Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-76-2016.pdf
PDF · 142.1 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci žalobcu: C. S., nar. XX. XX. XXXX, E. XX, A., zastúpeného Priecel & Partners s. r. o., Pribišova 3174/8, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 50 840 878, proti žalovanému: ASID a. s. so sídlom Pribišova 47, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 952 814, o zaplatenie 830 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 830 euro s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 830 euro od 15.03.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.04.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 830 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 15. 03. 2016 až do zaplatenia a náhrad trov konania.
2. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 11. 08. 2015 žalovaný oslovil žalobcu s ponukou na spoluprácu pri rekonštrukcii bytu na Medenej ulici v Bratislave. Následne poverená zamestnankyňa žalovaného Michaela Vendelová zaslala žalobcovi kontaktné údaje na Ing. M. A., predsedu predstavenstva žalovaného za účelom dohodnutia si obhliadky predmetného bytu a dohodnutia si ďalšieho postupu. Dňa 15. 08. 2015 sa na mieste samom (V. XX v A.) konala obhliadka 2-izbového bytu + KK, ktorý bol predmetom rekonštrukcie. Nato si žalovaný u žalobcu objednal práce, ktoré mali spočívať v oprave omietky v miestach jej zatečenia - odstránenie opadávajúcej časti omietky, penetrácii stien v celom byte, nanesení novej sadrovej omietky a následne v omaľovaní bytu bielou farbou. Odmena za vykonané práce mala byť 1.000 eur + materiál. Záloha na materiál bola vyplatená vo výške 100 euro. Počas vykonávania prác žalobca postupoval v zmysle objednávky a zadania žalovaného, a to až do štádia prípravy stien na maľovanie vrátane. Počas realizácie prác potom, ako bol byt zásluhou žalobcu pripravený na finálnu etapu, teda maľovanie, sa žalovaný rozhodol búrať priečku medzi obývačkou a chodbou. Tieto práce žalovanému realizoval iný dodávateľ a vzhľadom na to, že by bolo neúčelné a nanajvýš nelogické byt počas búracích prác maľovať, dohodol sa Ing. M. A., predseda predstavenstva žalovaného so žalobcom, že sa ukončí prvá etapa objednaných prác končiaca prípravou stien na maľovanie s tým, že žalovaný zaplatí žalobcovi sumu vo výške 800 eur + materiál. V nadväznosti na túto dohodu sa malo uskutočniť dohodnuté stretnutie medzi žalobcom a Ing. A. na rekonštruovanom byte na V. XX v A., kde malo dôjsť k vyplateniu dohodnutej ceny a k dohode na ďalšom postupe. Na predmetné stretnutie sa však J.. A. nedostavil, namiesto toho tam prišiel pán, ktorým mal byť V. V., člen predstavenstva, a tento odmietol za vykonanú prácu zaplatiť a tvrdil, že odvedená práca nie je v zmysle objednávky a dohoda s J.. A. ho nezaujíma. Od tohto momentu žalovaný prestal so žalobcom komunikovať, nereflektoval na výzvy žalobcu a ani neuhradil dohodnutú a fakturovanú cenu za odvedené práce. Vzhľadom na existenciu pohľadávky vo výške 830,- eur, spočívajúcu v dohodnutej
cene odvedených prác vo výške 800 eur a v sume vo výške 30 eur ako doplatok za použitý materiál (130 eur za materiál - 100 eur záloha = 30 eur), sa žalobca na žalovaného obrátil aj prostredníctvom právneho zástupcu. „Predsúdnu výzvu“ zo dňa 02. 03. 2016 žalovaný prevzal dňa 07.03.2016, avšak v lehote v nej stanovenej dlžnú sumu neuhradil a ani inak na uvedenú výzvu nereagoval.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16C/76/2016-30 dňa 06. 05. 2016, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že so žalobou nesúhlasí a ani výškou žalovanej sumy. Namietal, že medzi stranami sporu nevznikol žiadny záväzkový vzťah, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený vystaviť žalovanému priloženú faktúru a žalovaný by bol povinný zaplatiť žalobcovi fakturovanú - žalovanú sumu. Žalobca žiadny dôkaz o existencii takého záväzkového vzťahu k žalobe nedoložil a nepreukázal ani nákup materiálu, jeho druh, množstvo a cenu a ani to, že materiál žalobca použil pre žalovaného.
4. Súd vec prejednal, pričom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľa žalovaného, svedka T. H. a nasledovnými listinnými dôkazmi: faktúrou žalobcu č. 1022015, predžalobnou výzvou právneho zástupcu žalobcu žalovanému zo dňa 02. 07. 2016, kópiou doručenky prevzatou žalovaným dňa 07. 03. 2016, e-mailovou komunikáciou strán sporu zo dňa 11. 08. 2015, 17. 08. 2015, fotografiami, kópiou SMS správ strán sporu, výpisom zo živnostenského registra žalobcu a výpisom z obchodného registra spoločnosti žalovaného, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav, rozhodný pre posúdenie veci.
