedu spoločenstva v zákonom stanovenej lehote, nesplnil.

189. Žalobca sumu 246,72 eur uhradil až dňa 29.10.2016 (je súčasťou sumy 1.682,32 eur).

190. Omeškanie s úhradou preddavku na daň trvalo 548 dní.

191. Úrok z omeškania, ktorý správca dane vyrubil, žalobca zaplatil dňa 18.1.2019.

192. Majetková sféra žalobcu sa dňa 18.1.2019 znížila o sumu 55,40 eur.

193. Ak by žalovaný ako štatutárny orgán za žalobcu v predmetnom časovom období postupoval podľa , v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, nemusel by žalobca dňa 29.10.2016 zaplatiť správcovi dane sumu 246,72 eur, lebo táto suma by bola zrazená a odvedená ako preddavok na daň za jednotlivé kalendárne mesiace roku 2014 (12 krát po 20,56 eur) z jeho príjmu zo závislej činnosti ako zamestnanca a omeškanie by nevzniklo, a žalobcovi by správca dane nevyrubil úrok z omeškania vo výške 55,40 eur.

194. Žalobca ako poškodený preukázal, že došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným (, v znení účinnom v roku 2014), a že vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s jeho konaním (ako štatutárneho orgánu).

195. Žalovaný sa nezbavoval zodpovednosti za škodu uplatňovanú vo výške 55,40 eur (ako to už bolo uvedené, súd zmenu - rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 55,40 eur pripustil na pojednávaní dňa 25.1.2019).

196. Žalobca predmetom konania urobil nárok o zaplatenie sumy 786,62 eur.

197. Podľa v znení účinnom od 1.1.2011 do 18.9.2016, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.

198. Podľa citovaného zákona, na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa a a , okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

199. Podľa § 7 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, zamestnávateľ podľa tohto zákona je právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a ods. 3) a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky.

200. Podľa , , , citovaného zákona, poistné na nemocenské poistenie platí , poistné na starobné poistenie platí , poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, , poistné na poistenie v nezamestnanosti platí , ak osobitný predpis neustanovuje inak.

201. Podľa § 141 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

202. Podľa § 141 ods. 2 citovaného zákona, za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť .

203. Podľa § 142 ods. 1 citovaného zákona, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

204. S účinnosťou od 1.1.2011 sa na účely sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú za zamestnancov aj členovia štatutárnych orgánov v spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo implicitne vyplýva z legálnej definície zamestnanca podľa (porovnaj i s. 400 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Komentár, C. H. Beck, 2012, Valachovič, Grausová, Cirák). Zárobková činnosť je jedným zo základných pojmov, ktoré definuje zákon o sociálnom poistení. Za zárobkovú činnosť sa v zásade považuje činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti. Príjmom zo závislej činnosti sú aj odmeny za výkon funkcie v spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

205. Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 128 v období od 1.1.2011 do 18.9.2016 určoval okruh subjektov, ktoré boli povinné platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia podľa toho, ako tieto subjekty podliehali jednotlivým druhom sociálneho poistenia. Medzi tieto subjekty patril i .

206. Spôsob určovania sumy poistného v uvedenom období, bol upravený v ustanovení až .

207. Pokiaľ ide o odvádzanie poistného, zákon o sociálnom poistení deklaroval zásadu, podľa ktorej subjekty povinné platiť poistné boli súčasne povinné toto poistné aj odvádzať. Pritom sa zachovával postup, pri ktorom zamestnávateľ odvádzal poistné za seba aj za svojich zamestnancov.

208. V období od 1.1.2010 a aj od 1.1.2011 až do 18.9.2016, žalovaný bol štatutárnym orgánom spoločenstva a žalobca mu vyplácal odmenu vo výške 125,- eur mesačne brutto, ktorá je príjmom zo závislej činnosti. Na účely zákona o sociálnom poistení bol žalovaný subjektom (zamestnancom), ktorý bol povinný platiť poistné na jednotlivé druhy poistenia, a to na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, ktoré mal za neho na účet Sociálnej poisťovne odvádzať zamestnávateľ (žalobca, ktorý žalovanému poskytoval príjem zo závislej činnosti).

209. Žalobca tvrdil, že po skončení výkonu funkcie žalovaným uhradil aj sumu 786,62 eur, a to Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza. V listinnom dôkaze, ktorý predložil: Odvody z odmeny predsedu SVB p. X., podľa prílohy je uvedené: predpis 786,62 eur (voči Sociálnej poisťovni) a v listinnom dôkaze: p. X. - rozpis, je v časti: Odvody zamestnanca, spolu SP, uvedené: 1.187,75 eur (786,62 eur, odvody voči SP plus 401,13 eur odvody voči ). Sumu 786,62 eur žalobca zahrnul v žalobe do výpočtu žalovanej sumy (je súčasťou sumy 6.383,66 eur: 1.682,72 eur plus 60,- eur plus 786,62 eur plus 1.284,64 eur plus 174,25 eur plus 401,73 eur plus 1.994,30 eur). Súčasne však v žalobe uviedol to, že žalovaný sám uhradil Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza sumu 705,- eur, a to dňa 30.5.2016. Žalobca si túto sumu odpočítal zo sumy 6.383,66 eur. Listinný dôkaz o tom, že Sociálnej poisťovni zaplatil 786,62 eur, ktorej súčasťou by bola i suma 705,- eur, nepredložil. Dátum: 30.5.2016, bolo ešte obdobie, keď žalovaný bol vo funkcii predsedu spoločenstva. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza uhradil sumu 705,- eur, a to po vykonanej kontrole. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č..6 zo dňa 28.6.2016 vo svojom texte odkazuje na protokol o vykonanej kontrole, čo nasvedčuje tomu, že kontrola bola vykonaná v čase, keď pôsobil vo funkcii štatutárneho orgánu, a že teda vtedy uhradil sumu 705,- eur. Žalovaný tiež uviedol, že pracovníci Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza ho vyzvali, aby platil poistné na jednotlivé druhy poistenia, čo aj začal realizovať. V priebehu konania žalobca predložil listinný dôkaz: Pohyby na bežnom účte za obdobie od 1.1.2010 do 25.11.2016 (č. l. 168-171), z ktorého vyplýva, že od 13.5.2016 na účet žalovaného bola poukázaná už len suma 113,25 eur mesačne (odmena 125,- eur mínus 11,75 eur poistné na jednotlivé druhy poistenia, ktoré platí a za neho odvádza zamestnávateľ). Ak žalovaný dňa 30.5.2016 uhradil Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza sumu 705,- eur (ako dlžné poistné na jednotlivé druhy poistenia, ktoré platí a za neho odvádza zamestnávateľ) nebol logicky dôvod, aby túto sumu po skončení jeho funkcie štatutárneho zástupcu ešte platil žalobca. Ako to už bolo uvedené, toto tvrdenie ani nepreukázal, t. j.: že zaplatil 786,62 eur, súčasťou ktorej by bola aj suma 705,- eur. Pre úplnosť súd udáva, že ak by po skončení výkonu funkcie štatutárneho zástupcu žalovaným, zaplatil aj žalobca Sociálnej poisťovni sumu 705,- eur, tak by sa tohto nároku mohol voči nej domáhať, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o sumu 81,62 eur (786,62 eur mínus 705,- eur), nárok o jej zaplatenie voči žalovanému by

mohol byť titulom náhrady škody opodstatnený (celkom alebo sčasti) len v prípade, že by sa o túto sumu majetková sféra žalobcu skutočne znížila, t. j. keby škoda v uvedenej výške vznikla, pretože ak by žalovaný ako štatutárny orgán za žalobcu (zamestnávateľa) v danom časovom období postupoval podľa § 141 ods. 1, § 141 ods. 2, § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nemusel by žalobca zaplatiť Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza (situácia, že ho skutočne zaplatil) dlžné poistné, pretože by ako zamestnávateľ vykonal z odmeny žalovaného zrážku poistného a odviedol ho Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza.

210. Nárok o zaplatenie sumy 786,62 eur žalobca nepreukázal.

211. Žalobca predmetom konania urobil nárok o zaplatenie sumy 1.284,64 eur.

212. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 28.6.2016, predpísala žalobcovi za obdobie január 2011 až marec 2016 penále vo výške 1.284,64 eur z dôvodu, že ako zamestnávateľ povinný odvádzať poistné a poistné príspevky, ich včas neodviedol. Penále 1.284,64 eur bolo vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov / povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (platí v prípade, ak je sporiteľom podľa osobitného predpisu), poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného rezervného fondu solidarity.

213. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza penále 1.284,64 eur uložila žalobcovi ako zamestnávateľovi podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 zákona o sociálnom poistení.

214. Zákon o sociálnom poistení, okrem iného, upravuje i povinnosti Sociálnej poisťovne vo vzťahu k penále za neplnenie povinností pri platení a odvádzaní poistného a príspevkov.

