Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/30/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného L. B. C. na verejnom zasadnutí dňa 12. augusta 2020, za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 23.10.2019, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný L. B. C. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.zák na tom skutkovom základe, že

- od 10. augusta 2017 do 29. apríla 2018 v E., v okrese P., na ulici M. č. XXX v rodinnom dome poškodenej N. I., nar. XX. B. XXXX, s ktorou žili v dlhodobom družobnom vzťahu túto opakovane fackoval rukou, sotil na zem alebo ju inak udrel, nadávala jej, vyhrážal sa, že jej zoberie dieťa, lebo zverejní jej intímne fotky na sociálnej sieti a presne

- 10. augusta 2017 vo večerných hodinách vykopol dvere na kúpeľni počas kúpania poškodenej, nadával jej, že ho podviedla, že nepríde pre ňu sanitka, ale pohrebné auto, udieral ju päsťami do hlavy a do tela, pričom si niekoľkokrát v dôsledku týchto úderov udrela hlavu aj o dlaždice, po čom jej tiekla krv z nosa až do rána, čím jej spôsobil viaceré pomliaždeniny tváre v okolo očných oblastiach s následnými hematómami, pomliaždenie ľavého hrudníka v oblasti lopatky s hematómom a pomliaždenie pravého ramena s hematómom, s ktorými zraneniami však nebola na ošetrení, ktoré poškodenie zdravia bolo ohodnotené na sumu 821,- Eur,

- 1. apríla 2018 chcel od poškodenej pusu a keď to odmietla, dal jej facku, strčil ju na posteľ, pritlačil ju rukami o ňu, tlačil ju zároveň aj celým svojím telom, obchytkával ju po genitáliách, vsunul jej do úst svoj jazyk, hoci to nechcela a poškodená sa nedokázala ubrániť inak, len že ho uhryzla do jazyka, načo obžalovaný prestal, pričom jej týmto spôsobil bolesť rebra, avšak na ošetrení nebola, pričom ešte v ten istý deň sa pobalila a mienila odísť z domu, čo si však kvôli svojmu dieťaťu rozmyslela a vrátila sa domov,

- 27. apríla 2018 v raňajších hodinách okolo 05.45 h, po tom ako sa vrátil z práce, vytýkal poškodenej ako sa správa, že mu nedvíha telefón, zvalil ju na posteľ, kľakol si vedľa postele a rukou jej tlačil hlavu nabok a hovoril jej, že ak nezmení svoj postoj, tak ju dá odviesť ďaleko svojimi ukrajinskými kamarátmi a prestal s tým v dôsledku toho, že sa zobudil ich spoločný syn, pričom poškodenej nespôsobil také zranenia, ktoré by vyžadovali lekárske ošetrenie,

- 29. apríla 2018 v poobedňajších hodinách pýtal od nej USB kľúč, na ktorom sa nachádzali fotky z napadnutia z 10. augusta 2017, chytil ju v kúpeľni rodinného domu za ruku, prevalil ju do vane, chytil ju pod krk a ponoril jej hlavu pod vodu, rukou ju tlačil do vane, čomu sa bránila, potom ju ťahal z vane za

vlasy, chcel jej vyzliecť tričko, udrel ju päsťou do brucha, hrudníka a do hlavy, stále ju žiadal o USB kľúč, na čo mu povedala, že nech počká, že mu ho dá, čo využila a vybehla z domu, on ju však chytil za ruku a nechcel ju pustiť, no jej sa to podarilo a vybehla smerom k obchodu, kde ju známa odviezla na políciu, čím jej spôsobil pomliaždenie brušnej steny s hematómom, pomliaždenie zadnej časti ľavého pleca s hematómami a pomliaždenie ľavého líca pred ľavou ušnicou s hematómom, ktoré poškodenie zdravia bolo ohodnotené na sumu 954,- Eur a v dôsledku toho bol v ten istý deň o 17.00 h vykázaný policajtom Obvodného oddelenia PZ v Tornali zo spoločného obydlia s poškodenou,

z čoho počas vyššie uvedeného obdobia mala z obžalovaného strach a to až taký, že keď bol doma tak sa mu radšej vyhýbala a v noci sa pred ním zamykala v spálni, prípadne si podkladala pod kľučku rôzne predmety, aby sa nedostal dovnútra a jeho správanie v nej vyvolalo reaktívne stresové zmeny, ktoré ťažko znášala.