5. Žalobca vo svojej výpovedi a aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že na obhliadke predmetného bytu bol prítomný okrem žalobcu aj Ing. A. a svedok T. H., s ktorým na tomto byte aj pracovali. Predmetný byt bol 2 izbový byt so samostatnou kuchyňou, chodbou, WC a kúpeľňou, tzn. 5 miestností s podlahovou plochou cca 50 m2. Byt bol vyprataný a bol byt na najvyššom poschodí bytového domu na V. ulici, kde sa nad ním realizovala rekonštrukcia nadstavby. F. si vykonanie prác, ktoré mali spočívať v odstránení starej omietky, ktorá bola znehodnotená po zatečení a sčasti bola plesnivá. Dohoda bola, že bude odstránená omietka, bude nanesený špeciálny penetračný náter a tiež protiplesňový prípravok, ktorý sa strieka. Odstránenie starej omietky sa malo týkať iba postihnutých miest, ktoré boli zatečené a zničené, tam sa mala dať následne nová omietka a celý byt mal byť vymaľovaný na bielo obyčajnou interiérovou farbou bez špeciálnych požiadaviek. Na tomto stretnutí si dohodli, že za všetky tieto práce bude odmena 1 000,- eur plus preplatené náklady za použitý materiál podľa spotreby. Dohodli sa aj o dátume začatia prác, mali začať asi tak o týždeň s tým, že práca mala trvať približne 3-4 dni. V čase obhliadky, ani pri začatí prác neprebiehali v byte iné práce. Práce začali v deň podľa dohody. Do bytu sa dostavil spolu so spolupracovníkom, ktorým bol svedok T. H.. V byte neboli žiadni ďalší ľudia. Byt im prišiel otvoriť nejaký pán, zrejme to bol stavbyvedúci, ktorého meno žalobca nevedel uviesť. V danom bytovom dome prebiehala rekonštrukcia nadstavby, boli tam aj iní majstri, ale v predmetnom byte však rekonštrukcia neprebiehala. Prvý deň pozakrývali nábytok, okná a začali s odstraňovaním plesnivej zatečenej omietky, následne dali penetračný náter, urobili na postihnutých miestach novú omietku a potom celý byt nastriekali protiplesňovým nástrekom. Na druhý deň, keď pracovali už na byte, prišiel pán, ktorý byt sprístupnil a priniesol žalobcovi 100,- eur ako zálohu na materiál. Žalobca vedel, že išlo o osobu, ktorá robila pre žalovaného na rekonštrukcii nadstavby bytového domu na V. ulici. V tomto štádiu prác volal žalobcovi J.. A., že prídu do bytu robiť zásahy - išlo o prebúranie steny medzi chodbou a obývačkou, kde v oblasti dvier zväčšovali priestor s tým, že sa má na byte robiť aj nová elektrika. Z toho dôvodu žalobca navrhol, že by mohli to, čo je urobené ukončiť ako prvú etapu prác a že vymaľovanie bude nasledovať až po tom, čo na byte budú vykonané stavebné úpravy ako druhú etapu. Pri tomto sa dohodli o zmene ceny práce tak, že za vykonané práce si dohodli cenu 800 eur + cenu za použitý materiál v zmysle predchádzajúcej dohody s tým, že za ďalšie práce, ktorými malo byť maľovanie, sa dohodnú následne v rámci druhej etapy. Komunikácia s J.. A. bola telefonická, k osobnému stretnutiu už neprišlo. Dohodli sa, že k odovzdaniu peňazí príde v hotovosti priamo v byte na V. ulici, kde sa mali stretnúť s J.. A. pravdepodobne hneď na druhý deň po telefonickej dohode. Po tejto telefonickej dohode sa J.. A. odmlčal, pretože žalobca sa mu pokúšal viackrát telefonovať a posielať SMS správy, na ktoré nereagoval a telefón nedvíhal, napriek tomu sa žalobca sa na byt dostavil, avšak J.. A. nie, avšak prišiel tam pán, ktorý sa predstavil ako V.. Tento pán si obhliadol byt a uviedol, že nie je spokojný s prácou, pretože chce, aby boli všetky omietky odstránené až po podlahu a na tehlu, a preto za vykonanú prácu nezaplatí. Žalobca mu na to povedal, že podľa dohody s J.. A. mali byť vykonané práce iba také, že mala byť odstránená iba zatečená omietka a nahradená novou, na čo p. V. reagoval, že jeho nezaujíma čo povedal J.. A.. Uviedol, že za práce nezaplatí a tým sa komunikácia skončila. Iné osoby pri
tom neboli. Z výsluchu J.. A. je zrejmé, že práce si objednal a zadal ich p. A. za spoločnosť žalovaného a konkrétne išlo o stavebné práce v súvislosti so zatečením na tých miestach, kde k zatečeniu prišlo, a to odstránenie omietky a na základe takéhoto zadania to žalobca aj vykonal.
