Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/29/2020

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: Ž. R., V.. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX R., proti žalovanému: S.. J. E.Q., V.. XX.XX.XXXX, XXX XX E. Q. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenie, takto

rozhodol:

Návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa Ž. R., V.. XX.X.XXXX, I..A.. XXXXXX/XXXX, trvalé bytom R., B. XXXX/XX,uzavrela dňa XX.X.XXXX s odporcom IV.. J. E., V.. X.XX.XXXXX, I..Č.. XXXXXX/XXXX, bytom E. Q. XXX Zmluvu o postúpení pohľadávok, spolu z dohodou o urovnaní, kde Odporca v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok ČI. 111 prevzal za odplatu pohľadávky navrhovateľa, na ktoré mal navrhovateľ voči fyzickej osobe J. E. R.. V. .XX.X.XXXX vo výške istiny XXX.XXX,- € (slovom: tristotridsatšesťtisíceur), ktoré boli vystavené viacerými zmenkami na meno J. E. R.. (syn odporcu). Odporca sa zaviazal za odplatu prevziať všetky pohľadávky navrhovateľa na svoju osobu v celkovej výške XXX.XXXX € a dohodol z navrhovateľom rozpis splátok uvedenej istiny. Odporca splácal dohodnuté splátky v zmysle dohody, posledná splátka bola zrealizovaná v mesiaci február 2020 vo výške X.XXX,XX €.. Od mesiaca marec 2020, však odporca prestal splácať dohodnuté splátky, teda svoj dlh, ku ktorému sa zaviazal v uvedenej zmluve a na dožiadanie navrhovateľa reagoval, že už viac splácať nebude a koniec. Z uvedeného vyplýva, že odporca svojvoľne porušil uzavretú Zmluvu o postúpení pohľadávok z XX.X.XXXX, čím týmito krokmi naplnil podstatu veci o súdnom vymáhaní zvyšnej dlžnej sumy, ktorá predstavuje čiastku istiny XX.XXX,XX € a následne aj úrokov z omeškania v plnej výške v zmysle úrokovej sadzby ECB, teda 8,25% p.a.. Navrhovateľ má za to, že zo strany odporcu môže dôjsť k manipulácii so svojím nehnuteľným majetkom a to napríklad prevodom na ostatných rodinných príslušníkov, tak, aby on nevlastnil žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, a tak, ako odporca, nemal čím vysporiadať svoj dlh po rozhodnutí súdu. Navrhovateľ predpokladá, že zo strany odporcu môže ísť o špekulatívny krok ako sa vyhnúť zaplatiť celú dlžnú sumu. Vyčkávaním, by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k navrhovateľovi bola znížená. Pokiaľ odporca nemá v úmysle nehnuteľnosť scudzovať, resp. zaťažovať, tak predbežné opatrenie nie je vo vzťahu k nemu obmedzujúce a pokiaľ takýto úmysel má, potom je toto nariadenie dôvodné. Odporca je v súčasnosti vlastníkom viacerých nehnuteľnosti. List vlastníctva č. XX, k.ú.: E. Q.N., parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX. List vlastníctva č. XXX, k.ú.: E. Q., parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X List vlastníctva č. XXXX, k.ú.: E. Q.N., parcela č. XXX/X,XXX/X,XXX/X, List vlastníctva č.XXXX, k.ú.: L. V. B., parcela č. XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/ X,XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X. Uvedené nehnuteľnosti pritom predstavujú základný majetok odporcu a odporca iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní.

2. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok - spolu s dohodou o urovnaní vyplýva, že žalobkyňa - postupca uzavrela so žalovaným - postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom je odplatný prevod pohľadávky postupcu. Postupca touto zmluvou odplatne postúpil postupca pohľadávky v celkovej výške XXX.XXX,XX eur a postupník postúpenú pohľadávku prijal. Z bodu IV Zmluvy vyplýva, že

pohľadávka bola postúpená odplatne v celkovej výške XXX.XXX,XX eur a bude zaplatená v splátkach a to v sume XX.XXX,XX eur do XX.XX.XXXX, v sume XX.XXX,XX eur do XX.XX.XXXX a zvyšná suma vo výške XXX.XXX,XX eur v postupných pravidelných mesačných splátkach vo výške X.XXX,XX eur, čo predstavuje 144 mesačných splátok. Prvá splátka z tejto časti splátok bude zaplatená v termíne do 31.12.2013 a posledná v termíne do 31.12.2025.

3. Z LV č. XXXX, okres L. V. B., Obec: E. Q., kat. územie: E. Q. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom predmetných parciel v podiele 1/2.

4. Z LV č. XX, okres L. V. B., Obec: E. Q., kat. územie: E. Q. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom predmetných parciel v podiele 1/2.

5. Z LV č. XXXX, okres L. V. B., Obec: L. V. B., kat. územie: L. V. B. vyplýva, že E. J. S.. - E. je vlastníkom predmetných parciel v podiele 1/1.

