Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Cob-116-2020.pdf
PDF · 168.32 KB
Case nature
Subarea
13Cob/116/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Multi- Wing International A/S, so sídlom Staktoften 16, DK-2950 Vedbaek, Dánske kráľovstvo, identifikátor: 11959598, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. David Štros, usadený euroadvokát, so sídlom W. XX, XXX XX A. X, proti žalovanému: KB Components DKI s.r.o., so sídlom Bytčická 2, 010 01 Žilina, IČO: 35 855 282, zastúpenému zástupcom: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/64/2020-95 zo dňa 12. mája 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Cb/64/2020-242 zo dňa 19. júna 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/64/2020-95 zo dňa 12. mája 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Cb/64/2020-242 zo dňa 19. júna 2020 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi formy v nasledujúcej špecifikácii: Číslo žalobcu uvedené na forme Číslo žalovaného uvedené na forme Typ výrobku, pre ktorého výrobu je forma určená/druh formy 100201 1413 W-RETAINING PLATE/3 100101 1409 8W 100701 1423 7WR/PPG,7WR/PAG 101001 1424 7WL/PPG,7WL/PAG 103706 1541 9WL 100299 1357 9WR 101101 1472 10GR 104307 1578 10GL 104207 1604 1GL 103004 1531 2WL 103505 1540 3WL 108710 1685 279/6-6/30/P AG/GREY/OPL/17.1/Cone 1:5/A 108810 1686 356/6-6/30/P AG/GREY/OPL/17.1 /Cone 1:5/A 112917 1852 SP12L Fan Blade 1843 SMARTPACK 1250 Inlet 1842 SMARTPACK 1250 Duet
a v závislých výrokoch p o t v r d z u j e .
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/64/2020-95 zo dňa 12. mája 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Cb/64/2020-242 zo dňa 19. júna 2020 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi formu v nasledujúcej špecifikácii: Číslo žalobcu uvedené na forme Číslo žalovaného uvedené na forme Typ výrobku, pre ktorého výrobu je forma určená/druh formy 101099 1390 Z-RETAINING/Z-HUB/5
m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti z a m i e t a .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi formy v nasledujúcej špecifikácii: Číslo žalobcu uvedené na forme Číslo žalovaného uvedené na forme Typ výrobku, pre ktorého výrobu je forma určená/druh formy 100201 1413 W-RETAINING PLATE/3 101099 1390 Z-RETAINING/Z-HUB/5 100101 1409 8W 100701 1423 7WR/PPG,7WR/PAG 101001 1424 7WL/PPG,7WL/PAG 103706 1541 9WL 100299 1357 9WR 101101 1472 10GR 104307 1578 10GL 104207 1604 1GL 103004 1531 2WL 103505 1540 3WL 108710 1685 279/6-6/30/P AG/GREY/OPL/17.1/Cone 1:5/A 108810 1686 356/6-6/30/P AG/GREY/OPL/17.1 /Cone 1:5/A 112917 1852 SP12L Fan Blade 1843 SMARTPACK 1250 Inlet 1842 SMARTPACK 1250 Duet Ďalej samostatným výrokom poučil žalovaného o práve podať proti žalobcovi reštitučnú, prípadne reparačnú žalobu pre prípad, ak právo držby k vo výroku uvedeným hnuteľným veciam, svedčí žalovanému. Samostatným výrokom bolo rozhodnuté, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu v spojení s opravným uznesením (ďalej len „uznesenie“) okresný súd poukázal na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 17.04.2020 a v ňom uvádzané tvrdenia žalobcu, ako aj doložené listiny, keď žalobca sa domáhal voči žalovanému vydania predmetu svojho vlastníctva, ktoré žalovaný neoprávnene zadržuje. Okresný súd v súvislosti s takto podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že bolo podané pred začatím konania v zmysle ust. § 324 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie uviedol, že na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia (ďalej aj ako „žalobca“) vystupuje obchodná spoločnosť založená podľa práva Dánskeho kráľovstva, so sídlom v Dánskom kráľovstve a na strane žalovaného obchodná spoločnosť so sídlom Bytčická 2, Žilina 010 01, t.j. so sídlom na území Slovenskej republiky. Ako primárnu okresný súd posudzoval svoju právomoc na prejednanie veci. Okresný súd právomoc posudzoval podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej tiež „Nariadenie Brusel I. bis“) Čl. 1 Kapitola I bod 1, podľa ktorého toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii). Pokiaľ žalobca sa domáhal vydania hnuteľných vecí, ktoré žalovaný prevzal v súvislosti s plnením svojho zmluvného záväzku, podľa názoru okresného súdu, aplikácia Nariadenia Brusel I. bis nebola pre posúdenie právomoci konajúceho súdu vylúčená.
3. Okresný súd prihliadol na dohodu strán v rámci Všeobecnej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.09.2012 (v znení jej Dodatkov, ďalej len „Zmluva“, v príslušnom gramatickom tvare) o voľbe právomoci súdu v rozhodcovskom konaní vedenom Dánskym inštitútom pre arbitráž v súlade s pravidlami rozhodcovského konania prijatými Dánskym inštitútom pre arbitráž platným v čase začatia konania podľa čl. 73. Zmluvy (č.l. 37 spisu) a súčasne vykonanú voľbu práva, podľa ktorej Všeobecná kúpna zmluva sa dohodou strán riadi právnymi predpismi Dánskeho kráľovstva (čl. 74. Všeobecnej kúpnej zmluvy - č.l. 37 súdneho spisu). Žalovaný sa stranou predmetnej Zmluvy stal uzavretím Dodatku k Všeobecnej kúpnej zmluve zo dňa 29.10.2015 (č.l. 48 - 54 súdneho spisu). Podľa okresného súdu, ak zmluvné strany v Zmluve dohodli právomoc súdu určitého členského štátu, tak takáto dohoda má derogačný a prorogačný účinok, čo znamená, že dohoda o voľbe právomoci zakladá výlučnú právomoc súdu určitého štátu, v danom prípade konkrétneho dánskeho rozhodcovského súdu, preto, ak takáto dohoda spĺňa náležitosti vymedzené v Čl. 25 Oddiel 7 Nariadenie Brusel I. bis, zakladá výlučnú právomoc dohodou určeného súdu, ak sa účastníci nedohodli inak.
4. Okresný súd vo vzťahu k predbežným opatreniam, vrátane ochranných opatrení poukázal na Nariadenie v Čl. 35 Oddiel 10 tak, že na súdy členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu, aj keby mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu. Podľa bodu 33 poslednej vety úvodných ustanovení Nariadenia, ak predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, nariadi súd členského štátu, ktorý nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, účinok týchto opatrení by mal podľa tohto Nariadenia byť obmedzený na územie tohto členského štátu. Okresný súd prihliadol na obsah relevantnej úpravy vyplývajúcej z ustanovení Nariadenia Brusel I. bis, na povahu uplatneného nároku, a to ako návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho účinkov, ktoré sa obmedzujú na územie členského štátu Slovenskej republiky, v ktorej má sídlo žalovaný, voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, návrh prejednal a rozhodol. K osobnej pôsobnosti Nariadenia Brusel I. bis okresný súd poznamenal, že Spoločenstvo uzavrelo s Dánskom v roku 2005 dohodu, ktorá zabezpečuje uplatňovanie ustanovení Nariadenia (ES) č. 1215/2012 v Dánsku. Potrebné legislatívne zmeny nadobudli v Dánsku účinnosť 01.06.2013 (Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2005, s. 62).