6. Predseda predstavenstva žalovaného, J.. A. ako štatutárny zástupca žalovaného a aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu (ktorého mal v konaní v určitom časovom úseku) k veci uviedol, že žalobca neboli vykonané žiadne práce, teda ani také práce a v takom rozsahu, ako uvádza žalobca a rovnako ani nedošlo k dohode o cene za vykonané práce. SMS správu ohľadom zálohy si vysvetľoval tak, že išlo o zálohu na materiál, avšak tento žalobca doposiaľ žiadnym spôsobom ani nevyfakturoval a ani nepreukázal, že peniaze použil na kúpu materiálu. Z predložených listín, SMS komunikácie, fotografií a e -mailov nič nevyplýva, tieto nič nedokazujú, iba to, že sa strany dohodli, že sa ešte stretnú. Nie je zrejmé o aký byt ide na fotografiách a vyplýva iba to, že zamestnankyňa žalovaného dohodla stretnutie žalobcu s J.. A.. Nevedel uviesť, s kým žalobca v bytovom dome komunikoval, zrejme s nejakým zhotoviteľom, ktorý bol na stavbe alebo p. V., resp. p. S.. So žalobcom sa stretli na stavbe na V. č. XX v A.. Išlo asi o to obdobie, ako je uvedené v žalobe. Nepamätal si ani rozsah prác, ktoré žalobca robil, ani žiadnu konkrétnu dohodu, na základe čoho tieto práce robil. Spoločnosť Nájomné byty Závada s.r.o., kde je J.. A. konateľom, realizovala nadstavbu na bytovom dome na V. č. XX v A.. Išlo o súbor X bytov. Okrem nadstavby firma robila aj obnovu bytového domu, konkrétne elektroinštaláciu v spoločných priestoroch + kompletné omietky a ostatné stavebné práce v spoločných priestoroch + vonkajšie fasády. Žiadne konkrétne byty neboli predmetom stavebných prác firmy. Firma robila práce iba z dôvodu, že došlo k zatečeniu, a to v 3 bytoch nachádzajúcich sa na najvyššom nadzemnom podlaží. Opravu 3 bytov posledného poschodia robila firma AGEDER s.r.o. Išlo o zhotoviteľa nadstavby na bytovom dome, za ktorú konal p. V. V., ktorý si aj s jednotlivými vlastníkmi bytov dohodol konkrétne práce. Je možné, že vyšli v ústrety vlastníkom, že pri týchto prácach možno aj zbúrali nejakú priečku alebo realizovali nejaké iné úpravy. S firmou AGEDER s.r.o., ktorej štatutárom bol p. V., mala spoločnosť Nájomné byty Závada s.r.o. uzatvorenú zmluvu o dielo, na základe ktorej bola uvedená firma zhotoviteľom nadstavby bytového domu V. č. XX v A.. Čo sa týka spoločnosti žalovaného, táto sa na uvedených prácach žiadnym spôsobom nepodieľala ani nemala k nim žiadny vzťah. J.. A. ako štatutárny zástupca žalovaného chodil na stavbu pravidelne približne raz do týždňa a bol aj v predmetných troch bytoch, konzultoval jednotlivé práce a postup s p. V.. Čo sa týka zatečenia k oprave neprišlo hneď, byty boli poškodené niekoľko mesiacov a až po zhotovení hydroizolačných vrstiev sa pristúpilo k odstráneniu následkov zatečenia, preto tento stav nemohol uniknúť jeho pozornosti. J.. A. ako štatutárny zástupca žalovaného si žalobcu vizuálne nepamätal. W. si, že na obhliadke bol s pani, ktorá bola vlastníčkou bytu, išlo o p. V., p. H. a p. S.. Čo sa týka konkrétnych prác tie byty boli už pred zatečením v horšom stave a majitelia