Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cb-44-2014.pdf
PDF · 114.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/44/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou , v spore žalobcu: D&L investment s.r.o., IČO: 50 558 501, Strážska cesta 21, Zvolen ( predtým W.. G. Š., L.. XX.XX.XXXX, P. X, E. ) právne zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Hegerom, Na Troskách 3, Banská Bystrica proti žalovanému: IMBIZ s.r.o., IČO: 36 176 516, Mlynská 39, Spišská Nová Ves , právne zastúpený advokátkou JUDr. Miroslavou Slovinskou, Štefánikovo nám. 13, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 32.737,78 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26%. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca ( pôvodne Ing. G. Š. ) si žalobou doručenou súdu dňa 27.07.2011 uplatnil od žalovaného nárok na zaplatenie sumy 51.868,36€ s prísl. titulom vyplatenia ceny diela. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 10Cb/66/2011 s tým, že rozsudkom zo dňa 24.04.2012 právoplatným dňa 19.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 19.130,58€ s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 19.130,58€ od 27.05.2009 do zaplatenia. Zároveň konanie o zaplatenie sumy 32.737,78€ bolo vylúčené na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 10Cb/44/2014.
2. Vo vylúčenom konaní rozhodol tunajší súd prvýkrát rozsudkom zo dňa 18.04.2017 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26%. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu vykonal pre žalovaného ako objednávateľa na základe uzavretej zmluvy o dielo a dodatku k zmluve výrobu, dodávku a montáž opláštenia na oceľovú konštrukciu podľa projektovej dokumentácie, ktorú zhotoviteľ prevzal a nemal k nej žiadne výhrady. Bola dohodnutá cena diela a zádržné v prípade vážnych vád diela a vykonania v rozpore s technickými normami. Dielo bolo protokolárne odovzdané a v protokole boli uvedené vady diela. Vady diela žalovaný preukázal aj vyjadrením spoločnosti DEKPROJEKT, vyjadrením architekta Ing. Hrivíka a znaleckým posudkom č. 05/2010 Technickej univerzity v Košiciach - Stavebná fakulta. Súd tiež uzavrel, že nemal preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že nenesie zodpovednosť za prípadné vady diela, lebo to bol žalovaný, ktorý hrubo porušil zmluvu o dielo. Za preukázané považoval to, že dielo malo vážne vady, akým je zatekanie strechy do interiéru objektu v dôsledku netesnosti spojov, vady boli zaznamenané v zápise o prevzatí diela a reklamované v záručnej lehote, pričom pretekanie strechy je potrebné vždy považovať za vadu vážnu, nakoľko obmedzuje riadne užívanie diela a spôsobuje škody v interiéry. Bolo tiež preukázané, že zhotoviteľ odmietol reklamáciu zhotoveného diela a zaslal na odstránenie vád diela žalovanému cenovú ponuku. Súd tiež uzavrel, že námietky proti pohľadávke žalovaný uplatnil ešte pred postúpením pohľadávky, boli uplatnené riadne a včas, a teda mu zostali zachované i po postúpení
pohľadávky a mohol ich použiť na započítanie voči pohľadávke žalobcu. Toto právo mal aj v prípade, že pohľadávky by neboli ešte splatné.
3. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.03.2019 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom uznesení okrem iného uviedol, že pre ďalšie konanie predbežne uvádza, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že pohľadávka, ktorú uplatnil žalovaný v rámci kompenzačnej námietky, nie je premlčaná, pretože vychádza z rovnakej zmluvy ako nárok žalobcu uplatnený žalobou (§ 388 Obchodného zákonníka), t. j. zo zmluvy o dielo uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Predloženými faktúrami žalovaný len preukazuje dôvodnosť a výšku nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie vád diela a ktoré tvoria základ jeho kompenzačnej námietky. Posúdenie dôvodnosti a výšky kompenzačnej námietky bude predmetom ďalšieho konania súdu prvej inštancie.
