Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Tos-97-2020.pdf
PDF · 75.44 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/97/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci odsúdeného Y. G., nar. XX.XX.XXXX v C., naposledy trvale bytom mesto C., okres C., t. č. vo výkone trestu odňatia v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Tr. zákona, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. mája 2020 pod sp. zn. 6Pp/46/2020 takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 odseku 1 písm. a) Tr. poriadku s a napadnuté uznesenie z r u š u j e v celom rozsahu. II. Podľa § 66 odsek 1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona s a návrh odsúdeného Y. G., nar. XX.XX.XXXX na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný z a m i e t a.
odôvodnenie:
Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. mája 2016 pod sp. zn. 2T/50/2016 v spojení s uznesením zo dňa 17. januára 2019 (o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia) bol odsúdený Y. G., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Tr. zákona. Za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody odsúdený nastúpil dňa 24. augusta 2019 a predpokladaný koniec výkonu trestu odňatia slobody má vyznačený na deň 23. augusta 2020. Lehota pre to, aby mohol byť odsúdený Y. G. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. po uplynutí 1 uloženého a nariadeného trestu u odsúdeného mala uplynúť dňom 23. februára 2020.
Dňa 18. februára 2020 bol Okresnému súdu Trenčín doručený písomný návrh odsúdeného Y. G. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý aj odôvodnil.
Okresný súd Trenčín na nariadenom verejnom zasadnutí uznesením dňa 06. mája 2020 pod sp. zn. 6Pp/46/2020 podľa § 66 odseku 1, odseku 2 Tr. zákona odsúdeného Y. G. podmienečne prepustil z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody, uloženého a nariadeného odsúdenému vyššie citovaným rozhodnutím a podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona mu určil, podľa svojho názoru primeranú skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený spĺňa kumulatívne všetky potrebné zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Formálnu podmienku odsúdený splnil viac ako vykonanou polovicou uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody a podľa názoru okresného súdu aj druhú zákonnú materiálnu podmienku spočívajúcu v tom, že preukazuje adekvátny stupeň polepšenia počas doterajšieho výkonu trestu, čo odôvodňujú pozitívne skutočnosti, vyplývajúce z jeho hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody, na ktoré okresný súd v podrobnostiach poukázal, keď sa na druhej strane okresný
súd nestotožnil s určitými negatívnymi poznatkami ústavu, na ktorých ústav založil svoje hodnotenie o čiastočne plnenom stanovenom programe zaobchádzania odsúdeným, ktorý je ale vo výkone trestu iba po prvýkrát, pričom z hľadiska naplnenia tretej zákonnej podmienky považoval okresný súd doterajší výkon trestu odňatia slobody odsúdeným za dostatočný z hľadiska naplnenia účelu trestu v jeho prípade.
Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej lehote troch pracovných dní po doručení písomného vyhotovenia citovaného uznesenia podal sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry v neprospech odsúdeného. V odôvodnení svojej sťažnosti poukázal na hodnotenie odsúdeného riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, z ktorého vyplýva, že riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného je stredne vysoké a resocializačná prognóza je tak u neho menej priaznivá, keď odsúdený má iba čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, nestabilné zamestnanie na slobode, finančné dlhy a nedostatočnú pracovnú kvalifikáciu, čo nepreukazuje naplnenie oboch materiálnych podmienok pre jeho podmienečné prepustenie kumulatívne s inak naplnenou formálnou podmienkou. Odsúdený preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie iba čiastočne a riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody nebolo doporučené jeho podmienečné prepustenie. Odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody plní program zaobchádzania iba čiastočne. Podľa názoru prokurátora je prvoradým kritériom pre posúdenie druhej materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie podané hodnotenie ústavom na výkon trestu odňatia slobody, ktoré je spracované osobami, ktoré prichádzajú dennodenne do kontaktu s odsúdeným a poznajú tak jeho osobou, správanie sa, vystupovanie aj mimo pojednávaciu miestnosť súdu. Preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušil a aby okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Odsúdený Y. G. sa k písomnému odôvodneniu sťažnosti prokurátora do konania neverejného zasadnutia krajského súdu nevyjadril.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená 30. júla 2020, preskúmal podľa § 192 odseku 1 Tr. poriadku, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 11. augusta 2020 správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry, ktorá bola podaná oprávnenou osobou a včas, je dôvodná.
Podľa § 66 odseku 1 písm. a) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život - ak ide o osobu odsúdenú za prečin, po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odseku 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 68 odseku 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7 rokov a skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.