215. Z ustanovenia zákona o sociálnom poistení vyplýva, že do okruhu subjektov, ktoré sú povinné platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia, a to podľa toho, ako tieto subjekty podliehajú jednotlivým druhom sociálneho poistenia, patria i a zamestnávateľ.

216. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 28.6.2016, je príloha. Z prílohy vyplýva, že každý mesiac obdobia január 2011 až marec 2016, je v nej uvedený 2 krát a s prislúchajúcou výškou poistného a povinných príspevkov, s dátumom ich zaplatenia, s počtom dní omeškania, s % výškou penále, s vypočítaným a s predpísaným penále, na základe čoho je možné vyvodiť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza, ako výkonný orgán predpísala žalobcovi ako zamestnávateľovi penále za to, že: a) v zákonom stanovenej lehote ( ) nepoukázal na účet Sociálnej poisťovne poistné, ktoré platil a odvádzal ako zamestnávateľ za žalovaného ako zamestnanca (poistné bolo splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca), b) nepoukázal na účet Sociálnej poisťovne poistné a príspevky, ktoré platil a odvádzal za seba ako zamestnávateľa (splatné boli do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platia).

217. Zo samotnej podstaty výkonu funkcie žalovaného ako štatutárneho orgánu vyplývalo, že za spoločenstvo ako zamestnávateľa: a) zaplatí a odvedie do Sociálnej poisťovne poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia a príspevkov (z vlastných nákladov spoločenstva, nie z odmeny žalovaného ako zamestnanca), b) vykoná zo svojej odmeny zrážku poistného (o ktorú sa zníži jeho odmena ako zamestnanca) a odvedie ho do Sociálnej poisťovne.

218. Uvedenú povinnosť za spoločenstvo (zamestnávateľa) žalovaný (ako štatutárny orgán) včas nesplnil. Z prílohy rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 700-1090751416-GC04/16 zo dňa 28.6.2016 vyplýva, že žalobca dlžné poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia a príspevkov za obdobie január 2011 až marec 2016 zaplatil dňa 6.6.2016 (za zamestnávateľa) a žalovaný dňa 30.5.2016 zaplatil dlžné poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia (za zamestnanca). Medzi stranami sporu pritom nebolo sporné, že žalovaný zaplatil Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza dlžné poistné vo výške 705,- eur (z vlastných peňažných prostriedkov).

219. Žalobca zaplatil Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza penále dňa 5.12.2016, avšak vo výške 1.234,64 eur (č. l. 111 spisu), a nie v predpísanej sume 1.284,64 eur, čím sa jeho majetková sféra znížila (o sumu 1.234,64 eur).

220. Ak by žalovaný, ako štatutárny orgán za žalobcu (ako zamestnávateľa) v predmetnom časovom období postupoval podľa , , , , v znení účinnom v predmetnom časovom období, nemusel by žalobca zaplatiť Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, penále.

221. Žalobca ako poškodený preukázal, že došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným, ako štatutárnym orgánom (, , , , v znení účinnom v predmetnom časovom období), a že vzniknutá škoda 1.234,64 eur (č. l. 111) je v príčinnej súvislosti s jeho konaním (ako štatutárneho orgánu).

222. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že: „škodou môžu byť maximálne penále, ktoré si Sociálna poisťovňa uplatnila“. S jej úhradou však nesúhlasil, čo odôvodňoval uzavretou Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 10.10.2016, uzavretou medzi stranami sporu. Iným spôsobom sa zodpovednosti za spôsobenú škodu nezbavoval.

223. Podľa , kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

224. V citovanom ustanovení je upravená zmena v subjektoch záväzku na dlžníckej strane v dôsledku prevzatia dlhu. K prevzatiu dlhu dochádza na základe písomnej zmluvy medzi doterajším (pôvodným) dlžníkom a treťou osobou, ktorá sa stáva novým dlžníkom. Na prevzatie dlhu je však potrebný súhlas veriteľa, pretože mu nemožno vnútiť, aby sa namiesto pôvodného dlžníka stal dlžníkom niekto iný. Až na základe tohto súhlasu, nastupuje nový dlžník na miesto pôvodného dlžníka.

225. Z písomného podania Sociálnej poisťovne zo dňa 24.10.2016 a zo dňa 15.11.2016 vyplýva, že súhlas s prevzatím dlhu (predpísaného penále 1.284,64 eur), neudelila. Bez súhlasu veriteľa nevyvolala Zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 10.10.2016, zamýšľané právne účinky. Právotvornou skutočnosťou vo vzťahu k prevzatiu dlhu, je totiž bezpodmienečný súhlas veriteľa.

226. Penále vo výške 1.284,64 eur predpísala Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza žalobcovi, ktorý ho aj uhradil, avšak ako to už bolo uvedené, vo výške 1.234,64 eur, a ktorá suma predstavuje vzniknutú škodu.

227. Žalobca predmetom konania urobil nárok o zaplatenie sumy 174,25 eur, uplatňovanej titulom škody, ktorá mu vznikla tým, že v období pôsobenia žalovaného ako štatutárneho orgánu neplatil za spoločenstvo včas vyfakturované sumy dodávateľom vody a elektrickej energie, v dôsledku čoho im vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a poplatku za opätovné pripojenie odberného miesta.

228. Suma 174,25 eur pozostáva (porovnaj bod 40. až 45 a č. l. 30 spisu) a) zo sumy: a/ 10,67 eur: žalobca uhradil dňa 25.5.2012, b/ 18,96 eur: žalobca uhradil dňa 19.11.2012, c/ 18,22 eur: žalobca uhradil dňa 17.12.2012, d/ 8,44 eur: žalobca uhradil dňa 25.2.2014, e/ 8,26 eur: žalobca uhradil dňa 14.2.2015, f/ 54,85 eur: žalobca uhradil dňa 25.5.2012, g/ 54,85 eur: žalobca uhradil dňa 14.3.2012.

229. Žalovaný uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu o zaplatenie sumy 174,25 eur.

230. Námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou ( ).

231. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

232. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje právo (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

233. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

234. Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

235. Ustanovenie , je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby a k podmienkam jej plynutia ( ). Zákon tu navyše rozlišuje medzi dvoma druhmi premlčacích dôb, ktoré sa navzájom prelínajú. Je to subjektívna premlčacia doba () a objektívna premlčacia doba ().

236. Ustanovenie , upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu ku všetkým právam na náhradu škody.

237. Objektívna premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

238. Subjektívna premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode o tom, kto za ňu zodpovedá.

239. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom, nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou.

240. Základná objektívna premlčacia doba je 3 ročná. Uplatní sa, ak ide o škodu, ktorá nebola spôsobená úmyselne (škoda spôsobená z nedbanlivosti). Tam, kde ide o škodu spôsobenú úmyselne, ustanovuje zákon hranicu pre premlčanie práva na náhradu škody na 10 rokov od škodovej udalosti.

241. Ako to už bolo uvedené, začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Tento pojem (škodová udalosť) je však potrebné vykladať tak, že zahŕňa nielen protiprávny úkon alebo zákonom osobitne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej (porovnaj s. 668, I. zväzok, , Imrich Fekete, Veľký Komentár, EuroKódex 2014).

242. Podľa veta prvá v znení účinnom aj v roku 2012 až 2015, právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom.

243. Podľa § 28 ods. 8 citovaného zákona, právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.

244. Podľa prvá časť vety v znení účinnom do 31.8.2012 (uvedený právny predpis bol zrušený , účinným od 1.9.2012), oprávnený odberateľ má právo uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny alebo obchodníkom s elektrinou (zmluvy uzavreté za účinnosti zostali platné aj za účinnosti ).

245. Zo samotnej podstaty výkonu funkcie žalovaného ako štatutárneho orgánu vyplývalo, že za spoločenstvo ako právnickú osobu bude dodávateľovi riadne a včas na základe uzavretej zmluvy platiť vodné a stočné.

246. Uvedenú povinnosť žalovaný voči dodávateľovi Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Banská Bystrica nesplnil, keď včas neuhradil faktúry č. 220222062, č. 220257360, č. 220289382, č. 230540410, č. 241228753.

247. Z dôvodu omeškania s úhradou faktúry č. 220222062, splatnou dňa 7.4.2012, uvedený dodávateľ faktúrou č. 920000207, splatnou dňa 20.5.2012 fakturoval žalobcovi sumu 10,67 eur (úroky z omeškania), ktorú uhradil dňa 25.5.2012.

248. Z dôvodu omeškania s úhradou faktúry č. 220257360, splatnou dňa 14.7.2012, uvedený dodávateľ faktúrou č. 920000550, splatnou dňa 21.9.2012 fakturoval žalobcovi sumu 18,96 eur (úroky z omeškania), ktorú uhradil dňa 19.11.2012.

