Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/57/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému: EEI s.r.o., so sídlom Gorkého 4, 811 01 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 871 113, zast. TaylorWessing e/n/ w/c advokáti s.r.o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti a na zaplatenie finančnej náhrady za bezdôvodné obohatenie, o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.10.2019 č.k. -351 v znení opravného uznesenia zo dňa 11.3.2020 č.k. -482 takto

rozhodol:

Z r u š u j e medzitýmny rozsudok v znení opravného uznesenia a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 16.10.2019 v znení opravného uznesenia zo dňa 11.3.2020 súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol.

2. Rozhodol, že nájomný vzťah, ktorý mal vzniknúť z nájomnej zmluvy č. 2012001646 uzatvorenej dňa 30.7.2012 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom nie je. Nájomný vzťah, ktorý mal vzniknúť z dodatku č.2 k nájomnej zmluve č. 2012001646, ktorý bol uzatvorený dňa 24.6.2016 nie je.

3. Opravným uznesením za návrh žalobcu opravil bod 59 a 63 odôvodnenia rozsudku.

4. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom zo dňa 2.11.2018 domáhal, aby súd vydal tento rozsudok: 1. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu - pozemky a parkovacie plochy, ktoré boli odovzdané žalovanému na základe nájomnej zmluvy č. 2012001646 zo dňa 30. 6. 2018 v znení neskorších dodatkov, t. j. všetky úseky miestnych komunikácií, ktoré v zmysle všeobecne záväzného nariadenia mesta I. č. 157 v znení neskorších predpisov tvoria zónu plateného parkovania, najmä žalovaný je povinný odstrániť všetky parkovacie automaty. 2. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.786.843,75 €, čo predstavuje rozdiel medzi povinnosťou žalovaného uhradiť žalobcovi sumu vo výške 7.325.244,35 € a povinnosťou žalobcu uhradiť žalovanému sumu 3.538.400,60 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. EVENTUÁLNE: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.325.244,35 € oproti povinnosti žalobcu uhradiť žalovanému sumu 3.538.400,60 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 3. Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania v plnom rozsahu. 5. Žalobca navrhol súdu, aby so zreteľom na zásadu hospodárnosti v konaní rozhodol o základe veci (t. j. že nárok žalobcu je daný). Zároveň s ohľadom na cit. ust. žalobca navrhuje súdu, aby primárne medzitýmnym rozsudkom rozhodol.

6. Žalovaný podaním zo dňa 12.12.2018 podal námietku miestnej nepríslušnosti súdu a žiadal, aby vec prejednával podľa všeobecný súd žalovaného, Okresný súd Bratislava I.

7. Zároveň žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.1.2019 podal vyjadrenie k žalobe s návrhom na prerušenie konania. K návrhu žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku uviedol, že navrhol, aby súd návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku zamietol z nasledovných dôvodov: „Svojou povahou je návrh na vydanie tohto medzitýmneho rozsudku v už prebiehajúcom konaní určovacou žalobou so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami [§137 písm. c)], vrátane povinnosti preukázania naliehavého právneho záujmu na tomto určení.“ Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal právny záujem na určení, ktoré požaduje. Z dôvodu absencie preukázania naliehavého právneho záujmu by mal súd návrh žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku zamietnuť. Žalovaný už podal návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku dňa 15. októbra 2018 a to v konaní sp. zn. , vedenom na OS BA I, žalobca: BLOQ s.r.o., so sídlom: Kováčska 53, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 46 147 705, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: 27594/V (ďalej ako „BLOQ“), v ktorom BLOQ požaduje od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške EUR 2.857,50 s prísl. (t.j. vydanie bezdôvodného obohatenia - vrátenie vybratého parkovného požadujú od žalovaného aj vodiči, ktorí na parkoviskách parkovali a aj žalobca, t.j. rôzne subjekty si u žalovaného uplatňujú ten istý nárok). Keďže sa pri návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku jedná o určovaciu žalobu, už podaný návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku zo dňa 15. októbra 2018 predstavuje prekážku litispendencie pre návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku v zmysle čl. IX Žaloby.