4. Odvolací súd tiež uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný vady diela notifikoval ( reklamoval ) u zhotoviteľa riadne a včas a opakovane žiadal ich odstránenie. Pokiaľ žalobca namietal, že vady nevznikli jeho činnosťou, v konaní toto svoje tvrdenie nepreukázal a nepredložil a ani nenavrhol vykonať dokazovanie na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd zastáva názor, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dielo malo vážne vady akým je zatekanie strechy do interiéru objektu v dôsledku netesnosti spojov a zatekanie do objektu je vždy vážnou vadou, pretože obmedzuje riadne užívanie diela a spôsobuje škody v interiéri tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie. Rozporne však podľa názoru odvolacieho súdu vyznieva tvrdenie žalobcu, že nejde o vážne vady diela ak argumentuje tým, že "len v prípade nepriaznivého počasia je dielo nespôsobilé na riadne užívanie". V súvislosti s týmto tvrdením žalobcu odvolací súd udáva, že nie je mu zrejmé, kedy inokedy by sa tak vážna vada diela (zatekanie strechy) mala prejaviť, ak nie v prípade nepriaznivého počasia.
5. V ďalšom konaní uložil odvolací súd tunajšiemu súdu vysporiadať sa s námietkami súvisiacimi so včasnosťou započítacej námietky žalovaného podľa § 529 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 363 Obchodného zákonníka s tým, že ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že boli splnené podmienky pre započítanie nároku žalovaného s nárokom žalobcu, potom bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť a výšku nároku žalovaného uplatneného kompenzačnou námietku.
6. Po vrátení veci tunajšiemu súdu na ďalšie konanie došlo k zmene zákonného sudcu v prejednávanej veci z dôvodu odchodu pôvodnej sudkyne do dôchodku.
7. Strany boli vyzvané, či po zrušení veci s poukazom na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu majú nejaké návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie o predloženie všetkých faktúr týkajúcich sa opravy strechy a podložiť ich najmä objednávkami, súpismi vykonaných prác, zmluvou o dielo, stavebným denníkom, potvrdeniami o úhrade faktúr tak, aby bolo zrejmé, čo sa malo realizovať ( či oprava strechy alebo iné práce ) a presne za aké náklady sa jednotlivé práce mali realizovať a akým technickým spôsobom mala byť žalovaným tvrdená vada odstránená. Ďalej žiadal žalobca predložiť kolaudačné rozhodnutie a vypočutie znalca k už predloženému znaleckému posudku ako aj vypočutie svedkov. Znalec Ing. Tomáš Varga PhD. mal byť vypočutý k posúdeniu príčiny údajných vád a svedkovia Ing. P. Š., W.. G. Š. S. C.. Š. D. mali byť vypočutí k preukázaniu zásahov tretích osôb do diela a realizácii diela nad rámec dokumentácie na žiadosť žalovaného.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu a k úlohe tunajšieho súdu zaoberať sa námietkami súvisiacimi so včasnosťou započítacej námietky a uviedol, že má za to, že kompenzačná námietka bola uplatnená včas. V tejto súvislosti žalovaný v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že kompenzačnú námietku uplatnil skôr ako došlo k prvému postúpeniu pohľadávky, teda kompenzačný prejav uplatnil už vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi ( veriteľovi ). Kompenzačnú námietku žalovaný uplatnil v súdnom konaní, a to ako procesnú obranu proti žalobe vo výške, ktorá neprevyšovala žalovanú pohľadávku. Poukázal, že dlžníkovi aj po zmene veriteľa zostávajú zachované všetky námietky, ktoré by mohol v súvislosti s uplatňovaním, resp. vymáhaním pohľadávky uplatniť v dobe jej postúpenia. Nakoľko žalovaný kompenzačnú námietku uplatnil v rámci súdneho konania, má za to, že právnym nástupcom žalobcu musel resp. objektívne mal byť známy uskutočnený
kompenzačný prejav najneskôr pri vstupe do konania. V tejto súvislosti žalovaný dodáva, že považuje za nesporné, že jeho pohľadávka je spôsobilá na započítanie.
9. K pojmu "bez zbytočného odkladu" použitého v ustanovení § 529 OZ žalovaný uviedol, že ide o pojem vágny a je potrebné ho vykladať s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. V každom konkrétnom prípade je potrebné skúmať, či dlžník bezodkladne využil všetky možnosti pre splnenie tejto povinnosti, príp. aké skutočnosti mu v tom zabránili ( Nález ÚS ČR z 15. 8.2005, sp. zn. IV. ÚS 314/05 ). Žalovaný má za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky na riadne uplatnenie kompenzačnej námietky, nakoľko šlo o pohľadávku spôsobilú na započítanie, dlžník mal túto pohľadávku v dobe, keď sa postúpenie voči nemu stalo účinným a novému veriteľovi preukázateľne muselo resp. malo byť uplatnenie kompenzačnej námietky známe najneskôr dňom vstupu do súdneho konania, v ktorom bola kompenzačná námietka uplatnená ako prostriedok procesnej obrany.
