Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-8-2020.pdf
PDF · 141.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4P/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. L., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, dieťa rodičov B.. G. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/X - X, D.Á. R., t.č. N. XXX/XX - XX, D. R. a B.. D. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XXX - X, D. R. v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy styku takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o úpravu styku otca s mal. D. L., nar. X.X.XXXX počas narodeninového dňa dieťaťa, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin z a s t a v u j e .
Otec j e oprávnený stýkať sa s mal. D. L., nar. X.X.XXXX každú stredu v týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod., kedy si dieťa o 16.00 hod. prevezme spred bytového domu, v ktorom matka býva a o 18.00 hod. dieťa pred bytový dom, v ktorom matka býva, privedie a dieťa matke odovzdá.
Otec j e oprávnený stýkať sa s mal. D. každý párny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 17.00 hod., kedy si dieťa v piatok o 16.00 hod. prevezme spred bytového domu, v ktorom matka býva, a v nedeľu o 17.00 hod. dieťa pred bytový dom, v ktorom matka býva, privedie a dieťa matke odovzdá.
Súd u k l a d á maloletému dieťaťu a rodičom v ý c h o v n é o p a t r e n i e - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, a to v rozsahu 20 konzultácií v intervaloch, termínoch a na mieste podľa určenia daného subjektu, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto sa m e n í Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 5P 43/2017 -66 zo dňa 19.2.2018 v časti úpravy styku otca s mal. D..
Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec svojim návrhom domáhal sa zmeny úpravy styku s maloletým D. a to tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny piatok od 16.00 hod., kedy si mal. prevezme o 16.00 hodine v byte matky a následne ho matke odovzdá v nedeľu o 17.00 hod. , zároveň si syna vyzdvihne každú stredu o 16.00 hod. a odovzdá o 18.00 hod.. Ďalej bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny rok dňa 2.2., kedy má syn narodeniny v čase od 16.00 hod., kedy si maloletého prevezme u matky do 19.00 hod., kedy maloletého matke odovzdá. Počas vianočných sviatkov bude oprávnený stretávať sa so synom každý párny rok od 23.12. od 17.00 hod., kedy si maloletého prevezme u matky do 26.12., do 17.00 hod.,
kedy matke maloletého odovzdá a každý nepárny rok od 31.12. od 17.00 hod., kedy syna prevezme u matky do 2.1. do 17.00 hod., kedy maloletého matke odovzdá, počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatku 10.00 hod., kedy si syna prevezme u matky do pondelka 19.00 hod., kedy matke syna odovzdá, počas jarných prázdnin každý nepárny rok od stredy od 10.00 hod., kedy syna prevezme u matky do nedele do 19.00 hod., kedy matke syna odovzdá a počas letných prázdnin, okrem bežného styku, nepretržite dva týždne a to od posledného pondelka v mesiaci júl od 10.00 hod. až do druhej nedele v rozpätí týchto dvoch týždňov do 18.00 hod.. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5P/43/2017 - 66 zo dňa 19.2.2017 bol upravený jeho styk s mal. D. a to tak, že je oprávnený stýkať sa s mal. každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., a každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod., a každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod.. Tento styk považuje vzhľadom na vek maloletého D. v súčasnosti za nepostačujúci a s matkou nie je možné uzatvoriť o úprave styku dohodu. Uviedol ďalej, že v čase vydania rozsudku mu bol styk so synom zo strany matky znemožňovaný, od septembra 2017, o čom boli vyhotovené aj záznamy ÚPSVaR Považská Bystrica. Na základe odporúčania ÚPSVaR Považská Bystrica podal návrh na úpravu styku, na ktorom sa s matkou dohodli v konaní 5P/43/2017. Od vyhlásenia rozsudku až do apríla 2018 sa styk neuskutočnil. Jeho vzťah so synom sa začal normalizovať až v apríli 2018 a uskutočňoval sa do júla 2018 podľa právoplatného rozsudku. V júli 2018 sa znova syn prestal s ním stretávať a matka podala nový návrh na úpravu styku, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 6P/23/2018, kde žiadala okamžité znalecké dokazovanie z odboru psychológie a okamžité zrušenie styku. Uznesením zo dňa 17.9.2018 sp. zn. 6P/23/2018 súd rozhodol o zastavení konania, pretože matka zobrala návrh späť. Keďže sa styk vôbec neuskutočňoval, podal návrh na výkon rozhodnutia, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 7Em/2/2018. Prvý styk od júla 2018 sa uskutočnil až 1. júna 2019 a prebieha podľa posledného rozhodnutia súdu. Uviedol ďalej, že dňa 6. júna 2019 dostal výzvu zo súdu na vyjadrenie sa k momentálnemu stavu v rámci konania 7Em/2/2018. Dňa 10.6.2019 bol pozvaný do bytu matky, kde im so synom predostrela jej ústny návrh na ďalšie styky, hovorila o tom, že sa už nebude starať o to, kde a čo robia, že dokonca si syna môže vyzdvihnúť kedy chce a že im aj dovolí predĺženie času styku. Dokonca súhlasila, že občas môže ak bude chcieť, u neho syn prespať a to dokonca aj celý týždeň počas jeho dovolenky. Toto ich oboch so synom potešilo a hneď všetci traja išli na výlet až do 19.30 hod.. Dňa 12.6.2019 ich kontaktovala pani Cedzová z ÚPSVaR, ktorá oboch rodičov požiadala o stretnutie a vykonanie pohovoru pre účely