8. K samotnej veci uviedol, že nájomná zmluva je v zmysle jej čl. IV uzavretá na dobu určitú, a to na 10 rokov, t. j. do konca júla roku 2022.

9. Žalobca navrhol súdu, aby so zreteľom na zásadu hospodárnosti v konaní rozhodol o základe veci (t. j. že nárok žalobcu je daný). Zároveň s ohľadom na cit. ust. žalobca navrhuje súdu, aby primárne rozhodol medzitýmnym rozsudkom.

10. Žalovaný podaním zo dňa 12.12.2018 podal námietku miestnej nepríslušnosti súdu a žiadal, aby vec prejednával podľa všeobecný súd žalovaného, Okresný súd Bratislava I.

11. Súd vykonal dokazovanie, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným, zistil tento skutkový stav :

12. Žalobca v konaní sa nevyjadril k vyjadreniu žalovaného (tzv. repliku ) v rámci predĺženej lehoty do 14.3.2019, ktorú mu súd uznesením zo dňa 28.02.2019, sp. zn.: -244, povolil a súd prejednával vec na pojednávaní konanom dňa 10.07.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na pojednávaní sa nevedel vyjadriť k jednotlivým bodom žalovaného vyjadrenia, súd odročil pojednávanie na deň 16.10.2019 s tým, že žalobca zašle súdu kompletné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného.

13. Žalobca podal dňa 15.8.2019 stanovisko k vyjadreniu žalovaného, o ktorom mal vedomosť žalovaný dňa 25.9.2019, keď nahliadol do súdneho spisu a zároveň aj súd toto stanovisko doručoval jeho právnemu zástupcovi dňa 11.10.2019. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2019 žalovaný podal so súdneho spisu vyjadrenie k stanovisku žalobcu, ktoré súd krátkou cestou doručil aj žalobcovi.

14. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2019 súd v rámci predbežného posúdenia veci sa vyjadril tak, že v tomto štádiu konania sú sporné tri okruhy otázok, ktoré bude potrebné vyriešiť, a to posúdenie námietky miestnej príslušnosti podané žalovaným, návrh žalovaného na prerušenie konania, a rozhodnúť o návrhu žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku.

15. Žalobca ako prenajímateľ dňa 30.07.2012 uzatvoril so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu č. 2012001646 (ďalej len „nájomná zmluva“); zmluva nadobudla účinnosť dňa 1. 8. 2012. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo na základe výsledkov obchodnej verejnej súťaže s názvom „Prenájom verejných platených parkovísk na území mesta I. za účelom výkonu verejných parkovacích služieb“. Uzatvorenie nájomnej zmluvy bolo schválené uznesením Mestského zastupiteľstva v I. (ďalej len „MZ“) č. 321 zo dňa 18. 6. 2012.

16. Zmluvné strany (žalobca a žalovaný) dňa 20. 8. 2014 uzatvorili dodatok č. 1 k nájomnej zmluve (ďalej len „dodatok č. 1“). Dodatkom č. 1 došlo k zmene prílohy č. 1 nájomnej zmluvy v časti bodov 1 a 2 (Parkovacie plochy a Rampové parkoviská) tak, že pôvodný text sa nahradil novým textom uvedeným v prílohe tohto dodatku, a to v členení Líniové parkoviská a Ucelené parkoviská (parkovacie plochy boli vymedzené len uvedením ulice a počtom parkovacích miest). Samotné uzatvorenie dodatku č. 1 nebolo schvaľované mestským zastupiteľstvom. MZ dňa 22. 6. 2015 schválilo nové všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 157 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice (ďalej len „VZN č. 157“), ktoré zrušilo predchádzajúce VZN č. 147. VZN č. 157 nadobudlo účinnosť dňa 1. 7. 2016 (t. j. o viac ako rok neskôr). Zmluvné strany (žalobca a žalovaný) dňa 24. 6. 2016 uzatvorili dodatok č. 2 k nájomnej zmluve (ďalej len „dodatok č. 2“). Dodatkom č. 2 došlo k rozšíreniu predmetu nájmu o úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel

