Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cpr-18-2018.pdf
PDF · 89.75 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu: CCS - Cargo Customs Service s.r.o., so sídlom Gajova 13, Bratislava, IČO: 35 746 793, proti žalovanému: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX , N., o zaplatenie 946 euro s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 946 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 946 euro od 01.09.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 17.10.2018 sa žalobca voči žalovanému domáhal peňažnej náhrady v sume 946 euro s príslušenstvom podľa § 62 ods. 8 Zákonníka a písomnej dohody uvedenej v článku 1., bod 4 pracovnej zmluvy zo dňa 06.11.2017.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že mal so žalovaným uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 06.11.2017 s dňom nástupu do práce 06.11.2017, na dobu neurčitú. Žalovaný pracoval u žalobcu na pracovnej pozícii operátor logistiky, vodič VzV. Žalobca dal žalovanému výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 07.06.2018 v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ktorú žalovaný osobne prevzal dňa 08.06.2018, ktorým dňom nastali účinky doručenia výpovede. Výpovedná doba v závislosti na dĺžke trvania pracovného pomeru bola 1 mesiac a pracovný pomer žalovaného u žalobcu tak skončil dňa 31.07.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný už po troch dňoch od prevzatia výpovede, tzn. od 11.06.2018 ako i počas výpovednej doby nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť žiadnym relevantným spôsobom neospravedlnil, bol písomne žalobcom listom zo dňa 18.06.2018 upozornený na povinnosť vykonávať prácu a na právne následky svojho konania, ktoré bolo porušením pracovnej zmluvy a pracovnoprávnych predpisov. Žalovaný napriek tomu počas celej výpovednej doby nenastúpil do práce, nevykonával prácu a teda nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas výpovednej doby. V zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce v spojení s písomnou dohodou uzavretou v pracovnej zmluve v článku 1., bod 4 má žalobca ako zamestnávateľ voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu vo výške súčinu jeho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby. Preto vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie tejto peňažnej náhrady vo výške 946,75 euro a to listami zo dňa 20.07.2018 a 27.08.2018, pričom peňažná náhrada nebola zo strany žalovaného napriek výzve doposiaľ zaplatená.
3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca nasledovné listiny: výpis z obchodného registra žalobcu, pracovnú zmluvu zo dňa 06.11.2017, výpoveď žalobcu z pracovného pomeru zo dňa 07.06.2018, výzvu na nástup do práce zo dňa 18.06.2018 s doručenkou, výzvu na zaplatenie peňažnej náhrady zo dňa 20.07.2018 s doručenkou, opakovanú výzvu žalobcu na zaplatenie peňažnej náhrady
zo dňa 27.08.2018 s doručenkou a potvrdenie žalobcu o výške priemerného mesačného zárobku žalovaného zo dňa 16.10.2018.
4. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu Sp. zn.16Cpr/18/2018-27 zo dňa 05.11.2018, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto ho súd uznesením Sp. zn.16Cpr/18/2018-38 zo dňa 14.03.2019, právoplatným dňa 29.05.2019, zrušil.
5. Podľa § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
6. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
7. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p. ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
8. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p. ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
9. Súd v rámci postupu po začatí konania zistil, že žalovaný sa nezdržiaval na adrese evidovanej v registri obyvateľov SR, na základe čoho zisťoval jeho skutočný pobyt prostredníctvom príslušného OO PZ SR, telekomunikačných operátorov a Sociálnej poisťovne, avšak bezvýsledne. Preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 C.s.p. a zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu žalobu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach strany v pracovnoprávnom spore, výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p., ktorou žalovaného vyzval, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k žalobe a v tomto vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a výzvou podľa § 322 C.s.p., výzvou, aby v lehote 15 dní oznámil súdu, či súhlasí s rozhodnutím sporu bez nariadenia pojednávania, resp. pokiaľ v stanovenej lehote nevyjadrí nesúhlas, bude mať súd za to, že s takýmto postupom súhlasí v zmysle § 157 ods. 2 C.s.p..