Krajský súd na rozdiel od právneho názoru okresného súdu dospel k záveru, že v posudzovanom prípade všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného Y. G. uvedené v ustanovení § 66 odseku 1, odseku 2 Tr. zákona kumulatívne splnené neboli. Odsúdený vykonal už viac ako potrebnú 1 z uloženého a jemu nariadeného predmetného nepodmienečného trestu odňatia slobody skutočne dňom 23. februára 2020. Teda formálna podmienka na jeho podmienečného prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak splnená bola.
Pokiaľ však ide o ďalšiu, druhú zákonnú podmienku, týkajúcu sa adekvátneho polepšenia sa odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, v tomto smere krajský súd sa so záverom okresného súdu nemohol stotožniť a musel súhlasiť s názorom prokurátora v tom, že odsúdený splnenie tejto podmienky preukazuje skutočne iba v čiastočnej forme. Odsúdený Y. G. tak, ako to vyplýva z obsahu podaného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu, aj keď vo viacerých smeroch nie je hodnotený celkom negatívne, t. j. pokiaľ ide o jeho správanie, plnenie nariadení a príkazov príslušníkov ZVJS, keď nie negatívne sú hodnotené aj jeho vzťahy s osobami mimo výkonu trestu odňatia slobody (osoby blízke), celkom pozitívne však ale nie je hodnotený pokiaľ
ide o plnenie stanoveného programu zaobchádzania v časti edukácie, z dôvodu iba čiastočne kritického postoja k spáchanej trestnej činnosti. Konštatuje sa tak, že program zaobchádzania sa u neho plní iba v čiastočnej miere, keď síce nevykazuje disciplinárny trest, ale na druhej strane ani disciplinárnu odmenu a jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo riaditeľom ústavu doporučené. Krajský súd v tomto smere i napriek čiastočne pozitívnemu charakteru hodnotenia odsúdeného, ako základného atribútu pre hodnotenie naplnenia druhej zákonnej podmienky materiálneho charakteru je toho názoru, že odsúdený dôsledne túto druhú zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie nespĺňa a v tomto smere uvádza, že odsúdený, ktorý je síce vo výkone trestu po prvýkrát ako to okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zdôrazňoval, má však doposiaľ stále zrejmé rezervy v preukazovaní adekvátneho stupňa svojho polepšenia okrem iného aj s poukazom aj na to, že si doposiaľ nevytvoril podmienky pre získanie aspoň jednej disciplinárnej odmeny. U odsúdeného podľa názoru krajského súdu, v zhode so sťažnostnými námietkami prokurátora, sú navyše podstatné rizikové faktory jeho recidívy, vzhľadom na vyhodnotené stredné riziko sociálneho zlyhania, iba čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, finančné dlhy, absencia legálneho a stabilného zamestnania pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, nízka úroveň pracovnej kvalifikácie a tým aj nižšia schopnosť sa riadne zamestnať na slobode. Krajský súd musí vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatovať, že odsúdený dôsledne nespĺňa ani tretiu materiálnu zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. predpoklad, že na slobode, po podmienečnom prepustení bude skutočne viesť už iba riadny život. Tento predpoklad musí byť podložený viacerými pozitívnymi skutočnosťami, čomu však u odsúdeného Y. G. ako je vyššie uvedené, tak nie je.
Na základe uvedených skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že odsúdený Y. G. kumulatívne s formálnou podmienkou dôsledne nespĺňa aj všetky zákonné materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako na to odlišne (aj podrobne) poukazoval okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa krajský súd v otázke naplnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného nestotožnil. Krajský súd pripomína, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je a ani nemôže mať skutočne charakter akejsi odmeny iba za relatívne dobré správanie sa odsúdenej osoby, ale ide o taký mimoriadny inštitút, ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode - za istých zákonných a súdom určených podmienok - preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej trestnej činnosti.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody musel preto napadnuté uznesenie okresného súdu (s určením inak neprimerane krátkej skúšobnej doby iba na samej dolnej hranici zákonného rozpätia 1-7 rokov a navyše bez uloženia probačného dohľadu nad správaním sa odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby a na jeho posilnenie aj neuložené primerané povinnosti a obmedzenia) podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušiť a vzhľadom k tomu, že okresný súd vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, na podklade ktorých bolo možné meritórne rozhodnúť, rozhodol krajský súd sám tak, že podľa § 66 odseku 1, odseku 2 Tr. zákona návrh odsúdeného Y. G. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.