Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-3-2020.pdf
PDF · 102.24 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: RNDr. Marian Kováč, PhD. - IMMES, s miestom podnikania Štefánikova 18/2, 966 22 Lutila, IČO: 46 301 691, proti žalovanému: NFA Group, s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 8, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 46 701 842, zastúpenému: JUDr. Martin Žilka, advokát, so sídlom Cementárenská cesta 17, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1 800,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 200,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne:
- zo sumy 200,00 € od 04.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 800,00 € od 26.07.2019 do zaplatenia a
- zo sumy 200,00 € od 26.08.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 33,4 % ktorý je mu ich povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu Okresným súdom Banská Bystrica po ukončení upomínacieho konania dňa 04.03.2020 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1 800,00 € s príslušenstvom s príslušenstvom z titulu nezaplatenej odmeny v zmysle Zmluvy o spolupráci zo dňa 03.02.2013. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, dňa 03.02.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spolupráci, na základe ktorej mal žalobca zabezpečovať chod informačného systému žalovaného za mesačnú odmenu vo výške 100,00 €. V priebehu roka 2017 sa žalobca so žalovaným dohodli na zvýšení odmeny za zabezpečovanie chodu informačného systému na sumu 150,00 €, s účinnosťou od spustenia novej verzie informačného systému žalovaného. Nová verzia informačného systému bola spustená v júni 2018 a v zmysle predmetnej dohody následne žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1808072, zahŕňajúcu už zvýšenú odmenu za júl 2018 vo výške 150,00 €. Táto bola (podobne ako predchádzajúce faktúry vo výške 100,00 €) žalovaným uhradená (dňa 28.08.2018). Po omeškaní žalovaného s platením odmeny dohodnutej v zmluve o spolupráci v trvaní niekoľkých mesiacov žalobca vypovedal dňa 29.06.2019 Zmluvu o spolupráci. Predmetná zmluva zanikla uplynutím výpovednej lehoty v zmysle čl. IX bod 5 zmluvy o spolupráci, dňa 31.07.2019. Po celý čas trvania zmluvy si žalobca riadne plnil všetky svoje zmluvné záväzky a napriek porušovaniu zmluvy zo strany žalovaného zabezpečoval riadny chod informačného systému žalovaného. Žalovaný napriek viacerým písomným, ale aj ústnym
výzvam, doteraz ani len čiastočne neuhradil svoj záväzok - odmenu žalobcu za zabezpečovanie chodu informačného systému za obdobie od augusta 2018 do júla 2019, celkovo vo výške 1 800,00 €.
3. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 33Up/1722/2019-15 zo dňa 13.12.2019 súd žalovanému uložil povinnosť, aby zaplatil žalobcovi sumu 1 800,00 € s príslušenstvom a nahradil vzniknuté trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Žalovaný vo čas podanom odpore uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.02.2012 Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol „informačný systém“ (ďalej aj len ako „IS“) pre žalobcu. Po jeho dokončení žalobca uzatvoril dňa 03.02.2013 so žalovaným zmluvu o spolupráci, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného „zabezpečiť riadny a bezproblémový chod informačného systému spoločnosti“ NFA Group, s.r.o. a webovej stránky spoločnosti NFA Group, s.r.o.“ Za uvedené služby mala byť žalovanému poskytnutá finančná odmena na výške 100,00 € mesačne. Na starom informačnom fungoval žalobca do roku 2017. Vtedy sa so žalovaným dohodli na tvorbe novej verzie systému, za ktorý mal dostať zaplatené 3 500,00 €. Tento systém mal okrem iného obsahovať aj klientskú zónu pre klientov spoločnosti Družstvo NFA Invest a nové funkcionality. V septembri toho istého roku sa žalobca a žalovaný dohodli na jeho ostrej prevádzke a aj celkovej úhrade s tým, že chýbajúce funkcionality ako i klientská zóna bude dobudovávaná za chodu systému. Napriek dohode k dokončeniu systému - klientskej zóny a nových funkcionalít nikdy nedošlo. Kým bol IS v testovacej verzii bol stabilný a všetko viac menej fungovalo a počítalo sa správne. Ako náhle bol systém spustený do plnej