249. Z dôvodu omeškania s úhradou faktúry č. 220289382, splatnou dňa 6.10.2012, uvedený dodávateľ faktúrou č. 920000756, splatnou dňa 20.12.2012 fakturoval žalobcovi sumu 18,22 eur (úroky z omeškania), ktorú uhradil dňa 17.12.2012.

250. Z dôvodu omeškania s úhradou faktúry č. 230540410, splatnou dňa 4.1.2014, uvedený dodávateľ faktúrou č. 940000027, splatnou dňa 21.2.2014 fakturoval žalobcovi sumu 8,44 eur (úroky z omeškania), ktorú uhradil dňa 25.2.2014.

251. Z dôvodu omeškania s úhradou faktúry č. 241228753, splatnou dňa 6.1.2015, uvedený dodávateľ faktúrou č. 915000022, splatnou dňa 17.2.2015 fakturoval žalobcovi sumu 8,26 eur (úroky z omeškania), ktorú uhradil dňa 14.2.2015.

252. Zo samotnej podstaty výkonu funkcie žalovaného ako štatutárneho orgánu vyplývalo, že za spoločenstvo ako právnickú osobu bude dodávateľovi riadne a včas na základe uzavretej zmluvy platiť cenu za dodávku elektriny.

253. Uvedenú povinnosť žalovaný za spoločenstvo voči dodávateľovi Stredoslovenská energetika, a.s. Žilina nesplnil, keď včas neuhradil zálohové faktúry: vchod 17, suma na úhradu 90,- eur, vchod 19, suma na úhradu 57,- eur.

254. V dôsledku toho, že žalobca, za ktorého konal žalovaný ako štatutárny orgán si neplnil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dodávke elektriny, odpojil dodávateľ odberné miesto od dodávky elektriny, a ktoré po úhrade dlžnej sumy opätovne pripojil, na základe čoho si fakturoval v zmysle platného Cenníka: a) faktúrou č. 6201192040 poplatok 54,85 eur, ktorý žalobca uhradil dňa 25.5.2012, b) faktúrou č. 6201193038 poplatok 54,85 eur, ktorý žalobca uhradil dňa 14.3.2012.

255. Ako to už bolo uvedené, pojem škodová udalosť je potrebné vykladať tak, že zahŕňa nielen protiprávny úkon alebo zákonom osobitne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody. Ak by z hľadiska sa udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovala len so škodovou udalosťou, objektívna premlčacia doba by tak mohla začať plynúť skôr, ako ku škode na majetku vôbec došlo (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. ).

256. Škodovou udalosťou, na základe ktorej škoda vznikla je konanie žalovaného ako štatutárneho orgánu žalobcu (protiprávny úkon), keď včas neuhradil faktúry č. 220222062, č. 220257360, č. 220289382, č. 230540410, č. 241228753, zálohové faktúry: vchod 17, suma na úhradu 90,- eur, vchod 19, suma na úhradu 57,- eur, čo viedlo ku vzniku škody, keď dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Banská Bystrica si fakturoval úroky z omeškania za oneskorenú úhradu vodného a stočného (10,67 eur, 18,96 eur, 18,22 eur, 8,44 eur, 8,26 eur) a dodávateľ Stredoslovenská energetika, a.s. Žilina, si fakturoval poplatok za opätovné pripojenie odberného miesta (54,85 eur, 54 85 eur).

257. Žalobca uhradil sumu 10,67 eur dňa 25.5.2012, sumu 18,96 dňa 19.11.2012, sumu 18,22 eur dňa 17.12.2012, sumu 8,44 eur dňa 25.2.2014, sumu 8,26 eur dňa 14.2.2015, sumu 54,85 eur dňa 25.5.2012, sumu 54,85 eur dňa 14.3.2012. Vtedy došlo k spojeniu porušenia právnej povinnosti, v dôsledku čoho vznikla škoda, so samotným vznikom škody.

258. Objektívna 3 ročná premlčacia doba začala plynúť: a) u sumy 10,67 eur dňa 25.5.2012 a skončila dňa 25.5.2015, b) u sumy 18,96 eur dňa 19.11.2012 a skončila dňa 19.11.2015, c) u sumy 18,22 eur dňa 17.12.2012 a skončila dňa 17.12.2015, d) u sumy 8,44 eur dňa 25.2.2014 a skončila dňa 25.2.2017, e)

u sumy 8,26 eur dňa 14.2.2015 a skončila dňa 14.2.2018, f) u sumy 54,85 eur dňa 25.5.2012 a skončila dňa 25.5.2015, g) u sumy 54,85 eur dňa 14.3.2012 a skončila dňa 14.3.2015.

259. Ako to už bolo uvedené, premlčacia lehota so subjektívne stanoveným začiatkom, nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom.

260. Žalobca o škode, ktorá vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovaného ako štatutárneho orgánu spoločenstva, sa dozvedel až po jeho odvolaní z funkcie predsedu, t. j. najskôr dňa 18.9.2016 (u tohto nároku opak preukázaný nebol), a vtedy sa aj dozvedel o tom, kto za ňu zodpovedá, t. j. že za ňu zodpovedá žalovaný.

261. Žaloba na súd došla dňa 23.2.2017.

262. K uvedenému dátumu (ku dňu 23.2.2017) uplynula objektívna 3 ročná premlčacia doba u nároku o zaplatenie: a) sumy 10,67 eur (uplynula dňa 25.5.2015), b) u sumy 18,96 eur (uplynula dňa 19.11.2015), c) u sumy 18,22 eur (uplynula dňa 17.12.2015), d) u sumy 54,85 eur (uplynula dňa 25.5.2015), e) u sumy 54,85 eur (uplynula dňa 14.3.2015). V prípade týchto nárokov začiatok subjektívnej premlčacej doby nastal až po skončení objektívnej premlčacej doby. Právo sa premlčalo jej uplynutím a subjektívna premlčacia doba nemá v tomto prípade právny význam.

263. Žalovaným uplatnená námietka premlčania bola dôvodná u nároku o zaplatenie sumy 10,67 eur, 18,96 eur, 18,22 eur, 54,85 eur, 54,85 eur, v celkovej výške 157,55 eur. V tejto časti bol uplatnený nárok, neopodstatnený.

264. Žalovaným uplatnená námietka premlčania nebola opodstatnená u nároku o zaplatenie sumy 8,44 eur a sumy 8,26 eur, pretože plynutie objektívnej 3 ročnej premlčacej doby sa skončilo dňa 25.2.2017 a dňa 14.2.2018, pričom subjektívna 2 ročná premlčacia doba začala plynúť 18.9.2016 a jej plynutie sa skončilo najneskôr uplynutím objektívnej premlčacej doby, pričom žaloba na súd došla dňa 23.2.2017, t. j. v rámci plynutia zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Žalovaný sa nezbavil zodpovednosti za uvedenú škodu. Nepreukázal, že by vzniknutú škodu nezavinil, teda, že by pri jeho protiprávnom konaní nešlo ani o nevedomú nedbanlivosť.

265. Pre rozlíšenie dĺžky objektívnej premlčacej doby (3 ročnej a 10 ročnej) je rozhodujúca forma zavinenia škodcu.

266. Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne ustanovuje zákon hranicu pre premlčanie práva na náhradu škody na 10 rokov od škodovej udalosti.

267. Ak poškodený tvrdí, že mu škoda bola spôsobená úmyselným konaním škodcu, musí úmysel konajúceho subjektu preukázať.

268. Žalobca v konaní netvrdil, že škoda vo výške: 10,67 eur, 18,96 eur, 18,22 eur, 54,85 eur, 54,85 eur mu bola spôsobená úmyselným konaním žalovaného, ako škodcu. Je pravdou, že v priebehu konania predložil uznesenie Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 16.12.2019, v ktorom je uvedené, že v konaní žalovaného je možné vidieť minimálne nepriamy úmysel. Žalobca však v predmetnom spore (v žalobe, ani v priebehu konania) jednoznačne nešpecifikoval úmyselné (priamy alebo nepriamy úmysel) konanie žalovaného, a to ani po uplatnenej námietke premlčania. V podaní zo dňa 24.5.2017 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný konal nezodpovedne a porušoval svoje povinnosti štatutárneho orgánu spoločenstva. Neuviedol však na základe čoho, by sa malo jednať na strane žalovaného o úmyselné konanie, že teda vedel, že škodu spôsobí a aj ju chcel spôsobiť alebo bol s týmto dôsledkom uzrozumený. Preto súd na uvedený nárok aplikoval 3 ročnú objektívnu premlčaciu dobu (škoda spôsobená z nedbanlivosti).