- parkovacích miest, ktoré sa nachádzajú v rezidentských lokalitách č. 1 až 10 v zmysle VZN č. 157. Dodatok č. 2 nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2016 (spolu s účinnosťou VZN č. 157). Uzatvoreniu dodatku č. 2 predchádzalo schvaľujúce uznesenie MZ č. 428 zo dňa 13. 6. 2016.

17. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

18. Podľa ust. ( ďalej len ObchZ ,) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ods. 3 cit. zákona Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je písm. b) obec.

20. Podľa ods. 9 cit. zákona, Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

21. Podľa , (ďalej ako „“), Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa , Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa , Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

24. Podľa z.č. o pozemných komunikáciách (ďalej aj ako „cestný zákon“) účinného v čase podpísania nájomnej zmluvy, Na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Takto vymedzené úseky miestnych komunikácií musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví aj výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia.

25. Podľa ods.2 cit. zákona, Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce.

26. Podľa Čl.17 (ďalej len „“),, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

27. Podľa , Namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, písm. a) v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej,

28. Podľa , Súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

29. Podľa , Ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

30. Podľa , Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

31. Podľa , Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

32. Na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vec právne posúdil nasledovne:

33. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou miestnej príslušnosti, ktorú uplatnil žalovaný pri svojom prvom aj druhom úkone vo veci samej. Má za to, že v danom prípade ide o výlučnú miestnu príslušnosť podľa ust. , neprichádza do úvahy všeobecný súd žalobcu podľa ust. . V prípade, ak ide o výlučnú miestnu príslušnosť, súd skúma svoju miestnu príslušnosť ex offo aj bez námietky miestnej príslušnosti. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom - subjektívnym právom, ktoré sa viaže k určitej veci; absolútne právo. Ide o právo jednotné a rovnaké pre všetkých vlastníkov. Vlastnícke právo zabezpečuje vlastníkovi najširší rozsah dispozičných oprávnení k veciam, ktoré mu patria. Poskytuje vlastníkovi moc, aby s vecou nakladal podľa svojej vôle. Vlastník je v medziach zákona osoba oprávnená vec držať, nakladať s ňou a užívať jej úžitkovú hodnotu (tieto tri základné oprávnenia vlastníka tvoria obsah vlastníckeho práva (ius possidendi, disponendi, utendi et fruendi)) vo svoj prospech a podľa svojho zámeru. Žaloba o vydanie veci, resp. jej vypratanie má hmotnoprávny základ v a uplatňuje sa v prípade, ak vec má neoprávnene u seba v držbe iná osoba. To znamená, žalobca sa v konaní domáha vypratania nehnuteľností z dôvodu neexistencie iného právneho vzťahu a uplatňuje si ochranu svojho vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v územnom obvode tunajšieho súdu. Súd z tohto dôvodu nemá pochybnosť o to, že spor sa týka vecného práva žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam. Z tohto dôvodu súd na námietku žalovaného o miestnej nepríslušnosti neprihliadal a vec prejednal. K námietke miestnej nepríslušnosti žalovaného a jej odôvodneniu s poukazom na nájomnú zmluvu, ktorá nie je vecným právom súd uvádza, že v konaní súd bude riešiť ako predbežnú ( prejudiciálnu ) otázku platnosti resp. neplatnosti nájomnej zmluvy medzi stranami sporu, ale samotný petit- výrok rozhodnutia sa týka tak ako je vyššie uvedené vypratania nehnuteľnosti.

