Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-70-2018.pdf
PDF · 113.54 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/70/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: X. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, F., štátny občan Rumunska, o zaplatenie 75,23 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 52,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7,36 eur od 20. 10. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 15 eur od 19. 11. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 15 eur od 19. 12. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 15 eur od 19. 01. 2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,20 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 10. 2018 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 75,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7,36 eur od 20. 10. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 15 eur od 19. 11. 2015 do zaplatenia a 5,05 % ročne zo sumy 20 eur od 19. 12. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 15 eur od 19. 01. 2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 17,87 eur do zaplatenia a vyčíslené trovy konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil tým, že uplatnenú pohľadávku s príslušenstvom nadobudol na základe na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21. 06. 2017 medzi Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, Karadžičova 10, Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Právny predchodca žalobcu (postupca, podnik) uzatvoril so žalovaným dňa 31. 07. 2015 Zmluvu č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Za podmienok stanovených v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach poskytol postupca žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal za ne zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu. Právnym predchodcom žalobcu vyúčtovaná cena telekomunikačných služieb bola v neuhradených zostatkoch postúpená na žalobcu, a to z faktúry č. 1778921214, splatnej dňa 19. 10. 2015, bola predmetom postúpenia suma 7,36 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 18. 11. 2015, bola predmetom postúpenia suma 19,99 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 18. 12. 2015, bola predmetom postúpenia suma 39,79 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej
dňa 18. 01. 2016, bola predmetom postúpenia suma 19,99 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 18. 02. 2016, bola predmetom postúpenia suma 17,87 eur. V ďalšom uviedol, že zo zostatku postúpených faktúr si uplatňuje len úhradu nasledovných položiek: z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 7,36 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 15 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 20 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 15 eur a z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 17,87 eur, a to s úrokom z omeškania plynúcim nasledujúcim dňom po splatnosti tej- ktorej faktúry. Dôvodnosť žalovaného nároku žalobca preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 06. 2017 v spojení s dodatkom č. 1 k uvedenej zmluve uzatvoreným 11. 09. 2017 a prílohami, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31. 07. 2015 v spojení s Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., cenníkom pre poskytovanie služieb platným od 01. 10. 2015, faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 09. 2017, pokusom o zmier zo dňa 18. 09. 2018.
3. Nakoľko sa žalovanému žalobu s prílohami nepodarilo doručiť na adresu miesta pobytu cudzinca a vykonaným šetrením súd nezistil miesto jeho iného pobytu, na adresu ktorého by bolo možné úspešne vykonať toto doručenie, dňa 28. 10. 2019 súd zverejnil na svojej úradnej tabuli a na webovej stránke oznámenie o podanej žalobe. Po 15 dňoch od tohto zverejnenia sa žaloba podľa § 116 ods. 2 CSP považovala za doručenú, bez ohľadu na to, či sa žalovaný o nej dozvedel.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám na výzvu súdu doručenú podľa § 111 ods. 3 CSP v stanovenej lehote nevyjadril.
5. Súd zistiac, že žalovaný je štátnym občanom Rumunska, sa ako prvou zaoberal otázkou právomoci tunajšieho súdu na prejednanie danej sporovej veci vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy a dospel k záveru, že táto je odvodená od skutočnosti, že žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky. V zmysle čl. 18 ods. 2 v spojení s čl. 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je tak daná právomoc tunajšieho súdu na prejednanie danej veci.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota žalovanej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke oznámené dňa 03. 08. 2020.
7. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31. 07. 2015 v spojení s Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., cenníkom pre poskytovanie služieb platným od 01. 10. 2015, faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 06. 2017 v spojení s dodatkom č. 1 k uvedenej zmluve uzatvoreným 11. 09. 2017 a prílohami, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 09. 2017, pokusom o zmier zo dňa 18. 09. 2018, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
8. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, Karadžičova XX, Bratislava uzatvoril dňa 31. 07. 2015 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb- balík služieb podľa zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok uvedenej obchodnej spoločnosti aktivovať a poskytovať službu Magio Internet s dobou viazanosti 24 mesiacov v programe služby Magio Internet L a predaj VDSL WIFI Routera za akciovú kúpnu cenu vo výške 9,90 eur, za čo sa žalovaný zaviazal riadne a včas platiť cenu a dodržiavať povinnosti dohodnuté v zmluve, Všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejných služieb, pripojených osobitných podmienkach a cenníku pre poskytovanie služieb podniku.
9. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 03. 10. 2015, splatnou dňa 19. 10. 2015, vyúčtoval právny predchodca žalobcu za fakturačné obdobie 01. 09. 2015 do 31. 09. 2015 žalovanému sumu v celkovej výške 7,36 eur vrátane DPH, pozostávajúcu z mesačných poplatkov k službe Magio Internet L v sume 12,50 eur bez DPH, voči ktorej započítal preplatok za minulé obdobie v sume 7,16 eur.
10. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 03. 11. 2015, splatnou dňa 18. 11. 2015, vyúčtoval právny predchodca žalobcu za fakturačné obdobie 01. 10. 2015 do 31. 10. 2015 žalovanému sumu v celkovej výške 19,99 eur vrátane DPH, pozostávajúcu z mesačných poplatkov k službe Magio Internet L v sume 12,50 eur bez DPH a poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur.
11. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 02. 12. 2015, splatnou dňa 18. 12. 2015, vyúčtoval právny predchodca žalobcu za fakturačné obdobie 01. 11. 2015 do 30. 11. 2015 žalovanému sumu v celkovej výške 39,79 eur vrátane DPH, pozostávajúcu z mesačných poplatkov k službe Magio Internet L v sume 12,50 eur bez DPH, poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur (bez účtovania DPH) a poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie v sume 16,50 eur bez DPH.
12. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 03. 01. 2016, splatnou dňa 18. 01. 2016, vyúčtoval právny predchodca žalobcu za fakturačné obdobie 01. 12. 2015 do 31. 12. 2015 žalovanému sumu v celkovej výške 19,99 eur vrátane DPH, pozostávajúcu z mesačných poplatkov k službe Magio Internet L v sume 12,50 eur bez DPH a poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur.
13. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 03. 02. 2016, splatnou dňa 18. 02. 2016, vyúčtoval právny predchodca žalobcu za fakturačné obdobie 01. 01. 2016 do 31. 01. 2016 žalovanému sumu v celkovej výške 17,87 eur vrátane DPH, pozostávajúcu z poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 eur bez DPH, voči ktorému započítal vyrovnanie poplatkov z predchádzajúce obdobia vo sume 1,61 eur.
14. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 21. 06. 2017 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 11. 09. 2017 boli spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, Bajkalská 28, Bratislava ako postupcom postúpené na žalobcu peňažné pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy vzniknuté zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzatvorených medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientom ako dlžníkom.
15. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok predmetom postúpenia bol neuhradený záväzok žalovaného z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 7,36 eur, č. XXXXXXXXXX v sume 15 eur, č. XXXXXXXXXX v sume 20 eur, č. XXXXXXXXXX v sume 15 eur, č. XXXXXXXXXX v sume 17,87 eur.
16. Listom zo dňa 29. 09. 2017 oznámil postupca žalovanému postúpenie žalovanej pohľadávky v celkovej výške 105 eur (istina + zmluvná pokuta) s príslušenstvom vzniknutej neuhradením vyššie uvedených faktúr.
17. Žalobca ako nový vlastník pohľadávky listom zo dňa 18. 09. 2018 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 105 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,49 eur.
18. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zák. č. 351/2011 Z.z.“) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
19. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zák. č. 381/2011 Z.z. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
20. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
21. Podľa § 51 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „OZ“) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
22. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 53 ods. 11 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
25. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
26. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
27. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
28. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
31. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
32. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania (ďalej len „nar. vl. č. 87/1995 Z.z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.
34. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore mal súd za preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21. 06. 2017 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 11. 09. 2017, na základe ktorej sa žalobca stal vlastníkom žalovanej pohľadávky s príslušenstvom špecifikovanej v prílohe zmluvy, čo bolo žalovanému riadne oznámené listom zo dňa 29. 09. 2017.
35. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 31. 07. 2015 podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bol synalagmatický záväzok právneho predchodcu žalobcu aktivovať a poskytovať balík služieb s názvom Magio Internet v programe služieb Magio Internet L- VDSL a predať za akciovú cenu WIFI Router, ktorému korelovala povinnosť žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých služieb podľa zvoleného programu a predaj routera. Súd predmetnú zmluvu klasifikoval ako spotrebiteľskú, a to vzhľadom na postavenie žalobcu, do predmetu podnikateľskej činnosti ktorého patrí uzatváranie zmlúv o poskytovaní verejných služieb prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí, a žalovaného, ktorý pri uzatváraní týchto zmlúv nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a je vo fakticky nerovnom postavení v porovnaní s profesionálne skúseným dodávateľom jednostranne vo formulárových zmluvách stanovujúcim zmluvné podmienky bez možnosti privodenia ich zmien druhou zmluvnou stranou. Zmluvný základ žalobou uplatneného nároku preto súd musel podrobiť prísnejšej kontrole rešpektujúcej režim spotrebiteľských zmlúv v ust. § 51 a nasl. OZ.
36. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaný porušil svoju povinnosť riadne a včas uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu poskytnutých služieb, keď v období od 03. 10. 2015 do 31. 01. 2016 neuhradil v lehote splatnosti celú cenu poskytnutých služieb za balík služieb Magio Internet vyúčtovaných nasledovnými faktúrami: faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 19. 10. 2015 znejúcou na sumu 7,36 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 18. 11. 2015 znejúcou na sumu 19,99 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 18. 12. 2015 znajúcou na sumu 39,79 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 18. 01. 2016 znejúcou na sumu 19,99 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 18. 02. 2016 znejúcou na sumu 17,87 eur. Pohľadávky vyplývajúce z uvedených faktúr spolu s príslušenstvom nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21. 06. 2017 žalobca, ktorý si v predmetnom konaní voči žalovanému uplatnil z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 7,36 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 15 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 20 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 15 eur a z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 17,87 eur. Po dôslednom oboznámení a s obsahom uvedených faktúr a ich komparáciou so žalobným petitom súd zistil, že žalobca si v konaní z faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uplatňuje výlučne cenu poskytnutých telekomunikačných služieb bez právnym predchodcom účtovaného poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur a poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, z ktorej si žalobca uplatňuje celú účtovanú sumu 17,87 eur, bol žalovanému vyúčtovaný len jednorazový poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a faktúrou č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 39,79 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje sumu 20 eur bol žalovanému okrem ceny poskytnutých služieb vo výške 15 eur účtovaný bez DPH aj poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur a poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie v sume 19,80 eur. Súd však za dôvodný považoval len nárok žalobcu na zaplatenie ceny neuhradených služieb, t. j. vo výške 52,36 eur poskytnutých jeho právnym predchodcom žalovanému, ktorý toto skutkové zistenie nerozporoval a v konaní netvrdil, že by predmetnú pohľadávku v uvedenej výške ku dňu rozhodovania súdu zaplatil, v dôsledku čoho ho súd zaviazal na jej úhradu.
37. Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na zaplatenie poplatku za obmedzenie služby pre neplatenie vo výške 16,50 eur + 20 % DPH účtovaného faktúrou č. XXXXXXXXXX podľa cenníka služieb, súd tento nepovažoval za dôvodný, nakoľko uvedený poplatok nie je spojený so službami poskytnutými žalovanému v postavení spotrebiteľa. Súd uvedený poplatok právne kvalifikoval ako skrytú zmluvnú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka s platením ceny služieb, t. j. svojou povahou sa jedná o paušalizovanú náhradu škody vo forme zmluvnej pokuty, pre platné dohodnutie ktorej zákon v ust. § 544 os. 2 OZ vyžaduje obligatórnu písomnú formu, ktorá v danom prípade dodržaná nebola, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť. Odhliadnuc od toho súd tiež považuje za potrebné uviesť, že žalobca v konaní ani nepreukázal, že došlo k prerušeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom
a prípadnú výšku nákladov s tým spojených a takéto dojednanie obsiahnuté v cenníku tvoriacom neoddeliteľnú súčasť zmluvy by nemohlo obstáť ani z pohľadu tzv. neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy (nepochybne individuálne nedojednaných). Účtovanie tohto poplatku podľa súdu nezodpovedá nákladom vynaloženým na tento druh úkonu, ani technickej a administratívnej náročnosti telekomunikačného operátora a stáva sa tak skrytou sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti riadne a včas platiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb, čo nezodpovedá ani samotnému zmyslu a obsahovému poňatiu pojmu poplatok. Z uvedených dôvodov by súd aj v prípade dodržania písomnej formy musel konštatovať, že poplatok za obmedzenie služby pre neplatenie je dojednaním, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho by bolo podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatné. Záverom súd poukazuje na to, že záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v cenníku služieb právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorej je povinnosťou účastníka platiť poplatok za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 eur (19,80 eur vrátane DPH), podľa skôr platného cenníka bol právoplatne konštatovaný v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 05. 2016, sp. zn. 29C/407/2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 17. 08. 2017, sp. zn. 5Co/264/2016.