269. Majetková sféra žalobcu sa dňa 25.2.2014 znížila o sumu 8,44 eur a dňa 14.2.2015 o sumu 8,26 eur.

270. Ak by žalovaný ako štatutárny orgán za žalobcu včas uhradil faktúru č. 230540410 a č. 241228753, Stredoslovenská vodárenská a prevádzková spoločnosť, a.s. Banská Bystrica by mu nefakturovala

úroky z omeškania 8,44 eur (faktúrou č. 940000027) a 8,26 eur (faktúrou č. 915000022), a tieto sumy by nemusel zaplatiť.

271. Žalobca ako poškodený preukázal, že došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným (na základe uzavretej zmluvy so Stredoslovenskou vodárenskou a prevádzkovou spoločnosťou, a.s. Banská Bystrica riadne a včas platiť vodné a stočné podľa ), a že vzniknutá škoda (8,44 eur, 8,26 eur) je v príčinnej súvislosti s jeho konaním (ako štatutárneho orgánu).

272. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že niektoré úhrady faktúr neboli vykonané včas (v dôsledku čoho si následne dodávateľ fakturoval úroky z omeškania), čo odôvodňoval pracovnou vyťaženosťou a nedokonalosťou mobilných sietí, cez ktoré boli transakcie vykonávané. Týmto sa však nezbavil zodpovednosti za škodu, nepreukázal, že by vzniknutú škodu nezavinil, teda, že by pri jeho protiprávnom konaní nešlo ani o nedbanlivosť. Objektívne bolo možné od neho očakávať úsilie, že si skontroluje, či cez mobilnú aplikáciu boli platby skutočne aj zrealizované.

273. Žalobca predmetom konania urobil nárok o zaplatenie sumy 401,13 eur.

274. Podľa v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, podľa tohto zákona je povinný platiť poistné .

275. Podľa § 15 ods. 4 citovaného zákona, poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19).

276. Podľa § 16 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci.

277. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, preddavok na poistné z príjmu podľa odseku 2 písm. a) vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ.

278. Podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2010 sa predseda spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, považoval na účely zdravotného poistenia za zamestnanca podľa . S účinnosťou od 1.1.2011 došlo k zmene legálnej definície pojmu na účely zdravotného poistenia () z taxatívneho vymedzenia zamestnanca na jednoduchšiu definíciu a zároveň došlo aj k novému vymedzeniu zárobkovej činnosti (). Podľa novej právnej úpravy sa za zamestnanca na účely zdravotného poistenia považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v a , zákona o zdravotnom poistení a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu ( až h), a zákona o dani z príjmov), okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.

279. Zákon o zdravotnom poistení v ustanovení v období od 1.1.2010 do 18.9.2016 určoval okruh subjektov, ktoré boli povinné platiť poistné (preddavkami) na zdravotné poistenie. Medzi tieto subjekty patril i .

280. Spôsob určovania sumy poistného v uvedenom období, bol upravený v § 12 (sadzba poistného) a v § 13 (vymeriavací základ).

281. Pokiaľ ide o vypočítavanie a odvádzanie preddavku na poistné, zákon o zdravotnom poistení deklaroval zásadu, podľa ktorej preddavok na poistné z príjmu podľa , vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ.

282. V období od 1.1.2010 do 18.9.2016, žalovaný bol štatutárnym orgánom spoločenstva a žalobca mu vyplácal odmenu vo výške 125,- eur mesačne brutto, ktorá je príjmom zo závislej činnosti. Na účely zákona o zdravotnom poistení bol žalovaný subjektom (zamestnancom), ktorý bol povinný platiť preddavky na poistné, ktoré mal vypočítavať a za neho ako zamestnanca odvádzať žalobca ako zamestnávateľ, na účet príslušnej zdravotnej poisťovne.

283. Uvedenú povinnosť, ktorá pritom vyplývala z ustanovenia veta prvá, v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, si žalobca (zamestnávateľ) v zákonom stanovenej lehote nesplnil.

284. Žalovaný ako štatutárny orgán žalobcu riadil činnosť spoločenstva a konal v jeho mene. Zo samotnej podstaty výkonu tejto funkcie vyplývalo, že za spoločenstvo (zamestnávateľa) bol povinný vypočítavať zo svojej odmeny (príjmu zo závislej činnosti) a odvádzať (za zamestnanca) preddavok na poistné, a to na účet príslušnej zdravotnej poisťovne.

285. Uvedenú povinnosť za spoločenstvo (zamestnávateľa) žalovaný (ako štatutárny orgán) porušil, keď ju počas obdobia výkonu funkcie predsedu spoločenstva, nesplnil.

286. V období od 1.1.2010 do 18.9.2016, preddavok na poistné do zdravotnej poisťovne predstavoval mesačne 5,- eur (4% zo sumy 125,- eur), čo za obdobie január 2010 až august 2016, t. j. za 80 mesiacov predstavovalo 400,- eur (80 mesiacov krát 5,- eur) a za 18 dní mesiaca september 2016 2,99 eur (5,- eur delene 30 dní krát 18 dní), celkovo 402,99 eur, z ktorej sumy žalobca zaplatil 401,13 eur, a ktorú aj urobil predmetom konania. Z listinného dôkazu: Odvody z odmeny predsedu SVB p. Bahuľa, podľa prílohy vyplýva, že zo sumy 401,13 eur žalobca zaplatil Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. sumu 300,- eur a UNION zdravotnej poisťovni, a.s. sumu 101,13 eur. Z uvedeného listinného dôkazu a tiež z listinného dôkazu: p. Bahuľa - rozpis je zrejmé, že preddavok na poistné za zamestnávateľa za uvedené časové obdobie predstavoval 750,- eur: voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., a 252,84 eur: voči UNION zdravotnej poisťovni, a.s..

287. Dňa 28.10.2016 žalobca zaplatil Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. sumu 1.050,- eur (750,- eur plus 300,- eur) a dňa 29.10.2016 zaplatil UNION zdravotnej poisťovni, a.s. sumu 353,97 eur (252,84 eur plus 101,13 eur).

288. Majetková sféra žalobcu sa dňa 28.10.2016 znížila o sumu 300,- eur a dňa 29.10.2016 o sumu 101,13 eur, celkovo o 401,13 eur.

289. Ak by žalovaný ako štatutárny orgán za žalobcu v predmetnom časovom období postupoval podľa veta prvá, v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, nemusel by žalobca príslušnej zdravotnej poisťovni zaplatiť preddavok na poistné 300,- eur plus 101,13 eur, lebo by bol z vymeriavacieho základu žalovaného ako zamestnanca (z príjmu ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa ), vypočítavaný a odvádzaný.

290. Žalobca ako poškodený preukázal, že došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným ( veta prvá, v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016), a že vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s jeho konaním (ako štatutárneho orgánu).

291. Žalovaný sa zbavoval zodpovednosti za škodu tým, že ak ide o odvody (preddavky na poistné), ktoré mal platiť príslušnej zdravotnej poisťovni žalobca ako zamestnávateľ, tak zaplatenie týchto odvodov nemôže byť považované za škodu.

292. Z ustanovenia v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016 vyplýva, že na účely tohto zákona je povinný platiť poistné a tiež zamestnávateľ (okrem ďalších subjektov).

293. Suma 300,- eur plus 101,13 eur, ktorú dňa 28.10.2016 a dňa 29.10.2016 zaplatil žalobca, je preddavok na poistné, ktoré platí (z príjmu zo závislej činnosti), a ktorý mal vypočítavať a za neho odvádzať zamestnávateľ.

294. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tiež uviedol, že o povinnosti platiť preddavky na poistné do príslušnej zdravotnej poisťovne sa dozvedel od pracovníkov Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza pri realizovanej kontrole o plnení si povinností vo vzťahu k nej, a že v potvrdeniach, ktoré mu zaslali príslušné zdravotné poisťovne nebolo uvedené, že by vznikol dlh na preddavkoch na poistné, ktoré by bol povinný ako platiť.

295. Z vyjadrení a prednesov žalovaného v priebehu konania nevyplýva, že by po skončení výkonu funkcie predsedu spoločenstva alebo aj pred týmto obdobím zaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni (za zamestnanca) nedoplatok na preddavkoch na poistné. Na základe týchto zistení, je potom možné vyvodiť, že ak v potvrdeniach, ktoré mu zaslali príslušné zdravotné poisťovne nebolo uvedené, že by vznikol dlh na preddavkoch na poistné, ktoré by bol povinný ako platiť, tak je to preto, lebo ich dňa 28.10.2016 a dňa 29.10.2016 zaplatil žalobca (za zamestnanca). V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že suma, ktorú UNION zdravotná poisťovňa, a.s. vrátila žalobcovi, by bola preplatkom sumy 401,13 eur, a že teda táto suma titulom náhrady škody je nižšia.