súdu, kde mala vyhotoviť posudok citovej viazanosti syna k obom rodičom. Keď sa rozprávali o tom ako syn celú situáciu vníma, na otázku, či plánuje styk rozšíriť, uviedol, že áno, určite do budúcna bude chcieť aj striedavú starostlivosť, na čo sa matka rozplakala a hystericky začala rozprávať o tom, že na to nikdy nepristúpi a iné. Obaja sa dohodli, že syna dovezú na stretnutie. Syna sa opakovane pri návštevách pýtal, či by chcel u neho prespať aj cez víkend, na to mu odpovedal, že on by chcel, ale mama mu asi nedovolí. Dňa 10.9.2019 dostal pozvanie na výlet do Demänovskej jaskyne, pozvanie prijal a išli spolu s matkou a synom dňa 14.9.2019 na tento výlet, ktorý absolvovali kľudne, maloletý D. sa tešil, urobili si aj spoločné fotky. Všetko išlo, od matky prichádzali pekné a milé SMS, dokonca dostal ďalšie pozvanie na výlet na celý víkend do Prahy, pobyt zaplatila matka, na cestovné prispel s tým, že v Prahe sa postará o lístky a stravu. V Prahe sa mali dohodnúť na prespatiach syna u neho. V práci si vybavil dovolenku. V sobotu 22.9.2019 mali so synom spoločný víkend, dohodli sa, že pôjdu na ryby na celý deň aj so stanom, opekať a podobne. Mal. D. sa veľmi tešil na Prahu, metro, Vltavu a podobne, o 17.00 hod. dieťa odovzdal a odišiel. Ráno v nedeľu 22.9.2019 prišiel po dieťa s tým, že matka na neho kričala, že na čo ho deň predtým nechal bez dozoru, keď ráno kašľal, že prečo sa naháňal u kamaráta s jeho synmi a podobne, na čo jej odpovedal, že boli celý deň na rybách a pri pohľade na maloletého pochopil, že matke zaklamal a matka buchla s nervami dverami. Následne odišli, boli u otca, kde spolu varili obed, popri tom sa ho pýtal, prečo mame klamal, na to odpovedal, že sa jej bojí povedať, že s ním chodí na ryby, ktoré ona tak nenávidí a po obede zasa na návrh syna išli na ryby, tam, kde boli v sobotu ale išli s nimi aj sused so synom. Zasa mal. D. o 17.00 hod. doviedol domov, na čo matka začala vo dverách na dieťa kričať, nadávala mu, že ako si to dovoľuje klamať, že ona robí po nociach a podobne. Vnímal to tak, že matka chce len vyvolať konflikt a tak odišiel. Na druhý deň mu oznámila, že ruší výlet do Prahy, že mu vráti peniaze, každý deň posielala SMS o tom, aký je „ debil a rybací mozog“ a podobne. V pondelok odskočil z práce za maloletým do školy a spýtal sa ho, či matka kričala, na čo uviedol, že áno a že má zákaz ísť von a pozerať televíziu. Povedal mu, že matke nesmie klamať, nech vždy povie čo spolu robili. Uviedol ďalej, že styk doposiaľ prebieha podľa rozsudku. Počas stretnutí v prvých hodinách je dieťa v osobnej pohode, no ako sa schyľuje k hodine odovzdania, sa ho začína neustále pýtať, či stihnú prísť načas, koľko majú ešte času, či stihnú ísť ešte tam alebo tam. Ak totiž mešká čo i len 10 minút, matka ho potrestá. Uviedol, že o syna sa zaujíma, na rodičovských združeniach sa pýta učiteľa ako sa maloletý prejavuje. Vie, že
má v podstate samé jednotky a škola ho baví. Ako otec sa necíti menejcenný, dieťa má už 8 rokov a chce s ním tráviť viac času bez časového stresu.
2. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu otca zo dňa 17.5.2020 uviedla, že podaniu návrh na výkon rozhodnutia 7Em/2/2012 nepredchádzalo ani znemožňovanie styku, ani pojednávanie, otec podal návrh na výkon rozhodnutia po tom, ako mu oznámila, že sa obrátila na súd a požiadala o úpravu styku. Ona 12.9.2018 doručila na súd návrh na úpravu styku, ktoré konanie sa viedol pod sp. zn. 6P/23/2018 a otec neskôr dňa 12.9.2018 podal návrh na výkon rozhodnutia. Poukazovala na zvukovú nahrávku zo dňa 18.7.2018, ktorou otec sa snažil dokazovať znemožňovanie styku. Na nahrávke je počuť že prišil po syna, zazvonil, syn otvoril, otec synovi uviedol, že idú na motokáry a syn odpovedal, že na motokáry ísť nechce. Mala za to, že keď je styk súdom stanovený na nejakú konkrétnu hodinu, rodič má prísť a dieťa prebrať. Programy môže dohadovať s dieťaťom po tom a nie počas toho ako sa dieťa obúva a naťahovať sa s ním čo idú robiť. Keď už aj sa nezhodol s dieťaťom na tom, čo budú robiť, mohol prehodiť jednu dve vety o tom, že môžu ísť robiť čokoľvek iné, bicyklovať sa alebo tie dve hodiny len tak sa ísť prejsť. Faktom je, že výkon rozhodnutia nebol súdom realizovaný. Styk od 1. júna 2019 síce už prebieha podľa platného rozsudku ako uvádza otec, poukazovala však na to, že styky stanovené súdom otec roky nedodržiaval, sa na ne alebo nedostavoval, keď sa mu nechcelo alebo syna dovážal v iných časoch ako súdom určených. Toto sa napravilo až keď syn sa naučil hodiny a od vtedy už on sleduje čas, kedy sa má vrátiť domov a keď sa stalo, že prišli neskôr, a syn jej povedal, že otec mu pred odchodom pustil play station, toto ona neakceptovala. Syna vychováva k zodpovednosti a ak sa raz niečo dohodne, či na súde alebo mimo, tak to proste platí. Pokiaľ otec uviedol, že dieťa má zákaz pozerať televíziu, mala za to, že za to by mala dostať medailu, keďže syna vychováva sama, jeho matkou a otcom a fungujú bez problémov, len za zákazoch typu, že namiesto toho, aby si večer pustil rozprávku, si ju nahlas číta z knižky ( čo je odporučila aj logopedička aj vzhľadom na jeho reč iba v jeho prospech). Pokiaľ sa týka spomínaného naplánovaného výletu v Prahe, ktorý uvádzal otec v podanom návrhu, uviedla, že výlet do Prahy naplánovala pre seba a syna, rovnako aj rezervovala ubytovanie. Otcovi oznámila, kedy v Prahe budú, aj adresu, kde budú bývať, nech