chceli tieto byty zároveň zrekonštruovať. V každom byte išlo o iný rozsah prác. V niektorom išlo o rozsiahlu rekonštrukciu až na „tehlu“, kde boli odstránené omietky, prebrúsené parkety a podobne. Viac menej všetky 3 byty boli kompletne rekonštruované a boli tam vykonané rozsiahle rekonštrukčné práce, boli vymenené kachličky, podlahy v podstate všetko, išlo aj o drobné búracie práce, avšak tieto si zabezpečovali vlastníci vo veľkej miere buď svojpomocne alebo na vlastné náklady. Zhotoviteľ im viac menej iba doporučil konkrétnych remeselníkov. Čo sa týka podieľania sa zhotoviteľa na týchto prácach čerpal prostriedky z poistenia a v takom rozsahu boli vykonané aj práce v súvislosti so zatečením. Čo sa týka rekonštrukcii týchto bytov prebiehalo to dlhé obdobie, približne rok, ale išlo to mimo J.. A.. Rozsah dojednaných prác bol uvedený v zmluve o dielo. Vo veľkej miere o prácach rokuje osobne so zhotoviteľom, pokiaľ išlo o práce navyše, tieto sa dojednávali priamo na stavbe v rámci kontrolných dní. Na kontrolných dňoch sa zúčastňuje osobne, nekoná prostredníctvom žiadneho zamestnanca. V súčasnosti žalovaný nezamestnáva zamestnancov. V minulosti asi v rokoch 2014 až 2017 mala spoločnosť 5 zamestnancov, išlo o administratívne a remeselné práce. V. M. vykonávala u žalovaného administratívne práce, komunikovala aj s tretími osobami, napríklad p. V., dávala do poriadku rôzne papiere, administratívnu agendu, sama nemala žiadnu rozhodovaciu právomoc. W. M. zrejme nerozlišovala, keď komunikovala e-mailom za ktorú konkrétnu spoločnosť e-mail zasiela, je to zrejmé, že ide o automatický podpis. Pani M. nebola zamestnaná aj v ostatných firmách J.. A., mala pracovnú zmluvu iba so spoločnosťou žalovaného. V štatutárnom orgáne spoločnosti žalovaného v danom čase bol J.. A., p. V., p. Y. a p. B.. B. žalovaného na svoje meno nevykonávala žiadne stavebné práce, iba prostredníctvom projektových firiem. Žiadnych remeselníkov nekontaktovali a aj projektové firmy nespolupracovali priamo s remeselníkmi, ale so zhotoviteľmi stavby, ktoré mal na starosti p. V., ktorý zväčša konal prostredníctvom firmy AGEDER s.r.o., ktorá robila kontrakty na remeselníkov so živnosťou. V čase, keď bola spoločnosť žalovaného ekonomicky činná, robil objednávky a nábor remeselníkov hlavne J.. A.. Okrem toho pomáhala aj jeho manželka. K listinným dôkazom a k pozícii p. V. M., ktorá
je na mailoch uvedená za žalovaného J.. A. uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť, že je zrejme pravdou, že komunikovala a hľadala nejakých remeselníkov, mohla ju požiadať o to aj jeho manželka, aj p. V. a snažila sa takýmto spôsobom pomôcť. J.. A. sa so žalobcom, keď sa stretli na stavbe na V. č. XX v A. rozprávali zrejme o rekonštrukčných prácach zatečených bytov. Spôsob dojednávania rozsahu prác a ceny za ne, či už s objednávateľom alebo remeselníkmi komunikoval p. V., ktorý rozumie stavebným prácam. V danom prípade navyše išlo o škodu alebo poistnú udalosť, ktorú zavinil zhotoviteľ, takže realizoval túto záležitosť p. V..
