Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-201-2016.pdf
PDF · 130.11 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/201/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: M. bytom v P., zastúpeného JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému: E., bytom v P., zastúpenému JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k rodinnému domu, súpisné č. XXXX na pozemku KN „C“ č. XXXX a k pozemkom parc. KN „C“ č. XXXX o výmere 102 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria a parc. KN „C“ č. XXXX/X o výmere 299 m2, druh: záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom v P., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J., obec P., okres P. sa z r u š u j e .
II. Nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné č. XXXX na pozemku KN „C“ č. XXXX a pozemky parc. KN „C“ č. XXXX o výmere 102 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria a parc. KN „C“ č. XXXX/X o výmere 299 m2, druh: záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom v P., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. obec P., okres P. sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 70 000,- Eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 11. 10. 2016 domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam, ktorých sú žalobca a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi, každý v jednej polovici, a to rodinného domu súp. č. XXXX na pozemku parcela KN „C“ č. XXXX, pozemku parcela KN „C“ č. XXXX o výmere 102 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcela KN „C“ č. XXXX/X o výmere 299 m2, druh: záhrady, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie J. obec P., okres P. a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 70 000,- Eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel. Podľa odôvodnenia žaloby žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v jednej polovici spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie J., obec P., okres P.. Podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti sa obaja stali po smrti matky žalobcu a starej matky žalovaného S., rod. M., zomr. XX. XX. XXXX. Pri užívaní nehnuteľnosti vznikajú medzi žalobcom a žalovaným ako podielovými spoluvlastníkmi nezhody predovšetkým z dôvodov: predmetné nehnuteľnosti reálne neužíva žalovaný, ale výlučne jeho otec H., ktorý nemá k nehnuteľnostiam žiadne vlastnícke ani užívacie právo a tieto nehnuteľnosti užíva bez súhlasu žalobcu, žalobca predmetné nehnuteľnosti nerušene užíval, teda býval v rodinnom dome. V dôsledku opakovaných fyzických napadnutí zo strany žalovaného a predovšetkým zo strany otca žalovaného, teda brata žalobcu, bol žalobca nútený predmetné nehnuteľnosti opustiť a od septembra 2015 tieto nehnuteľnosti neužíva predovšetkým z dôvodnej obavy o svoj život a zdravie. Z dôvodu zlých vzťahov medzi stranami sporu, ako i z dôvodu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, žalobca oslovil prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného s návrhom na mimosúdne vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s tým, že žalobca ostane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a žalovaného vyplatí sumou 70 000,- Eur. Žalobca si dal vyhotoviť znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností O. znalecký posudok č. 54/2016, podľa ktorého všeobecná hodnota nehnuteľností bola znalcom stanovená na sumu 144 000,- Eur. Žalobca má záujem, aby súd prikázal nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva z dôvodu, že žalovaný od roku 2009 nehnuteľnosti reálne neužíva a nebýva v nich, nakoľko 7 rokov žije a pracuje vo Veľkej Británii a na Slovensko do P. chodí na návštevy sporadicky jeden až dvakrát do roka. Žalovaný je naviac výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemkov v katastrálnom území H., zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území H. a teda v prípade potreby má vyriešenú bytovú otázku na území Slovenskej republiky. Žalobca nemá vo vlastníctve inú nehnuteľnosť, v súčasnosti si musí riešiť otázku bývania dočasne u známych a priateľov. Žalobca má vážne obavy o údržbu a starostlivosť o nehnuteľnosti, nakoľko H. je dlhodobo, takmer 30 rokov nezamestnaný, nemá žiaden príjem a nie je ani finančne schopný zabezpečiť prevádzku a údržbu nehnuteľnosti. Predmetné nehnuteľnosti v súčasnej dobe reálne neužíva ani žalobca ani žalovaný, ale užíva ich otec žalovaného H., ktorý nemá k nehnuteľnostiam žiadne vlastnícke ani užívacie právo a tieto nehnuteľnosti užíva bez súhlasu žalobcu. Zo strany H. dochádzalo opätovne k verbálnym a fyzickým útokom na žalobcu a tento bráni žalobcovi vo výkone vlastníckeho práva.