10. Vo vzťahu k špecifickej úprave § 363 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že podľa tohto ustanovenia v prípade, keď došlo k postupnému prevodu pohľadávky na niekoľko osôb, môže dlžník za takej situácie použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v dobe prevodu voči prvému veriteľovi a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi. V súvislosti s uvedeným žalovaný uvádza, že konanie pôvodného žalobcu spočívajúce vo viacnásobnom postúpení pohľadávky sa mu javí ako účelové, vykazujúce znaky zneužitia práva, pričom podľa jeho názoru takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu súdu. Žalovaný má však za to, že aj s prihliadnutím na § 363 Obchodného zákonníka je vznesenie kompenzačnej námietky uskutočnené riadne a včas.
11. K dôvodnosti a výške nároku uplatneného kompenzačnou námietkou žalovaný uviedol, že faktúry a výpisy z účtu o úhrade faktúr, ktorými boli fakturované práce týkajúce sa opravy strechy, dostatočne preukazujú dôvodnosť a výšku nároku žalovaného uplatneného kompenzačnou námietkou.
12. K žiadosti žalobcu o predloženie listinných dôkazov vzťahujúcich sa k oprave strechy žalovaný opätovne predložil listinné dôkazy, ktoré už boli predložené v priebehu konania s poukazom, že žiadnou písomnou zmluvou o dielo na odstránenie vád strechy nedisponuje, pretože táto dohoda vrátane objednávky bola uzatvorená ústne. Zároveň uviedol, že nedisponuje ani stavebným denníkom, nakoľko podľa zákona pri odstraňovaní vád nie je potrebné viesť stavebný denník a tiež nie je potrebné mať stavebné povolenie. Na doplnenie predložil Rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby zo dňa 13.08.2009 a poukázal, že skutočnosť, že bolo vydané povolenie užívania predmetnej stavby neznamená, že dielo - strecha, nevykazovala vady. Je celkom zrejmé, že vady existovali , čo vyplýva z preberacieho protokolu v zmluve o dielo medzi žalobcom a žalovaným, kde boli tieto vady vytýkané.
13. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich postojoch. Žalobca trval na tom, že kompenzačná námietka zo strany žalovaného bola podaná oneskorene s poukazom, že žalovaný do roku 2014 chcel odstrániť vady, od roku 2014 chcel zľavu z kúpnej ceny a od roku 2016 prišiel opätovne s kompenzačnou námietkou na náhradu nákladov. To, že žalovaný pristúpil sám k odstráneniu vád ďalšou treťou osobou a žiada náhradu týchto nákladov, sa dozvedel až v priebehu konania v roku 2016, nakoľko dovtedy stále trval na tom, že žalobca resp. jeho právny predchodca mal tieto vady odstrániť. Žalobca má za to, že zákon vyžaduje pre včasnosť uplatnenia námietky jej bezodkladné uplatnenie t.j. do 8 dní, čo sa zo strany žalovaného nestalo, preto trvá na tom, že táto kompenzačná námietka nebola uplatnená včas.
14. Pokiaľ ide o faktúry predložené žalovaným, trval na tom, že zo samotných faktúr bez akýchkoľvek ďalších dokladov nie je možné definovať, čoho sa týkajú a či súvisia s namietanými vadami. Tiež poukázal na to, že na niektorých faktúrach nesedí počet hodín s počtom dní a tiež sú uvádzané položky, ktoré nesúvisia s predmetom diela.