7. B. T. H. vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom uviedol, že žalobcu pozná, sú kolegovia v práci ale aj kamaráti, konateľa žalovaného rovnako pozná z videnia zo zákazky, ktorá je predmetom tohto sporu. Bol na obhliadke bytu spolu so žalobcom a J.. A. na V. č. XX v A. v auguste roku XXXX. Dohodli sa, že odstránenia omietku v miestach, kde prišlo k zatečeniu (nebola zatečená celá stena, ale iba do 3 plochy, išlo o zatečený plafón a 3 steny v jednej miestnosti a jednu stenu v inej miestnosti). Mali odstrániť omietku, dať novú omietku, napenetrovať a vymaľovať celý byt na bielo. Išlo o menší byt, nepamätal si presne rozlohu, ani aká veľká plocha tej práce mala byť. Zároveň sa dohodli aj o odmene, takže keď to urobia dostanú vyplatené, nepamätal si presne, či išlo o 800,- eur alebo o 1 000,- eur. Či išlo iba o odmenu za prácu alebo aj vrátane materiálu dohadoval žalobca s p. A.. Bola daná aj záloha žalobcovi, ale nevedel uviesť jej výšku. Záloha bola vyplatená, je to bežné ako na každej zákazke. Asi to bola záloha vo výške ceny materiálu. Dohodli sa aj na termíne, bolo to asi 2 - 3 dni po ohliadke, kedy začali na byte pracovať a pracovali tam 2 dni. Za tento čas spolu so žalobcom byt zakryli, urobili prípravné práce, odstránili omietku, dali novú omietku a napenetrovali. Svedok po predložení fotografií bytu, nachádzajúcich sa na čl. 54 až 57 spisu uviedol, že v tých miestach, kde odstraňovali omietku, očistili steny až na tehlu, pričom na týchto fotografiách ide o práce na spomínanom byte na V. XXrobili ich spoločne so žalobcom. Následne do bytu prišla firma, nejakí 2 - 3 robotníci, ktorí povedali, že idú búrať priečku v byte, že už sa tam nedá ďalej maľovať. Následne žalobca volal p. A. telefónom a dohodli sa, že teraz sa práce prerušia a keď budú dokončené stavebné úpravy, tak sa bude pokračovať a byt domaľujú. N. prišiel p. V. a povedal, že to urobili zle, že nemali urobiť len zatečenú časť, ale mali dať dole celé omietky a omietnuť na novo celý byt a vymaľovať, tiež povedal, že im za túto vykonanú prácu nezaplatí. P. V. povedal, že sa majú dohodnúť s p. A.. Doposiaľ túto prácu vyplatenú nemá, pretože sa dohodli so žalobcom, že žalobca vyplatí svedka za prácu, ktorú vykonal potom, čo bude vyplatený od p. A.. Svedok je dohodnutý so žalobcom, že dostáva z každej zákazky cca 30%. Svedok si fotografie predmetného bytu nerobil, tieto si robil žalobca.
8. Advokát žalobcu navrhoval ako dôkaz vykonať výsluch V. M., ktorej meno sa nachádzalo na mailových správach ako odosielateľ alebo príjemca správ na strane žalovaného. Súd v konaní však zistil, že v Registri obyvateľov SR je pod menom V. M. vedená iba maloletá osoba a v zmysle označenia tejto svedkyne žalovaným ako „V. M., nar. XX. XX. XXXX, R. XX, A.“ bol pobyt takto žalovaným označenej svedkyne neznámy, z dôvodu čoho súd výsluch navrhnutej svedkyne nevykonal.
9. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
10. Podľa § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
11. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
12. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 15 ods. 1 Obch. Z. kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
14. Podľa § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
16. Podľa § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.
17. Podľa § 370 Obch. Z. veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.
18. Podľa § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 veta prvá Obch. Z. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Podľa § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
19. Podľa § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady či na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Podľa § 537 ods. 2 Obch. Z. objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
20. Podľa § 538 Obch. Z. zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
21. Podľa § 546 ods. 1 veta prvá Obch. Z. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
22. Podľa § 548 ods. 1 Obch. Z. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
23. Podľa § 560 ods. 1 Obch. Z. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
24. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
25. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
26. Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
27. Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Podľa § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
28. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu.
29. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
30. Podľa § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
31. Podľa § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
32. Podľa § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
33. Podľa § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
34. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009. Podľa § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
35. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
36. Podľa § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
37. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
38. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
39. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.
40. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
41. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
42. Podľa § 185 ods. 2 C.s.p. súd môže aj bez návrhu vykonatˇ dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedcˇujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutocˇnostˇou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. Podľa § 186 ods. 1 C.s.p. skutocˇnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho cˇinnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spolocˇenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocˇenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
44. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z jeho vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán sporu, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany sporu navrhli vykonanie dôkazov za podmienky, že takto navrhnuté dôkazy bolo možné skutočne v konaní pred súdom vykonať. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán sporu v konaní dospel súd k nižšie uvedeným záverom.
45. Na základe vykonaného dokazovania, z výpisu zo živnostenského registra žalobcu a výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti žalovaného, mal súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení za preukázané, že v čase uzavretia sporného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, ktorý súd podľa obsahu posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (ako bude uvedené v ďalších častiach tohto rozsudku), boli obe zmluvné strany podnikateľmi; žalobca podľa § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka ako živnostník a žalovaný podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka ako obchodná spoločnosť. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku tohto záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd považoval za nesporné, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Potom za použitia § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, sa na všetky dohody strán sporu, týkajúce sa zmluvy o dielo vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy (v znení platnom podľa prechodného ustanovenia § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka od 01.02.2013).