38. Rovnako za nedôvodný považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny upomienky oneskorenej platby, vyúčtovanej a uplatnenej z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 4,99 eur (bez uplatnenia DPH) obsahovou súčasťou ktorej bola aj upomienka oznamujúca žalovanému výšku doterajšieho nedoplatku. Súd má za to, že žalobca v konaní relevantným spôsobom nepreukázal skutočný vznik nákladov v uplatnenej výške 4,99 eur. Naviac súd je toho názoru, že tieto náklady spojené s vyhotovením a odoslaním upomienky fakticky predstavujú nižšiu ako právnym predchodcom účtovanú sumu, pričom upomienka ako taká vzhľadom na jej účel smerujúci k výzve na plnenie omeškanej povinnosti nemôže mať sankčný charakter a prostredníctvom poplatku za ňu nemožno vytvárať priestor pre získanie majetkového prospechu dodávateľa na ťarchu spotrebiteľa. Pokiaľ by tomu tak bolo, bola by hodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán s následkom absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 OZ.
39. Na podporu argumentácie súdu pod bodom 37. a 38. súd poukazuje aj na právne závery vyslovené Krajským súdom v Bratislave v rozsudku zo dňa 22. 05. 2014, sp. zn. 9Co/350/2012, s ktorými sa súd stotožňuje, a v zmysle ktorých senát 9Co Krajského súdu v Bratislave označil zmluvnú podmienku vyjadrujúcu finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa, za neprijateľnú v spotrebiteľskej zmluve. Poplatky za služby spojené s administratívou agendou (poplatky a výzvy za upomienky) predstavujú podľa súdu plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov vyhodnotil vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Uviedol tiež, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.
40. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celú sumu vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 7,36 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX žalobcom uplatnenú sumu 15 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX žalobcom uplatnenú sumu 15 eur a z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 15 eur vrátane DPH a v prevyšujúcej časti žalovanej istiny a k tomu prislúchajúceho príslušenstva žalobu ako nedôvodnú zamietol.
41. Neuhradením peňažného dlhu v lehote splatnosti sa žalovaný súčasne dostal do omeškania s jeho plnením, a preto súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo vzťahu k priznanej časti žalovaného nároku, a to v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., t. j. vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7,36 eur od 20. 10. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 15 eur od 19. 11. 2015 do zaplatenia a 5,05 % ročne zo sumy 15 eur od 19. 12. 2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 15 eur od 19. 01. 2016 do zaplatenia. Počiatok omeškania žalovaného bol stanovený dňom nasledujúcim po splatnosti tej- ktorej faktúry.
42. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O náhrade trov konania v danej veci súd rozhodoval podľa zásady pomeru úspechu v spore vyjadrenej v ust. § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žiadna zo sporových strán nebola v spore plne úspešná. Pomer rozdelenia náhrady trov konania pritom zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej zníženého o pomernú časť jej neúspechu, to všetko vo vzťahu k celému predmetu konania. Pomerné rozdelenie trov je tak odrazom reálneho výsledku sporu, keď súd v spore úspešnejšej strane prizná náhradu trov konania voči neúspešnejšej strane za súčasného zohľadnenia jej neúspechu. Žalobca si v konaní uplatňoval istinu vo výške 75,23 eur, z čoho bol úspešný v časti 52,36 eur, čo zodpovedá percentuálnemu vyjadreniu úspechu vo výške 69,60 %. Po odpočítané úspechu žalovanej vo výške 30,40 % súd v konaní úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške jeho čistého úspechu 39,20 %. Na neúspech v nepatrnej časti nekapitalizovaného úroku z omeškania pri určovaní pomeru úspechu súd neprihliadal.
45. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I. (§ 355, § 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 358, § 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.