si zoženie blízko ubytovanie a príde, spoločne si pozrú centrum, ona môže navštíviť múzeá, a on môže so synom niečo pekné podniknúť. Pred výletom do Prahy strávil otec víkend so synom, v sobotu o 9.00 hodine prišiel po syna, rovnako aj v nedeľu, kedy už maloletý D. mal kašeľ. Z tejto rybačky sa syn dostával takmer tri týždne. Namiesto víkendu v Prahe maloletý preležal v sobotu a nedeľu v horúčkach, lebo nevládal ani chodiť. Vo februári jej otec odovzdával v sobotu po styku syna pred dverami bosého a v rukách držal mokré topánky, ktoré jej podával s tým, že boli pri Váhu a topánky boli od blata, tak mu ich opral. Po tomto víkende malo dieťa teploty, vymeškal zo školy a jarné prázdniny trávil vysilený. Nesúhlasila s tvrdeniami otca, že počas styku je dieťa v osobnej pohode. K tomuto obdobiu od septembra do 7.2.2020 uviedla, že syn už keď začal párny týždeň, smutne opakoval, že cez víkend bude musieť zas ísť k otcovi, po príchode zo stykov, keď sa ho opýtala ako sa mal, hovoril, že celý čas počítal hodiny, kedy to skončí a bude zasa doma. Naopak, v párne nedele o 17.00 hod., keď prišiel domov, bol šťastný, že je doma a má to za sebou a ďalší víkend nemusí k otcovi ísť. Uviedla ďalej, že nie je počas stykov schopná syna chrániť pred nezodpovedným otcom, ktorý celé roky dokazuje, že mu je prednejšia zábava ako zdravie syna, ale chcela, aby otcovi bolo jasné, že o tom, čo sa deje, už mlčať nebude, tak mu opakovane vo dverách oznamovala, že už urobí s ním poriadky na súde, aby videl, že sa ho nebojí, a naviac sa nenechá zastrašovať, tak na svoje vchodov dvere lepila vyjadrenia“ väčší osoh z jednorukého hubára, ako zo sprostého rybára, ktorý robí s dieťaťa lazara“, a „ lepší trojnohý somár, ako hlúpy rybár, ktorý klame na súdoch“. Tieto plagáty otec strhával a ničil, prípadne to išiel nalepiť na dvere jej rodičom. Výsledkom ale bolo, že maloletý už začal chodiť zo styku so slovami, že sa to dalo vydržať a že otec už nehovorí dookola iba o rybách, nesedí tam už celý čas sám v izbe pri televízore mu otec vo vedľajšej izbe pozerá iný televízor, nehrá sa už iba play station, zobral ho na výlet, hral s ním futbal, alebo mu sľúbil, že sa s ním pôjde bicyklovať. Maloletý vníma aj chvíľkové zmenené správanie otca keď sa blíži pojednávanie, alebo sedenia v kuratele, kedy je otec k nemu dobrý, venuje sa mu. Mala za to, že to boli doteraz vždy iba dočasné zmeny, ktoré dlho netrvali. Poukázala na situáciu, ktorá nastala dňa 17.5.2020, kedy otec ráno pred 9.00 hod. prišiel pre dieťa, stál za dverami, držal a blokoval výťah, na čo mu ona uviedla, aby výťah pustil, kým syna vychystá. Opisovala ďalší konflikt, ktorý nastal pri preberaní dieťaťa zo styku v stredu dňa 13.5.2020, kedy išla domov prebrať syna, stála a čakala na prízemí s nákupom, lebo výťah bol zablokovaný, musela na výťah zabúchať, aby sa pohol a vystúpil z neho otec so synom, pričom sa otec smial. Na základe uvádzaných skutočností, keď matka mala za to, že otec nevhodne zaobchádza so synom počas stykov bez ohľadu na počasie, žiadala upraviť styk s maloletým okrem stredy od 16.00
do 18.00 hod., počas párneho týždňa v sobotu a nedeľu od 15.5. do 14.9. v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. a od 15.9. do 14.5. v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod.
3. Spolu s písomným vyjadrením zhora ako dôkaz matka predložila USB kľúč s videonahrávkou, zo dňa 17.5.2020
4. V priebehu konania otec uviedol, že sa snaží vyhýbať sa konfliktom s matkou, po dieťa príde, matke ho odovzdá, so synom sa porozpráva a nekomentuje pripomienky matky a správy, ktoré posiela jeho rodičom. S dieťaťom sa stretáva podľa posledného rozhodnutia súdu, trávi s ním čas tak, že keď si ho v sobotu vyzdvihne, uvaria obed, predtým idú niekedy nakúpiť, dieťa sa hrá u neho v izbe alebo ide za svojimi kamarátmi von, niekedy idú spolu von, na ryby, do lesa, chodia spolu na hrady, podľa toho, kam chce ísť syn. Poprel tvrdenia matky, že bol so synom pri Váhu, kde si rozmočil topánky a následne bol chorý, čo sa malo stať vo februári 2020. V ten deň bolo pekné počasie, so synom išiel ku rieke Domanižanka, kde skočil do kaluže a zablatil si topánky, predtým boli opekať. Pokiaľ matka tvrdila, že dieťa bolo následne choré a malo teploty, toto si overoval u detskej a krčnej lekárky, pričom tieto o ničom nevedeli, neevidovali syna ako chorého. Domnieval sa, že dieťa začína matke klamať, matke nehovorí čo spolu robili, pretože sa jej bojí. Predložil súdu SMS komunikáciu, ktorú matka zaslala na mobilný telefón, ktorý dala synovi, jedná sa o jej reakciu v mesiaci február 2020, ktorú popísal vyššie. Matku niekoľkokrát žiadal, aby synovi keď sa s ním stretne, mu tento mobilný telefón nedávala. Keď si dieťa prestalo brať telefón na stretávanie s ním, je úplne iný, je kľudnejší, nenosí telefón stále v ruke, mal za to, že syn chce s ním tráviť čas, je s ním spokojný, o čom súdu predložil fotografie z roku 2020 zachytávajúce maloletého pri stretnutí s ním. Zároveň predložil fotografie z bydliska matky, vyhotovené za posledný mesiac, kde na vchodových dverách do bytu matky, keď si išiel dieťa prevziať, boli zavesené dva plagáty. Uviedol ďalej, že syn počas stretnutia s ním stále kontroluje hodinky, aby nezmeškal návrat k matke, preto sa snaží syna priviesť syna k matke aj o 5 minút skôr, len aby nedošlo ku konfliktu. Keď sa syna spýtal, či by chcel u neho prespať, povedal, že by chcel.