46. Ako prvú, riešil súd v konaní otázku pasívnej legitimácie žalovaného, vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalovaného, ktorý v konaní namietal, že nemal so žalobcom uzavretú žiadnu zmluvu, dokonca že na predmetnej stavbe (Medená ulica č. 11 v Bratislave) nevykonával žiadnu činnosť a túto činnosť tam vykonávali spoločnosti AGEDER s.r.o. a spoločnosť Nájomné byty Závada s.r.o.. Súd z výpisu z
obchodného registra zistil, že osoba Ing. Viktor A. bola v čase existencie sporného záväzkového vzťahu predsedom predstavenstva spoločnosti žalovaného a konateľom spoločnosti Nájomné byty Závada s.r.o. Na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu, týkajúcich sa vykonania obhliadky miesta budúceho výkonu dohodnutých prác na V. ulici č. XX v A., ktorého sa zúčastnil aj T. H., ktorý ako svedok vykonanie tejto obhliadky na danom mieste vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, mal súd za to, že osoba J.. M. A. sa na predmetnom mieste stretla so žalobcom z dôvodu obhliadky budúceho miesta zhotovovania objednaného diela. Žalobca dohodol podmienky diela, teda konkrétne predmet zhotovenia diela a odmenu zaň s osobou J.. M. A., čo mal súd jednoznačne preukázané zhodnými tvrdeniami strán sporu a svedeckou výpoveďou T. H.. To, že subjektom, ktorý bol objednávateľom diela u žalobcu je žalovaný preukázal podľa názoru súdu e-mail osoby V. M. z označenia adresáta mailu (nakup@asid.sk) zo dňa 11. 08. 2015 o 09.23 hod., v ktorom táto osoba oslovila žalobcu „zo záujmom o spoluprácu, jedná sa o rekonštrukciu bytu v Bratislave na Medenej ulici“. Uvedený mail, ktorý súd ako bude uvedené nižšie vyhodnotil ako návrh na uzavretie zmluvy vo svojom závere obsahoval identifikačné údaje žalovaného (konkrétne „ASID A.S., Ambrova 8, 831 01 Bratislava“). Nakoľko sám štatutárny zástupca žalovaného Ing. A. na pojednávaní súdu zo dňa 14. 05. 2019 výslovne uviedol, že pani V. M. bola zamestnaná iba v spoločnosti žalovaného a v žiadnych ďalších obchodných spoločnostiach, v ktorých Ing. M. A. pôsobil zamestnaná nebola, vyhodnotil súd tieto skutočnosti tak, že pracovníčka spoločnosti žalovaného preposlala žalobcovi e-mailovú správu, ktorou ho oslovila s návrhom na obchodnú spoluprácu s tým, že konkrétne podmienky obchodnej spolupráce si dohodnú s J.. A. na obhliadke miesta výkonu diela. Na základe uvedeného súd mal za to, že spoločnosť žalovaného je zmluvnou stranou záväzkového vzťahu so žalobcom, ktorý bol v konaní sporný, a teda že pasívna legitimácia svedčí žalovanému. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj správanie žalovaného, ktorý nenamietal skutočnosť, že by nebol so žalobcom v zmluvnom vzťahu, a to ani po obdržaní predžalobnej výzvy, doručenej žalovanému dňa 07.03.2016, rovnako ako pri SMS správe Ing. Bakera zo dňa 28.08.2015, kedy žalobcovi neuvádzal, že by žalovaný nebol zmluvnou stranou žalobcu, ani túto okolnosť žiadnym tvrdením nepoprel. Žalovaný svoje tvrdenia, že na predmetnej stavbe vôbec nefiguroval, nepreukázal žiadnym dôkazom, ktorý by súdu buď označil alebo predložil, preto uvedené tvrdenie ostalo iba v rovine ničím nepodložených vyjadrení žalovaného. Nakoľko súd podľa § 185 ods. 2 C.s.p., môže vykonávať len tie dôkazy, ktoré v konaní navrhnú strany sporu, okrem tých uvedených v citovanom paragrafe, námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného nevyhovel a považoval ju za neodôvodnenú a nepreukázanú.
