Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Pc/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci navrhovateľa (muža, ktorého otcovstvo má byť určené): L. V., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Š. XXX/XX, R., zastúpený JUDr. Ing. Arpád Barzci, advokát, so sídlom T. Vansovej 225/3, Galanta, za účasti maloletého dieťaťa: L. X., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec a matky: U. X., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, zastúpená JUDr. Nadeždou Boľovou, advokátkou, so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o určenie otcovstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že L. V., G.. V., nar. XX.XX.XXXX, syn L. V., nar. XX.XX.XXXX a H. V.W., G.. B., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého L. X., B.. XX.XX.XXXX z matky U. X., B.. XX.XX.XXXX.

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloletý L. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým L. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hodiny do 17.00 hod. za prítomnosti matky a to prvých dvanásť stretnutí. Po realizácii dvanástich stretnutí je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hodiny do 17.00 hod. bez prítomnosti matky.

Matka sa zaväzuje maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a v určenom čase odovzdať v mieste svojho bydliska a otec sa zaväzuje maloleté dieťa v čase skončenia styku vrátiť matke v mieste jej bydliska. Obaja rodičia sa zaväzujú v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku.

III. Otec j e p o v i n n ý platiť na maloletého L. výživné v sume 110,- Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 03.09.2018.

IV. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 03.09.2018 do 31.07.2020 vo výške 2.522,48 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v splátkach po 80,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ (muž, ktorého otcovstvo má byť určené; ďalej aj ako „otec“) sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 04.05.2018 domáhal určenia otcovstva k maloletému dieťaťu. V návrhu uviedol, že s matkou maloletého sa zoznámil v máji 2017 a odvtedy až do augusta 2017 udržiavali intímny styk. Koncom mesiaca august 2017 matka navrhovateľovi oznámila, že je tehotná. Navrhovateľ bol zaskočený, ale mal však za to, že ak sa im má narodiť spoločné dieťa, chce sa o nich postarať a podieľať sa na výchove spoločného dieťaťa. Matka maloletého sa po tomto stretnutí na niekoľko týždňov odmlčala a koncom septembra 2017 navrhovateľovi oznámila, že sa s ním viac nechce stretávať. Obdobne sa vyjadrila aj na ich poslednom spoločnom stretnutí v decembri 2017. Vzhľadom na odmietavý postoj matky maloletého, navrhovateľ nadobudol dojem, že by dieťa nemuselo byť jeho, a preto ju požiadal, aby spoločne absolvovali testy DNA. Maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX, pričom v čase rozhodnom pre počatie maloletého navrhovateľ udržiaval s matkou maloletého pohlavný styk. Nakoľko matka maloletého po zistení, že je tehotná prišla za navrhovateľom a oznámila mu túto skutočnosť, má navrhovateľ dôvod domnievať sa, že je otcom maloletého dieťaťa. Za nevyhnutné ale považoval určenie otcovstva prostredníctvom znaleckého dokazovania znalcom z odboru genetika, analýza DNA.

2. Matka vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 03.09.2018 potvrdila, že s navrhovateľom v období od mája 2017 udržiavala intímny vzťah. Koncom mesiaca august 2017 navrhovateľovi oznámila, že je tehotná. Navrhovateľ jej po oznámení tejto správy uviedol, že on dieťa nechce a že má ísť na interrupciu. Navrhovateľ jej opakovane uvádzal, že o dieťa nemá záujem, dieťa nechce a že má ísť na interrupciu. Nie je preto pravdou, že by mal záujem sa podieľať na výchove ich spoločného dieťaťa. V deň pôrodu ju kontaktovala matka navrhovateľa s tým, aby postúpila testy DNA, pretože majú pochybnosti o otcovstve navrhovateľa. Testy odmietla s odôvodnením, že navrhovateľ sa o ňu, ani o dieťa celé tehotenstvo nezaujímal, nezajímalo ho ako tehotenstvo prebieha, preto nevidela dôvod, aby podstupovala testy DNA a určovala otcovstvo navrhovateľa. Po narodení maloletého ju navrhovateľ nekontaktoval, nejavil o ňu, ani o dieťa záujem. Nemal snahu dieťa navštíviť. Je si vedomá tej skutočnosti, že sa bude musieť podrobiť znaleckému dokazovaniu, preto po tom, čo súd určí otcovstvo navrhovateľa, navrhla upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výšku výživného navrhovateľa (otca) na maloletého navrhla určiť v sume 200,- Eur mesačne a zročné výživné od XX.XX.XXXX do rozhodnutia súdu uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Stretávanie otca s maloletým navrhla ponechať neupravené.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, výsluchom účastníkov konania, znaleckým posudkom č. 1/2020, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

4. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené na pojednávaní počas výsluchu uviedol, že s matkou maloletého sa intímne stretával v júli 2017. Následne mu matka koncom augusta 2017 oznámila, že je tehotná, ale uviedla, že nič od neho nechce. Keďže matka maloletého mu viac krát uviedla, že nič od neho nechce, nedošlo k určeniu otcovstva na základe súhlasného vyhlásenia rodičov. S matkou maloletého nekomunikuje, iba sporadicky na jeho žiadosť mu pošle fotky maloletého. Jeho čistý mesačný príjem je vo výške 800,- Eur, pracuje na zmluvu, má trvalý pracovný pomer. Pracuje ako „diaľničná patrola“, teda v čase dopravnej nehody alebo poruchy označuje takéto miesto, príp. ak je potrebné odstrániť následky nehody. Motorové vozidla v tejto pozícii neopravuje. Iné príjmy nemá. Nevykonáva ani opravu motorových vozidiel vo voľnom čase. Do novembra 2019 pracoval v autoservise. Vyštudoval Strednú odbornú školu priemyselnú v Trnave s maturitou, odbor technika a prevádzka dopravy. Vlastní dvojizbový byt v R., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Inú nehnuteľnosť nevlastní. Ďalej je vlastníkom osobného automobilu rok výroby 2003, zn. H.. (v hodnote približne 1.500,- Eur až 2.000,- Eur). Býva spolu s priateľkou ktorá má X,X ročné dieťa s predchádzajúceho vzťahu a spolu majú ďalšie maloleté dieťa. Priateľka je na materskej dovolenke, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť na T. P. R. je vo vlastníctve jej bývalého manžela.

5. Matka maloletého na pojednávaní počas výsluchu uviedla, že jej odmietavý postoj k určeniu otcovstva navrhovateľa k maloletému bol spočiatku z dôvodu, že navrhovateľ jej 15.09.2017 povedal, že ani jeden z nich dieťa nechce. Vtedy sa rozhodla, že ho na rodnom liste ako otca uvádzať nebude. V rozhodnom období nemala pohlavný styk s iným mužom, len s navrhovateľom. Býva u rodičov. Je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Maloletý je zdravý, jeho zdravotný stav je dobrý.

6. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhujú súdu schváliť dohodu rodičov a výšku vyživovacej povinnosti, ako zročného výživného ponechávajú na úvahe súdu.

7. Zo znaleckého posudku č. 1/2020 vypracovaného znalcom G.. N. I., L.. dňa 12.02.2020 vyplýva, že pravdepodobnosť otcovstva je W = 99, 99 999%, preto možno konštatovať, že príbuzenský vzťah - otcovstvo navrhovateľa k maloletému bolo prakticky dokázané.

8. Z lustrácie maloletého L. v Registri obyvateľov SR vyplýva, že maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX matke U. X., a otca uvedeného nemá.

9. Z rodného listu maloletého J. V., B.. XX.XX.XXXX vyplýva, že otcom maloletého je navrhovateľ a matkou je T. U..

10. Matka maloletého v období od 18.03.2018 do 10.11.2018 poberala materskú dávku celkom v sume 7.282,80 Eur (č.l. 105), od novembra 2018 doposiaľ poberá rodičovský príspevok (č.l. 106, č.l. 108, č.l. 198 rub) v roku 2018 (november a december 2018) vo výške 214,70 Eur, v roku 2019 vo výške 220,70 Eur a v roku 2020 vo výške 370,- Eur a od apríla XXXX prídavok na maloleté dieťa (č.l. 107, č.l. 109, č.l. 198 ) v roku 2018 vo výške 23,68 Eur, v roku 2019 vo výške 24,34 Eur a v roku 2020 vo výške 24,95 Eur.

11. Z potvrdenia o príjme starej matky maloletého za obdobie od apríla 2018 do septembra 2019 (č.l. 110) vyplýva, že jej čistý mesačný príjem bol priemerne vo výške 767,41 Eur. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 10.08.2020 (č.l. 203 rub) vyplýva, že jej príjem za obdobie od júla 2019 do júna 2020 bol vo výške 12.120,27 Eur v hrubom.

12. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne starého otca maloletého (č.l. 111) vyplýva, že je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu bol v roku 2019 vyplácaný vo výške 120,- Eur mesačne a z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 10.08.2020 (č.l. 203) vyplýva, že aj naďalej je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 124,30 Eur.

13. Z Poistnej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 20.06.2018 (č.l. 116) vyplýva, že matka uhrádza maloletému životné poistenie vo výške 23,- Eur mesačne.

14. Zo Zmluvy o hypotekárnom úvere a splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2015 (č.l. 128) uzavretej medzi veriteľom U. U., a.s. a matkou maloletého ako dlžníkom vyplýva, že matka maloletého spláca úver mesačnou splátkou vo výške 225,05 Eur.

15. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 26.11.2015 (č.l. 136) uzavretej medzi veriteľom L. U. U., H..U.. a matkou maloletého ako dlžníkom vyplýva, že matke bol poskytnutý medziúver a vo výške 31.000,- Eur a stavebný úver vo výške 18.400,59 Eur, ktorý spláca splátkou vo výške 192,38 Eur.

16. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX, W..Ú.. X. (č.l. 145) vyplýva, že matka maloletého je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere 1121 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 526 m2, parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere 847 m2 a stavby - rodinný dom so súpisným č. XXX postavený na parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XX. Z osvedčenia o evidencii vozidla (146 a č.l. 147) vyplýva, že matka maloletého je vlastníčkou osobného automobilu zn. P. L., G. P. XXXX H. Z.. P. R., G. P. XXXX.

17. Z potvrdenia o príjme navrhovateľa (č.l. 78, č.l. 187) vyplýva, že navrhovateľ mal priemerný čistý mesačný príjem v roku 2018 vo výške 403,30 Eur, v roku 2019 vo výške 462,48 Eur, v roku 2020 do apríla 2020 vo výške 888,63 Eur. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 10.08.2020 (č.l. 200 rub) vyplýva, že príjem za obdobie od augusta 2019 do júla 2020 bol vo výške 12.684,05 Eur v hrubom.

18. Partnerka navrhovateľa od marca 2018 do decembra 2018 (č.l. 79 rub) poberala rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur a v roku 2019 vo výške 220,70 Eur (č.l. 79) a prídavok na jedno maloleté dieťa (č.l. 194) vo výške 24,34 Eur. Od januára 2020 poberá rodičovský príspevok vo výške 270,- Eur (č.l. 191) a prídavok na dve maloleté deti vo výške 49,90 Eur (č.l. 193).

19. Zo Zmluvy o úvere na bývanie č. XXXXXX zo dňa 20.02.2017 uzavretej medzi veriteľom L. X., H..U.. ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom (č.l. 80) vyplýva, že navrhovateľ spláca hypotéku splátkou vo výške 197,56 Eur mesačne.

20. Z Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.02.2017 (č.l. 83) vyplýva, že navrhovateľ si platí životnú poistku vo výške 42,10 Eur mesačne.

21. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

22. Podľa , ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

23. Podľa a , ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ a matka maloletého mali v rozhodnom období pre počatie maloletého dieťaťa nechránený pohlavný styk, čo ani jeden nerozporoval. V konaní neboli zistení žiadne závažné okolnosti, ktoré by vylučovali otcovstvo navrhovateľa, nakoľko tento má aj ďalšie maloleté dieťa, ktoré sa narodilo dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom k tomu, že z výsledkov znaleckého posudku z odboru genetiky možno pokladať otcovstvo navrhovateľa k maloletému L. za prakticky dokázané, súd jeho návrhu vyhovel a rozhodol tak, že L. V. je otcom maloletého L. X..

25. Podľa (ďalej len „“), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

26. S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. Pretože rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, bolo potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému.

27. Podľa , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

28. Podľa , a , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

29. Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú a ani nikdy nežili, o maloletého sa od narodenia stará jeho matka. Počas konania rodičia maloletého dospeli k dohode ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v časti jeho zverenia a úpravy stretávania maloletého s druhým rodičom, do starostlivosti ktorého maloletý nebol zverený. Rodičia sa dohodli, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec sa bude s maloletým stretávať každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hodiny do 17.00 hod. za prítomnosti matky, a to prvých dvanásť stretnutí. Po realizácii dvanástich stretnutí je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hodiny do 17.00 hod. bez prítomnosti matky, s tým, že matka sa zaväzuje maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a v určenom čase odovzdať v mieste svojho bydliska a otec sa zaväzuje maloleté dieťa v čase skončenia styku vrátiť matke v mieste jej bydliska. Obaja rodičia sa zaväzujú v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku.