5. Matka na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tým, aby dieťa u otca prespávalo, a nesúhlasí, aby ho otec mal vôbec 8 hodín tak ako doposiaľ v letných mesiacoch. Žiadala, aby súd upravil styk v zmysle jej písomného vyjadrenia, teda aby sa dieťa s otcom stretávalo každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a počas párnych sobôt a nedieľ od 15.5. do 14.9. od 9.00 hod. do 17.00 hod., a od 15.9. do 14.5. od 10.00 hod. do 14.00 hod.. Uvedené odôvodnila nevhodným zaobchádzaním otca s dieťaťom, ktorý neberie ohľad na jeho zdravotný stav. Uviedla, že dieťa v súčasnej dobe nemá zdravotné problémy, okrem toho, že keď prišiel v minulosti od otca, mal teploty. Plagátmi, ktoré vyvesila na vchodové dvere svojho bytu, chcela otca upozorniť, aby s dieťa preberal pred bytovým domom a nie pred jej dverami. Poukazovala na to, že syn chodí zo stretnutí s otcom smutný, hovorí, že sa mu nepáči, ako s ním otec komunikuje, že sa bojí otcovi niečo povedať, lebo sa bojí, že by mu ublížil. Mala za to, že dieťa má z otca strach a z tohto dôvodu sa ani nesťažuje na to ako s ním otec trávi čas. Pokiaľ vo februári 2020 nebola so synom u lekára, keď mal teploty po stretnutí s otcom, bolo to preto, lebo boli následne jarné prázdniny a toto jeho ochorenie dokázala zvládnuť sama.
6. Opatrovníčka na pojednávaní poukázala na správu z pedagogicko-psychologického procesu zo dňa 8.7.2019, kde psychologička konštatovala, že maloletý v rečovom prejave jasne dával najavo, že má rád oboch rodičov, nechce, aby sa hádali, dáva si za vinu, že rodičia sú kvôli nemu smutní, pretože sa musia zhovárať a byť spolu aj keď nechcú, pretože sa nemajú radi. Pri otázke ako mu môže psychologička pomôcť, dieťa uviedlo, že ju požiadalo o to, aby sa rodičia nehádali, pretože on je z toho veľmi smutný. Maloletý je súčasťou konfliktu medzi svojimi rodičmi nakoľko v jeho prítomnosti dochádza k vzájomnému osočovaniu. Uviedol, že si píšu SMS správy, škaredo si hovoria, a vôbec sa nemajú radi. Psychologička v závere odporúča, aby sa rodičia zúčastňovali konzultácií, zameraných na podporu a skvalitnenie komunikácie. Rodičia absolvovali konzultácie už v minulosti, naposledy to bolo v mesiacoch jún až september 2019, tieto boli zamerané na zlepšenie komunikácie a zistenie vzťahových väzieb. Uviedla ďalej, že v minulosti vykonali šetrenie v domácnosti rodičov, obaja majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa. Na úvahe súdu ponechala možnosť aj nariadenia znaleckého dokazovania za účelom zistenia vzťahových väzieb medzi dieťaťom a rodičmi. Mala za to, že pre dieťa by nebol problém prespať u otca od piatku až do nedele, taktiež matka by si mohla vytvoriť svoj vlastný program.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, opatrovníka, oboznámením obsahu pripojených spisov Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 10P/65/2013, 5P/43/2017 a 6P/23/2018, úradných záznamov ÚPSVaR zo dňa 7.9.2018 , 28.11.2018 a 14.1.2019, návrhu na výkon rozhodnutia zo dňa 19.9.2018, fotografií vchodových dverí do bytu matky, fotografií otca a dieťa pri spoločných stretnutiach, SMS správ matky, správ z poradensko-psychologického procesu Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica zo dňa 8.7.2019 a správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica zo dňa 15.6.2020.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19.2.2018 sp. zn. 5P/43/2017 - 66, právoplatným dňa 12.3.2018 súd schválil medzi rodičmi dohodu, v zmysle ktorej styk otca s mal. D. upravený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica 10P/65/2013 zo dňa 8.10.2013 sa zmenil tak, že otec si prevezme dieťa každú stredu v týždni o 16.00 hod. pred bytom matky a o 18.00 hod. dieťa pred bytom matky odovzdá a ďalší každý párny víkend, kedy si dieťa prevezme o 9.00 hod. pred bytom matky v sobotu o 17.00 hod. pred bytom matky odovzdá a prevezme v nedeľu o 9.00 hod. pred bytom matky a o 17.00 hod. pred bytom matky odovzdá. V tom čase rodičia maloletého D. neboli manželia a nežili v spoločnej domácnosti. Maloletý D. mal 6 rokov, rodičia sa na úprave styku nevedeli dohodnúť, konflikty medzi nimi pretrvávali nielen pri odovzdávaní dieťaťa, pred a po stretnutí s otcom. Už v tom čase navštevovala matka s maloletým psychologickú ambulanciu Mgr. Švrlovej, ktorá poukazovala na to, že dieťa je vystavené emočnému stresu v rámci diania porozchodovej starostlivosti a je zaťažené konfliktami medzi rodičmi, konfliktami pri stretnutiach, je veľmi citlivé voči dianiu v najbližšom prostredí a vo vzťahu okolia k nemu. Nezhody pri stretávaní sa otca s dieťaťom riešil otec aj prostredníctvom ÚPSVaR Považská Bystrica, o čom boli spísané úradné záznamy, a to zo dňa 31.8.2017 a 16.10. 2017, kedy otec poukazoval na to, že od začiatku septembra 2017 sa so synom nestretol, obával sa toho, že matka mu bude robiť problémy v stretávaní so synom.