prevádzky, začal byť nestabilný. Výpočty, ktoré predtým fungovali prestali. Čas opráv sa začal predlžovať a pribúdanie funkcionalít, ktoré mal systém obsahovať podľa objednávky stagnoval. Systém v podstate iba prežíval a firma nemohla spustiť svojim klientom prístup do klientskej zóny. 13.10.2017 upozornil konateľ žalobcu K.. K. F. žalovaného prvý krát, že systém ako taký je nestabilný a pomalý. Žalovaný mal chybu vyriešiť, no nepodarilo sa mu to. Následne nastalo obdobie sporov a nekonečných požiadaviek o úpravy, ktoré žalovanému trvali pridlho, nerobil sa žiadny progres. Situácia bola neúnosná a z toho dôvodu K.. K. F. inicioval osobné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo dňa 08.01.2019 v Kremnici. Na tomto stretnutí bol žalovanému predložený návrh na úpravu vzťahov predmetom ktorého bolo, že žalobca od žalovaného nebude požadovať presun IS na svoj hosting a nebude žiadať už implementáciu ďalších funkcionalít, s tým, že žalovaný s navrhovaným riešením súhlasil. Problém nastal de facto na druhý deň, keď si žalovaný začal opätovne nárokovať zaplatenie faktúr. Pre spoločnosť žalobca už de facto nič nevyvíjal a systém stále bežal iba na tej istej verzii. Dokonca bol jeden deň na základe rozhodnutia žalobcu zablokovaný, čiže tvrdenie žalobcu, že systém fungoval nepretržite je zavádzajúci. Žalobca bol niekoľko krát upozorňovaný, že jeho faktúry považujeme za neopodstatnené a neprávom vystavené, čo on odignoroval. Žalovaný neuznáva pohľadávku v celom rozsahu.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že v prípade aktuálneho konania sú tvrdenia žalovaného vzhľadom na predmet konania irelevantné a tohto konania sa takmer vôbec netýkajú. Predmetom aktuálneho konania je nárok, ktorý sme na súde uplatnil pre neuhradené faktúry zo strany žalovaného, vystavené za chod informačného systému. Tvrdenia žalovaného sa týkajú vývoja samostatnej novej verzie informačného systému a implementácie jednotlivých funkcionalít, doplnkových častí a modulov. Pre nárok, ktorý sme uplatnili v aktuálnom konaní sú teda bez akejkoľvek relevancie a popretie našich skutkových tvrdení je tak v zmysle § 151 Civilného sporového poriadku neúčinné. Na základe zmluvy o spolupráci zabezpečovala žalovanému naša spoločnosť chod informačného systému, za čo platil žalovaný odmenu dohodnutú v zmluve. Od augusta 2018 žalovaný prestal svojvoľne dohodnutú odmenu uhrádzať, čím porušoval svoju základnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o spolupráci. Po mnohých upozorneniach žalovaného o tomto stave a nepristúpení k náprave zo strany žalovaného sme vypovedali zmluvu o spolupráci a po jej zániku sme dňa 01.08.2019 ukončil plnenie svojich zmluvných povinností
- udržiavanie chodu informačného systému žalovaného. Do tohto dňa trvala povinnosť žalovaného za dodané služby uhrádzať odmenu. Svojvoľné rozhodnutie žalovaného neplatiť za dodané služby nemá žiadny zákonný ani zmluvný základ. Faktúry boli vystavené na základe platnej zmluvy o spolupráci a na základe reálne dodaných služieb.
5. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 11.08.2020 žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalobca uviedol, že zvýšenú odmenu na 150 € fakturoval na základe ústnej dohody so žalovaným a žalovaný jednu takúto faktúru uhradil, teda potvrdil výšku dohody o výške odplaty. Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval písomných vyjadrení.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a to žaloby na č.l. 1, Zmluva o spolupráci zo dňa 03.02.2013 č.l. 14, faktúra č. 1808072 č.l. 8, faktúra č. 1811110 č.l. 9, faktúra č. 1906090 č.l. 10, faktúra č. 1908101 č.l. 11, výpis žalovaného z OR č.l. 12, odpoveď na lustráciu žalobcu v databáze súdov č.l. 18, odpor sp. zn. 33Up/1722/2019 č.l. 19, vyjadrenie žalobcu v rámci upomínacieho konania č.l. 22, návrh dohody o ukončení spolupráce č.l. 24, plnomocenstvo právneho žalovaného zo dňa 11.05.2020 č.l. 43, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k č. k. 13Up/1648/2019 č.l. 44, upovedomenie o postúpení veci tunajšiemu súdu zo dňa 15.04.2020 č.l. 49, zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalovaný, ako NFA, uzatvoril dňa 03.02.2013 so žalobcom, ako