6. Z LV č. XXX, okres L. V. B., Obec: E. Q., kat. územie: E. Q. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom predmetných parciel spolu s R. E. v podiele 1/1.

7. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa (ďalej len „“), na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

9. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

18. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

19. Podľa , Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. V zmysle , Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

21. Podľa , Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

22. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.

23. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.

24. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobkyni reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobkyňa musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje žalobkyni nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava ( ), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu materiálny význam. Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám sporu, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku.

25. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobkyňa. Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok žalobkyne, má dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením a nasl. . Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

26. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

27. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , ).

28. V danom spore však treba uviesť, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa . Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť. To platí aj v prípade, že ostatné podenky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti.

29. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. V zmysle ustanovenia však možno neodkladné opatrenie nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

30. V zmysle ustanovenia slúži zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd nemôže mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku veriteľa. Hoci pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň musí byť osvedčené, že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Ohrozenie nároku pritom musí byť konkrétne a musí byť osvedčené, nestačí len pravdepodobná možnosť ohrozenia práv. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, pričom záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

31. Zmyslom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vzťahom subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu, t.j. regulovanie vzťahov pomocou inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne.

32. Žalobkyňa v tomto konaní podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, nie návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žiadne zákonné ustanovenia, podľa ktorých ho podáva v návrhu neuviedla.

33. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami, pričom dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť.

34. Účelom, pre ktorý žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala, ako to z neho vyplýva, bolo že zo strany žalovaného môže dôjsť k manipulácii so svojím nehnuteľným majetkom a to napríklad prevodom na ostatných rodinných príslušníkov, tak, aby on nevlastnil žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, a tak, ako žalovaný, nemal čím vysporiadať svoj dlh po rozhodnutí súdu. Uviedla, že zo strany žalovaného môže ísť o špekulatívny krok ako sa vyhnúť zaplatiť celú dlžnú sumu. Vyčkávaním

by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobkyni bola znížená. Pokiaľ žalovaný nemá v úmysle nehnuteľnosť scudzovať, resp. zaťažovať, tak predbežné opatrenie nie je vo vzťahu k nemu obmedzujúce a pokiaľ takýto úmysel má, potom je nariadenie dôvodné.

35. Ako je to vyššie uvedené, inštitút zabezpečovacieho opatrenia má prednosť pred reguláciou vzťahov neodkladným opatrením. Vydanie neodkladného opatrenia je možné len v tom prípade, ak účel úpravy vzťahov nemožno zabezpečiť zabezpečovacím opatrením.

36. Súd má za to, že žalobkyňa neosvedčila vo svojom návrhu, ako je to vyššie uvedené, splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré žiada vydať a ani to, že vzťah nemožno zabezpečiť zabezpečovacím opatrením.

37. Jedným z procesných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je podmienka, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (t.j. zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením). Vo vzťahu k splneniu tejto podmienky žalobkyňa ani len neuviedla žiadne tvrdenia.

38. Na základe uvedeného preto súdu po preskúmaní návrhu neostávalo nič iné, ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný a nepreukázaný zamietnuť. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 02.03.2018 a na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 16.04.2020.

39. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, že existuje vôbec reálna hrozba, ktorá poukazuje na správanie sa žalovaného ktorý by sa mal resp. má snahu zbavovať sa svojho majetku. Žalobkyňa v konaní musí svoje tvrdenia, t.j. že žalovaný koná tak, že môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu výkonu súdneho rozhodnutia, osvedčiť. Zo skutočností tvrdených žalobkyňou v podanej žalobe nevyplývajú žiadne dôvody domnievať sa, že žalovaný jednak nemá dostatok majetku na splnenie svojich prípadných záväzkov, resp. že by sa svojho majetku zbavoval. Žalobkyňa ani tvrdením, a už vôbec nie akýmkoľvek listinným dôkazom neosvedčila, že žalovaný robí kroky smerujúce k nakladaniu so svojím majetkom, t.j. mieni nehnuteľnosti predať, darovať, založiť, zaťažiť. Samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne, nie je dostatočným osvedčením okolnosti významnej pre dočasnú úpravu pomerov strán sporu, či už neodkladným alebo zabezpečovacím opatrením.

40. Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. (R 20/1998), podľa ktorého „okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“

41. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že pri navrhovanom neodkladnom opatrení, t.j. na obmedzenie dispozičného práva žalovaného s nehnuteľnosťami nie je možné, aby súd neprihliadol aj na to, či ich hodnota je primeraná alebo neprimeraná výške žalobcom uplatnenej pohľadávky. V danom spore súd nemá k dispozícii žiadnu hodnotu týchto nehnuteľností, v dôsledku čoho nemohol posúdiť ani podmienku primeranosti nariadenia neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 22.11.2017).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).