15. Žalovaný trval na tom, že boli splnené všetky podmienky na vznesenie uplatnenia kompenzačnej námietky. Poukázal na závery odvolacieho súdu, ktorý ustálil právny názor, že jeho pohľadávka je nepremlčaná a taktiež nie je sporné to, že zo strany žalovaného došlo riadne a včas k výzve na odstránenie vád. Mal za to, že žalobca nepreukázal to, že tieto vady odstránil, pričom uvedené vady sa doposiaľ prejavujú pri daždivom počasí. Keďže ide o veľkú plochu strechy prejavujú sa na rôznych miestach a to, že sa stále prejavujú problémy so strechou, poukazuje na to, že dielo bolo urobené vadne. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vykonal dielo s vadami,
pričom poukázal, že strecha je taký predmet diela, ktoré si k riadnemu uskutočneniu vyžaduje splnenie technických noriem, preto zhotoviteľ je zodpovedný za to, aby dielo vykonal odborne a pokiaľ boli v projekte nejaké nedostatky, bolo povinnosťou zhotoviteľa upozorniť na ne, pričom takéto upozornenie neexistuje. Aj v znaleckom posudku poukázal znalec na chybný postup zhotoviteľa. Tvrdenie žalobcu o tom, že ním predložené faktúry nepreukazujú opravu strechy považoval za účelové, pretože 13 resp. 14 zo 16 predložených faktúr sa výslovne týkajú opravy strechy. Zároveň poukázal na to, že už v roku 2009 komunikoval s konateľom žalobcu, ktorým bol Ing. Š. a hneď ako sa dozvedel o postúpení pohľadávky naďalej s týmto Ing. Š. konal, pričom na výzvu žalovaného na odstránenie vád reagovala spoločnosť SKK Group listom zo dňa 10.09.2010, hoci vtedy už mali byť pohľadávky postúpené. Riadne a bez zbytočného odkladu zhotoviteľa upozornil na vady, dal mu aj čas na odstránenie týchto vád, pričom počas plynutia tejto lehoty došlo k postúpeniu pohľadávky. V čase medzi postúpením pohľadávky a jej oznámení o postúpení ako aj možnosťou započítania dával žalovaný prednosť odstráneniu vád, pričom o tejto možnosti neustále so žalobcom komunikoval a keďže ide o totožnú osobou medzi konateľom a pôvodnom spoločnosťou a následným majiteľom postúpenej pohľadávky Ing. Š., musel žalobca o tejto možnosti a komunikácii vedieť. Až keď žalobca nechcel vadu odstrániť, zmenil žalobný nárok tak, že si voči nemu uplatnil pohľadávku na započítanie.
16. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
17. Podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky ( § 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.
18. Podľa § 363 Obchodného zákonníka, ak pohľadávka bola postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi.
19. K posúdeniu včasnosti započítacej námietky vychádzal súd z obsahu listinných dôkazov predložených pred prvým rozhodnutím vo veci.
20. Žalovaný listom zo dňa 06.09.2010 ( č.l. 71 spisu ) označeným ako " Výzva na odstránenie vád diela " vyzýval zhotoviteľa na odstránenie vád diela uvedených v Protokole o odovzdaní a prevzatí zo dňa 31.08.2009, a to konkrétne pretekanie strechy na viacerých miestach, pričom v prípade nepriaznivého počasia dochádza k zatekaniu do stavby a následne k obmedzovaniu riadneho užívania celej stavby, čím vzniká objednávateľovi ďalšia škoda. Žalovaný v liste poukázal na ustanovenia čl. VI bod 2 a čl. VII bod 1 zmluvy o dielo ako aj na znalecký posudok č. 05/2010 zo dňa 20.08.2010 a vyzval zhotoviteľa, aby v lehote 3 dní kontaktoval objednávateľa za účelom dohodnutia časového horizontu započatia odstránenia vytknutých vád, v opačnom prípade si zabezpečí opravu vád diela na náklady zhotoviteľa s tým, že zadržaná časť platby bude započítaná. Taktiež si bude uplatňovať aj zmluvnú pokutu. Z uvedeného listu mal súd nepochybne preukázané, že už tu si žalovaný uplatňuje započítanie svojej pohľadávky na odstránenie vád diela pre prípad, že zhotoviteľ nepristúpi k odstráneniu vád. List bol adresovaný zhotoviteľovi, spoločnosti SKK GROUP IZOPAN s.r.o., ktorej bol v tom čase jediným konateľom W.. G. Š., čo je nepochybne zrejmé z výpisu z obchodného registra danej spoločnosti. Ing. G. Š. ako konateľ spoločnosti SKK GROUP IZOPAN s.r.o. odpovedal na tento list žalovaného listom zo dňa 10.09.2010 ( č.l. 69 spisu ) s tým, že za vady nenesie zodpovednosť. K postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti SKK GROUP IZOPAN s.r.o. na nového veriteľa Ing. G. Š. došlo zmluvou zo dňa 31.08.2010. Zmluvou zo dňa 30.09.2016 postúpil Ing. G. Š. pohľadávku na K. B.. Následne Dominika Lišková postúpila pohľadávku na súčasného žalobcu na základe zmluvy o postúpení zo dňa 21.11.2016.