5. Okresný súd dospel k záveru, že podľa Čl. 35 Nariadenia Brusel I. bis aj v situácii, ak by mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu, o navrhovanom neodkladnom opatrení je oprávnený Okresný súd Žilina rozhodnúť, a to procesnými prostriedkami dostupnými podľa právneho poriadku Slovenskej republiky s tým, že účinok tohto opatrenia bude obmedzený výlučne na územie členského štátu žalovaného - Slovenskej republiky.
6. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na ust. § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, 2, 3, 4, Čl. 17 a Čl. 2 ods. 1, 2 CSP a mal za to, že žalobca osvedčil podmienky k nariadeniu neodkladného opatrenia. Okresný súd predloženými zmluvami s ich čiastočným prekladom z anglického jazyka do českého jazyka mal osvedčenú existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami, a to Zmluvou uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou DKI Plast A.S. zo dňa 11.09.2012 (č.l. 31 s čiastočným prekladom č.l. 36) v znení jej Dodatku zo dňa 29.10.2015 (č.l. 48 s čiastočným prekladom do jazyka českého rub č.l. 53), v ktorej sa spoločnosť DKI Plast A.S. spolu s pristupujúcou stranou DKI Plast s.r.o. (žalovaným) zaviazala v postavení dodávateľa okrem iného v Zmluve vymedzeným spôsobom nakladať s formami poskytnutými jej spoločnosťou Multi-Wing International, A/S, podľa ktorej, ak nie je dohodnuté inak, formy poskytnuté dodávateľom, ktoré majú byť použité výhradne k plneniu Všeobecnej kúpnej zmluvy, sú platené Multi-Wing International, A/S (ďalej len „MW“) a pri úplnom zaplatení sa stávajú jej majetkom. Formy poskytované spoločnosťou Multi-Wing International A/S zostávajú majetkom spoločnosti, pričom spoločnosť Multi-Wing International A/S sa zaviazala zaplatiť dodávateľovi akúkoľvek prácu nevyhnutnú k prispôsobeniu alebo doplneniu foriem. Ktorákoľvek zmluvná strana je oprávnená písomne zmluvu ukončiť uplynutím 6-mesačnej výpovednej lehoty. Strany sa v Zmluve dohodli, že všetky spory vzniknuté v súvislosti so Všeobecnou kúpnou zmluvou alebo v súvislosti s ňou budú riešené v rozhodcovskom konaní vedenom Dánskym inštitútom pre arbitráž v súlade s pravidlami rozhodcovského konania prijatými Dánskym inštitútom pre arbitráž a platnými v okamihu začatia konania.
7. Okresný súd zistil, že Dodatkom k Všeobecnej kúpnej zmluve uzatvoreným dňa 29.10.2015, došlo k rozšíreniu obchodného záväzkového vzťahu z hľadiska jeho subjektov založeného Všeobecnou kúpnou zmluvou o subjekt žalovaného KB Components DKI s.r.o. (podnikajúci pod pôvodným obchodným menom DKI Plast, s.r.o.), v zmysle ktorého sa žalovaný v rámci Všeobecnej kúpnej zmluvy po dokončení fúzie podľa Všeobecnej kúpnej zmluvy a tohto Dodatku považoval za zmluvnú stranu dodávateľa.
8. Ukončenie Všeobecnej kúpnej zmluvy podľa názoru okresného súdu žalobca osvedčil výpoveďou zo dňa 15.10.2019 (č.l. 63 - 64 spisu). Žalovaný na výzvu žalobcu o vydanie vstrekovacích foriem, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, reagoval listom zo dňa 07.02.2020 (č.l. 66 spisu) s tým, že žalovaný nerozporoval vlastníctvo žalobcu k predmetným veciam, avšak namietal, že žalobcom požadované veci - predmetné vstrekovacie formy má žalovaný v držbe (detencii) na základe Všeobecnej kúpnej zmluvy v spojení s jej Dodatkom zo dňa 29.10.2015, ktorej je zmluvnou stranou. Žalovaný potvrdil, že predmetná Všeobecná kúpna zmluva bola zo strany žalobcu vypovedaná listom zo dňa 15.10.2019 so 6-mesačnou výpovednou lehotou v zmysle bodu 63. Všeobecnej kúpnej zmluvy s tým, že platnosť a účinnosť sa skončí až v mesiaci apríl 2020.
9. Okresný súd v odseku 40. odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na výzvy žalobcu adresované žalovanému na vydanie hnuteľných vecí - vstrekovacích foriem. Ďalej okresný súd v odseku 41. odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na Čestné prehlásenie žalobcu zo dňa 03.04.2020, z ktorého vyplýva, že špecifikované hnuteľné veci ako formy a nástroje boli zakúpené a sú vo vlastníctve žalobcu, ktorý tento majetok poskytol spoločnosti KB Components DKI s.r.o. (žalovanému) po dobu trvania Všeobecnej kúpnej zmluvy, ktorá na základe výpovede zanikne 15.04.2020, pričom spoločnosť KB Components DKI s.r.o. bola povinná odovzdať tento majetok žalobcovi v posledný deň platnosti Zmluvy, t.j. najneskôr dňa 15.04.2020. Žalobca v Čestnom prehlásení uviedol hodnotu vecí v držbe žalovaného a predpokladané náklady na obstaranie týchto vecí s predpokladanou dodacou dobou približne 9 mesiacov. Súčasne v prehlásení žalobca poukázal na dôsledky porušenia záväzku zo strany žalovaného vydať žalobcovi veci, ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj predpoklad škody vo forme straty predaja zákazníkom žalobcu, ďalej škody v dôsledku dodatočne uložených zmluvných pokút od zákazníkov žalobcu pre omeškanie výroby a ďalších škôd. Žalobca vyslovil zámer, že v prípade porušenia povinností zo strany žalovaného začne rozhodcovské konanie u Dánskeho inštitútu pre rozhodcovské konanie proti spoločnosti žalovaného a jeho materskej švédskej spoločnosti KB Components AB v súlade s doložkou dohodnutou vo Všeobecnej kúpnej zmluve.
10. Žalobca osvedčil, že požadované hnuteľné veci žalovaný žalobcovi nevydal, čo vyplynulo z pripojeného odpisu notárskej zápisnice N 143/2020 zo dňa 16.04.2020 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Alexandry Vrlíkovej, notárky so sídlom v D., N. XX, č. NZ 10068/2020, v ktorom notár osvedčil, že na žiadosť obchodnej spoločnosti Multi-Wing International A/S k vydaniu vecí žalovaným nedošlo, ktoré veci prevzal žalovaný na základe Zmluvy výlučne za účelom následnej ďalšej výroby, ktorej platnosť bola ukončená výpoveďou dňa 15.04.2020.
11. Okresný súd mal za preukázané, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej, ktorým neodkladným opatrením sa žalobca domáha vydania hnuteľných vecí, ktoré žalovaný ako osoba, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, neoprávnene zadržuje a tieto odmieta žalobcovi vydať.