34. K návrhu žalovaného na prerušenie konania súd tento návrh zamietol, z nasledovných dôvodov. Súd má za to, že v danom prípade išlo o fakultatívne prerušenie konania podľa , ktoré súd môže ale nemusí vyhovieť. Mal za to, že len z dôvodu prebiehajúceho konania na Okresnom súde v Bratislave, pod sp. zn. , žalobcu BLOQ s.r.o., IČO 46 147 705 proti žalovanému EEI s.r.o., o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.857,50 €, stranou v tomto konaní nie je vôbec žalobca - Mesto I. ( nie je zhoda v žalobnom petite a stranách sporu ). Predmetom tohto konania je vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenia finančnej náhrady, ktoré vychádza z takého skutkového aj právneho vzťahu, že súd má za to, že nie je potrebné prerušiť toto konanie . Z oboch konaní vyplýva, že súd v nich musí prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti resp. neplatnosti nájomnej zmluvy, a súdu prvej inštancie v tomto konaní nič nebráni vyriešiť túto otázku a nie je dôvod na prerušenie konania.

35. Pokiaľ súd návrh na prerušenie konania zamietne, nerozhoduje o ňom samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bude súčasťou meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, čo vyplýva z dikcie , a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Prerušenie konania do rozhodnutia odvolacích ( dovolacích ) súdov, by zároveň bolo v priamom rozpore s základných princípov ktorý súdu ukladá povinnosť postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom a konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

36. Podľa a , súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Z uvedeného vyplýva, že uvedené vyjadruje princíp tzv. arbitrárneho poriadku a v mnohom ide o nosný princíp civilného sporového konania. Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu bolo vytvorenie takých procesnoprávnych inštitútov, ktoré umožnili sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu. V danom prípade aj žalobca má právo na spravodlivý a rýchly súdny proces zaručený aj v článku 48 ods.2 .

37. K výrokom II. a III. tohto rozhodnutia súd uvádza, že postupoval tak, že rozhodoval o návrhu na vydanie medzitýmneho rozhodnutia podľa z dôvodu hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti konania. Ide o medzitýmny rozsudok o prejudiciálne pôsobiacom práve, ktorý je možné vydať len na návrh sporovej strany. Súd vyhodnotil účelnosť tohto postupu a vydal medzitýmny rozsudok. Základom právneho posúdenia vzťahu v danom prípade je rozhodnutie o neplatnosti, alebo platnosti nájomnej zmluvy, čo je základná otázka, ktorá predurčuje ďalšie rozhodnutie vo veci samej, a to k časti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti a k časti žaloby o poskytnutie finančného plnenia. Naliehavý právny záujem na vydaní medzitýmneho rozsudku je daný už z týchto dôvodov - efektívnosť a hospodárnosť konania s poukazom na základné princípy konania - podľa čl. 17, ako je vyššie uvedené.

38. K samotnej nájomnej zmluve, je zrejmé, že účelom nájmu podľa nájomnej zmluvy bolo prevádzkovanie parkovacích miest na príslušných úsekoch miestnych komunikácií - parkovacích plochách žalovaným, pričom parkovné poskytnuté od tretích osôb bolo príjmom žalovaného - nájomcu. Podľa názoru súdu právne predpisy platné a účinné v čase uzavretia nájomnej zmluvy a jej dodatkov uzavretie takejto zmluvy umožňovali.

39. Podľa , ods. 1, 2, o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinného v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy platilo nasledovné: „(1) Na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Takto vymedzené úseky miestnych komunikácií musia byť označené zvislými 5 a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví aj výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. (2) Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce.“