296. Žalobca predmetom konania urobil nárok o zaplatenie sumy 1.994,30 eur plus 1.000,- eur.

297. Žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.994,30 eur odôvodnil nasledovne: „Žalovaný ako predseda spoločenstva nakladal aj s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa v pokladni spoločenstva. Z pokladničnej knihy vyplýva, že v deň, keď žalovanému skončila funkcia predsedu spoločenstva sa malo v pokladni spoločenstva nachádzať 1.994,30 eur. Žalovaný však novému predsedovi spoločenstva nevydal po skončení funkcie predsedu žiadnu čiastku. Kde sa uvedená čiastka nachádza, resp. na čo ju žalovaný použil súdu uviesť nevieme. Týmto svojím konaním (tým, že neodovzdal spoločenstvu finančné prostriedky, ktoré sa v zmysle pokladničnej knihy mali nachádzať v pokladni), spôsobil spoločenstvu škodu vo výške 1.994,30 eur“.

298. Žalobca uvedenými skutočnosťami opísal skutok tak, že umožňoval individualizáciu nároku.

299. Podaním zo dňa 24.5.2017 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu - rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 1.000,- eur, ktorý odôvodnil nasledovne: „Pri opätovnom študovaní pokladničnej knihy sme prišli na to, že zostatok v pokladni mal byť o 1.000,- eur vyšší, než ako sme uviedli v žalobe, t. j. 2.994,30 eur“.

300. Uvedený procesný návrh bol návrhom, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena). Žalobca požadoval viac, ako žiadal v pôvodnom návrhu (žalobe), a na skutkovom základe uvedenom v žalobe. Svoje tvrdenia o zaplatenie sumy 1.994,30 eur a o zaplatenie sumy 1.000,- eur preukazoval pokladničnou knihou a výsluchom svedkyne. V pokladničnej knihe, ktorá je prílohou žaloby je v časti: zostatok uvedená suma 1.994,30 eur a v pokladničnej knihe, ktorá je prílohou procesného návrhu zo dňa 24.5.2017 je v časti: zostatok uvedená suma 2.994,30 eur.

301. Ako to už bolo v odôvodnení rozhodnutia uvedené, ak je potrebné, aby strany doplnili niektoré skutkové tvrdenia, súd ich k tomu vyzve ( ). Pri zisťovaní skutkového deja súd teda nepracuje len so skutkovým materiálom, ktorý mu strany predložia. Súd ich môže požiadať aj o ďalšie skutkové tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností.

302. V priebehu sporu súd postupoval podľa , vo vzťahu k vyššie uplatnenému nároku. Žalobca pritom uviedol, že v súvislosti s realizovanou rekonštrukciou účtovníctva zistil, že dňa 17.4.2015 si žalovaný na svoj účet previedol sumu 1.000,- eur s poznámkou: „záloha na materiál“, avšak doklady o kúpe materiálu v uvedenej hodnote, nepredložil.

303. Žalobca v žalobe opísal skutočnosti, na základe ktorých si uplatnil nárok na náhradu škody (o zaplatenie sumy 1.994,30 eur, a rozšírenie ktorej súd pripustil o sumu 1.000,- eur). Uvedenie skutočností, že žalobca „v súvislosti s realizovanou rekonštrukciou účtovníctva zistil, že dňa 17.4.2015 si žalovaný na svoj účet previedol sumu 1.000,- eur s poznámkou: „záloha na materiál“, avšak doklady o kúpe materiálu v uvedenej hodnote, nepredložil“, je upresnením skutkových tvrdení žalobcu.

304. Vo vzťahu ku sume 1.000,- eur, žalovaný uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu.

305. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu vedeného v Tata banke, a.s. vyplýva, že dňa 17.4.2015 žalovaný na svoj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. previedol sumu 1.000,- eur s poznámkou: záloha na materiál. Uvedená suma je v pokladničnej knihe za rok 2015 pri dátume 17.4.2015 označená ako príjem (1.000,- eur), a v časti výdavky je údaj: 0,- eur.

306. Súd už uviedol (v súvislosti s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným vo vzťahu k nároku o zaplatenie 174,25 eur), že pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so

subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou, že začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla, a že tento pojem je však potrebné vykladať tak, že zahŕňa nielen protiprávny úkon resp. osobitne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej, a že subjektívna premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

307. Podľa , bod 1 v znení účinnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, tento zákon upravuje rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva právnických osôb, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky.

308. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o a) stave a pohybe majetku, b) stave a pohybe záväzkov, c) rozdiele majetku a záväzkov, d) výnosoch, e) nákladoch, f) príjmoch, g) výdavkoch, h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky (ďalej len „účtovné prípady“).

309. Podľa § 3 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len „účtovné obdobie“).

310. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).

311. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne, a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.

312. Podľa § 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, v sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať občianske združenie, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ... .

313. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách: a) v peňažnom denníku, b) v knihe pohľadávok, c) v knihe záväzkov, d) v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukazovanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke, napríklad pomocná kniha o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov.

314. V rámci jednoduchého účtovníctva, patrí pokladničná kniha k tzv. pomocným knihám. Na základe nej je možné preukázateľne zistiť vedenie účtovníctva a zároveň evidenciu o hotovosti a o niektorých ekvivalentoch hotovosti v rámci účtovníctva.

315. Účtovníctvo si vedie spravidla účtovná jednotka sama, avšak alternatívne môže podľa § 5 ods. 1 zákona o účtovníctve poveriť vedením svojho účtovníctva inú osobu (fyzickú alebo právnickú), čo ju (účtovnú jednotku) ale nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva.

316. Žalobca v období od 1.1.2010 do 18.9.2016 bol účtovnou jednotkou, ktorá účtovala v sústave jednoduchého účtovníctva. Inú osobu vedením svojho účtovníctva, nepoveril.

317. Za vedenie účtovníctva je v spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vždy zodpovedný štatutárny orgán z titulu výkonu jeho funkcie.

318. Po skončení výkonu funkcie žalovaného (predsedu spoločenstva) realizoval žalobca rekonštrukciu účtovníctva, podľa odovzdaných účtovných dokladov o jednotlivých účtovných prípadoch, čo potvrdila i svedkyňa Bc. Beáta Gordanová.

319. Podľa v znení účinnom v období od 1.1.2010 do 18.9.2016, na účely tohto zákona sa rozumie výdavkom úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky.

320. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až f) citovaného zákona, účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať slovné a číselné označenie účtovného dokladu, obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, dátum vyhotovenia účtovného dokladu, dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie.

321. Podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5.

322. Podľa predloženého výpisu z účtu spoločenstva žalobcu, dňa 17.4.2015 z neho previedol žalovaný na svoj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 1.000,- eur s poznámkou: záloha na materiál.

323. Škodovou udalosťou, na základe ktorej škoda vznikla je konanie žalovaného ako štatutárneho orgánu žalobcu (protiprávny úkon), keď dňa 17.4.2015 vykonal prevod sumy 1.000,- eur na svoj účet s tým, že ide o zálohu na materiál (materiál pre žalobcu), ktorú sumu ale nevyúčtoval. Účtovný doklad na tento účtovný prípad, s ktorým by časovo a vecne súvisel, nedoložil, nevykonal účtovný zápis a sumu 1.000,- eur ani nepreviedol späť na účet žalobcu, čo potvrdila aj svedkyňa Bc. X.324. Dňa 17.4.2015 došlo k spojeniu porušenia právnej povinnosti, v dôsledku čoho vznikla škoda, so samotným vznikom škody.

325. Objektívna 3 ročná premlčacia doba začala plynúť dňa 17.4.2015 a skončila dňa 17.4.2018.

326. Žalobca tvrdil, že v mesiaci februári alebo marci 2017 zistil, že suma 1.994,30 eur je vyššia o 1.000,- eur. Podľa svedkyne Bc. X. R. išlo o začiatok roka 2017.

327. Dňa 26.4.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predložil výpis zo svojho účtu s dátumom vyhotovenia 25.11.2016, v ktorom pri dátume 17.4.2015 je údaj: suma 1.000,- eur, záloha na materiál, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX (č. l. 168).

328. Uvedené zistenia sú podkladom pre vyvodenie záveru, že dňa 25.11.2016 po oboznámení sa s výpisom z účtu (a nie v mesiaci februári - marci 2017) sa žalobca dozvedel o vzniknutej škode (1.000,- eur) a o tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku, preto začala plynúť od 25.11.2016 a skončila sa najneskôr s uplynutím 3 ročnej objektívnej premlčacej doby, t. j. dňa 17.4.2018. Žalobca procesný návrh na pripustenie zmeny - rozšírenie žaloby o sumu 1.000,- eur podal dňa 24.5.2017, t. j. v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Nárok o zaplatenie sumy 1.000,- eur, preto nie je premlčaný. Z dôvodu úplnosti súd poukazuje na to, že žalobca v predmetnom spore nešpecifikoval skutočnosti (a následne ani nepreukazoval), na základe ktorých by u žalovaného malo ísť o úmyselné konanie (priamy alebo nepriamy úmysel).