9. Aj v súčasnosti rodičia maloletého D. nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý má 8 rokov. Medzi rodičmi naďalej pretrvávajú nezhody pri odovzdávaní dieťaťa, pred a po styku otca s maloletým, čo vyplýva z úradných záznamov ÚPSVaR Považská Bystrica, keď ako vyplýva z posledného úradného záznamu ÚPSVaR Považská Bystrica zo dňa 14.1.2019, kde otec poukazoval na konfliktné situácie, ktoré nastali medzi ním a matkou.
10. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6P/23/2018 sa matka domáhala zmeny úpravy styku otca s mal. D.. V priebehu konania, na pojednávaní konanom dňa 17.10.2018, zobrala matka svoj návrh v celom rozsahu späť. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.10.2018, sp. zn. 6P/23/2018 - 54, právoplatným dňa 29.10.2018 súd konanie zastavil.
11. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 8.7.2019 mal súd za preukázané, že na základe žiadosti Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, Referát poradensko-psychologických služieb boli psychologičkou RPPS Mgr. Michaelou Cedzovou realizované orientačné psychologické posúdenia vzťahových väzieb u mal. D. k svojim rodičom. Spoluprácu s rodičmi aj maloletým nadviazali dňa 20.6.2019 a boli uskutočnené tri stretnutia, ktoré prebiehali individuálnou prácou s mal. D., vrátane jedného stretnutia s oboma rodičmi bez prítomnosti maloletého. Maloletý bol na konzultácie sprevádzaný oboma rodičmi. V priebehu psychologických konzultácií sa maloletý prejavoval uvoľnene, bez výrazného napätia, bol pozitívne naladený a komunikatívny. Maloletý udržiava pravidelný kontakt s otcom na základe dohodnutých stretnutí, s otcom aj matkou rád trávi voľný čas. Pozitívne vzťahové väzby prechováva k obom rodičom s preferenciou matky. Túto skutočnosť psychologička pripisovala tomu, že maloletý trávi väčšinu času s matkou a že s otcom po dlhú dobu nebol realizovaný žiaden styk, čo malo vplyv na vzťah maloletého k otcovi. Maloletý dával opakovane v rečovom prejave najavo, že má rád oboch rodičov a že už nechce, aby sa hádali. Dáva si za vinu, že rodičia sú kvôli nemu smutní, pretože sa musia zhovárať a byť spolu aj keď to nechcú, pretože sa nemajú radi. Pri otázke, ako by mu psychologička mohla pomôcť, maloletý požiadal o to, aby sa rodičia už nehádali, pretože on je z toho veľmi smutný. Psychologička na záver konštatovala, že maloletý má k obom rodičom vytvorené pozitívne vzťahové väzby, pričom s oboma rodičmi rád trávi voľný čas a s oboma vykonáva spoločné aktivity, z ktorých sa teší. Maloletý D. je súčasťou konfliktu medzi svojimi rodičmi, nakoľko v jeho prítomnosti dochádza k vzájomnému osočovaniu sa, maloletý sa v priebehu konzultácií vyjadril: „ .... píšu si SMSky a škaredo si hovoria, vôbec sa nemajú radi... „ . psychologička mala za to, že pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi majú vplyv na psychickú pohodu maloletého, v dôsledku nezhôd rodičov, ktorými je maloletý vystavovaný, odporučila, aby sa
rodičia zúčastňovali psychologických konzultácií zameraných na podporu, zefektívnenie a skvalitnenie komunikácie.
12. Z fotografií predložených otcom zo stretnutia s maloletým mal súd za preukázané, že maloletý sa na fotografiách usmieva, aj v prítomnosti otca, je spokojný, s otcom podnikajú výlety, dieťa dokonca u otca spí, umýva si zuby, je.
13. Z SMS správ predložených otcom vyhotovených z mobilného telefónu mal súd za preukázané, že počas prebiehajúceho styku otca s dieťaťom dochádzalo k nevhodným až vulgárnym spôsobom ku komunikácii medzi rodičmi.
14. Z videozáznamu nahratého matkou zo dňa 17.5.2020, v čase prevzatia resp. odovzdania maloletého pred bytom matky mal súd za preukázané, že pri stretnutí otca s matkou dochádza ku konfliktom, k nezhodám, konkrétne otec stál pri výťahu, držal nohou výťah, matka ho vyzvala, aby ho zatvoril, otec vošiel do jej bytu, kde došlo ku konfliktnej situácii.
15. Z fotografií zachytávajúcich vchodové dvere bytu matky mal súd za preukázané, že matka nad vchodové dvere svojho bytu vylepila ňou vyrobené, osočujúce plagáty na adresu otca: “ väčší osoh z jednorukého hubára, ako zo sprostého rybára, ktorý robí s dieťaťa lazara“, a „ lepší trojnohý somár, ako hlúpy rybár, ktorý klame na súdoch“..
16. Zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica zo dňa 15.6.2020 vyžiadanej súdom v priebehu konania mal súd za preukázané, že na základe žiadosti súdu boli psychologičkou RPPS úradu zrealizované psychologické konzultácie s mal. D. a jeho rodičmi. Cieľom práce s rodinou bolo posúdenie vzťahových väzieb maloletého k otcovi, posúdenie aktuálneho styku maloletého s otcom, zhodnotenie navrhnutého modelu styku otca s maloletým, poprípade navrhnutie iného modelu styku. Spolupráca s rodinou bola nadviazaná ešte pred podaním návrhu na rozšírenie styku maloletého s otcom, v dôsledku posudzovania vzťahových väzieb maloletého k rodičom, na žiadosť OSPODaSK ÚPSVaR Považská Bystrica, opätovné nadviazanie spolupráce s rodinou bolo 5.6.2020 a boli uskutočnené dve individuálne konzultácie s mal. D., jedna individuálna konzultácia s matkou a jedna s otcom. Dyadická konzultácia rodičov nebola zrealizovaná, nakoľko matka spoločnú konzultáciu s otcom odmietla. V dôsledku predchádzajúcej spolupráce mal. D. nadviazal raport spontánne, bez známok odporu alebo tenzie. Maloletý bol v rozhovore komunikatívny aj aktívny v projekcii pokiaľ sa venovali bežným, neutrálnym témam netýkajúcim sa jeho prežívania, emocionality alebo témam netýkajúcich sa rodičov, ich vzťahu a vzťahu maloletého k rodičom. Pri takýchto témach bola spontancita maloletého znížená, snažil sa kontrolovať svoje výpovede, či už v rečovom prejave alebo v projektívnych technikách. Maloletý intenzívne prežíva dlhodobý konflikt medzi rodičmi, sprevádzaný negatívnou slovnou komunikáciou, osočovanie otca matkou v prítomnosti maloletého, vzájomné hádky medzi rodičmi pri styku otca s maloletým, sprevádzané prudkými fyzickými reakciami otca voči matke, vťahovaní/zasväcovanie maloletého matkou o jednotlivých krokoch nasmerovaných proti otcovi, podanie trestného oznámenia na políciu, písanie a lepenie odkazov na verejné priestory (vchod do bytovky) nasmerovaných proti otcovi maloletého, časté telefonovanie/písanie SMS na telefón maloletého v čase styku maloletého s otcom, pričom obsah SMS je negatívne nasmerovaný voči otcovi maloletého. V SMS otca označuje ako psychopata, poukazuje na jeho neschopnosť postarať sa o maloletého. Permanentné pôsobenie takto negatívnych faktorov na maloletého má za následok, že maloletý svoje výpovede tendenčne upravuje, so snahou vytvoriť „opozíciu“ voči druhému rodičovi, s cieľom nestratiť náklonnosť, lásku rodiča. Maloletý v priebehu poradenskopsychologického procesu potvrdzoval pozitívny vzťah s otcom, radosť z času stráveným s otcom. Otec sa snaží vytvárať synovi program a aktivity, ktoré maloletého D. tešia. Maloletý si je vedomý konfliktných vzťahov medzi rodičmi. Napriek tomu, že s otcom trávi čas rád, sa v priebehu konzultácií vyjadroval protikladne k otázke rozšírenia styku s otcom. Maloletý spočiatku súhlasil, nápad sa mu páčil. Následne však nálada maloletého poklesla. Maloletý vyjadril obavu z toho, že sa mamina bude hnevať, kričať a opätovne sa s otcom začnú hádať. Maloletý za šťastie oboch rodičov preberá zodpovednosť, cíti sa vinný za nezhody medzi rodičmi. V snahe korigovať dianie okolo seba sa maloletý vyhýba takýmto situáciám, ktoré by mohli zapríčiniť ďalšiu hádku medzi rodičmi. Na základe takto vystavaných obrán maloletý počas poradensko-psychologického procesu odmietal spoločnú konzultáciu s otcom a mal obavy z uskutočnenia konzultácie matky a otca, ktorá sa ako sme vyššie spomenuli nakoniec neuskutočnila. Konfliktným situáciám sa snaží predchádzať aj v bežnom živote: nechce, aby ho otec odprevádzal až pred dvere bytu matky, ale iba pred vchod do
bytovky alebo nezdieľa zážitky zo styku s otcom s matkou, radšej preferuje neutrálne témy alebo povie niečo, o čom si myslí, že je želateľné. Z vyjadrení maloletého usudzujeme, že matka má náchylnosť k negatívnej interpretácii zážitkov maloletého s otcom. Takáto prílišná sebakontrola spôsobuje prežívanie stresu, obáv. Vplyvom negatívneho nastavenia a správania sa matky voči otcovi maloletého, maloletý Pavol dobrovoľne očierňuje otca v jeho neprítomnosti, čo následne maloletého mrzí. Očierňovanie, hnev, zlosť, pociťujúcu voči otcovi maloletý nevie zdôvodniť, alebo zdôvodnenia sú absorudné: „pretože ma doriadi“, „pretože na mňa čaká na schodoch, keď sa obliekam“, „pretože na mňa nedá pozor, aby som niečo nevyviedol“.... Maloletý na konfliktnú situáciu medzi rodičmi, ktorej je súčasťou nenazerá kriticky, nespolieha sa na vlastný úsudok. Pri snahe zobjektivizovať maloletému rodinnú situáciu, sa maloletý stáva úzkostlivým, stavia sa do odporu.
17. Na záver psychologička uviedla, že maloletý D. celkovú konfliktnú rodinnú situáciu vníma, je postavený do pozície sprostredkovateľa medzi rodičmi. Napriek nejednotnému vyjadrovaniu sa maloletého k otázke rozšírenia styku s otcom, odporučila rozšírenie styku podľa navrhnutého modelu otcom. Pre maloletého je otec dôležitou osobou v jeho živote. Na základe vyjadrení otca, otec má aktívny záujem participovať na výchove maloletého: informuje sa o jeho zdravotnom stave u obvodného lekára, pravidelne sa zúčastňuje rodičovských združení, komunikuje s vyučujúcimi, zaujíma sa o to, čo maloletý prežíva, čo ho zaujíma, trápi, aké sú jeho priania. Na základe vyššie uvedených skutočností mala za to, že rodičia maloletého vplyvom partnerského konfliktu nedokážu fungovať na rodičovskej úrovni, kde by sa vzájomne akceptovali. Konflikt maloletému toho času spôsobuje úzkosť, stavia ho do pozície kedy si musí vyberať medzi rodičmi. Maloletý k obom rodičom prechováva pozitívne vzťahové väzby. Zdrojom smútku maloletého sú pretrvávajúce konflikty rodičov, ktorých je súčasťou. Považovala za nevyhnutné, aby rodičia obnovili vzájomnú, akceptujúcu komunikáciu, nakoľko oni ako dospelí jedinci na rozdiel od dieťaťa majú väčšie množstvo zdrojov a možností. Majú možnosť voľby a rozhodujú sa sami, ale maloletý je závislý na rodičoch s ohľadom na závažné rozhodnutie, akým je určenie styku.“
18. Otec v konaní vypovedal, že pri poslednom stretnutí s maloletým D. boli na výlete pri Váhu, kde stanovali, dieťa bolo šťastné, spokojné, na tejto stanovačke bol aj so susedom a jeho kamarátmi a boli tam aj v sobotu, aj v nedeľu. Syn bol bezprostredný pokiaľ nezistil, že sa blíži čas keď má ísť už domov, asi o 16.00 hod. sa ho začal pýtať koľko je hodín, či stihnú ísť domov, aby už išli domov.