40. Zmluva uzatvorená medzi Mestom I. spoločnosťou EEI s.r.o. nie je platným právnym úkonom, pretože v čase jej uzatvorenia nebola v súlade s ust. z. č. o pozemných komunikáciách, účinnej v čase uzavretia zmluvy. Podľa „neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ Citované ustanovenie cestného zákona je konkretizáciou samosprávnej pôsobnosti obce podľa o obecnom zriadení, podľa ktorého „Obec pri výkone samosprávy najmä ... f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií.“. Realizácia samosprávnej pôsobnosti obce podľa zákona o obecnom zriadení je činnosťou verejnej správy odlišnou od preneseného výkonu cestnej štátnej správy pre pozemné komunikácie, ktorý na miestnych a účelových komunikáciách zabezpečuje obec podľa cestného zákona. Pri zásahu do základných práv a slobôd tretích osôb pri zabezpečovaní výstavby, údržby a správy miestnych komunikácií bol žalobca v čase uzatvárania nájomnej zmluvy limitovaný cestného zákona v znení účinnom v danom čase. Cestný zákon platný a účinný v čase uzavretia nájomnej zmluvy obciam neumožňoval uzavrieť žiadnu zmluvu, na základe ktorej by zo strany obce mohlo dôjsť k zákonnému prenechaniu prevádzkovania plateného parkovacieho systému súkromnou osobou. Rozpor so zákonom je daný v prípade rozporu právneho úkonu s kogentnou normou. Normy obsiahnuté v cestného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase sú normami verejnoprávnymi, a ako také sú normami kogentnými s nemožnosťou účastníkov právneho vzťahu sa odchýliť od ich dispozície. Žalobca sa pri prenechávaní majetku mesta do nájmu riadil ustanoveniami o majetku obcí. Zákon o majetku obcí však nie je komplexnou kodifikáciou regulujúcou majetkové postavenie obce. Nakladanie s majetkom mesta je zákonné len vtedy, ak okrem zákona o majetku obcí je dodržané široké spektrum obmedzení a regulatívov stanovených v osobitných zákonoch aj cestného zákona / z.č. /. Ústavnoprávnym základom zásahu do základných práv a slobôd je SR. Podľa SR „ povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,“. Ústavodarcom použitá dikcia na základe zákona znamená oprávnenie ukladať povinnosti adresátom verejnej správy podzákonným právnym aktom v prípade, ak má na takéto uloženie povinnosti orgán verejnej správy výslovné zákonné splnomocnenie. Obec môže uložiť povinnosť adresátom verejnej správy formou všeobecne záväzného nariadenia na základe výslovného zákonného splnomocnenia. Z rozsahu zákonného splnomocnenia nemôže obec žiadnym spôsobom vybočiť. Pri zásahu do základných práv a slobôd tretích osôb pri zabezpečovaní výstavby, údržby a správy miestnych komunikácií bolo Mesto I. - žalobca v čase uzatvárania nájomnej zmluvy limitované ust. cestného zákona v znení účinnom do 14.10.2012. Teda je možné ustáliť, že ak Mesto I. realizovalo samosprávnu pôsobnosť podľa zákona o obecnom zriadení v nadväznosti na ust. cestného zákona v rozpore s právom - zákonným splnomocnením.

41. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva aj v prípade, ak účastníci o rozpore so zákonom nevedeli. Rozpor právneho úkonu so zákonom je objektívna skutočnosť, ktorá nemá právne následky zamýšľané zmluvnými stranami, a to bez ohľadu na to, ktorá zo zmluvných strán neplatnosť spôsobila, a taktiež bez ohľadu na to, či niektorá zo zmluvných strán uzavrela zmluvu v dobrej viere. Ak sa obec

- žalobca na základe svojej samosprávnej úlohy rozhodol, že chce na účely organizovania dopravy ustanoviť úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, musí tak učiniť predpísanou obligatórnou formou, a to všeobecne záväzným nariadením. Inak obec ( Mesto I. ) koná v rozpore s SR z dôvodu, že sa jedná o výkon samosprávy. Všeobecne záväzné nariadenie podľa cestného zákona je fakultatívne všeobecne záväzné nariadenie obce.