329. Žalobca realizoval rekonštrukciu účtovníctva na základe dokladov, ktoré mu odovzdal žalovaný. Na základe nich vyhotovil pokladničnú knihu, z ktorej vyplývajú i údaje o hotovosti, resp. ekvivalenty hotovosti v rámci účtovníctva.

330. Z pokladničnej knihy z obdobia január 2010 až august 2016 (č. l. 41, 40, 39, 38, 37, 159, 160) vyplýva, že: a) v roku 2010 počiatočný stav bol 0,- eur a rozdiel medzi príjmami 4.930,37 eur a výdavkami 4.220,- eur predstavoval 710,37 eur, b) v roku 2011 počiatočný stav bol 710,37 eur a rozdiel medzi príjmami 4.002,- eur a výdavkami 2.401,65 eur predstavoval 2.310,72 eur, c) v roku 2012 počiatočný stav bol 2.310,72 eur a rozdiel medzi príjmami 2.307,22 eur a výdavkami 2.344,45 eur predstavoval 2.273,49 eur, d) v roku 2013 počiatočný stav bol 2.273,49 eur a rozdiel medzi príjmami 5.677,18 eur a výdavkami 5.477,18 eur predstavoval 2.473,49 eur, e) v roku 2014 počiatočný stav bol 2.473,49 eur a rozdiel medzi príjmami 6.620,93 eur a výdavkami 6.252,07 eur predstavoval 2.842,35 eur, f) v roku 2015 počiatočný stav bol 2.842,35 eur a rozdiel medzi príjmami 13.692,24 eur a výdavkami 4.468,33 eur predstavoval 12.066,26 eur, g) v roku 2016 počiatočný stav bol 12.066,26 eur a rozdiel medzi príjmami (obdobie január až august 2016) 1.619,34 eur a výdavkami 10.691,30 eur predstavoval 2.994,30 eur.

331. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v roku 2010 v súvislosti s povodňami v Meste Prievidza, žalobca poskytol pomoc okrem vlastníkov bytov č. 19/1, č. 19/3, č. 17/2 a č. 17/3 aj Ing. Ľubici Važanovej vo výške 500,- eur. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami v roku 2010 potom v skutočnosti predstavoval 210,37 eur, v roku 2011 1.810,72 eur, v roku 2012 l.773,49 eur, v roku 2013 1.973,49 eur, v roku 2014 2.342,35 eur, v roku 2015 11.566,26 eur a v roku 2016 (za január až august 2016) 2.494,30 eur. Na uvedenú sumu alebo na jej jednotlivé časti, žalovaný nedoložil účtovné doklady (o účtovných prípadoch, s ktorými by časovo a vecne táto suma súvisela). V sume 2.494,30 eur je zahrnutá aj suma 1.000,- eur, ktorú dňa 17.4.2015 žalovaný previedol na svoj účet s poznámkou: záloha na materiál. Rozdiel medzi sumou 2.494,30 eur a sumou 1.000,- eur je 1.494,30 eur, ktorá suma s poukazom na údaje v pokladničnej knihe z roku 2010 a 2011 (príjmy a výdavky), mala byť doložená účtovnými dokladmi už v týchto kalendárnych rokoch, čomu nasvedčuje najmä údaj pri dátume: a) 13.12.2010 dotácia pokladne 400,- eur, výdavky 0,- eur, b) 5.4.2011 dotácia pokladne 1.100,- eur, výdavky 0,- eur, c/ 20.5.2011 dotácia pokladne 500,- eur, výdavky 0,- eur, d) 1.7.2011 dotácia pokladne 2.402,- eur, výdavky 0,- eur, e) 1.-28.7.2011 príjmy 0,- eur, výdavky 2.401,65 eur.

332. Žalobca ako poškodený preukázal, že došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným (ktorý ako štatutárny orgán za spoločenstvo ako účtovnú jednotku riadne neúčtoval a nevykazoval účtovné prípady ( ), na sumu 2.494,30 eur nedoložil účtovné doklady), a že vzniknutá škoda 2.494,30 eur (rozdiel medzi skutočným stavom zverených finančných prostriedkov, ktoré bol povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktoré je skutočný stav nižší než účtovný stav), je v príčinnej súvislosti s jeho konaním.

333. Žalovaný sa zbavoval zodpovednosti za škodu tým, že ide o chyby v účtovnej evidencii, že Ing. O. P. bola tiež poskytnutá finančná suma 500,- eur, že pokiaľ ide o sumu 2.630,37 eur (PD-1, 27.7.2010 dotácia pokladne), že si je istý, že bola vyplatená presne určeným osobám, a to vo výške 2.630,37 eur a nie len vo výške 2.108,58 eur, že prišiel o vlastné PC zariadenie (technická porucha na hard disku na notebooku), že suma 1.000,- eur (zo dňa 17.4.2015) mala byť použitá na opravu, ktorá sa ale neuskutočnila a finančné prostriedky použil na vyplatenie preplatkov z titulu vyúčtovania služieb za rok 2014.

334. Žalovaný sa nezbavil zodpovednosti za uvedenú škodu (okrem sumy 500,- eur, ktorá bola ako finančná výpomoc po povodniach v roku 2010 poskytnutá aj Ing. O. P.). Nepreukázal, že by zvyšná škoda 2.494,30 eur vznikla v dôsledku chyby v účtovnej evidencii. V priebehu sporu nepredložil účtovné doklady, ktoré by v žalobcom predložených pokladničných knihách za rok 2010 až august 2016, neboli zaevidované, že by suma 2.630,37 eur (z 27.7.2010) bola vyplatená v celosti, a nie len vo výške 2.108,58 eur, že by suma 1.000,- eur po nezrealizovanej oprave, bola použitá na vyplatenie preplatkov za rok 2014 (z pokladničnej knihy za rok 2015 totiž vyplýva údaj, že na výplatu preplatkov za rok 2014 došlo dňa 19.5.2015 k dotácii pokladne sumou 2.592,24 eur (príjem), a ktorá suma je aj výdavkom: (VD-2-6). Žalovaný nepreukázal, že mal technickú poruchu na hard disku na PC zariadení. V tejto súvislosti súd poukazuje na , z ktorého vyplýva, že účtovná jednotka (za vedenie účtovníctva je zodpovedný štatutárny orgán) je povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia i pred poškodením a zničením. V podaní zo dňa 3.7.2020 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, pokiaľ ide o sumu 1.000,- eur (zo dňa 17.4.2015), že aj v iných prípadoch z účtu žalobcu previedol na svoj súkromný účet finančné prostriedky, čo preukazoval výpisom z účtu č. l. 257 p.v., a že tieto vždy boli použité na potreby spoločenstva. Ako to už bolo uvedené, žalovaný nepreukázal, že by po nezrealizovanej oprave, suma 1.000,- eur bola použitá na vyplatenie preplatkov za rok 2014.

335. Žalobca, ako to už bolo uvedené, predmetom konania urobil nárok o zaplatenie sumy 5.460,22 eur, ktorú v priebehu konania rozšíril o 1.000,- eur a o 55,40 eur, ktorú zmenu súd pripustil.

336. Žalobca v žalobe predložil výpočet sumy 5.460,22 eur. Uviedol, že žalovaný mu spôsobil škodu vo výške 6.383,66 eur, ktorá pozostáva zo sumy: a) 1.682,72 eur neodvedené preddavky na daň zo závislej činnosti za zamestnanca, b) 60,- eur pokuta uložená správcom dane, c) 1.284,64 eur penále predpísané Sociálnou poisťovňou, d) 786,62 eur poistné za jednotlivé druhy sociálneho poistenia za zamestnanca, e) 174,25 eur úrok z omeškania a poplatok za opätovné pripojenie odberného miesta, f) 401,13 eur preddavok na poistné na zdravotné poistenie za zamestnanca, g) 1.994,30 eur rozdiel medzi skutočným stavom zverených finančných prostriedkov a údajmi účtovnej evidencie. Z uvedenej sumy

žalobca odpočítal 923,44 eur s tým, že pozostáva z: a) 15,03 eur, ktorú sumu mu po vykonanej kontrole vrátila Sociálna poisťovňa, b) 125,- eur, ktorú žalovanému nevyplatil titulom odmeny za august 2016, c) 28,41 eur, ktorú žalovanému nevyplatil titulom odmeny za september 2016, d) 705,- eur, ktorú dňa 30.5.2016 žalovaný sám uhradil Sociálnej poisťovni, e) 5 krát 10,- eur, t. j. 50,-eur, ktoré sumy žalovaný uhradil spoločenstvu.