21. Z uvedeného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaný uplatnil voči zhotoviteľovi ako prvému veriteľovi svoju pohľadávku na započítanie listom 06.09.2010. Za zhotoviteľa ako prvého veriteľa konal Ing. G. Š., T. bol po postúpení pohľadávky osobou totožnou s osobou nového veriteľa, preto je z uvedeného zrejmé, že veriteľ bol od začiatku oboznámený s tým, že pokiaľ nepristúpi k odstráneniu vád , tak žalovaný si zabezpečí opravu na náklady žalobcu a túto pohľadávku si započíta. Zhotoviteľ reklamáciu odmietol a voči žalovanému si uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela žalobou podanou na
súd dňa 27.07.2011. V súdnom konaní si žalovaný v rámci procesnej obrany uplatnil kompenzačnú námietku voči žalobcovi. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pohľadávku na započítanie si žalovaný uplatnil včas a bez zbytočného odkladu a uplatnil si pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi. Keďže zhotoviteľ ako prvý veriteľ odmietal vady diela opraviť bezplatne, žalovaný v zmysle zmluvy o dielo zadržal časť ceny diela do odstránenia vád a náklady na opravy započítal so zadržanou cenou.
22. Keďže súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre započítanie nároku žalovaného s nárokom žalobcu, posudzoval súd následne dôvodnosť a výšku nároku žalovaného uplatneného kompenzačnou námietkou.
23. K dôvodnosti a výške nároku žalovaného vykonal súd dokazovanie obsahom listín predložených žalovaným. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania predložené žalobcom, a to výsluch svedkov W.. P. Š., W.. G. Š. S. C.. Š. D. ako aj výsluch znalca Ing. Tomáša Vargu, tieto dôkazy súd nevykonal, nakoľko mali byť vypočutí k skutočnostiam, ktoré už boli skutkovo a právne ustálené v doterajšom konaní a netýkali sa dokazovania skutočností, ktoré uložil skúmať odvolací súd po vrátení veci tunajšiemu súdu.
24. Z faktúr predložených žalovaným súd zistil, že boli vystavené dodávateľom E. Č.R. a ku každej faktúre je priložený aj doklad o jej úhrade. Jednalo sa o faktúru č. 2011/03 na sumu 1.169,80€ splatnú 11.03.2011 za vykonané práce oprava po zatečení. Faktúru č. 2011/04 na sumu 3.168,55€ splatnú 25.03.2011 za opravu strechy, spojov, izolácia, materiál. Faktúru č. 2011/05 na sumu 1.246,30€ splatnú 13.04.2011 za práce oprava po zatečení. Faktúru č. 2011/06 na sumu 1.900,-€ splatnú 29.04.2011 za opravu zatečenej plávajúcej podlahy. Faktúru č. 2011/07 na sumu 3.710,-€ splatnú 05.05.2011 za opravu strechy. Faktúru č. 2011/08 na sumu 1.049,60€ splatnú 21.05.2011 za opravu strechy. Faktúru č. 2011/09 na sumu 1.890,-€ splatnú 25.06.2011 za opravu strechy. Faktúru č. 2011/10 na sumu 1.375,50€ splatnú 07.07.2011 za opravu strechy. Faktúru č. 2011/13 na sumu 2.075,16€ splatnú 03.08.2011 za opravu strechy. Faktúru č. 2011/15 na sumu 1.470,10€ splatnú 01.11.2011 za opravu strechy. Faktúru č. 2011/16 na sumu 3.191,50€ splatnú 01.12.2011 za práce oprava po zatečení. Faktúru č. 2012/02 na sumu 2.605,50€ splatnú 23.03.2012 za opravu strechy. Faktúru č. 2012/03 na sumu 1.442,30€ splatnú 23.03.2012 za práce oprava po zatečení. Faktúru č. 2012/05 na sumu 4.878,-€ splatnú 10.04.2012 za opravu strechy. Faktúru č. 2012/11 na sumu 3.759,-€ splatnú 01.05.2012 za opravu strechy. Faktúru č. 2012/14 na sumu 1.862,-€ splatnú 22.05.2012 za opravu strechy. Spolu tak žalovaný uhradil za vystavené faktúry sumu 36.793,31€.