42. V prípade nájomnej zmluvy ide o konanie, ktorým jednoznačne došlo k porušeniu verejnoprávneho predpisu, teda ide o konanie v rozpore so zákonom. Takýto nedostatok nemožno preklenúť ani preferenciou výkladu podporujúcim platnosť zmluvy. Navyše pred výkladom preferujúcim platnosť zmluvy má vo vzťahu k majetkovoprávnym úkonom obce ako verejnoprávnej korporácie prednosť princíp prevažujúceho verejného záujmu.

43. Následná zmena právnej úpravy § 6a cestného zákona v legislatívnom vývoji po uzatvorení nájomnej zmluvy neodstráni pochybnosti o platnosti nájomnej zmluvy a neskôr uzatvorených dodatkov.

44. Platnosť alebo neplatnosť zmluvy podľa možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jej vzniku (Najvyšší súd SR sp. zn. ). Okolnosť, že neskôr dôjde k zrušeniu alebo zmene všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým bola zmluva v rozpore, nemôže viesť k odstráneniu následkov stanovených v (napr. Najvyšší súd ČR, sp. zn. , Najvyšší súd ČR, sp. zn. ). Obdobne ani dodatočná zmena zákonnej úpravy umožňujúca uzavretie určitej zmluvy nemôže konvalidovať jej neplatnosť, pre nedovolenosť jej uzavretia v čase jej vzniku. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona -ex lege a od počiatku - ex tunc. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zhojená dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti právneho úkonu (tzv. konvalidácia).

45. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

46. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.

47. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodoval napriek nedostatku procesných podmienok na svojej strane, konanie trpí vadou konania, ktorá zakladá odvolací dôvod v zmysle .

48. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces ( ).

49. Na pojednávaní dňa 10.7.2019 sa súd prvej inštancie uzniesol na tom, že očakávanú Repliku bezodkladne zašle žalovanému, pričom stanovil aj približný dátum zaslania na deň 15.8.2019. V rámci predmetného uznesenia bola žalovanému určená aj 30-dňová lehota na vyjadrenie sa k replike v rámci tzv. dupliky, ktorá by podľa súdu prvej inštancie mala byť v súdnom spise dostupná medzi 15. a 20. septembrom 2019. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie odročil pojednávanie až na deň 16.10.2019.

50. V tejto súvislosti upozorňuje, že súd prvej inštancie síce žalovanému doručil repliku, ale zaslal (a doručil) ju až v piatok 11.10.2019, teda len dva pracovné dni pred pojednávaním, nariadeným na stredu 16.10.2019.

51. V zmysle vyššie uvedeného uznesenia mal mať žalovaný na prípravu dupliky (t.k. reakcie k replike) lehotu 30 dní. Vzhľadom na neskoré doručenie Repliky žalovanému, táto lehota nemohla byť zachovaná. Napriek evidentnej časovej tiesni žalovaný spracoval vyjadrenie k Replike (t.j. dupliku) a priamo na pojednávaní ho tzv. krátkou cestou doručil súdu prvej inštancie.

52. Žalovanému bolo umožnené vyjadriť sa k argumentom žalobcu v zásade iba formálne a v stave časovej tiesne keďže súd prvej inštancie sa vzhľadom na rýchly priebeh pojednávania nemohol s duplikou prakticky ani náležite oboznámiť. Na základe týchto skutočností má za to, že v rámci predmetného konania bolo porušené právo žalovaného byť vypočutý a tým i zásada kontradiktórnosti, ktorá podľa Ústavného súdu SR tvorí imanentnú súčasť práva na spravodlivé súdne konanie.

53. Svojou povahou je návrh na vydanie tohto medzitýmneho rozsudku v už prebiehajúcom konaní určovacou žalobou so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami (§ 137 písm. c), vrátane povinnosti preukázania naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.

54. Súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol s odôvodnením (body 59 a 60): „Z oboch konaní vyplýva, že súd v nich musí prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti, resp. neplatnosti nájomnej zmluvy a súdu prvej inštancie v tomto konaní nič nebráni vyriešiť túto otázku a nie je dôvod na prerušenie konania. (...). Prerušenie konania do rozhodnutia odvolacích (dovolacích) súdov, by zároveň bolo v priamom rozpore s základných princípov , ktorý súdu ukladá povinnosť postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom a konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

55. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ustanovenie o pozemných komunikáciách (ďalej ako „“), v znení účinnom v dobe uzavretia Nájomnej zmluvy. Trvá na tom, že uzavretie Nájomnej zmluvy nebolo v rozpore so zákonom, nakoľko predmetné ustanovenie len dávalo obci možnosť vydať všeobecne záväzné nariadenia (ďalej ako „VZN“), ktorým by ustanovila úseky miestnych komunikácii na dočasné parkovanie. Ak obec chcela uzatvoriť s druhým subjektom zmluvu na prenájom pozemkov za účelom prevádzkovania parkovacieho systému, má za to, že jej v tom nebránilo žiadne ustanovenie ani iných právnych predpisov.

56. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj otázku povinnosti vydania všeobecného záväzného nariadenia. Trvá totiž na tom, že zákonodarca zakotvil iba možnosť obce vydať VZN, ktorým by ustanovila úseky miestnych komunikácii na dočasné parkovanie a nie povinnosť týmto spôsobom parkovanie regulovať. Len pokiaľ obec skutočne vydá VZN, tak je možné uvažovať o tom, že v rámci VZN musia byť vymedzené predmetné parkovacie plochy. Vzhľadom na to, že žalobca týmto spôsobom nepostupoval a za účelom prevádzkovania parkovacieho systému uzavrel zmluvu so žalovaným (čomu nebránilo žiadne zákonné ustanovenie), nevzťahuje sa na predmetnú situáciu povinnosť vymedzenia parkovacích plôch vo forme VZN, tak ako uvádza súd prvej inštancie.

57. V tejto súvislosti pripomína, že ako Najvyšší súd SR tak i Ústavný súd SR nespochybnili zákonnosť a ústavnosť postupov obcí a miest, ktoré prenajali hnuteľný a nehnuteľný majetok spojený s prevádzkou parkovacieho systému (a to i bez vydania VZN).

58. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo medzitýmny rozsudok zmenil tak, že (i.) konanie preruší do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I o návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku v konaní sp.zn. a (ii.) návrh žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku v konaní v celom rozsahu zamietne.

59. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

60. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že pre procesné pochybenie súdu prvej inštancie je potrebné odvolaním napadnutý medzitýmny rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

61. Podľa , na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

62. Podľa , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

63. Súd prvej inštancie o návrhu na prerušenie konania rozhodol medzitýmnym rozsudkom.

64. Medzitýmny rozsudok nie je rozhodnutím vo veci samej.

65. Rozhodnutím vo veci samej sa podľa zákona rozumie nárok uplatnený žalobou.

66. Jednoduchým porovnaním obsahu žaloby zo dňa 2.11.2018 - žalobného petitu a výrokom uvedeným v medzitýmnom rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie nerozhodol o celom petite návrhu ale len o návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku.

67. Vzhľadom na horeuvedené súd prvej inštancie pochybil, ak medzitýmnym rozsudkom rozhodol o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania.

68. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

69. V dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý medzitýmnym rozsudkom zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, aj keď pre vydanie tohto rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

70. Jediným možným prostriedkom nápravy porušených procesných práv je tak zrušenie odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré už bude zodpovedať požiadavkám spravodlivého súdneho procesu.

71. Z horeuvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

72. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v tomto uznesení ( ), ktorý v novom rozhodnutí rozhodne o trovách pôvodného aj o trovách odvolacieho konania ( ).

73. Vzhľadom k horeuvedenému sa odvolací súd nezaoberal vecnými dôvodmi odvolania.

74. Podľa v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

75. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).