Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-280-2019.pdf
PDF · 98.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/280/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 Boulevard Haussmann, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: F. Č.Á., A.. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie 298,80 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30. júla 2019 č. k. 10Csp/34/2019-95
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 33,77 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 16.2.2016 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej nepriznal proti žalobcovi náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorú žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. uzavrel so žalovanou dňa 11.4.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej viazaný úver na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v Zmluve a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokmi a poplatkami v 10. mesačných splátkach vo výške 38,88 Eur. Žalobca tvrdil, že žalovaná si svoju povinnosť splácať úver riadne a včas nesplnila, a z poskytnutej čiastky úveru nič neuhradila. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. Žalobca uviedol, že dňa 15.2.2016 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, a tým sa stal splatným celý dlh žalovanej, hoci ostatné splátky boli zročné už skôr. Podľa zmluvných podmienok bol právny predchodca žalobcu oprávnený úročiť zmluvným úrokom dlžnú istinu až do jej úplného splatenia. Žalovaná mala preto voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 298,80 Eur (236,17 Eur titulom dlžnej úverovej istiny, 15,13 Eur titulom dlžných úrokov z úveru, 7,50 Eur titulom dlžného poistného, 40 Eur titulom nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky). Okrem toho požadoval od žalovanej aj zaplatenie zmluvných úrokov z dlžnej istiny vo výške 24,20 % ročne zo sumy 236,17 Eur od 16.2.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 258,89 Eur od 16.2.2016 do zaplatenia. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 11.4.2015 vyhotovenej ako predtlačený zmluvný formulár. Právny predchodca žalobcu vystupoval ako veriteľ, dodávateľ a žalovaná vystupovala v úverovej zmluve ako dlžník, spotrebiteľ. Na základe Zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej spotrebiteľský úver 337,70 Eur na kúpu tovaru (chladnička s mrazničkou) v hodnote 417,70 eur, z ktorej žalovaná uhradila 80 Eur predajcovi. Výška mesačnej splátky bola 38,88 Eur, poistenie (základný súbor) predstavovalo 3,33%, počet splátok 10, splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, splatnosť 1. splátky 15.5.2015, konečná splatnosť úveru 15.2.2016, výška úrokovej sadzby 24,20% ročne, RPMN 27,09%, priemerná RPMN 21,35%, celková čiastka na splatenie 376,30 Eur, úver bol čerpaný jednorázovo a bezhotovostne. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú po dobu trvania záväzkov zo zmluvy. Listom z 13.4.2016 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že k 16.2.2016 nastala splatnosť úveru v celom rozsahu a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 298,80 Eur. Podľa bodu 3.1. časti 1 Zmluvy, splatný riadny úrok a splatný poplatok za poistenie sa dňom splatnosti stávajú súčasťou istiny úveru a splátka úveru pozostáva len z istiny úveru. Podľa bodu 3.2. časti 1 Zmluvy bol právny predchodca žalobcu oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré je klient povinný zaplatiť. Podľa bodu 3.4 časti 1 Zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol splatný celý dlh klienta voči právnemu predchodcovi žalobcu. Nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročná podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. klient je povinný platiť úroky až do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Z potvrdenia o prijatých splátkach súd prvej inštancie zistil, že žalovaná na splatenie úveru uhradila celkom sumu 130 Eur.
4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 52, § 54a, §101, § 103, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2, zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), § 2 písm. g), § 2 písm. h), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoSÚ“) a dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je s výnimkou poslednej splátky splatnej 15.2.2016 premlčaný. Zistil, že žalobca ani jeho predchodca nevyhlásili mimoriadnu splatnosť úveru, preto sa všetky splátky istiny úrokov a poplatkov, každá vo výške 38,88 Eur stávali postupne splatnými k 15. dňu v mesiaci a premlčacia doba začala plynúť odo dňa ich zročnosti, teda od 16. dňa toho ktorého mesiaca, a nie až od 16.2.2016 ako to tvrdil žalobca, keď od uvedeného dňa plynula premlčacia lehota len poslednej splátky dlhu splatnej 15. 2. 2016. Súd tiež konštatoval, že v Zmluve je nesprávne uvedená suma celkovej čiastky, ktorú musela žalovaná zaplatiť, lebo pokiaľ bola povinná dlh uhradiť v 10-tich splátkach vo výške 38,88 Eur, tak celková čiastka predstavovala sumu 388,88 Eur, nie v Zmluve uvedených 376,30 Eur. Súd prvej inštancie mal zato, že do celkovej sumy hradenej spotrebiteľom malo byť správne zahrnutých všetkých 10 splátok v sume 38,88 Eur, vrátane poistného, keďže zo Zmluvy mu vyplynulo, že poistné nebolo dobrovoľné, ale nutným predpokladom pre poskytnutie úveru. Uvedený záver vyvodil z obsahu formulárovej Zmluvy, v ktorej nebola možnosť uzavretia Zmluvy na daný úverový produkt bez poistenia. Žalovanej ako spotrebiteľovi bola daná len možnosť voľby z niekoľkých, cenovo a rozsahovo odlišných poistných súborov. Za takýchto podmienok mal byť poplatok za poistenia zahrnutý do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom a tiež do výpočtu RPMN, ktorá mala byť uvedená vo výške 38,84 %, čo je oproti v zmluve uvedenej hodnote 24,20 % výrazne v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ ZoSÚ preto súd považoval tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na trojročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie nároku na súde, ktorá plynula od splatnosti jednotlivých splátok dlhu, a čas podania žaloby na súd 12.2.2019, vyhodnotil ako premlčané neuhradené splátky dlhu splatné v čase od 15. 5. 