25. Mesto Spišská Nová Ves ako stavebný úrad svojim rozhodnutím zo dňa 13.08.2009 vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby s názvom " MADARAS Spišská Nová Ves" a zároveň povolil užívanie tejto stavby.
26. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
27. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
28. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
29. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
30. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí; b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1; c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
31. Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
32. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád; b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné; c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
33. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
34. Podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.
35. V doterajšom konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ odovzdal dielo s vážnou vadou, ktorou bolo zatekanie strechy do interiéru objektu v dôsledku netesnosti spojov. Tiež bolo preukázané, že žalovaný vady diela riadne a včas notifikoval ( reklamoval ), opakovane žiadal o ich odstránenie avšak žalobca odmietal vady odstrániť.
36. V prípade, že zhotoviteľ diela vady napriek žiadosti neodstráni, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť alebo žiadať primeranú zľavu z ceny s tým, že do doby odstránenia vád nie je objednávateľ povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.05.2020 sp. zn. 3Obdo/3/2020 ak zhotoviteľ neodstráni riadne a včas uplatnené vady diela ani v dodatočnej primeranej lehote, prípadne oznámi, že vady diela v určenej lehote neodstráni, má objednávateľ právo na zľavu z ceny diela, aj keď si následne nechal vady odstrániť treťou osobou. To to právo má objednávateľ aj v situácii, ak možnosť odstránenia vád neodstránených zhotoviteľom v dodatočnej primeranej lehote prostredníctvom tretej osoby určenej objednávateľom nebola dohodnutá v zmluve o dielo, a aj v situácii, keď objednávateľ zhotoviteľa neupovedomil pred odstránením vád, že si tieto nechá odstrániť prostredníctvom tretej osoby. Objednávateľ má v prípade, ak zhotoviteľ nevyhovie dôvodne a včas uplatnenej jeho žiadosti na bezplatné odstránenie vád diela opravou , právo na zľavu z ceny diela v rozsahu rozdielu medzi zmluvne dohodnutou cenou diela a cenou, ktorú malo dielo dodané zhotoviteľom s vadami v čase, kedy malo byť dielo dodané. Ak náklady objednávateľa účelne a predvídateľne vynaložené na odstránenie vád treťou osobou určenou objednávateľom prevyšujú zľavu z ceny diela, sú tieto náklady v rozsahu prevyšujúcom zľavu z ceny diela ujmou objednávateľa, ktorú je možné reparovať prostredníctvom náhrady škody.
37. Keďže v konaní bolo preukázané, že zhotoviteľ odovzdal dielo s vážnou vadou spočívajúcou v zatekaní strechy a zhotoviteľ napriek žiadosti objednávateľa túto vadu neodstránil, je zrejmé, že zatekanie strechy musel žalobca opraviť, na čo vynaložil náklady v celkovej výške 36.793,31€. Z faktúr predložených žalobcom mal súd preukázané, že sa týkali opravy vád diela - strechy a výpismi z účtu mal súd preukázané, že žalovaný reálne zaplatil fakturované sumy. V zmluve o dielo si strany dohodli možnosť zadržať a nezaplatiť cenu za dielo až do dňa odstránenia vád. Žalovaný si kompenzačnou námietkou uplatnil sumu za náklady súvisiace s opravou strechy a zatekaním, pričom aj keď z predložených faktúr vyplýva, že náklady prevyšovali žalovanú pohľadávku, žalovaný si kompenzačnú námietku uplatnil len do výšky žalovanej pohľadávky. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalovaný preukázal dôvodnosť aj výšku svojho nároku uplatneného kompenzačnou námietkou , preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.
40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval súd v zmysle zásady úspechu. Keďže toto konanie bolo vylúčené na samostatné konanie, z hľadiska nároku na náhradu trov konania posudzoval súd celý predmet konania, teda zaplatenie sumy 51.868,36€. Vzhľadom k tomu, že rozsudkom zo dňa 24.04.2012 sp. zn. 10Cb/66/2011 súd vyhovel žalobe v časti zaplatenia sumy 19.130,58€, táto suma predstavuje 37% úspechu žalobcu. Zamietnutie žaloby čo do zaplatenia sumy 32.737,78€ predstavuje 63% úspechu žalovaného. Žalovaný tak mal v konaní úspech vo väčšom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého procesného úspechu 26% ( 63% - 37% = 26% ). O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.