12. Okresný súd poukázal na základný predpoklad pre neodkladné opatrenie, a to tvrdenie a osvedčenie existencie vzťahu medzi žalobcom a subjektom, voči ktorému navrhované neodkladné opatrenie smeruje. Žalobca listinami osvedčil zánik Všeobecnej kúpnej zmluvy v znení jej Dodatku, na základe ktorej boli predmetné hnuteľné veci, vydania ktorých sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha, poskytnuté do dočasnej držby žalovanému v súvislosti s plnením jeho zmluvného záväzku. Žalobca notárskou zápisnicou osvedčil, že k vydaniu týchto vecí žalovaným žalobcovi nedošlo, napriek opakovaným výzvam žalobcu. Žalobca osvedčil existenciu svojho vlastníckeho práva k veciam, ktoré sa v čase konania pred okresným súdom nachádzali v držbe žalovaného, čo vyplynulo aj z reakcie žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 07.02.2020 (č.l. 66 spisu). Ďalej okresný súd skúmal, či bola osvedčená aj potreba neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom. Žalobca naliehavosť navrhovaného neodkladného opatrenia vyvodzoval z tvrdeného zásahu do podnikateľskej činnosti žalobcu postupom žalovaného, hroziacou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, ktoré žalobca osvedčoval Čestným prehlásením, argumentujúc urgenciou veci a komplikovanosťou doloženia dokladov viazaných na značný objem obchodnej dokumentácie žalobcu.
13. Okresný súd uviedol, že v zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie bol rozhodujúci stav v čase nariadenia neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie. Žalobca pre pomery rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že žalovaný aktuálne zadržiava veci vo vlastníctve žalobcu, ku ktorým žalovanému po zániku Zmluvy a v súvislosti s opakovanými výzvami žalobcu na vydanie veci nesvedčí právo užívania, resp. držby veci. Podľa okresného súdu došlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcu a existuje aj možnosť ohrozenia jeho ďalších majetkových práv, a preto okresný súd posudzoval, do akej miery žalobca osvedčil potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska tvrdenej hroziacej škody.
14. Okresný súd vychádzajúc z Čl. 17 CSP, pri prihliadnutí na povahu uplatneného nároku, ktorým je primárne ochrana vlastníckeho práva žalobcu k hnuteľným veciam, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou žalobcu, k okolnostiam, za ktorých sa tieto veci dostali do držby žalovaného, vychádzal z postavenia strán sporu ako podnikateľov, zohľadnil povahu hnuteľných vecí, ich účel a hodnotu podľa tvrdení žalobcu, ktoré sú obsahom návrhu a Čestného prehlásenia žalobcu a pri rešpektovaní splnenia ostatných zákonných podmienok hodnotil návrh žalobcu z hľadiska primeranosti a proporcionality navrhovaného zásahu do právneho postavenia žalovaného, voči ktorému návrh smeruje. Okresný súd zdôraznil, že ochrana vlastníckeho práva je upravená viacerými medzinárodnými právnymi aktmi, ako sú Všeobecná deklarácia ľudských práv, či Listina základných práv a slobôd alebo Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd. Rovnako ochranu vlastníckeho práva zabezpečuje Ústava SR a tiež Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Trestný zákon a Trestný poriadok. V prípade, ak dôjde k zásahu do vlastníckeho práva, vlastník má možnosť domáhať sa ochrany svojho práva viacerými zákonnými možnosťami a prostriedkami na jeho ochranu. Vlastník veci na ochranu vlastníckeho práva má predovšetkým k dispozícii vlastnícke žaloby vyplývajúce z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca pred podaním žaloby využil na ochranu svojho ohrozeného a aktuálne porušovaného práva procesný inštitút nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého naliehavosť odôvodnil tým, že neoprávnené zadržiavanie vecí zo strany žalovaného spôsobuje žalobcovi škody, keďže výrobky vydané žalovanému v rámci uzatvorených zmluvných vzťahov, tvoria základ pre akúkoľvek výrobu žalobcu pri plnení jeho záväzkov voči ďalším zmluvným partnerom. Tieto škody žalobca vyčísloval ako predpokladané škody z prípadného nesplnenia objednávok žalobcom za obdobie, kedy žalobca bude povinný zabezpečiť náhradné nové formy s predpokladanou dodacou lehotou približne 9 mesiacov, po ktorú žalobca nebude schopný riadne plniť svoje záväzky, prijímať ďalšie objednávky, keď na dodávkach dielov z daných foriem, ktoré sú aktuálne v držbe žalovaného, závisí približne 15% celkovej výroby žalobcu.
15. Okresný súd uviedol, že pokiaľ aj žalobca hroziacu škodu opiera výlučne o Čestné prehlásenie, tak v pomeroch prejednávanej veci, s prihliadnutím na povahu porušeného a ohrozeného práva, ktorým je ochrana nesporného vlastníckeho práva žalobcu, zohľadňujúc časové a vecné limity osvedčenia výšky hroziacej škody v pomeroch rozhodnutia, pri zvážení princípov proporcionality a primeranosti navrhovaného opatrenia, mal za to, že bola osvedčená aj druhá podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, čím sa odstráni hrozba vzniku majetkovej škody, ktorá žalobcovi hrozí v dôsledku obmedzenia výkonu jeho podnikateľskej činnosti v dôsledku konania žalovaného. S prihliadnutím na povahu navrhovaného neodkladného opatrenia, postavenie sporových strán a škodu, ktorá žalobcovi z porušenia povinnosti hrozí, bola podľa záverov okresného súdu zachovaná aj zákonom požadovaná miera proporcionality, t.j. požiadavka primeranosti požadovaného neodkladného opatrenia, keď zo strany žalovaného nebol tvrdený žiaden právny titul, ktorý po dátume 15.04.2020 žalovanému svedčí na vykonávanie držby vecí vo vlastníctve žalobcu. Podľa záverov okresného súdu neodkladným opatrením dôjde k stabilizácii pomerov medzi žalobcom a žalovaným bez toho, aby žalovanému zjavne hrozil zásah do majetkových a iných práv a zároveň nedôjde ani k obmedzeniu či ohrozeniu práv žalovaného v neprimeranom rozsahu, keďže k okamihu rozhodovania okresného súdu nebol daný ani známy právny dôvod na držbu hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu na strane subjektu, voči ktorému smerovalo navrhované neodkladné opatrenie.
16. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca dostatočne osvedčil potrebu úpravy pomerov strán nariadením neodkladného opatrenia podľa návrhu. Obsah nariadeného neodkladného opatrenia vytvorí právne stabilné postavenie strán a súčasne neprimeraným spôsobom nezasiahne do výkonu práv žalovaného ako držiteľa daných hnuteľných vecí, ktorých žalovaný nie je vlastníkom a ku držbe ktorých žalovanému absentuje právny titul. Podľa súdu prvej inštancie žalobca pre pomery rozhodovania o navrhovanom neodkladnom opatrení na dostatočnom stupni osvedčil predpoklady jeho nariadenia, vrátane osvedčenia nároku žalobcu, ktorému sa poskytne neodkladná ochrana. Okresný súd zdôraznil inštitút neodkladného opatrenia s tým, že nie je vylúčené, že na základe vykonaného dokazovania v prípade neskôr vyvolanom konaní na príslušnom súde, môže konajúci súd dospieť k iným skutkovým a právnym záverom. V konaní o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však boli splnené stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto takémuto návrhu okresný súd vyhovel.
17. Z dôvodu, že navrhované neodkladné opatrenie konzumuje vec samu v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP, okresný súd môže pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby súčasne žalobcovi uložil povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. Okresný súd mal za to, že navrhované neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, čím došlo ku konzumácii rozhodnutia vo veci samej rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia. Z dôvodu, že okresný súd nerozhodoval o časovom obmedzení neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje rozhodnutie vo veci samej, pri absencii súvisiacej žaloby bolo namieste poskytnutie ochrany práv žalovaného a jeho oprávnených záujmov v zmysle ust. § 337 ods. 1 CSP, a preto okresný súd druhým výrokom nariadeného neodkladného opatrenia poskytol žalovanému poučenie o jeho oprávnení podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej, ktorou sa žalovaný môže v prípade existencie právneho titulu na držbu ním vydaných hnuteľných vecí domáhať svojho prípadného reštitučného nároku, prípadne reparačného nároku, ktorý by súvisel s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom.