Spolupracovníkom Zmluvu o spolupráci, v zmysle čl. I. ods. 2. NFA a Spolupracovník vzájomne spolupracujú na základe Zmluvy o spolupráci, ktorou NFA a Spolupracovník vykonávajú činnosti smerujúce k riadnemu a bezproblémovému chodu informačného systému spoločnosti NFA a webovej stránky spoločnosti NFA. V zmysle čl. II Zmluvy touto Zmluvou sa Spolupracovník zaväzuje pre NFA zabezpečovať riadny a bezproblémový chod informačného systému spoločnosti NFA a webovej stránky spoločností NFA. Predmetom tejto Zmluvy je úprava vzájomných práv NFA a Spolupracovníka pri nakladaní s Dôvernými Informáciami a Ich ochrane. V zmysle čl. V. ods. 1. písm. b) Zmluvy Spolupracovník má právo na odmenu vo výške a za podmienok dohodnutých zmluvnými stranami v tejto Zmluve, prípadne jej dodatkoch alebo prílohách. V zmysle čl. VI. ods. 1. písm. b) Zmluvy, NFA má povinnosť zaplatiť spolupracovníkovi odmenu vo výške a spôsobom uvedeným v tejto Zmluve po vzniku nároku spolupracovníka na odmenu. Zmysle ods. 2. písm. c) a d) toho istého článku NFA má právo požadovať od Spolupracovníka vykonanie opatrení smerujúcich k odstráneniu príčin vzniku nedostatkov pri výkone činnosti a k náprave týchto zistených nedostatkov a právo zadržať odmenu Spolupracovníka, na ktorú má Spolupracovník nárok na základe príslušných ustanovení tejto Zmluvy špecifikovaných v článku VIII. tejto Zmluvy a to až do vykonania opatrení podľa tohto článku, bodu 2. písmeno c) tejto Zmluvy, prípadne znížiť túto odmenu Spolupracovníka alebo ju Spolupracovníkovi nevyplatiť, ak Spolupracovník porušil túto Zmluvu a/alebo spôsobil NFA akúkoľvek škodu. V zmysle čl. VII. ods. 1 Zmluvy Spolupracovník má ľa vykonané činnosti nárok na odmenu, ktorá sa určuje fixnou sumou, a to vo výške 100,00 € mesačne, a je splatná vždy 25. dňa nasledujúceho mesiaca. Odmena bude Spolupracovníkovi vyplácaná na účet uvedený v záhlaví tejto Zmluvy na základe vydanej faktúry. V zmysle čl. XI. ods. 1 Zmluvy obsah tejto Zmluvy možno meniť len formou písomných očíslovaných dodatkov podpísaných oboma stranami.
8. Faktúru č. 1811110 zo dňa 20.11.2018 splatnou dňa 03.12.2018 žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 300,00 €, ktorú tvorila odmena za správu informačného systému 8/2018 a 9/2018 vo výške 2 x 150,00 €. Faktúru č. 1906090 zo dňa 28.06.2019 splatnou dňa 25.07.2019 žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 1 200,00 €, ktorú tvorila odmena za správu informačného systému 10/2018 až 5/2019 vo výške 8 x 150,00 €. Faktúru č. 1908101 zo dňa 01.08.2019 splatnou dňa 25.08.2019 žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 300,00 €, ktorú tvorila odmena za správu informačného systému 6/2019 a 7/2019 vo výške 2 x 150,00 €.
9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo dňa 03.02.2013 v zmysle vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka, k platnému uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy, ktorú zmluvné strany nazvali Zmluva o spolupráci. Vzhľadom k tomu, že ide o vzťah medzi podnikateľmi vzniknutý pri ich podnikateľskej činnosti, jedná sa o obchodno-záväzkový vzťah sporových strán. Takáto zmluva nie je upravená ako typ zmluvy v tretej časti Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník ako minimálny obsah takejto zmluvy a predpoklad jej vzniku stanovuje dostatočné určenie predmetu záväzkov zmluvných strán. Pri uzatváraní uvedenej zmluvy sa naplno prejavil princíp zmluvnej voľnosti účastníkov obchodno-právnych vzťahov, kedy sa každý z nich mohol slobodne rozhodnúť, či a s kým takéto zmluvy uzavrie a aký si určí jej obsah. Žalobca na základe tejto zmluvy vykonával pre žalovaného činnosti smerujúce k riadnemu a bezproblémovému chodu
informačného systému spoločnosti NFA a webovej stránky spoločnosti NFA, za čo mu vzniklo právo na odmenu vo výške a za podmienok dohodnutých sporovými stranami v tejto zmluve. Žalobca faktúrami č. 1811110, č. 1906090 a č. 1908101 vyfakturoval žalovanému odmenu v celkovej výške 1 800,00 €, t.j. vo výške 150,00 €/mesiac za obdobie 12 mesiacov (8/2018 - 7/2019). Žalovaný uvedené faktúry v lehote splatnosti nezaplatil. V konaní nie sporné, že Zmluva o spolupráci zanikla výpoveďou žalobcu ku koncu mesiaca 7/2019.
11. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
12. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že žalobca mu nedodal funkčnú novú verziu informačného systému, ktorý pre neho žalobca vytvoril na základe osobitnej zmluvy o dielo, t.j. iného zmluvného vzťahu, ako je Zmluva o spolupráci, zaplatenie nárokov žalobcu z ktorej je predmetom tohto konania. Uvedenú zmluvu ani jej dodatok resp. zmluvu na vytvorenie novej verzie informačného systému žalovaný v konaní nepredložil, kompenzačnú námietku nevzniesol. Svoje tvrdenia o nedodaní služieb, ktoré boli predmetom Zmluvy o spolupráci, v dohodnutom rozsahu a kvalite žalovaný nepreukázal, a súdu nepredložil dôkazy o tom, že by došlo k porušeniu zmluvných povinností žalobcu resp. že by zmluvne dohodnutým spôsobom požadoval vykonanie opatrení smerujúcich k odstráneniu príčin vzniku nedostatkov. Žalovaný v konaní nepreukázal vznik jeho práva zadržať odmenu žalobcu ani vznik oprávnenia odmenu žalobcu znížiť resp. nevyplatiť. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana. Dôkaznú povinnosť a ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto v konaní niečo tvrdí. V rámci dokazovania platí zásada, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, a teda musí preukázať to čo tvrdí a len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre túto sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (II. ÚS 38/2015). Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení o tom, že služby, ktoré boli predmetom Zmluvy o spolupráci, neboli žalobcom dodané v dohodnutom rozsahu a kvalite.
13. Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
14. Dohoda sporových strán zakotvená v čl. XI. ods. 1 Zmluvy o spolupráci, v zmysle ktorej obsah tejto zmluvy možno meniť len formou písomných očíslovaných dodatkov podpísaných oboma stranami, zvyšuje právnu istotu účastníkov zmluvy tým, že si pre daný zmluvný vzťah zabezpečili aplikáciu zásady, že písomne uzavretá zmluva sa môže meniť alebo rušiť len písomne. Ústnu dohodu sporových strán o zvýšení odmeny žalobcu na sumu 150,00 € súd posúdil ako neplatnú, nakoľko nebola uzatvorená v dohodnutej písomnej forme vyžadovanej pre zmenu zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikol len nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutej odmeny vo výške 100,00 € mesačne. Vzhľadom k tomu, že si žalobca svoje zmluvné povinnosti plnil do zániku zmluvy (zabezpečoval chod informačného systému žalovaného a jeho webovej stránky), t.j. do konca mesiaca júl 2019, a v konaní nebolo preukázané, že by si žalovaný svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvne dohodnutú odplatu splnil, resp. že by tento jeho záväzok zanikol iným spôsobom než splnením, súd považoval žalobu v časti o zaplatenie odplaty za obdobie 12 mesiacov (8/2018 - 7/2019) v celkovej výške 1 200,00 € (12 x 100,00 €) za dôvodnú. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
15. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 365, veta prvá, Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
16. Žalovaný sa ako dlžník žalobcu dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania nebola sporovými stranami dohodnutá zmluvne. Žalobca si využitím svojho dispozičného oprávnenia žalobou uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške nižšej, než stanovenej zákonom. Dňa 04.12.2018, 26.07.2019 a 26.08.2019 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %. Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v žalobe uplatnenej výške 8 % ročne zo sumy zo sumy 200,00 € od 04.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 800,00 € od 26.07.2019 do zaplatenia a zo sumy 200,00 € od 26.08.2019 do zaplatenia 560,00 €. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal odo dňa nasledujúceho po dni, splatnosti jednotlivých faktúr.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1 800,00 € s príslušenstvom, priznaná mu bola suma 1 200,00 € s príslušenstvom. V konaní mal žalobca úspech v 66,7 %, jeho neúspech predstavuje 33,3 %. Celkový úspech vo veci ktorý predstavuje 33,4 % (66,7 % - 33,3 %) mal teda žalobca, a v takomto rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.