Za to mu bol podľa § 208 ods. 1 Tr.zák., s použitím § 38 ods. 3 Tr.zák., pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr.zák. a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. s použitím 49 ods. l písm. a) Tr.zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a súčasne uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. mu bola pri určení probačného dohľadu ustanovená skúšobná doba v trvaní 3 roky. Podľa Tr.zák. mu bola uložená povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej N. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/XXX, E., okres P. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Podľa mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane:

- N. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/XXX, E., okres P., škodu vo výške 1 775,- Eur. Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie v neprospech obžalovaného, a to pre nesprávnosť výroku o vine, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 17. 12. 2019. Najprv poukázal na výrokovú časť rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil, nakoľko okresný súd nesprávne právne posúdil skutkový stav v otázke viny obžalovaného.

Zdôraznil, že skutok, ktorý bol uvedený v obžalobe a jeho jednotlivé čiastkové útoky boli jednoznačne preukázané. Prvostupňový súd však mal do skutku pojať aj čiastkový útok z jesene 2017, keď sa mal obžalovaný poškodenej, podľa jej výpovede na hlavnom pojednávaní, vyhrážať použitím zbrane voči nej, ktorá bola v skrini, o čom poškodená dovtedy nevedela.

Predovšetkým však nesúhlasil s právnym záverom okresného súdu, že obžalobný skutok právne kvalifikoval len ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.zák. Argumentoval tým, že obžalovaný sa konania dopúšťal od 10.08.2017 do 29.04.2018, čo postačuje na naplnenie kvalifikačného znaku po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Tr.zák. a v nadväznosti na to v zmysle § 208 ods. 3 písm. d) Tr.zák. Ak obdobie zlého zaobchádzania s poškodenou osobou trvá nie menej ako 6 mesiacov, počas ktorého dôjde k zásadnému zhoršeniu kvality života obete, ide o páchanie skutku po dlhší čas. Podľa intenzity a frekvencie útokov môže byť tento znak naplnený aj počas kratšieho obdobia, v ktorom však musí obeť pociťovať tieto útoky ako zlé zaobchádzanie, a to pre ich krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť. Poškodená mala z obžalovaného strach už od prvého incidentu, pričom počas celého uvedeného obdobia sa k nej mal správať tak, ako je uvedené v prvom odseku ustáleného skutkového stavu, pričom do tohto obdobia zapadá aj vyhrážanie sa použitím zbrane. Uvedené konania obžalovaného nemožno posudzovať izolovane, keďže poškodená obžalovanému počas celej doby neodporovala, stránila sa ho a tento využíval svoju dominanciu. Z tohto dôvodu nešlo len o ojedinelé konania, ktoré nevykazovali súvis so skutkom, pre ktorý bola podaná obžaloba.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o vine a podľa rozhodol sám tak, že obžalovaného uzná za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , Tr.zák. s poukazom na Tr.zák. a uloží mu trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí zástupca krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania a súčasne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výrokoch o vine, aj o treste a rozhodol sám tak, že obžalovaného uzná za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §

208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák. a za to mu uloží trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého obžalovaného zaradí do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Naproti tomu obžalovaný uviedol, že v konaní predložil dôkazy, ktoré preukazujú jeho nevinu. O poškodenú a spoločného syna sa riadne staral, aj keď boli chorí, pomáhal im a zabezpečoval finančné prostriedky na živobytie. Väčšinu času sa zdržiaval v zahraničí, kde bol 10 dní a doma len 4 dni. Odvolanie okresného prokurátora navrhol zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor, ako oprávnená osoba, a to v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v intenciách zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine a treste, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané dôvodne. Súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. , prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa Tr.zák. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, najmä na stranách č. 9 - 10, s ktorým sa stotožnil. V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť aj odvolacím námietkam okresného prokurátora, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom, ktorý zodpovedal skutkovým zisteniam uvedeným už v obžalobe. Argumentácia okresného prokurátora, že súd prvého stupňa mal pojať do skutku aj čiastkový útok z jesene 2017, kedy sa mal obžalovaný vyhrážať poškodenej použitím zbrane voči nej, bola nedôvodná, pretože takýto procesný postup by bol v rozpore s ust. a došlo by ním k porušeniu tzv. obžalovacej zásady. Ak okresný prokurátor chcel spoločne prejednať aj tento ďalší čiastkový útok, ktorý vyšiel najavo až na hlavnom pojednávaní, mal postupovať v súlade s ust. Spornou otázkou, na ktorú mali rozdielne názory okresný prokurátor a okresný súd, teda zostalo to, či obžalovaný konaním naplnil, okrem zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa Tr.zák., aj kvalifikačný znak páchania uvedeného zločinu po dlhší čas podľa Tr.zák. (závažnejší spôsob konania), v dôsledku čoho by malo byť jeho konanie právne kvalifikované aj podľa Tr.zák. Týraním treba rozumieť také zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, alebo osobou , ktorá je v starostlivosti alebo výchove, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a bezohľadnosti, ako aj určitou trvalosťou, prípadne sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré týraná osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Možno súhlasiť, že týraním po dlhší čas možno rozumieť obdobie zlého zaobchádzania s poškodenou osobou nie menej ako 6 mesiacov, počas ktorého dôjde k zásadnému zhoršeniu kvality života obete, dokonca v niektorých prípadoch môže ísť aj o kratšie obdobie, ak by išlo o útoky výraznejšej krutosti, bezohľadnosti alebo bolestivosti, prípadne ak by ich intenzita bola obzvlášť vysoká. Konanie obžalovaného bolo potrebné posudzovať komplexne vo všetkých naznačených súvislostiach, a preto krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť viacero podstatných skutočností a okolností. U poškodenej nebol zistený znaleckým dokazovaním syndróm týranej osoby alebo posttraumatická stresová porucha, čo nemožno prehliadnuť, pretože v určitom a nie nepodstatnom smere, ich absencia nasvedčuje tomu, ako na ňu celkovo pôsobilo konanie obžalovaného. V danom prípade možno s určitosťou konštatovať, že konanie obžalovaného nedosahovalo takú intenzitu a nebolo takého rozsahu, že by spôsobilo vznik takýchto stavov u poškodenej, teda v konečnom dôsledku išlo o menej závažnú formu konania oproti konaniu, ktoré by takýto syndróm alebo poruchu u poškodenej spôsobilo. Na

tom nič nemení skutočnosť, že v určitej miere závisí vznik takýchto stavov aj od osobnosti poškodenej. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorú potvrdila samotná poškodená, bolo to, že obžalovaný sa počas rozhodného obdobia väčšinu času zdržiaval v zahraničí, teda v žiadnom prípade nemožno jeho konanie hodnotiť ako sústavné alebo trvalé. Išlo síce o opakované útoky, ale skôr ojedinelé a s výraznými časovými odstupmi, berúc do úvahy aj ich celkový počet. Nemožno opomenúť ani to, že zranenia, ktoré poškodená utrpela pri dvoch čiastkových útokoch, neboli mimoriadne závažné, dokonca v prvom prípade poškodená ani neabsolvovala lekárske ošetrenie. Vzhľadom k tomu okresný súd postupoval správne, keď obžalovaného uznal za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a na rozdiel od obžaloby jeho konanie nekvalifikoval tiež podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák. Okresný prokurátor podané odvolanie proti výroku o treste bližšie neodôvodnil, keďže ale požadoval sprísnenie právnej kvalifikácie skutku, je zrejmé, že sa v nadväznosti na to v konečnom dôsledku domáhal aj uloženia prísnejšieho trestu, a to trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením obžalovaného na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu uloženému obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s výrokom prvostupňového súdu aj v tomto smere a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na stranách č. 10-11. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa prihliadnuť, vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, zhodnotil aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, správne ustálil aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na 1:0. Berúc do úvahy aj zmenu právnej kvalifikácie skutku, ku ktorej došlo, mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3 rokov až do 6 rokov a 4 mesiacov, po znížení hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa ust. , Tr.zák. Taktiež správne prihliadol podľa ust. Tr.zák. aj na mieru závažnosti poľahčujúcej okolnosti podľa Tr.zák., ktorá bola pomerne významná, keďže obžalovaný doposiaľ viedol riadny život a nemal za sebou žiadnu kriminálnu minulosť. Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému neuložil trest odňatia slobody ako trest nepodmienečný, nakoľko takýto spôsob jeho výkonu by bol neprimerane prísny. Vzhľadom na osobu obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život, prostredie v ktorom žije a pracuje, ako aj vzhľadom na okolnosti prípadu, mal taktiež odvolací súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. Takto uložený trest zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. , Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Proti výroku o náhrade škody okresný prokurátor odvolanie nepodal, a preto zákonnosť a odôvodnenosť tohto výroku krajský súd nepreskúmaval. Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie okresného prokurátora v súlade s citovaným ustanovením ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.