10. Podľa § 322 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.
11. Podľa § 177 ods. 2 písm. b/ C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
12. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
13. Podľa § 215 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
14. V prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania, keď strany súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, skutkové tvrdenia neboli sporné a boli preukázané predloženými listinami. Rozhodnutie súdu vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 C.s.p., prichádza do úvahy vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené stranami sporu, s ktorými sa súd pred rozhodnutím vo veci oboznámil a z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať a ktorých obsah je známy aj stranám sporu, nakoľko im boli doručené v zmysle § 167 C.s.p. spolu so žalobou.
15. Súd preto podľa § 219 ods. 3 C.s.p. dňa 03.07.2020 oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 11.08.2020 o 09:50 hod., v miestnosti č. 15, 2. poschodie, tzn. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
16. Podľa § 1 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
17. Podľa § 62 ods. 1 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Podľa § 62 ods. 4 ZP, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Podľa § 62 ods. 8 ZP, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
18. Podľa písomnej dohody uvedenej v článku 1., bod 4 písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 06.11.2017 sa zmluvné strany (zamestnávateľ a zamestnanec) dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu aj v prípade, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa čo i len časť výpovednej doby.
19. Písomnou výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 07.06.2018 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ktorého sa žalovaný dopustil tým, že opakovane porušil pracovnú disciplínu dňa 17.05.2018 a 18.05.2018, keď na pracovnej zmene sústavne používala slúchadlá pri navážaní na linku, dňa 22.05.2018 opustil bez vedomia priameho nadriadeného svoje pracovisko o 13:00 hod., pričom pracovná zmena žalovaného trvala do 14:00 hod, dňa 28.05.2018 nezapisoval sekvencie, kenumerá a čas odvozu materiálu a opäť používal slúchadlá na navážaní na linku, dňa 05.06.2018 nenastúpil včas na svoju pracovnú zmenu, ktorá podľa rozpisu zmien začínala o 6:00 hod., ale až o 8:30 hod., pričom na porušovanie pracovnej disciplíny bol žalovaný opakovane upozorňovaný. Uvedené konanie zamestnávateľ považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny a z tohto dôvodu žalobca jednostranne so žalovaným ukončil pracovný pomer. Výpoveď žalovaný prevzal osobne dňa 08.06.2018, ktorým dňom nastali účinky doručenia výpovede, na základe čoho pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil, po uplynutím mesačnej výpovednej doby, dňa 31.07.2018. 20. Nakoľko sa žalovaný po troch dňoch od prevzatia výpovede, tzn. od 11.06.2018 a počas výpovednej doby nenastúpil do práce, svoju neprítomnosť žiadnym relevantným spôsobom neospravedlnil, žalobca žalovaného vyzval písomnou výzvou zo dňa 18.06.2018 na nástup do práce a povinnosť vykonávať prácu a upozorňoval ho na právne následky takéhoto konania, ktoré bolo porušením pracovnej zmluvy a pracovnoprávnych predpisov. 21. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, počas celej výpovednej doby nenastúpil do práce, nevykonával prácu a od 11.06.2018 a ani neskôr, do skončenia pracovného pomeru žalovaný do práce nenastúpil, vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 20.07.2018 a opakovane listom zo dňa 27.08.2018 na zaplatenie predmetnej peňažnej náhrady vo výške 946,75 euro do 10 dní odo dňa doručenia výzvy na uvedený účet žalobcu.. 22. Z potvrdenia o výške priemerného mesačného zárobku žalovaného zo dňa 16.10.2018 vyplývalo, že výška priemerného mesačného zárobku žalovaného bola 946,75 euro.
23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 25. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k prvému dňu omeškania (01.09.2018) vo výške 0 %, tzn. potom výška úrokov z omeškania je vychádzajúc z uvedeného 5 % ročne. 26. Na základe uvedeného skutkového stavu a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, súd vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal na úhradu peňažnej náhrady podľa § 62 ods.8 Zákonníka práce, nakoľko žalovaný počas plynutia výpovednej doby nezotrval u zamestnávateľa, pričom o tejto peňažnej náhrade sa strany písomne dohodli v článku 1., bod 4 písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 06.11.2017 a žalovaná výška náhrady predstavuje súčin priemerného mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby (1 mesiac), po ktorú žalovaný nenastúpil do práce k žalobcovi (od 11.06.2020 do 31.07.2018).
27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O trovách konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p., tak, žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v plnom rozsahu (100 %) nárok na náhradu trov konania, pričom o výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p., samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).