337. Pri výpočte spôsobenej škody mal však žalobca vychádzať z nasledovných údajov: a) 1.682,32 eur (nie 1.682,72 eur) preddavok na daň za zamestnanca zaplatený správcovi dane dňa 29.10.2016, b) 60,- eur pokuta zaplatená správcovi dane dňa 18.11.2016, c) 1.234,64 eur (nie 1.284,64 eur) penále zaplatené dňa 5.12.2016 Sociálnej poisťovni, d) 174,25 eur zaplatené úroky z omeškania a poplatok za opätovné pripojenie odborného miesta, e) 401,13 eur preddavok na poistné do zdravotnej poisťovne, zaplatený dňa 28.10.2016 a dňa 29.10.2016, f) 1.994,30 eur rozdiel medzi skutočným stavom zverených finančných prostriedkov a údajmi účtovnej evidencie, t. j. suma 5.546,64 eur celkovo. Žalobca nepreukázal, že by Sociálnej poisťovni zaplatil sumu 786,62 eur ako dlžné poistné za jednotlivé druhy sociálneho poistenia, preto túto sumu nemal zahrnúť do výpočtu dlžnej sumy. Sumu 705,- eur zaplatil dňa 30.5.2016 žalovaný Sociálnej poisťovni. Nebol preto ani dôvod, aby si ju žalobca započítal na úhradu svojej pohľadávky.

338. Z dlžnej sumy je však potrebné odpočítať 15,03 eur, 125,- eur, 28,41 eur a 5 krát 10,- eur, celkovo 218,44 eur. Žalovaný tvrdil, že okrem sumy 5 krát 10,- eur zaplatil žalobcovi aj 3 krát 10,- eur, čo ale nepreukázal, a tak nespornou medzi stranami zostala suma 5 krát 10,- eur.

339. Žalobca preukázal, že jeho majetková sféra sa v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného znížila (súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že to, či škoda bola spôsobená u uplatnených nárokov aj spoluzavinením žalobcu bude posudzovať až v ďalších častiach odôvodnenia rozsudku): a/ dňa 29.10.2016 o sumu 1.682,32 eur (nie 1.682,72 eur) preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti za zamestnanca, b/ dňa 18.11.2016 o sumu 60,- eur pokuta uložená správcom dane, c/ dňa 5.12.2016 o sumu 1.234,64 eur (nie 1.284,64 eur) penále zaplatené Sociálnej poisťovni, d/ dňa 25.2.2014 o sumu 8,44 eur úroky z omeškania zaplatené Stredoslovenskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti, a.s. Banská Bystrica, e/ dňa 14.2.2015 o sumu 8,26 eur úroky z omeškania zaplatené Stredoslovenskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti, a.s. Banská Bystrica, f/ dňa 28.10.2016 o sumu 300,- eur a dňa 29.10.2016 o sumu 101,13 eur, spolu 401,13 eur preddavky na poistné do zdravotnej poisťovne za zamestnanca, g/ o sumu 1.494,30 eur nevyúčtované finančné prostriedky (u sumy 500,- eur bolo preukázané, že boli ako finančná pomoc poskytnuté Ing. ĽD. 340. Súčet uvedených súm predstavuje 4.889,09 eur.

341. Zo sumy 4.889,09 eur je potrebné odpočítať 218,44 eur (15,03 eur plus 125,- eur plus 28,41 eur plus 5 krát 10,- eur).

342. Rozdiel medzi sumou 4.889,09 eur a 218,44 eur, je 4.670,65 eur, v ktorej časti bola pôvodne podaná žaloba (o zaplatenie 5.460,22 eur), opodstatnená.

343. Nárok o zaplatenie sumy 157,55 eur (úroky z omeškania, poplatok za pripojenie odberného miesta) bol premlčaný. V konaní bolo preukázané, že v roku 2010 finančná pomoc 500,- eur bola poskytnutá aj Ing. Ľubici Važanovej, a preto v tejto časti bola žaloba neopodstatnená.

344. Žalobca nepreukázal, že by zaplatil 50,- eur, keďže dňa 5.12.2016 v skutočnosti zaplatil Sociálnej poisťovni 1.234,64 eur a nie 1.284,64 eur (penále).

345. Žalobca nepreukázal, že by zaplatil 0,40 eur, keďže dňa 29.10.2016 žalobca správcovi dane zaplatil 1.682,32 eur a nie 1.682,72 eur.

346. K sume 4.670,65 eur, je potrebné pripočítať 1.000,- eur a 55,40 eur, v ktorých častiach bola žaloba (súd pripustil rozšírenie žaloby), opodstatnená.

347. Súčet uvedených súm predstavuje 5.726,05 eur (4.670,65 eur plus 1.000,- eur plus 55,40 eur).

348. Žaloba bola neopodstatnená v sume 789,57 eur (5.460,22 eur plus 1.000,- eur plus 55,40 eur mínus 5.726,05 eur).

349. Po podaní žaloby dňa 3.5.2017 žalovaný zaplatil žalobcovi 175,12 eur, ktorú je potrebné odpočítať od 5.726,05 eur, čo predstavuje 5.550,93 eur.

350. Podľa , v znení platnom od 1.1.2010 do 18.9.2016, rada je dozorný orgán spoločenstva. Rada kontroluje vedenie účtovníctva a iných dokladov. Rada kontroluje činnosť spoločenstva a navrhuje opatrenia na nápravu nedostatkov.

351. Rada, je jeden zo základných orgánov spoločenstva.

352. Kontrola vedenia účtovníctva, je dôležitou právomocou rady ekonomického charakteru. Vedenie účtovníctva upravuje podrobne zákon o účtovníctve. Na adekvátnu kontrolu sa vyžadujú určité odborné znalosti, ktorými by členovia rady mali disponovať. Rada ako dozorný orgán spoločenstva má počas celého roka kontrolovať, či predseda neporušuje zákon, zmluvu o spoločenstve, i prijaté uznesenia zhromaždenia vlastníkov. Iný ako volený orgán nemôže robiť kontrolu hospodárenia spoločenstva. Túto právomoc má len rada ako kolektívny orgán (porovnaj s. 426, 427, Zákon o vlastníctve bytova nebytových priestorov, Komentár, C. H. Beck, 2012, Valachovič, Grausová, Cirák).

353. V režime zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nie je vylúčené použitie (porovnaj ).

354. Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

355. Žalovaný predtým ako ho zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov zvolilo do funkcie predsedu spoločenstva, po dobu dvoch rokov pôsobil ako dôverník medzi vlastníkmi a správcom bytového domu, v ktorej súvislosti sa oboznámil len so základmi správy bytového domu. PaedDr. Y. na schôdzi zhromaždenia vlastníkov prezentovala obavy, či žalovaný zvládne výkon funkcie a to v oblasti ekonomicko-účtovnej a Ing. O. P. upozorňovala, že je potrebné, aby ako predseda spoločenstva mal v oblasti účtovnej agendy, pri kontrole uzatváraných zmlúv a ďalších písomností pomoc inej osoby, ktorá bude odborníkom. Z výsluchu svedka T. R. vyplýva, že Ing. O. P. sa ponúkla, že ona sa bude starať o účtovnú agendu. Podľa uvedenej svedkyne však vlastníci bytov a nebytových priestorov nesúhlasili, aby sa vynakladali ďalšie peňažné prostriedky na odmenu pre osobu, ktorá by ako tretia osoba viedla pre žalobcu (účtovnú jednotku) účtovníctvo. Podľa svedkyne PaedDr. Y. W. žalovaný sa vyjadril, že existujú softwarové programy. Vo svojom prednese aj potvrdil, že pri vedení účtovníctva používal software určený pre spoločenstvá (programové vybavenie počítača), a že postupoval tak, ako vedel.

356. Na základe uvedených zistení je možné vyvodiť, že v čase zvolenia do funkcie predsedu spoločenstva žalovaný nebol osobou dostatočne znalou problematiky správy bytového domu.

357. Ako to už bolo uvedené, kontrola vedenia účtovníctva je dôležitou právomocou rady.

358. Súd posudzoval otázku, či rada kontrolovala, či žalovaný vedie účtovníctvo v zmysle zákona o účtovníctve.

359. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka, význam kontrola je: činnosť, ktorou sa zisťuje, či existujúci stav niečoho je náležitý, či daná činnosť zodpovedá normám, predpisom, očakávaniam.

360. Žalovaný navrhol, aby súd zohľadnil spoluzodpovednosť žalobcu na škode, pretože prostredníctvom rady nezabezpečil kontrolnú činnosť.