47. Ďalšou spornou skutočnosťou v konaní bola otázka vzniku zmluvy medzi stranami sporu. Súd pri riešení tejto otázky vychádzal z právnej úpravy uzatvárania zmlúv, podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a posúdením skutkových zistení v danej veci podľa tejto úpravy dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikla zmluva, ako záväzkový vzťah. Za návrh na uzavretie zmluvy súd považoval vyššie uvedený e-mail žalovaného zo dňa 11.08.2015, poslaný žalobcovi zamestnankyňou žalovaného (Michaelou M.), z ktorého jednoznačne vyplýva ponuka na obchodnú spoluprácu, tzn. podľa jeho obsahu je zrejmé, že ide o návrh na uzavretie zmluvy. Ak by aj súd pripustil námietku žalovaného, že uvedená zamestnankyňa žalovaného nebola oprávnená v mene žalovaného uzatvárať zmluvy, potom by návrhom na uzavretie zmluvy bol ústne prednesený návrh na uzavretie zmluvy štatutárnym zástupcom žalovaného na obhliadke, na ktorú bol žalobca žalovaným prostredníctvom citovaného e- mailu pozvaný. Súd však podotýka, že zo zavedenej obchodnej praxe v podnikateľskom prostredí je zrejmé, že zamestnanec obchodnej spoločnosti, ktorý je oprávnený na administratívnu činnosť tak, ako bola oprávnená V. M. v spoločnosti žalovaného, čo bolo preukázané výpoveďou štatutárneho zástupcu žalovaného, má právo aj preposielať potenciálnym klientom návrhy na uzavretie zmluvy, čo umožňuje aj právna úprava v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto súd toto tvrdenie žalovaného neakceptoval, ako nepreukázané. Vychádzajúc zo zistených skutkových okolností je potom zrejmé, že postup a správanie žalovaného spĺňalo náležitosti návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 43a Obchodného zákonníka (tzv. oferta). Akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy (oferty) bolo jeho prijatie žalobcom a to okamihom začatia zhotovovania diela, v súlade s ustanovením § 43c Občianskeho zákonníka. Nakoľko išlo o činnosť, ktorá bola podnikateľskou činnosťou oboch zmluvných strán, predmetnú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu o dielo podľa § 261 ods. 1 a § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka nie je povinnosťou uzavrieť zmluvu o diele v písomnej forme. Preto súd predmetnú zmluvu strán sporu považoval v súlade s § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, za platne uzatvorenú zmluvu ústnou formou.
48. Súd mal z vyjadrení žalobcu, ktoré jednoznačne a bez pochybností potvrdil svedok T. H. taktiež za preukázané, že zmluvné strany si pri obhliadke miesta budúceho zhotovovania diela dohodli nielen
predmet zhotovenia diela, tzn. činnosti, ktoré má žalobca ako zhotoviteľ vykonať pre žalovaného ako objednávateľa, ale dohodli si aj odmenu ako cenu diela, a to vo výške 800 eur, resp. až 1.000 eur s tým, že v tejto cene diela nebude započítaná cena materiálu potrebného na výkon diela, ktorá bude vyplatená samostatne. Na základe uvedeného, zmluva o dielo uzatvorená medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami, spĺňala všetky potrebné náležitosti zmluvy o dielo, podľa ustanovení Obchodného zákonníka, vrátane dohody o cene diela, ktorá bola platne dohodnutá, pričom podľa názoru súdu nebolo dôležité, či dohodnutá cena diela bola 800 eur alebo 1.000 eur. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela vo výške 830 euro, čo zodpovedalo sume neprevyšujúcej dohodnutú cenu diela v sume 800 euro (minimálne), po započítaní vyplatenej zálohy 100 euro a ceny za nakúpený materiál potrebný na vykonanie diela v sume 150 euro.
49. Uvedené vyplatenie zálohy žalovaným žalobcovi vo výške 100 euro v súvislosti s existujúcim záväzkovým vzťahom mal súd za preukázané tak svedeckou výpoveďou T. H., ale aj správaním samotného štatutárneho zástupcu žalovaného J.. A., ktorý výslovne vo svojej SMS správe adresovanej žalobcovi uviedol „..zálohu ste dostali...“. Bez uvedenia ďalších skutkových tvrdení, dôkazne podporených, mal potom súd za dostatočne preukázané tvrdenie žalobcu, že obdržal od žalovaného zálohu na cenu predmetného diela, prípadne ako zálohu na cenu materiálu, potrebného na vykonanie diela, čo rovnako svedčí v prospech záveru o tom, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo tak, ako to tvrdil žalobca.
50. Z skutkových zistení mal súd ďalej za preukázané, že žalobca začal zhotovovať dielo v zmysle dohody so žalovaným, a to konkrétne, že začal vykonávať maliarske a natieračske práce. Uvedenú skutočnosť potvrdil nielen svedok T. H. vo svojej svedeckej výpovede, ale preukázali to aj fotografie predložené súdu, ktoré svedok T. H. opoznal ako fotografie urobené z predmetného bytu a muža na nich zachyteného opoznal ako sám seba. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca začal zhotovovať objednané dielo pre žalovaného (v zmysle § 537 a § 538 Obchodného zákonníka) a k jeho dokončeniu neprišlo práve zavinením žalovaného, ktorý prerušil vykonávanie diela žalobcu tým, že do predmetného bytu prišli iní pracovníci, ktorí narušili výkon diela žalobcu, keď začali búrať priečku. Zo samotnej povahy zhotovovaných činností žalobcu (maliarske a natieračské práce) vyplýva, že za týchto okolností, nebolo možné vo vykonávaní diela v dohodnutom čase pokračovať. Uvedené prerušenie zhotovovania diela mal súd preukázané svedeckou výpoveďou T. H. a skutkovým tvrdením žalobcu.