31. Po vykonanom dokazovaní súd rodičmi uzavretú dohodu upravujúcu zverenie maloletého a úpravy styk otca s maloletým schválil, nakoľko mal za to, že takto uzavretá rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody zároveň prihliadal na záujem maloletého, na zachovanie stability výchovného prostredia a udržania rodinných väzieb, pričom úpravou stretávania sa maloletého s otcom zostane zachovaný pravidelný styk, ktorý je na prospech maloletého.

32. Podľa až 5 , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

34. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

35. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

36. Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Napriek tomu, že rodičia boli schopní uzavrieť rodičovskú dohodu v časti zverenia a styku, nedohodli sa na výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému, preto bolo potrebné, aby o výške rozhodol súd.

38. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú dané vzhľadom na vek, zdravotný stav, návštevu predškolského alebo školského zariadenia, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.

39. Súd zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že schopnostiam, možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletého L. zodpovedá určenie výživného vo výške 110,- Eur. Maloletý L. je takmer X,X ročné dieťa, o ktoré matka zabezpečuje celodennú starostlivosť. Maloletý nenavštevuje materskú školu, ani iné zariadenie. Jeho zdravotný stav je dobrý, má bežné výdavky primerané svojmu veku. Súd preskúmaním výdavkov maloletého mal za to, že tieto sú odôvodnené v sume 187,50 Eur (bývanie 57,50 Eur, t.j. 230,- Eur/4 osoby, strava 80,- Eur, ošatenie a obuv 20,- Eur, hygiena 15,- Eur, vitamíny a lieky 5,- Eur, hračky a voľnočasové aktivity 10,- Eur). Matkou uvádzaný výdavok maloletého na životné poistenie vo výške 23,- Eur, ktorý matka nepochybne má, nemožno hodnotiť ako nevyhnutný výdavok, pričom je na vôli matky, či poistenie bude maloletému uhrádzať. Ostatné výdavky súd považoval za dôvodné, avšak nie vo výške uvádzanej matkou, nakoľko maloletý je zdravé dieťa a sú s ním spojené bežné výdavky s ohľadom na jeho nízky vek. Maloletý býva s matkou a jej rodičmi (starí rodičia maloletého z matkinej strany)v rodinnom dome v X.Á., ktorý je v osobnom vlastníctve matky. Matka maloletého je na rodičovskej dovolenke s maloletým a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 370,- Eur mesačne. Poberá tiež prídavok na maloletého vo výške 24,95 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemá. Vlastní aj dva staršie osobné automobily. Jej matka je zamestnaná a príjem zo zamestnania je vo výške 767,- Eur mesačne v čistom a jej otec poberá invalidný dôchodok vo výške 124,30 Eur mesačne. Otec maloletého mal do novembra 2019 príjem zo zamestnania vo výške minimálnej mzdy a od novembra 2019 je zamestnaný s príjmom približne 900,- Eur v čistom. Priemerný čistý mesačný príjem otca zo zamestnania za posledných 12 mesiacov je potom vo výške 783,27 Eur. Otec je vlastníkom dvojizbového bytu v R., v ktorom býva aj so svojou partnerkou a dvoma maloletými deťmi, spoločným maloletým dieťaťom narodeným dňa XX.XX.XXXX a partnerkiným, ktoré má z predchádzajúceho vzťahu. Tiež vlastní osobný automobil zn. H., G. P. XXXX v hodnote približne 1.500,- Eur až 2.000,- Eur. Jeho partnerka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 270,- Eur a prídavky na dve maloleté deti vo výške 49,90 Eur. Otcovi sa XX.XX.XXXX narodilo ďalšie maloleté dieťa, maloletý J..

40. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému vychádzal z jeho čistého priemerného príjmu 783,27 Eur (za posledných 12 mesiacov), pričom v konaní nebolo zistené, že by otec mal iný, vedľajší príjem z opravy automobilov, ako to tvrdila matka. Skutočnosť, že mal otec opakovane ruky od oleja, z čoho matka vyvodzovala, že otec si privyrába opravou áut, otec hodnoverne vysvetlil. Takisto nemožno súhlasiť s tvrdením matky, že v prípade ak by aj tento príjem nemal, vzhľadom jeho vzdelanie a predchádzajúci pracovný pomer by si vedel aktuálny príjem zvýšiť, čím by bol otec schopný vo väčšom rozsahu uspokojovať potreby maloletého dieťaťa. Súd dodáva, že otec je riadne zamestnaný na trvalý pracovný pomer (vyplýva z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni), z ktorého má príjem zodpovedajúci jeho predchádzajúcim pracovným skúsenostiam ako aj odboru, ktorý vyštudoval. Zároveň tento príjem nie je ani neprimerane nízky. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec, zrejme uvedomujúc si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, si počas konania našiel lepšie platenú prácu, keď v čase podania návrhu až do novembra 2019 mal príjem vo výške minimálnej mzdy. Ďalej súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že od K. XXXX má otec vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému J., ktorý sa narodil z jeho terajšieho partnerského vzťahu a bývajú v spoločnej domácnosti. Otec ako rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je povinný zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby vedel svoju vyživovaciu povinnosť plniť, aj s ohľadom na predchádzajúce a trvajúce vyživovacie povinnosti, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými ďalšími výdavkami.

41. Na základe ustálených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov, ako aj vzhľadom na zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, dospel súd k záveru, že na pokrytie oprávnených potrieb, po zohľadnení možností a schopností je dôvodným výživné otca pre maloletého v sume 110,- Eur mesačne. Samotnú výšku vyživovacej povinnosti súd určil aj s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax tunajšieho krajského súdu, keď výživné má tvoriť 20% až 25% z príjmu povinného rodiča na všetky vyživovacie povinnosti. Pričom výživné zo strany otca, spolu s výživným od matky a prídavkom na maloletého pokryje odôvodené potreby maloletého dieťaťa. Súd zároveň prihliadal aj na skutočnosť, že celú osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva matka, ktorá sa najmä týmto spôsobom podieľa na plnení jej časti vyživovacej povinnosti voči maloletému. Zároveň vzal do úvahy aj ten fakt, že otec starostlivosť o maloletého doposiaľ takmer vôbec nevykonával (realizovaných len pár stretnutí počas roka 2020).

42. Povinnosť otca prispievať na výživu súd určil s účinnosťou od 03.09.2018, t.j. odo dňa doručenia návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností matkou a nie od XX.XX.XXXX (od narodenia maloletého) ako žiadala matka, nakoľko matke nič nebránilo podať návrh už skôr. Matka maloletého dieťaťa neuviedla žiadnu objektívnu nemožnosť, ktorá by jej bránila podať návrh proti otcovi maloletého dieťaťa. Navyše sama mala spočiatku odmietavý postoj k určeniu otcovstva, keď konanie o určenie otcovstva inicioval samotný otec. Bolo aj povinnosťou matky plniť si zákonnú povinnosť týkajúcu sa starostlivosti o maloleté dieťa, do ktorej patrí i ochrana dieťaťa, t. j. domáhanie sa výživného, ak nie je platené dobrovoľne, ako aj určenie otcovstva, ak nedošlo k jeho určeniu bez rozhodnutia súdu.

43. Podľa (ďalej len „“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

44. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

45. Súd mal za preukázané, že otec maloletého si svoju vyživovaciu povinnosť doposiaľ neplnil, matke na výživu maloletého neprispel žiadnou sumou, prispel len vecným plnením, nákupom oblečenia a hračiek, aj to len v obmedzenom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, otcovi maloletého potom vznikol za obdobie od 03.09.2018 do 31.07.2020 nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 2.522,48 Eur (pomerná časť za september 2018, t.j. 102,48 Eur + 22 mesiacov x 110,- Eur, t.j. 2.420,- Eur), keďže rozsudok bol vyhlásený dňa 11.08.2020, preto súd určil otcovi zročné výživné za vyššie uvedené obdobie. Nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil zaplatiť v splátkach vo výške 80,- Eur mesačne popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade porušenia tejto povinnosti, tak aby jeho dlh bol splatený do 36 mesiacov. Súd pri určovaní výšky splátky prihliadol na výšku dlhu, ktorý má otec na výživnom, pričom zároveň na ochranu maloletého dieťaťa slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky. Zároveň súd vzal do úvahy aj ľahostajný postoj otca, keď najneskôr už od doručenia záverov znaleckého posudku, si mohol dobrovoľne začať svoju vyživovaciu povinnosť plniť.

46. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

48. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v a nasl. a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( ).

Proti výroku II. tohto rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.