2015 do 15.1.2016, keď k premlčaniu nároku nedošlo len u poslednej splátky splatnej 15.2.2016. V rozsahu sumy poslednej splátky dlhu, ktorá bez úrokov a bez poplatkov činila 33,77 Eur. Z uvedenej dlžnej pohľadávky priznal žalobcovi tiež nárok na úroky z omeškania od 16.2.2016 do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 1,2 OZ vo výške vyplývajúcej z nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur zamietol z dôvodu, že ich vynaloženie žalobca nijako nepreukázal. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), tak že úspešnej žalovanej trovy konania proti žalobcovi nepriznal, pretože žalovanej žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol žalobca v časti výroku o zamietnutí žaloby a súvisiacom výroku o trovách konania odvolaním z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Nesúhlasil s právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadom plynutia premlčacej doby a mal za to, že ním uplatnený nárok premlčaný byť nemôže, nakoľko sa dlh stal splatným v celom rozsahu dňa 15.2.2016. Dňa 16.2.2016 si mohol právo uplatniť po prvý raz, preto podaním žaloby dňa 12.2.2019 uplatnil nárok v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Ďalej tvrdil, že uzavretie poistenia bolo zo strany žalovanej dobrovoľné, preto nebolo povinnosťou žalobcu zahrnúť poplatok za túto doplnkovú službu do výpočtu RPMN. Zároveň poukázal na to, že poistenie mohla žalovaná kedykoľvek ukončiť. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa nestotožnil s rozhodnutím súdom prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) posúdil odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, prejednal ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Rozsudok bol verejne vyhláseny´ dňa 11.8.2020 o 10:00 hod v pojednávacej miestnosti č. dv 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
9. Odvolateľ vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. j. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a tomu predchádzajúcemu procesného postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vo veci bolo vykonané dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok žalobcu správne právne posúdil, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.
13. Odvolacie námietky odvolateľa boli v prevažnej väčšine už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktory´ sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie a na tieto odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:
15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
17. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ plynie samostatne. Žalobca síce tvrdil, že až dňa 16.2.2016 si právo mohol uplatniť po prvý raz, ale to platí len pokiaľ ide o jeho nárok na zaplatenie splátky splatnej 15.2.2016. Pretože ku dňu 16. 2. 2016 dospela už zročnosť všetkých splátok (vrátane splátky poslednej), mohol žalovať dlh z jednotlivých splátok aj ako celkovú sumu, to však nič nemení na tom, že premlčacia lehota na uplatnenie nároku pred súdom plynula u každej splátky samostatne tak, ako sa postupne stával dlh splatným. Jednotlivým splátkam začala plynúť premlčacia doba dňom nasledujúcim po ich splatnosti (splátke splatnej 15.5.2015 začala plynúť premlčacia doba dňa 16.5.2015 a uplynula dňa 16.5.2018, splátke splatnej dňa 15.6.2015 začala plynúť premlčacia doba dňa 16.6.2015 a uplynula dňa 16.6.2018, splátke splatnej dňa 15.7.2015 začala plynúť premlčacia doba dňa 16.7.2015 a uplynula dňa 16.7.2018 atď.). Vzhľadom na čas podania žaloby na súd 12. 2. 2019, preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že u všetkých splátok, s výnimkou poslednej splátky splatnej 15.2.2016, došlo k premlčaniu nároku. Splátku splatnú dňa 15.2.2016 si mohol žalobca uplatniť po prvý raz dňa 16.2.2016 a premlčacia doba by uplynula až dňa 16.2.2019, žalobu podal teda v rámci premlčacej doby plynúcej pre túto splátku.
18. Správny je aj záver súdu o absencii náležitostí spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ a nesprávnom uvedení hodnoty RPMN v neprospech spotrebiteľa. Zo Zmluvy nevyplýva žiadna možnosť vylúčenia poistenia a úhrady poistného, ktoré plnenie si veriteľ nárokoval ako súčasť žalovanej poskytnutého úverového produktu. Preto je nutné konštatovať, že poplatok za poistné musel byť hradený, a mal byť preto zahrnutý tak v celkovej čiastke splatnej dlžníčkou ako aj v hodnote RPMN. Podľa § 2 písm. g/ ZoSÚ do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom patria všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Celkové náklady sa premietajú do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ podľa zmluvy zaplatiť (§ 2 písm. h/ ZoSÚ), ako aj do hodnoty RPMN zmluvy (§19 ZoSÚ). Údaje o hodnote RPMN zmluvy, celkovej čiastke, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť, poplatkoch spojených so zmluvou, predstavovali zákonom vymedzené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§9 ods. 2 písm. k/, l/ ZoSÚ), absencia, či nesprávnosť ktorých znamenala, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov (§ 11 ods. písm. b/, d/ ZoSÚ). Nakoľko žalobca poplatok za poistné nezahrnul do celkovej čiastky a RPMN, a tieto údaje boli uvedené v nesprávnej výške a v neprospech spotrebiteľa, súd prvej inštancie dôvodne vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého žalovanej.
19. S prihliadnutím na premlčanie splátok dlhu a fakt, že žalobcovi patril nárok len na vrátenie istiny bez úrokov a akýchkoľvek iných poplatkov, súd prvej inštancie správne žalobe vyhovel len v časti poslednej splátky istiny v sume 33,77 Eur, ktorú žalobcovi priznal s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 16.2.2016 do zaplatenia. Výsledkom vykonaného dokazovania tiež zodpovedá záver súdu, že žalobca nepreukázal vznik nároku na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, čo napokon žalobca v odvolaní ani nenamietal. V súlade so zákonom súd rozhodol aj o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP vychádzajúc z procesnej úspešnosti sporových strán Zohľadňujúc vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný, preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nevznikol. Úspešnej žalovanej žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).