51. Na základe uvedených skutkových zistení možno prijať záver, že žalobca zhotovil časť diela pre žalovaného a zostávajúcu časť tohto diela, mu zabránil zhotoviť žalovaný. Tým sa dostal žalovaný do omeškania (§ 370 Obchodného zákonníka) so splnením svojej zákonnej povinnosti pripraviť žalobcovi predmetný byt tak, aby bolo možné objednané dielo zo strany žalobcu vykonať riadne a bez prerušenia. Nakoľko však žalobca pre žalovaného časť diela vykonal, pričom spotreboval materiál, ktorý bol nútený pred jeho vykonaním zakúpiť, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela podľa § 536, § 546 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca si uplatnil cenu diela vo výške 830 euro, ktorá suma po pripočítaní vyplatenej zálohy vo výške 100 euro predstavovala celkovú cenu diela 930 eur, pozostávajúcu z ceny za vykonané práce a zakúpený materiál. Súdu je z úradnej činnosti známe, že materiál na výkon prác v dohodnutom rozsahu predstavuje sumu 150 euro, príp. podľa použitého materiálu aj viac. Pokiaľ by potom bola dohodnutá cena diela v sume 800 euro, čo pripustil svedok T. H., ktorý si vo svojej svedeckej výpovedi nebol istý, či išlo o cenu diela bez ceny materiálu (tzn. 800 euro, resp. 1.000 eur s cenou materiálu), táto by po započítaní ceny materiálu minimálne 150 euro, predstavovala celkovú cenu diela 950 euro, čo korešponduje s výpoveďou uvedeného svedka. Žalobcovi bola vyplatená žalovaným záloha 100 eur, pričom ako doplatok dohodnutej ceny diela požadoval sumu 830 euro. Súčet tejto sumy, ktorú žalobca dostal od žalovaného ako zálohu (100 eur) a požadovanej sumy 830 euro, neprevyšuje sumu ktorú mal dostať podľa zmluvy o dielo. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie doplatku ceny diela po odpočítaní už vyplatenej zálohy považoval za dôvodný. Za skutočnosť, že žalobca nevykonal celé dielo, zodpovedá žalovaný, ktorý túto situáciu zavinil a zmaril dokončenie diela tým, že nariadil iným robotníkom búracie práce v byte.
52. Podľa názoru súdu, bolo v danom prípade preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným ústnu zmluvu o dielo, vykonal pre neho podstatnú časť objednaného diela, pričom jeho dokončenie zmaril žalovaný. Preto žalobcovi vznikol v zmysle citovaných zákonných ustanovení nárok na zaplatenie ceny diela, ktorý si žalobca uplatnil u žalovaného faktúru č. 1022015, v súdom akceptovanej výške. Žalovaný žalobcovi faktúru nevrátil s uvedením, že je vystavená buď nesprávnemu subjektu alebo v nesprávnej
výške a táto okolnosť rovnako preukazuje, že žalovaný sa v roku 2015, kedy predmetný záväzkový vzťah strán sporu vznikol, cítil byť jeho zmluvnou stranou. Preto súd obranu žalovaného v konaní vyhodnotil ako účelovú, nedôvodnú a žiadnym produkovaným obsahom nepreukázanú.
53. Nedostatočné splnenie si dôkaznej povinnosti na strane žalovaného, malo v prejednávanej veci za následok jeho neúspech v spore. Žalovaný podľa názoru súdu bez právneho či zmluvného dôvodu nezaplatil žalobcovi cenu diela a s plnením svojho peňažného záväzku sa dostal do omeškania. V dôsledku toho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie ceny diela aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 365 Obchodného zákonníka, vo výške stanovenej § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne z nezaplatenej ceny diela za obdobie od 15.03.2016, tzn. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 5 pracovných dní, ktoré stanovil právny zástupca žalobcu žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy v predžalobnej výzve zo dňa 02.07.2016, ktorú žalovaný prevzal dňa 07. 03. 2016. K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 15. 03. 2016) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 % a preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, tzn. 9,05 % ročne (§ 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.). Vzhľadom na to, súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania v uvedenej výške z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia dlžnej istiny žalobcovi žalovaným.
62. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
63. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1 CSP) a priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, voči v konaní neúspešnému žalovanému. O konkrétnej výške náhrady trov konania, rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením, podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.