18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Keďže okresný súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, tak žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o navrhovanom neodkladnom opatrení v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
19. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Ako odvolacie dôvody namietal, že neboli splnené procesné podmienky, okresný súd dospel podľa vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, skutkový stav neobstojí, keďže sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené s tým, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. Žalovaný namietal, že okresný súd nemal právomoc rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný uviedol, že okresný súd nezohľadnil skutočnosť, keď Nariadenie Brusel I. bis hovorí o právomoci súdov, t.j. ide o právomoc klasických štátnych súdov, nie rozhodcovských (arbitrážnych) súdov. Nariadenie Brusel I. bis sa podľa Čl. 1 bod 2. písm. d) neuplatňuje na rozhodcovské konanie. Okresný súd nedôvodne stotožnil štátne súdy s rozhodcovskými súdmi. Žalovaný zdôraznil, že podľa Všeobecnej kúpnej zmluvy došlo k dohode o právomoci dánskeho rozhodcovského súdu. V danej veci nedošlo k prorogácii štátnych súdov iného členského štátu ako Slovenskej republiky, ale k zvereniu právomoci dánskemu rozhodcovskému, t.j. neštátnemu súdu. Na rozhodcovské súdy a rozhodcovské konanie sa pritom Nariadenie Brusel I. bis nevzťahuje, keďže rozhodcovské konania sú v zmysle Čl. 1 bod 2. písm. d) Nariadenia Brusel I. bis výslovne vyňaté z jeho pôsobnosti. Podľa žalovaného preto nebolo namieste aplikovať ani Čl. 35 Nariadenia Brusel I. bis, keďže tento článok hovorí o právomoci rozhodovať vo veci samej súdom iného členského štátu, avšak v danej veci došlo k zvereniu právomoci dánskemu rozhodcovskému súdu. V danom prípade ide o spor v súvislosti so Všeobecnou kúpnou zmluvou, teda sa naň vzťahuje arbitrážna doložka podľa čl. 73 Všeobecnej kúpnej zmluvy. Žalovaný dostal formy do detencie práve na základe Všeobecnej kúpnej zmluvy a je oprávnený ich držať ako detentor. Z tohto dôvodu okresný súd nemal právomoc na vydanie uznesenia a na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto malo byť takéto konanie v zmysle ust. § 6 ods. 1 CSP zastavené.
21. Žalovaný namietal, že nebola osvedčená ani existencia právneho vzťahu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa žalovaného Všeobecná kúpna zmluva nebola dodnes platne vypovedaná, je účinná a existuje, z ktorého titulu žalovanému svedčí právo užívania, resp. držby vecí. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný mal povinnosť vydať žalobcovi formy. Žalobca je síce vlastníkom foriem, ale tým, že ich žalovaný má v oprávnenej detencii na základe Všeobecnej kúpnej zmluvy, nedochádza k neoprávnenému zásahu do tohto vlastníckeho práva, a preto žalovaný nie je povinný formy vydať. Žalovaný poukázal na to, že písomná výpoveď žalobcu zo Všeobecnej kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2019 bola adresovaná a doručená švédskej spoločnosti KB COMPONENTS AB, t.j. spoločnosti, ktorá nebola stranou Zmluvy a samotnému žalovanému nebola žiadna výpoveď adresovaná, resp. doručená. Jediným spoločníkom žalovaného je od roku 2018 švédska spoločnosť KB COMPONENTS AB s identifikačným číslom: 556081-6653. „Švédska KBC“ nie je a nikdy nebola zmluvnou stranou Zmluvy. Treťou zmluvnou stranou podľa Dodatku sa stal iba žalovaný a Švédska KBC sa v roku 2018 stala iba jediným spoločníkom žalovaného. Švédska KBC sa nikdy nezlúčila s Dánskou DKI a ani sa inak nestala zmluvnou stranou Zmluvy. Žalovaný poukázal na e-mailovú komunikáciu z 15.06.2019 a 06.08.2019 a zdôraznil, že zmluvnou stranou Všeobecnej kúpnej zmluvy je žalobca, žalovaný, dánska spoločnosť DKI Plast Holding A/S s identifikačným číslom: 14124985 („Dánska DKI“) a nie švédska spoločnosť KB COMPONENTS AB s identifikačným číslom: 556081-6653 („Švédska KBC“). Žalovanému nebola žiadna výpoveď Zmluvy nikdy zo strany žalobcu adresovaná a doručená. Všeobecná kúpna zmluva je preto platná a účinná a nezanikla v apríli 2020 ako tu uvádza žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a okresný súd v napadnutom uznesení. Listom od Švédskej KBC žalobcovi zo dňa 20.02.2020, táto reagovala nielen na výpoveď, ale aj na v poradí druhú výpoveď žalobcu zo dňa 11.02.2020 danú žalobcom pre údajné porušovanie povinností, ktorá bola opäť adresovaná Švédskej KBC a nie zmluvným stranám Zmluvy. V tomto liste Švédska KBC jasne informovala žalobcu, že obe výpovede boli nesprávne podané voči Švédskej KBC, a preto nemajú žiadne právne účinky. Ďalej žalovaný poukázal na list od Švédskej KBC žalobcovi zo dňa 14.4.2020 a list žalovaného žalobcovi zo dňa 09.04.2020. Výpoveď bola adresovaná iba Švédskej KBC, ktorá nebola zmluvnou stranou Všeobecnej kúpnej zmluvy, a preto okresný súd mylne považoval Zmluvu za vypovedanú a ukončenú v apríli 2020.
22. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal aj na predchádzajúce konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vedené pred okresným súdom pod sp.zn. 18Cb/49/2020 zo dňa 05.03.2020, v ktorom konaní bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Žalovaný zdôraznil, že situácia, ktorá v predchádzajúcom konaní viedla k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia naďalej trvá, pretože Všeobecná kúpna zmluva nie je ukončená, právny vzťah stále trvá a podľa neho žalovaný nie je povinný žalobcovi vydať formy, ktoré má vo svojej detencii oprávnene. Podľa žalovaného nebola splnená ani podmienka neodkladnej úpravy pomerov, a to hroziaca škoda, pokiaľ žalobca svoje tvrdenia opiera výlučne o vlastné čestné vyhlásenie. Toto čestné vyhlásenie podľa žalovaného nie je ničím podložené. Neexistuje tu žiadna hrozba škody zapríčinená žalovaným. Žalobca nemusí kupovať nové formy a môže naďalej riadne plniť svoje objednávky od zákazníkov a budúce objednávky, keďže za tým účelom uzavrel so žalovaným Zmluvu, ktorá je stále platná a účinná. Pokiaľ by žalobcovi vznikla nejaká škoda, tak len z titulu jeho vlastného rozhodnutia ignorovať existenciu platnej a účinnej Všeobecnej kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným. Podľa žalovaného nebola splnená ani podmienka proporcionality a primeranosti neodkladného opatrenia. Napadnutým uznesením okresného súdu nedôjde ani k žiadnej stabilizácii pomerov medzi žalobcom a žalovaným, ale len k odňatiu oprávnenej detencie foriem žalovanému a nespravodlivej ochrane záujmov žalobcu. Žalobca uskutočnil chybný postup, ktorý chce prenášať na žalovaného, namiesto toho, aby riadnym spôsobom vypovedal Všeobecnú kúpnu zmluvu a vyčkal na uplynutie príslušnej výpovednej lehoty a dovtedy spolupracoval so žalovaným na plnení Všeobecnej kúpnej zmluvy.
