Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obžalovaného Q. Q., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní dňa 11.08.2020

rozhodol:

rozhodol:

Obžalovaný:

Q. Q., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom K. Y. XX

sa uznáva za vinného, že

v období od mesiaca január 2019 až doposiaľ v obci B. ani na iných miestach na území W. republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svoju dcéru Y. F., nar. 18.11.2014, bytom u matky J. F. v B. č. XXX, i keď mu vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška výživného bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 14.11.2018, sp. zn. XXP/XX/XXXX-XX, právoplatným dňa 06.12.2018 a to tak, že je povinný prispievať na výživu maloletej dcéry Rebeky sumou 150,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. F., a hoci si bol obvinený Q. Q. vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči dcére Y., nevyvinul dostatočné úsilie, aby si zabezpečil pravidelný a dostatočný príjem, z ktorého by mohol výživné uhrádzať, pričom na výživu dcéry Y. F. prispel len v mesiaci máj 2019 sumou 450,- € a v mesiaci jún 2020 sumou 1800 Eur, čím mu za obdobie od mesiaca január 2019 do dnešného dňa (vrátane) vznikol dlh na výživnom vo výške 600 Euro. teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje mu skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné vo výške 600 Euro.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania za splnenia zákonných podmienok podľa , ďalej vypočul svedkyňu J. F. a postupom podľa sa oboznámil s rodným listom Y. F., s rozsudkom R. súdu Trnava sp. zn. , s potvrdeniami o návšteve školy, so správami ÚPSVaR a so správami na obžalovaného. Hlavné pojednávanie súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia všetkých zákonných podmienok podľa a

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku, tento napĺňa všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zák. a dopustil sa ho obžalovaný Mitro ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt.

Rodným listom Y. F. bolo preukázané, že jej biologickým otcom je obžalovaný Q.. Ten ako otec bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 14.11.2018, sp. zn. zaviazaný platiť na svoju dcéru Y. výživné vo výške 150 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. F.. Rozsudkom nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2018. W. F. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaný od januára 2019 až do júna 2020 výživné na dcéru s výnimkou úhrady 450 Eur v jednej platbe v máji 2019 vôbec neplatil. Dňa 03.06.2020 jej potom jednorazovo zaplatil 1800 Eur. O dcéru sa inak nezaujíma a od kedy sa rozišli bol s dcérou v osobnom kontakte iba dňa 03.06.2020 a 04.06.2020. Obžalovaný vo svojej výpovedi nepopieral, že výživné v rozsahu, aký mu bol určený súdom, od januára 2019 neplní. Bránil sa tvrdením, že výživné neplatí pre vlastnú nepriaznivú finančnú situáciu. Nie je zamestnaný a pracuje ako SZČO ako zvárač. Od mesiaca 2019 v tomto odbore nevie zohnať prácu a jeho mesačný príjem predstavuje iba 400 - 500 Eur, pričom po zaplatení svojich výdavkov mu jednoducho neostanú peniaze na zaplatenie výživného. Z lustrácii na obžalovaného a jeho pracovných posudkov je skutočne zrejmé, že obžalovaný je SŽCO, pričom za obdobie od mesiaca október 2019 do júla 2020 mal príjem cca 500 Eur mesačne. Čo sa týka jeho doterajšieho života, doposiaľ bol 2-krát súdne trestaný, v oboch prípadoch pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy. V súvislosti s tými odsúdeniami sa na neho aktuálne hľadí, ako keby odsúdený nebol.

Argumentáciu obžalovaného, že výživné platil podľa svojich schopností a možností neobstojí. Súd považuje za vhodné obžalovanému zdôrazniť, že nie je jeho oprávnením si svojou vlastnou úvahou upravovať výšku vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola určená právoplatným súdnym rozhodnutím bez toho, že by existovali objektívne skutočnosti nezávislé na jeho vôli, ktoré mu výživné v stanovenej výške neumožňujú plniť. V žiadnom prípade však trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného nezbavuje jeho nepriaznivá finančná situácia bez toho, aby existovala objektívna skutočnosť, ktorá by obžalovanému objektívne bránila nájsť si prácu (a udržať si ju) a teda si potrebný príjem zabezpečiť. Z dokazovania vykonaného správami na obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný v žalovanom období pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z uvedeného v kontexte obrany obžalovaného je zrejmé, že pokiaľ sa ako SZČO dostal do finančných problémov, skutočne nevyvinul žiadne úsilie sa zamestnať na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu a zabezpečiť si tak riadny a stály zdroj príjmu, ktorý by mu výživné umožnil platiť. O laxnom prístupe obžalovaného svedčí už napríklad len fakt, že napriek problému si nájsť zamestnanie nepožiadal o pomoc pri sprostredkovaní zamestnania Úrad práce a rovnako nežiadal o zníženie určeného výživného. Je treba naviac dodať, že ak sa obžalovaný bránil v prípravnom konaní tvrdením, že jednoducho nebol schopný si adekvátnu prácu nájsť, tak potom v tomto smere pred súdom neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o existencii objektívnych skutočností brániacich mu potrebný príjem si zabezpečiť, keď sa hlavného pojednávania nezúčastnil, hoci mu v tom nebránili žiadne podstatné a akceptovateľné prekážky.

Výsledky procesu dokazovania preto dávajú súdu bezpečný záver na skonštatovanie, že obžalovaný ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt s individuálne určenou povinnosťou tým, že najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. tak

po stránke objektívnej ako i subjektívnej. Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako nepriamy úmysel, pretože obžalovaný vedel, že svojim konaním, resp. opomenutím konania, na ktoré bol povinný, môže spôsobiť porušenie objektu chráneného a pre tento prípad s tým bol aj uzrozumený.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to predpokladá ustanovenie Tr. zák., prihliadol súd na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného nesúceho znaky ľahostajnosti voči vlastnému dieťaťu, následok konania obžalovaného v podobe porušenia druhového objektu chráneného , zavinenie vo forme nepriameho úmyslu ( Tr. zák.), pohnútku, absenciu poľahčujúcich okolností podľa Tr. zák. a tiež absenciu priťažujúcich okolností podľa Tr. zák., pričom prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy s tým, že v tomto smere majú nepochybný význam najmä údaje vyplývajúce z odpisu jeho registra trestov rozvedené už vyššie- Vychádzajúc z trestnej sadzby ustanovenej v Tr. zák. súd nadobudol presvedčenie, že na obžalovaného, ktorý si zjavne vôbec neuvedomuje spoločenskú závažnosť svojho ľahostajného prístupu k rodičovským povinnostiam, je potrebné na dosiahnutie účelu trestu - najmä nápravy obžalovaného, pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov, za súčasného uloženia povinnosti dlžné výživné vo výške 600 Eur v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatiť.

Súd dodáva, že vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti v tejto veci nebránil tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže s poukazom na spôsob spáchania činu a jeho následok je stupeň závažnosti činu vyšší ako nepatrný.

Skutkovú vetu tohto rozsudku súd čo do výšky zameškaného výživného upravil v zmysle § 122 ods. 13 Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.