19. Z fotografií predložených otcom na pojednávaní zo dňa 11.8.2020, z posledného stretnutia s dieťaťom mal súd za preukázané, že dieťa bolo s otcom na výlete pri vode, na fotografiách bolo zachytené v úsmeve v okruhu iných detí pri hre.
20. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
23. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
24. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
25. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh otca je dôvodný len sčasti. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že rozsah styku s mal. D. tak ako je upravený v súčasnosti rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19.2.2018 sp. zn. 5P/43/2017 - 66 je nepostačujúci. Z dôkazov produkovaných otcom v konaní ( fotografie o priebehu styku otca s maloletým,) ako aj zo správ za poradensko-psychologického procesu vypracovaných Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica zo dňa 8.7.2019 a 15.6.2020, vyjadrení rodičov a kolízneho opatrovníka, jednoznačne vyplýva, že mal. D. má k otcovi veľmi dobrý vzťah, citlivo však vníma konfliktné situácie medzi rodičmi s obavami reakcie matky na stretnutie s otcom.
26. Od poslednej úpravy styku otca s maloletým, keďže dieťa je staršie a vyspelejšie, v poslednom období, sa stretáva s otcom podľa posledného rozhodnutia súdu, preto je tu priestor na rozšírenie styku otca s maloletým, v tomto súd videl zmenu pomerov.
27. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že otec o dieťa má záujem, chcem sa s ním stretávať čo najčastejšie, chce s ním absolvovať aktivity bez toho, aby dieťa prejavovalo stres a nepohodu pri blížiacom sa čase návratu k matke. Otec prejavoval snahu uzatvoriť dohodu s matkou o rozsahu styku, dokonca svoj návrh v časti o úpravu styku s mal. počas narodeninového dňa dieťaťa, vianočných a veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin zobral späť, jednoznačne však trval na podmienke, aby sa mohol s maloletým stretávať okrem stredy od 16.00 do 18.00 aj každý párny týždeň už kontinuálne od piatku do nedele, s možnosťou prespatia dieťaťa . Matka na druhej strane žiadala, s poukazom na v minulosti ňou vnímané stretnutia s otcom a následné ochorenia dieťaťa, skrátiť stretnutia otca s maloletým od 15.9. do 14.5. od 10.00 hod. do 14.00 hod.
28. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že pri odovzdávaní dieťaťa dochádza medzi rodičmi ku konfliktom, ktoré dieťa citlivo vníma a z listinných dôkazov predložených otcom, fotografií zachytávajúcich vchodové dvere matky, kde matka na adresu otca vylepila nevhodné ba až vulgárne plagáty ako aj z videonahrávky na USB kľúči predloženej matkou zo dňa 17.5.2020, jednoznačne vyplýva, že takáto situácia je netolerovateľná, a musí byť v čo najvyššej miere eliminovaná, pretože práve pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi sú zdrojom smútku maloletého, ktorý je ich súčasťou. Je neprípustné, aby maloletý prejavoval svoje negatívne emócie vo vzťahu k otcovi adresujúce matke len pre to, že sa matky bojí, že má obavu, že sa bude hnevať, kričať, a aby maloletý preberal zodpovednosť za šťastie svojich rodičov. Matka v priebehu konania neustále poukazovala na to, že pokiaľ sa dieťa vyjadrí, že sa chce s otcom stretnúť resp. u neho prespať nebude mať s tým problém, a je rozdiel keď sa dieťa stretne s otcom na 8 hodín, pretože ho matka a súd k tomu donútili ako keď bude musieť u otca prespať. V prvom rade si však matka musí uvedomiť, že ona je tá, ktorá má nabádať dieťa k tomu, aby sa s otcom chcelo stretnúť, takto ho na styk s otcom pripraviť, aby pri návrate dieťaťa od otca neprejavovalo voči nemu negatívne emócie, nekomentovala pred dieťaťom činnosti, ktoré otec s dieťaťom vykonáva, a prejavovala naopak pre dieťaťom spokojnosť s tým, že sa s otcom bez problémov stretáva, aby dieťa následne nemalo pocit viny, že musí pred matkou negativizovať zážitky s otcom len pre to, aby bola matka spokojná. Názor dieťaťa na rozšírenie styku s otcom súd zisťoval prostredníctvom ÚPSVaR, kde s mal. D. boli realizované psychologičkou RPPS dve stretnutia, čo súd považuje za dostatočné na prejavenie názoru maloletého, ktorý sa vyjadroval na otázku rozšírenia styku síce nejednotne, avšak dôvodom takéhoto jeho vyjadrovania nebola skutočnosť, že sa s otcom nechce stretávať, alebo že sa nechce s ním viac stretávať ako doposiaľ, ale práve jeho obava z reakcie matky na jeho možný súhlas s rozšírením styku. Napriek tomu kolízny opatrovník v závere správy zo dňa 15.6.2020 k otázke rozšírenia styku s otcom doporučil rozšírenie styku podľa navrhnutého modelu otcom.
29. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie a na zachovanie vzájomného pozitívneho vzťahu medzi otcom a dieťaťom má za to, že je potrebné zabezpečiť pravidelný styk otca s dieťaťom jeho postupným rozširovaním. Takéto postupné rozširovanie znamená, že dieťaťu bude umožnené stretávať sa s otcom kontinuálne dlhší čas, ktorý nebude prerušovaný návratmi k matke tak ako doposiaľ, ale tak, aby dieťa mohlo bez strachu z reakcií matky, bez strachu či časovo zvládne návrat k matke, tráviť čas s otcom, ktorý je pre neho dôležitou súčasťou, ako mužský vzor a je teda v najlepšom záujme dieťaťa, aby pociťovalo úprimnú snahu otca o čo najväčší čas, ktorý bude môcť s ním tráviť. Súd nepochybuje o tom, že dieťa potrebuje prítomnosť matky, mal. D. však dospel do veku, kedy prístup matky k jeho stretávaniu sa otca nekorešponduje s najlepším záujmom dieťaťa. Mal. D. nemá žiadne zdravotné problémy, v poslednom období sa otec s dieťaťom stretáva podľa rozhodnutia súdu a mimo konfliktov, ktoré nastávajú medzi rodičmi, nie je badať nespokojnosť dieťaťa pri stretnutiach s otcom. Na druhej strane, aj otec si musí uvedomiť, že čas, ktorý s dieťaťom strávi a aktivity, ktoré podnikne, musia byť prispôsobené momentálnemu zdravotnému stavu dieťaťu, počasiu, oblečeniu a nálade dieťaťa tak, aby nedochádzalo k situácii, že dieťa po aktivitách podniknutých s otcom ochorie, tak ako tomu mohlo dôjsť v minulosti.
30. V prípade, že dieťa bude mať garantovaný pravidelný dostatočný čas, ktorý by trávilo s otcom, že rodičia budú rešpektovať rady, ktoré im budú poskytnuté psychológom v rámci konzultácii titulom uloženia výchovného opatrenia, že budú kvôli svojmu dieťaťu, ktorého zdravie, fyzický a psychický vývin by mal byť u nich na prvom mieste, vychádzať čo najlepšie, že sa budú správať pred dieťaťom slušne tak, aby o druhom rodičovi pred dieťaťom nehovorili negatívne, že nebudú dieťa vystavovať konfrontácii o čase strávenom s druhým rodičom, súd má za to, že maloletý D. je schopný tráviť u otca čas aj s prespatím a to počas každého druhého víkendu v mesiaci od piatku do nedele. Zachovanie vzťahu dieťaťa s otcom zabezpečí aj rozsah upraveného styku a to každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod..
31. Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania vyplýva ( lepenie plagátov, videozáznam), že pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa pred dverami do bytu matky dochádza medzi rodičmi ku konfliktom, súd zmenil predchádzajúce rozhodnutie súdu aj v časti miesta preberania a odovzdávania dieťaťa, a to pred bytovým domom, v ktorom matka býva. Takejto zmeny sa v konečnom dôsledku domáhala aj matka. Týmto spôsobom budú eliminované prípadné konflikty rodičov, pretože rodičia môžu byť v konečnom dôsledku vystavení kontrole prípadných okoloidúcich alebo susedov.
32. Pri určení rozsahu styku súd prihliadol na vek dieťaťa a jeho dobrý vzťah k otcovi, snahu otca vyplniť čas strávený s dieťaťom aktivitami, ktoré sú pre dieťa zaujímavé a príťažlivé. Podľa názoru súdu má takto otec dostatočný čas na vykonávanie zvolených aktivít s maloletým bez toho, aby bol maloletý traumatizovaný dlhodobejšou neprítomnosťou matky, časom návratu domov, nakoľko styk bude realizovaný kontinuálne od piatku do nedele.
33. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý opatrovníkom, a to znalecké dokazovanie, z dôvodu, že dieťa bolo vypočuté niekoľkokrát psychologičkou RPPS ÚPSvaR Považská Bystrica, a zo záverov predložených správ ako aj z výpovede rodičov a z listinných dôkazov rodičmi preložených je možné dostatočne posúdiť vzťahové väzby dieťaťa a rodičov bez nutnosti znaleckého dokazovania, ktoré sa javí v tomto prípade ako nadbytočné a nehospodárne.
34. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19.2.2018, sp. zn. 5P/43/2017 - 66 v časti úpravy styku otca s mal. D..
35. V priebehu konania otec zobral svoj návrh v časti o úpravu styku s mal. D. počas narodeninového dňa dieťaťa, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin späť.
36. Podľa 29 ods. 1 C. m. p., navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
37. Podľa 29 ods. 2 C. m. p., súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
38. Podľa 29 ods. 3 C. m. p., súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
39. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu. Súd po späťvzatí návrhu otca v časti o úpravu styku s mal. D. počas narodeninového dňa dieťaťa, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin nepovažoval za potrebné v konaní pokračovať, nakoľko má za to, že vzhľadom na vzťahové väzby medzi rodičmi a dieťaťom navzájom a na uložené výchovné opatrenie v tomto konaní, súdom upravený styk otca s dieťaťom počas bežného roka je dostačujúci a jeho rozšírenie bude možné až po skončení výchovného opatrenia uloženého formou odborného psychologického poradenstva.
40. Matka a opatrovník so späťvzatím návrhu v časti o úpravu styku otca s mal. D. počas narodeninového dňa dieťaťa, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin súhlasili.
41. Z vyššie uvedených dôvodov súd konanie v časti o úpravu styku otca s mal. D. počas narodeninového dňa dieťaťa, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin v zmysle § 29 ods. 1 C. m. p. zastavil.
42. Otec sa v podanom návrhu domáhal úpravy styku s mal. D. aj počas letných prázdnin od posledného pondelka v mesiaci júl od 10.00 hod. až do druhej nedele v rozpätí dvoch týždňov do 18.00 hodiny. Súd v tejto časti návrh otca zamietol, nakoľko dospel jednoznačne k záveru, že vzhľadom na súčasné vzťahové väzby medzi rodičmi a postoj dieťaťa, je v najlepšom záujme dieťaťa, aby došlo k postupnému rozširovaniu styku s otcom a stretávanie sa otca s dieťaťom počas letných prázdnin bude možné zhodnotiť až po ukončení výchovného opatrenia uložené súdom v tomto konaní.
43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C. m. p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) .
Odvolanie musí podať podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.