23. Podľa žalovaného výrok uznesenia, ktorým sa odkazuje žalovaný na podanie reštitučnej, prípadne reparačnej žaloby, predstavuje iluzórnu možnosť ochrany práv a záujmov žalovaného, pretože žalovaný ako riadny podnikateľ má prirodzený záujem vyrábať pre žalobcu a dosahovať z toho v reálnom čase výnos, a to bez detencie foriem nemôže. Žalovaný poukázal aj na nedostatky napadnutého uznesenia okresného súdu, keď forma č. 1390 nie je v detencii žalovaného, ak túto s číslom žalobcu 101099 a číslom žalovaného 1390 nemá v detencii, pretože bola vrátená žalobcovi vo februári 2019, o čom žalovaný predložil nákladný a dodací list. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na výrok napadnutého uznesenia, nejde o štandardné neodkladné opatrenie, preto okresný súd bol povinný sa zaoberať otázkou procesnej a vecnej prípustnosti súdnej ochrany, ktorej sa žalobca domáhal spôsobom, ktorý zákon výslovne nepredpokladá. Takéto vyhodnotenie okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje. Pokiaľ aj vlastnícke právo je absolútne právo, toto neznamená, že nemôže byť obmedzené relatívnym právom, v danom prípade relatívnym právom žalovaného mať v detencii formy na základe Všeobecnej kúpnej zmluvy. Žalobca sa ďalej snaží navodiť dojem, že konanie žalovaného je zneužívaním a vydieraním, avšak ide o bežný podnikateľský spor. Žalovaný navrhol, aby pre nesplnenie procesných podmienok, a to pre nedostatok právomoci slovenských štátnych súdov bolo napadnuté uznesenie okresného súdu zrušené a konanie o nariadení neodkladného opatrenia zastavené s priznaním trov odvolacieho konania vo výške 100% žalovanému. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že je daná právomoc slovenských štátnych súdov vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, tak žalovaný žiadal, aby bolo uznesenie okresného súdu zmenené tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta a žalovanému sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V doplnení odvolania v podaní zo dňa 28.05.2020 žalovaný poukázal na inštitút neodkladných opatrení, ktorý nevykazuje znaky dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany, ale konzumuje vec samu. Čl. 35 Nariadenia Brusel I. bis upravuje právomoc súdu iného ako súdu právomocného len na vydanie opatrení, ktoré majú predbežnú povahu, preto podľa žalovaného ani podľa tohto článku nie je založená právomoc okresného súdu konať, ak u neodkladného opatrenia absentuje dočasnosť.
24. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 25.6.2020. Žalobca mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal z titulu ochrany vlastníckeho práva, a preto podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, je daná právomoc okresného súdu konať. Okresný súd sa v rámci posúdenia svojej právomoci vysporiadal s prípadnou aplikáciou Nariadenia č. 1215/2010 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Brusel I“) a dospel k záveru, že podľa Čl. 35 je tu daná právomoc na konanie. Podľa žalobcu súdna prax, ako aj odborná literatúra potvrdila, že v prípade zjednania rozhodcovskej doložky v prospech rozhodcovského súdu v inom členskom štáte, je národný súd oprávnený rozhodnúť podľa Nariadenia Brusel I o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s účinkami v danom štáte. Žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, rozsudok vo veci C-391/95 Van Uden. Žalobca zdôraznil podstatu sporu, ktorá je v ochrane vlastníckeho práva žalobcu a o vydanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu a spor sa netýka Všeobecnej kúpnej zmluvy ako takej. Žalobca bol oprávnený domáhať sa svojho vlastníckeho práva bez ohľadu na túto Zmluvu. Podľa žalobcu pre posúdenie právomoci súdu, rozhodujúci je zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v zmysle ust. § 37.
25. Podľa žalobcu nie je oprávnená držba žalovaného s hnuteľnými vecami, pretože žalobca je oprávnený kedykoľvek sa domáhať vydania svojho vlastníctva, bez ohľadu na Všeobecnú kúpnu zmluvu. Žalobca zdôraznil, že u žalovaného sa jedná o detenciu veci, nie držbu, keďže pri držbe veci držiteľ zachádza s vecou ako s vlastnou, avšak v danej veci žalovaný potvrdil, že tieto hnuteľné veci sú vo vlastníctve žalobcu. Neoprávnenosť detencie žalovaného vyplýva aj z toho, že žalovaný nemá k veciam žiadne zádržné právo. Žalovaný potvrdil vlastnícke právo žalobcu k formám. Podľa Všeobecnej kúpnej zmluvy žalovaný je dobromyseľným detentorom foriem len do tej doby, než žalobca uplatní svoje vlastnícke právo k veci a požiada o vydanie foriem, a to bez ohľadu na trvanie Všeobecnej kúpnej zmluvy. Žalovaný neuvádza jediné ustanovenie Všeobecnej kúpnej zmluvy, ktoré by ho oprávňovalo formy držať, či zadržovať proti vôli žalobcu. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 2234/2008 zo dňa 16.7.2008. Titulom, že žalovaný mal formy u seba, bola vôľa žalobcu ako vlastníka, aby žalovaný mal tieto formy v detencii za účelom plnenia Zmluvy. Žalobca je oprávnený kedykoľvek ich žiadať naspäť. Žalobca poukázal na list žalovaného zo dňa 7. februára 2020, ktorým žalovaný reaguje na výzvu žalobcu na vydanie foriem a v tomto liste potvrdzuje, že od žalobcu obdržal výpoveď zo Všeobecnej kúpnej zmluvy zo dňa 15. októbra 2019, túto považuje za platnú a počíta s tým, že Zmluva zanikne uplynutím výpovednej lehoty v apríli 2020. Žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi uvedené formy, bez ohľadu na to, či Všeobecná kúpna zmluva naďalej trvá, pretože žiadne z jej ustanovení nedáva žalovanému právo mať formy u seba po celú dobu jej trvania a povinnosť žalobcu túto skutočnosť rešpektovať. Podľa žalobcu je preto irelevantné, či bola Všeobecná kúpna zmluva riadne ukončená, keďže žalovaný nemá k predmetným formám žiadne zádržné právo a nemôže sa považovať za dobromyseľného detentora. Vo vzťahu k forme č. 1390 žalobca potvrdil, že táto bola vrátená, čo podľa žalobcu je nepriamym dôkazom o tom, že žalovaný za trvania Zmluvy vedel o svojich povinnostiach vo vzťahu k žalobcovi. Neoprávneným zadržiavaním foriem sa žalobca stáva rukojemníkom žalovaného a žalovaný sa tak svojvoľne pasoval do monopolného postavenia voči žalobcovi a toto postavenie zneužíva k získaniu cieľov, ktoré by nebol schopný vo vzťahu k žalobcovi dosiahnuť. Takéto správanie žalovaného nemôže požívať súdnu ochranu. Žalovaný vie, že formy sú jedinečné, iba na nich môže žalobca vyrábať požadované výlisky, ktoré sú životne nevyhnutné pre výrobu žalobcu. Žalobca preto mal za to, že v zmysle ust. § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je tu založená právomoc súdov SR konať a táto je založená aj podľa Čl. 35 Brusel I. Žalobca osvedčil vlastnícke právo k formám, žalovaný nepreukázal oprávnenosť svojej detencie zadržiavaných foriem, žalobca osvedčil naliehavosť potreby nariadiť neodkladné opatrenie, keďže žalovaný neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, pričom žalobca je existenčne závislý na týchto formách pre ich jedinečnosť, lebo bez týchto foriem nemôže vyrábať svoje výrobky (obežné kolá), a to ohrozuje samotnú podstatu existencie žalobcu. Žalovanému žiadna ujma nehrozí, pretože zadržiava cudzí majetok a bez objednávok žalobcu samotné formy nemajú pre žalovaného žiadny zmysel ani ekonomický prínos. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne.
26. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 03.07.2020. V podstate v tomto vyjadrení zotrval na právnej argumentácii o nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky konať vo veci návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej žalovaný pri nedostatku právomoci zdôraznil to, že v zmysle novej právnej úpravy CSP, inštitút neodkladného opatrenia má povahu rozhodnutia vo veci samej a nemá predbežný, dočasný charakter. Neodkladné opatrenie nevykazuje charakter dočasnosti a samotné jeho nariadenie konzumuje vec samú, t.j. stáva sa vecou samou, preto okresný súd nemohol vyvodiť právomoc z Čl. 35 Oddielu 10 Nariadenia Brusel I. bis, keďže Čl. 35 upravuje právomoc súdu iného ako súdu právomocného vo veci samej na vydanie opatrení, ktoré majú predbežnú, dočasnú povahu. Podľa žalovaného absentuje tu dočasnosť a predbežnosť a na tom nič nemení ani poučenie okresného súdu v napadnutom uznesení, že žalovaný má právo podať proti žalobcovi reštitučnú, prípadne reparačnú žalobu pre prípad, ak právo držby k veciam patrí žalovanému. Uvedeným okresný súd nijako nezabezpečil predbežný a dočasný charakter uznesenia. Ak bude vec na základe rozhodnutia okresného súdu vydaná žalobcovi, žalovaný sa nedomôže jej spätného vydania v samostatnom konaní vedenom proti žalobcovi, pretože žalobca je vlastníkom. Akonáhle žalovaný vydá vec žalobcovi, nebude ju vedieť získať od žalobcu ako vlastníka späť. Akonáhle žalovaný vydá na základe vykonateľného uznesenia veci žalobcovi, tak tento stav sa už nedá zvrátiť. Ak by aj odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil, tak žalovaný nemá právny prostriedok, ktorým by donútil žalobcu ako vlastníka vydať mu veci do jeho oprávnenej detencie. Inštitúciou oprávnenou na vydanie rozhodnutia je dánsky rozhodcovský súd. Čl. 35 Nariadenia Brusel I. bis je výnimkou z pravidla, že vo veci rozhoduje štátny súd s právomocou vo veci samej. Táto výnimka je aplikovateľná v prípade, ak ide o rozhodnutie predbežnej, resp. dočasnej povahy. V tomto konaní vo veci samej nie je oprávnený rozhodovať štátny súd, ale rozhodcovský súd a navyše predmetom konania je rozhodnutie, ktoré nie je dočasné, resp. nie je predbežnej povahy a konzumuje vec samú. Založiť právomoc Okresného súdu Žilina podľa Čl. 35 Nariadenia Brusel I. bis preto nebolo možné.
27. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca posudzuje právomoc podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tak tento jeho postup je zmätočný. Pokiaľ ide o právo domáhať sa vydania veci, tak toto právo môže byť uplatnené iba od osoby, ktorá neprávom vec zadržuje. Žalovaný je však povinný odovzdať formy žalobcovi až po ukončení Zmluvy. Uvedené konštatoval okresný súd aj v pôvodnom konaní, a to v uznesení č.k. 18Cb/49/2020-94 zo dňa 05.03.2020. Podľa žalovaného však Zmluva stále trvá, nie je ukončená, a preto nie je povinnosť vrátiť tieto formy žalobcovi ako ich vlastníkovi, ak Zmluva so žalovaným nebola ukončená výpoveďou, ktorá by bola adresovaná a doručená žalovanému. Pokiaľ ide o formu č. 1390, táto bola vrátená žalobcovi vo februári 2019, avšak dôvodom vrátenia bolo to, že forma nebola využívaná a z kapacitných obmedzení skladov žalovaného tento navrhol jej vrátenie žalobcovi. Tento stav preto nepodporuje tvrdenie žalobcu o tom, že by bol žalobca oprávnený kedykoľvek za trvania Všeobecnej kúpnej zmluvy požadovať vrátenie foriem. Žalovaný uviedol, že žalobca neosvedčil potrebu úpravy pomerov strán a súčasne žalovanému vzniklo zádržné právo k formám za účelom zabezpečenia splatných pohľadávok žalovaného voči žalobcovi z nezaplatených faktúr, ktoré majú dátum splatnosti 30.05.2020. Žalovaný z titulu existencie jeho zádržného práva má za to, že nie je povinný vydať formy žalobcovi. Žalovaný zotrval na svojich odvolacích návrhoch, tak ako ich vyjadril v podanom odvolaní.
28. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.07.2020 sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 31.7.2020. Žalobca poukázal na to, že žalovaný uznesenie okresného súdu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie dobrovoľne neplnil, preto túto situáciu žalobca riešil exekúciou, ktorá bola neúspešná, pretože žalovaný dané formy odviezol mimo územia Slovenskej republiky hneď po vydaní uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, a to do svojej spriaznenej spoločnosti v Litve, aby dostal formy zo svojej detencie a žalobcovi a vykonávateľovi exekúcie znemožnil odňatie predmetu sporu. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané dňa 12. mája 2020, vykonateľné sa stalo dňa 13. mája 2020. Napriek uvedenému žalovaný následne obratom dňa 18. a 19. mája 2020 vyviezol formy mimo dosah právomoci súdnej moci Slovenskej republiky. Žalovaný úmyselne nerešpektuje rozhodnutie súdnej moci Slovenskej republiky, čo svedčí o nedostatku jeho dobrej viery a o tom, že sa snaží žalobcu vydierať a zabrániť mu akoukoľvek cestou dostať sa k jeho vlastníctvu. Žalobca existenciou Všeobecnej kúpnej zmluvy len dokazoval svoje vlastnícke právo k predmetným veciam. Bez ďalšieho sa preto aplikuje ust. § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Žalovaný potvrdil, že žalobca je vlastníkom predmetných vecí a žalovaný je len ich detentorom. Aby zabránil prístup žalobcu k jeho vlastníctvu, tak vyviezol veci mimo územnú pôsobnosť orgánov súdnej moci Slovenskej republiky. Žalobca je oprávnený kedykoľvek sa domáhať vydania svojho vlastníctva bez ohľadu na Všeobecnú kúpnu zmluvu.
29. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 31.07.2020 (č.l. 325 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu zo dňa 31.7.2020 spolu s prílohami doručené na vedomie žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Žalovaný v podaní zo dňa 05.08.2020 uviedol, že si uplatnil k formám žalobcu zádržné právo z dôvodu nezaplatenia splatných pohľadávok. O tomto zádržnom práve bol žalobca žalovaným upovedomený. Ak sú formy uskladnené v Litve, v sklade užívanom žalovaným, tak len z dôvodu nedostatku skladovacieho priestoru žalovaného. Poznámka krajského súdu: Následne toto podanie bolo krajským súdom zaslané na vedomie žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu.
30. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania bolo uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením (ďalej len „uznesenie“) v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi formy v špecifikácii tak, ako je vyjadrená aj vo výrokovej časti uznesenia krajského súdu v spojení závislých výrokoch potvrdené ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Vo výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi formu v špecifikácii, ako vyplýva z výrokovej časti uznesenia krajského súdu, bolo v tejto časti uznesenie okresného súdu zmenené tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v tejto časti zamietnutý podľa ust. § 388 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
31. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho konania a rozhodovania boli odvolacie dôvody žalovaného obsiahnuté v ním podanom odvolaní, za dôslednej aplikácie ust. § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
32. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka nesplnenia procesných podmienok, keď žalovaný mal za to, že Okresný súd Žilina nemal právomoc napadnutým uznesením rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
33. K odvolaciemu dôvodu žalovaného o nedostatku právomoci Okresného súdu Žilina vo veci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť, krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod nebol relevantný. Pre posúdenie právomoci Okresného súdu Žilina konať boli rozhodné, tak ako to vyjadril aj okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“, v príslušnom gramatickom tvare), a to Čl. 35 Nariadenia, Oddiel 10, podľa ktorého na súdy členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu, aj keby mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu. Krajský súd má za to, že v odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu bolo súdom prvej inštancie správne poukázané aj na bod 33. poslednej vety úvodných ustanovení Nariadenia, podľa ktorej „ak predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, nariadi súd členského štátu, ktorý nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, účinok týchto opatrení by mal podľa tohto Nariadenia byť obmedzený na územie tohto členského štátu“. Z týchto rozhodných ustanovení podľa názoru krajského súdu bola založená právomoc Okresného súdu Žilina vo veci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konať, a to aj v tom prípade, ak v rámci Všeobecnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným bolo v čl. 73. dohodnuté, že všetky spory vzniknuté v súvislosti so Všeobecnou kúpnou zmluvou alebo v súvislosti s ňou budú riešené v rozhodcovskom konaní vedenom Dánskym inštitútom pre arbitráž v súlade s pravidlami rozhodcovského konania prijatými Dánskym inštitútom pre arbitráž a platnými v okamihu začatia konania. Podľa názoru krajského súdu právomoc Okresného súdu Žilina vo veci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konať bola daná aj za stavu, keď konanie vo veci samej má byť riešené v rámci rozhodcovského konania vedeného pred Dánskym inštitútom pre arbitráž.
34. Takejto právomoci súdu Slovenskej republiky pri konaní o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebráni ani to, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany si dohodli riešenie sporov v rámci rozhodcovského konania vedeného Dánskym inštitútom pre arbitráž. Ak aj vo veci samej, teda sporov týkajúcich sa zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným má prebehnúť rozhodcovské konanie, resp. konanie pred konkrétnym Dánskym rozhodcovským súdom, tak aj za tohto stavu je namieste aplikácia Čl. 35 Oddiel 10 Nariadenia v spojení s bodom 33. poslednej vety úvodných ustanovení Nariadenia, z ktorých vyplýva právomoc Okresného súdu Žilina vo veci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konať. Nie je možné formalistickým prístupom, tak ako to uskutočňoval žalovaný v odvolaní, terminologicky zvýrazňovať štátny súd a rozhodcovský súd, ak s takouto terminológiou nenarába ani samotné Nariadenie. Krajský súd má za to, že boli splnené procesné podmienky, a to podmienka právomoci Okresného súdu Žilina konať vo veci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
35. Žalovaný v námietke nedostatku právomoci Okresného súdu Žilina konať vo veci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na tento inštitút upravený v Civilnom sporovom poriadku, u ktorého absentuje dočasnosť a predbežnosť, keďže konzumuje vec samú a tým o takomto opatrení je právomocná rozhodovať iba inštitúcia vo veci samej, v danom prípade Dánsky rozhodcovský súd. Krajský súd sa nestotožnil ani s touto odvolacou námietkou žalovaného. Hoci Nariadenie v Čl. 35 používa termín predbežné opatrenie, tento termín je spojený s termínom ochranných opatrení. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdôraznil ochranu svojho vlastníckeho práva vo vzťahu k formám, ktoré žiadal od žalovaného vydať, t.j. návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa neriešila vec sama, ktorá má svoj základ vo Všeobecnej kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, keď žalovaný sa stal stranou predmetnej zmluvy uzavretím Dodatku k Všeobecnej kúpnej zmluve zo dňa 29.10.2015. Krajský súd ani z dôvodu tejto odvolacej námietky žalovaného neakceptoval nedostatok právomoci okresného súdu vo veci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konať a tým dospel k záveru, že boli splnené podmienky konania pred Okresným súdom Žilina, t.j. podmienka právomoci.
36. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu vyjadrenými v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že boli zo strany žalobcu osvedčené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, okrem formy s uvedením čísla žalobcu 101099, číslo žalovaného uvedené na forme 1390, ktorá podľa dôkazov žalovaného a potvrdenia žalobcu obsiahnutého vo vyjadrení zo dňa 25.06.2020 (č.l. 248-251 spisu) bola žalobcovi vrátená v zmysle dôkazu na č.l. 179 spisového materiálu už v mesiaci február 2019, t.j. ešte pred rozhodnutím okresného súdu napadnutým uznesením zo dňa 12. mája 2020. Z dôvodu tohto časového hľadiska odvolací súd na uvedené prihliadol a v rámci svojho konania v tejto časti napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi túto formu vo vyjadrenej špecifikácii zamietol, ak k jej vydaniu žalovaným žalobcovi došlo ešte pred napadnutým uznesením okresného súdu.
37. Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu v tom, že boli osvedčené a súčasne splnené kumulatívne stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Týmito podmienkami sú v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z dôvodu zákonnej úpravy pre vyhovenie návrhu je potrebné súčasné splnenie týchto podmienok. Okresný súd v napadnutom uznesení konštatoval splnenie týchto kumulatívnych podmienok, a pokiaľ nariadil neodkladné opatrenie vo výrokovej časti uznesenia krajského súdu špecifikovaných foriem, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcovi, tak takéto uznesenie okresného súdu v napadnutej výrokovej časti bolo vecne správne a v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP krajským súdom potvrdené.
38. Krajský súd na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu uvádza, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia primárne domáhal ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu k formám, vydanie ktorých požadoval od žalovaného, ktoré vlastnícke právo žalovaným nebolo rozporované, naopak, toto bolo potvrdené. Obranou žalovaného bolo tvrdenie v tom, že veci, vydania ktorých sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, má oprávnene v detencii, pretože žalobca neosvedčil zánik Všeobecnej kúpnej zmluvy so žalovaným, ktorá stále trvá, z ktorého titulu trvá aj oprávnenie žalovaného mať v detencii formy vlastnícky patriace žalobcovi. Na túto obranu žalovaný predložil listinné dôkazy, podľa ktorých žalovanému žiadna výpoveď zo Všeobecnej kúpnej zmluvy doručená nebola a táto bola adresovaná spoločnosti KB COMPONENTS AB s identifikačným číslom: 556081-6653, t.j. švédskej spoločnosti, ktorá však je spoločníkom žalovaného a nebola zmluvnou stranou predmetnej Všeobecnej kúpnej zmluvy, keď zmluvnou stranou bol žalovaný.