361. Z výsluchu svedkyne Ing. O. P. vyplýva, že v roku 2010 až 2014 sa členovia rady stretávali nepravidelne, neskôr to bolo pravidelnejšie. Rada nevykonala kontrolu účtovnej a inej agendy, vedenej žalovaným. V začiatkoch, a to po zvolení do funkcie predsedu spoločenstva sa ho pýtala, či nepotrebuje s niečím pomôcť, reagoval, že si ide kúpiť software, neskôr na jej otázky odpovedal, že účtovníctvo

vedie. To, že žalovaný ako štatutárny orgán za žalobcu neplní povinnosti voči správcovi dane, sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni sa zistilo, až keď bolo na neho podané trestné oznámenie.

362. Slovné zisťovanie nie je možné považovať za činnosť, na základe ktorej by bolo možné zistiť, či žalovaný za účtovnú jednotku viedol účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a tiež spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov ( ).

363. Z výsluchu svedkyne PaedDr. Y. W. vyplýva, že počas jej pôsobenia v rade sa jej členovia neschádzali, a že ona vyzývala žalovaného, aby sa stretli, aby mohla do účtovných dokladov nahliadnuť, k čomu ale nedošlo.

364. Ani uvedené slovné zisťovanie nie je možné považovať za činnosť, na základe ktorej by bolo možné zistiť, či žalovaný za účtovnú jednotku viedol účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a tiež spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Ak žalovaný na jej výzvy nereagoval, rada mala navrhnúť adekvátne opatrenia, konať obozretne, aby sa predišlo vzniku škody.

365. Z výsluchu svedka T. R. vyplýva, že členovia rady žiadali žalovaného o predloženie účtovných dokladov, avšak reagoval výhovorkami, a keď ich neskôr predložil, zistili, že niektoré chýbali, pričom dodatočne ich nepredložil.

366. Z výsluchu uvedeného svedka je možné vyvodiť, že vo vedení účtovníctva boli zistené nedostatky. Rada, ale neprijala adekvátne opatrenia, aby sa nedostatky odstránili, a aby účtovníctvo bolo vedené v súlade so .

367. V prípade, ak by si rada ako kontrolný orgán spoločenstva dôkladne, pravidelne a včas plnila svoju kontrolnú činnosť, ktorou by fakticky zisťovala, či žalovaný ako štatutárny orgán za spoločenstvo vedie správne, úplne, preukázateľne a zrozumiteľne a tiež spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov účtovníctvo, či si plní povinnosti (za zamestnávateľa, i zamestnanca) voči správcovi dane, sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, dodávateľom energií, či vyúčtováva zverené finančné prostriedky, a na odstránenie zistených nedostatkov prijímala adekvátne opatrenia, využívajúc svoju dôležitú právomoc, vzniku škody bolo možné predísť. Rada mohla navrhnúť napríklad to, aby účtovníctvo viedol poverený účtovník s dostatočnými odbornými znalosťami. Podľa svedkyne Ing. O. P. súčasnému predsedovi vlastníci už odsúhlasili účtovníčku aj právnika. Vo vyjadrení zo dňa 26.4.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný spôsobil svojím konaním, že rada nemala prístup k účtovníctvu. Tento argument neobstojí, pretože ak by si členovia rady ako dozorného orgánu boli dostatočne vedomí svojich povinností, hľadali by zákonné možnosti, ako tento stav zvrátiť. Súd pritom poukazuje na to, že žalovaný funkciu predsedu vykonával takmer 7 rokov. Rada si tak mala plniť povinnosti a informovať i zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o tom čo sa deje, a že sa to javí ako vážny stav.

368. V prípade aplikácie ustanovenia , sa zvažujú všetky príčiny, ktoré viedli k vzniku škody.

369. Ako to už bolo v odôvodnení rozhodnutia uvedené, povinnosti žalovaného ako štatutárneho orgánu boli upravené v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a vyplývali aj z iných právnych predpisov, ktoré súd špecifikoval pri jednotlivých uplatnených nárokoch s tým, že ich žalovaný porušil. Porušenie týchto povinností je príčinou dôležitou, podstatnou a hlavnou a pritom pôsobiacou bezprostredne, a bez existencie ktorej by následok nevznikol. To, že si rada ako kontrolný orgán riadne a včas neplnila svoje povinnosti podľa , síce nevyvolalo bezprostredne škodlivý následok, ale napriek tomu prispelo k vzniku škody (adekvátnymi prijatými opatreniami jej bolo možné predísť). U oboch príčin, podiel nie je rovnaký. To, že pasívne správanie rady prispelo k vzniku škody, i keď nie bezprostredne, súd ustálil 30%, čo predstavuje 1.665,27 eur (5.550,93 eur delene 100% krát 30%), o túto sumu znížil sumu 5.550,93 eur a žalobcovi priznal nárok vo výške 3.885,66 eur (5.550,93 eur mínus 1.665,27 eur). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

370. Žalobca predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie 5% úroku z omeškania ročne, ale len zo sumy 3.224,45 eur od 17.12.2016. Na jej zaplatenie žalovaného vyzval dňa 8.12.2016 v lehote 7 dní, ktorú si žalovaný prevzal dňa 9.12.2016 (č. l. 3).

371. Z obsahu podania zo dňa 8.12.2016 vyplýva, že suma 3.224,45 eur má pozostávať: a) z neodvedených preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti správcovi dane, b) z pokuty uloženej správcom dane, c) z penále predpísanom Sociálnou poisťovňou, d) z dlžného poistného za jednotlivé druhy sociálneho poistenia za zamestnanca, e) z preddavku na poistné na zdravotné poistenie za zamestnanca, a teda z tohto titulu si uplatňuje úrok z omeškania.

372. V skutočnosti ku dňu 8.12.2016 dlžná suma predstavovala: a) preddavok na daň za zamestnanca zaplatený správcovi dane dňa 29.10.2016 1.682,32 eur, b) pokuta zaplatená správcovi dane 60,- eur, c) penále zaplatené Sociálnej poisťovni 1.234,64 eur, d) preddavok na poistné do zdravotného poistenia 401,13 eur, zaplatený dňa 28.10.2016 a 29.10.2016. Súčet týchto súm je 3.378,09 eur, pričom ako to už bolo uvedené, žalobca nepreukázal, že by zaplatil Sociálnej poisťovni sumu 786,62 eur. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania z nižšej sumy pokiaľ ide o vyššie uvedené položky, a to zo sumy 3.224,45 eur. Súd z titulu jeho spoluzodpovednosti mu krátil nárok o 30%, a o tento podiel preto krátil aj sumu 3.224,45 eur, t. j. o 967,33 eur a priznal mu úroky z omeškania 5% ročne (, ) zo sumy (3.224,45 eur mínus 967,33 eur) 2.257,12 eur od 17.12.2016 (lehota 7 dní uplynula dňa 16.12.2016) až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úroku z omeškania, zamietol.

373. Z prednesu žalovaného vyplýva (č. l. 142 p.v.), že dosahuje netto príjem 1.000,- eur až 1.100,- eur netto, jeho manželka je tiež zamestnaná, majú 2 maloleté deti a ich náklady na bývanie predstavujú sumu 200,- eur.

374. V ustanovení , je upravené moderačné právo súdu, ktorého zmyslom je zmiernenie vplyvu zodpovednosti škodcu tam, kde by uloženie povinnosti v plnom rozsahu predstavovalo s prihliadnutím na všetky okolnosti prílišnú tvrdosť.

375. Vzhľadom na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a zárobkové pomery žalovaného, súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal náhradu škody 3.885,66 eur znížiť.

376. Súd tiež poukazuje na to, že právo na súdny proces nevyžaduje, aby v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.

377. O trovách konania súd rozhodol podľa , .

378. Žalobca predmetom konania urobil nárok o zaplatenie sumy 6.515,62 eur (5.460,22 eur plus 1.000,- eur plus 55,40 eur), pričom bol úspešný u sumy 3.885,66 eur, u sumy 175,12 eur žalovaný zavinil zastavenie konania (zaplatil ju po podaní žaloby) a v prevyšujúcej časti bol žalobca neúspešný. Úspech žalobcu predstavuje 62,32% a úspech žalovaného 37,68%. Celkový úspech žalobcu je 24,64%.

379. O výške trov konania po právoplatnosti rozsudku, rozhodne súdny úradník.

280. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi.

381. Sudcovská koncentrácia konania je teda len na určitú podporu a zrýchlenie, zefektívnenie konania, nie je však dogmatická.

382. Ak strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má súd možnosť buď konanie ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť.

383. Pojednávania na základe návrhu strán sporu boli opakovane odročované. Strany sporu pritom i vzhľadom na právnu zložitosť sporu, žiadali o odročenie pojednávania, následne predkladali písomné vyjadrenia. V tejto súvislosti predložili aj ďalšie listinné dôkazy. Súd omeškané procesné úkony oboch strán ospravedlnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie ďalej možno odôvodniť podľa .

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.