39. Krajský súd k tejto námietke žalovaného uvádza, že pre štádium konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje to, aby v primeranej miere a intenzite boli osvedčené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a súčasne primeraný stupeň osvedčenia odôvodnenej potreby neodkladnej úpravy pomerov. Pre dané štádium konania o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v dostatočnej miere bolo osvedčené to, že ukončenie Všeobecnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným potvrdil aj sám žalovaný v liste zo dňa 07.02.2020 (č.l. 66 spisu), z ktorého vychádzal okresný súd, v ktorom žalovaný potvrdzuje, že zmluva bola zo strany žalobcu vypovedaná listom zo dňa 15.10.2019, ako aj, že platnosť a účinnosť Všeobecnej kúpnej zmluvy skončí v apríli 2020. Pokiaľ aj žalovaný namietal, že nie je možné z tohto listu žalovaného zo dňa 07.02.2020 vychádzať, keďže sú tu ďalšie listiny, z ktorých nevyplýva doručenie výpovedí žalobcu žalovanému, ak podľa žalovaného neboli adresované priamo žalovanému, tak uvedené nebolo odvolacím súdom akceptované. Takúto obranu žalovaného spochybňuje aj list zo dňa 11.02.2020 (č.l. 165 spisu) označovaný ako druhá výpoveď, z obsahu prekladu ktorého listu okrem iného vyplynulo, že bol adresovaný do rúk: Stefan Andersson, ktorý podľa výpisu z obchodného registra žalovaného, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 14815/L, je konateľ žalovaného. Krajský súd má za to, že v štádiu konania a rozhodovania okresného súdu bolo správne skonštatované, že bola v primeranej miere a intenzite osvedčená skutočnosť zániku Všeobecnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Krajský súd však dodáva, že uvedené zhodnotenia platia pre štádium konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pre ktoré sa nevyžaduje nesporné preukázanie opísaných skutočností, len ich osvedčenie.
40. Krajský súd rovnako v zhode so závermi okresného súdu konštatuje, že tu bola daná aj naliehavosť k nariadeniu neodkladného opatrenia, t.j. keď opätovne v primeranej miere a intenzite boli osvedčené okolnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, čo vyplynulo zo samotného postavenia žalobcu ako podnikateľského subjektu, postavenia žalobcu v jeho vlastných záväzkových vzťahoch, keď ako vlastník foriem, vecí vydania ktorých sa domáhal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z titulu ochrany vlastníckeho práva, tieto sú nevyhnutné na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný v odvolaní namietal, že pri tejto zákonnej podmienke nebolo postačujúce len čestné vyhlásenie žalobcu, ako aj, že absentovala proporcionalita, primeranosť pri nariadení neodkladného opatrenia, ak neboli vzaté do úvahy záujmy žalovaného, ktorý z titulu platnej a účinnej Všeobecnej kúpnej zmluvy je pripravený naďalej vyrábať a dodávať pre žalobcu, ktorý zo svojho vlastného rozhodnutia ignoruje existenciu platnej a účinnej Všeobecnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným. Ani tento odvolací dôvod žalovaného nebol opodstatnený, keďže okresný súd pri konštatovaní osvedčenosti podmienky pre neodkladnosť úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným nevychádzal len z Čestného vyhlásenia žalobcu zo dňa 03.04.2020, ale aj zo stavu osvedčenosti zániku Všeobecnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, zo stavu zásahu žalovaného do vlastníckych práv žalobcu, ktoré vlastnícke právo žalobcu žalovaný potvrdil, ako aj osvedčenej možnosti ohrozenia majetkových práv žalobcu, jeho záväzkov. Bolo osvedčené, že podľa Všeobecnej kúpnej zmluvy žalovaný vyrábal pre žalobcu výrobky, a to lopatky ventilátora s použitím foriem vlastnícky patriacich žalobcovi a následne žalobca vyrába ventilátory pre svojich zákazníkov. Zadržiavaním foriem žalovaným žalobca osvedčuje škodu pokiaľ veci vydané žalovanému v rámci uzavretých zmluvných vzťahov tvoria základ pre výrobu žalobcu pri plnení záväzkov žalobcu voči zmluvným partnerom žalobcu. Rozhodnutím okresného súdu bol dodržaný princíp proporcionality, keďže neodkladným opatrením uložená povinnosť žalovanému, resp. obmedzenie postavenia žalovaného nebolo uskutočnené spôsobom neprimeraným povahe veci. Okresný súd pri nariadení neodkladného opatrenia zohľadnil ochranu nielen žalobcu, ale aj postavenie žalovaného. Nebolo osvedčené, že by nariadením neodkladného opatrenia pri povinnosti žalovaného vydať špecifikované formy žalobcovi, malo dôjsť k neprimeranej ujme žalovaného. Je potrebné poukázať na osvedčené konkrétne okolnosti a charakter veci, v ktorej prevažuje postavenie žalobcu ako vlastníka vecí a tým prevažuje neodkladná ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu oproti právam žalovaného, o ktorých tvrdil, že vychádzajú zo stále platnej a účinnej Všeobecnej kúpnej zmluvy. Krajský súd v podrobnostiach osvedčenia naliehavosti pre nariadenie neodkladného opatrenia z titulu potreby neodkladnej úpravy pomerov odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu v tejto časti, s ktorým sa stotožňuje.
41. K ďalším tvrdeniam žalobcu a žalovaného v odvolacom konaní opätovne krajský súd zvýrazňuje znenie ust. § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak žalovaný až v rámci ďalších podaní uviedol, že má zádržné právo, pre ktoré nie je povinný vydať formy žalobcovi, tak k tomuto krajský súd uvádza, že k uvedenému nebolo možné prihliadať tak cez ust. § 329 ods. 2 CSP, ako aj zo zmyslu a účelu zádržného práva, pre ktoré v zmysle ust. § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že sa vzťahuje na splatnú peňažnú pohľadávku. Podľa podania žalovaného zo dňa 03.07.2020 (č.l. 255-261 spisu) dátum splatnosti pohľadávok žalovaného bol 30.05.2020, ktorý dátum je dátumom po rozhodnutí okresným súdom napadnutým uznesením zo dňa 12. mája 2020. Rovnako krajský súd uvádza, že pri hodnotení právomoci Okresného súdu Žilina vo veci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konať k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom dňa 12. mája 2020, neprihliadal na skutočnosti uvádzané žalobcom v podaní zo dňa 31.07.2020, keď formy, vydania ktorých sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému domáhal, boli odvezené mimo územia Slovenskej republiky podľa doložených listín žalobcom až 18. a 19. mája 2020, t.j. po rozhodnutí okresným súdom napadnutým uznesením dňa 12. mája 2020 a po doručení tohto uznesenia žalovanému v zmysle doručenky na č.l. 112 spisu dňa 13.05.2020. K dátumu konania a rozhodovania okresným súdom v spojení s ust. § 329 ods. 2 CSP tak boli splnené podmienky k nariadeniu neodkladného opatrenia a k týmto splneným podmienkam bol povinný prihliadnuť aj odvolací súd v štádiu svojho konania a rozhodovania, t.j. keď v čase nariadenia neodkladného opatrenia okresným súdom sa veci, vydania ktorých sa žalobca domáhal, nachádzali na území Slovenskej republiky.
42. Na základe týchto zhodnotení preto Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho uznesenia.
43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania, keď návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci vyvolaného odvolacieho konania zmenou rozhodnutia krajským súdom len vo výroku týkajúceho sa jednej formy bol zamietnutý, vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku v prevažnej miere bol úspešný žalobca (neúspešnosť žalobcu len v nepatrnej časti), bola žalobcovi voči žalovanému priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne okresný súd po právoplatnosti uznesenia samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.