2. Žalobca k žalobe pripojil potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru P. o podaní trestného oznámenia dňa 8. 8. 2015, potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru P. o podaní trestného oznámenia zo dňa 26. 9. 2015, predvolanie Okresného úradu P., odbor všeobecnej vnútornej správy č. priestupku 2015/1820 na prejednanie priestupku, list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie H., list vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J., uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 36D/310/2010, znalecký posudok č. 54/2016 vyhotovený súdnym znalcom O..
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 30. 6. 2017 žiadal, aby súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného zrušil, nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 70 000,- Eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel. Podľa vyjadrenia žalovaného so žalobou žalobcu žalovaný vyslovil nesúhlas. Žalobcovi nikto nikdy nebránil v užívaní nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, užívanie nehnuteľnosti bolo vždy na slobodnom rozhodnutí žalobcu, ktorý o ňu z vlastnej vôle neprejavoval záujem. Žalobca sa nikdy nesprával ako vlastník a za predmetnú nehnuteľnosť neplatil ani daň z nehnuteľnosti. Jediné, čo žalobca urobil, je, že sa nahlásil na adrese trvalého pobytu a preberá na predmetnej adrese poštu. Žalobca vstupuje do nehnuteľnosti a zotrváva v nej ako chce, minimálne dva až trikrát do týždňa. Ak by bola obava žalobcu vážna a hlavne reálna, určite by si poštu naďalej nepreberal na uvedenej adrese a nepohyboval sa po dome, záhrade, pričom v zime dokonca naschvál zvyšuje kúrenie a necháva zapnuté svetlá, aby platil žalovaný viac energie. Žalobca predložil znalecký posudok č. 54/2016, ktorý vypracoval súdny znalec na základe miestnej obhliadky, čo len potvrdzuje, že žalobcovi nebolo nijakým spôsobom bránené v užívaní ani sprístupnení nehnuteľnosti. Predloženie potvrdení o skutkoch, ktoré sa mali stať dňa 7. 8. 2015 a dňa 26. 9. 2015, ktoré žalobca pripojil ako prílohu žaloby, neosvedčujú, že sa skutky skutočne stali. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, ako bola predmetná vec správnym orgánom vybavená. Predmetné skutky sa nikdy teda nestali. K navrhovanému navrhol vypočuť otca H. a suseda R.. Žalobca opomenul uviesť skutočnosť, že v nedávnej minulosti vlastnil nehnuteľnosť, ktorú mal po svojej babke v C. a kvôli zlým susedským vzťahom nehnuteľnosť predal, presťahoval sa do bytu na T.. Žalovaný bol ochotný ponúknuť darovaním nehnuteľnosť v obci H. s doplatkom 50 000,- Eur k rukám žalobcu. Vyslovil nesúhlas, aby žalobca nadobudol výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, a to nielen z dôvodu zhodnocovania nehnuteľnosti, ale aj z morálnych dôvodov. Po smrti poručiteľky, starej mamy, bolo potrebné uhradiť dlh za spotrebovaný plyn vo výške 1 200,- Eur, pričom úhrada dlhu mala byť rozdelená podielom 1. Dlh vo výške 600,- Eur žalovaný uhradil riadne a včas. Podiel pripadajúci na žalobcu uhradený nebol a uvedený dlh vymáha súdny exekútor. Náklady za všetky nehnuteľnosti, teda všetky účty, platby a poplatky uhrádza výlučne žalovaný. Úhradami je poverený otec, keďže sa nachádza v zahraničí. H. so súhlasom žalovaného a z jeho finančných prostriedkov úplne zrekonštruoval starú kúpeľňu, zrekonštruoval vrchnú toaletu, osadil plávajúce podlahy, dvere, okrem domu zveľadil aj priľahlú záhradu, a to tak, že zrevitalizoval sad vyrúbaním starých stromov a vysadením nového trávnika. Rekonštrukčné práce boli nevyhnutné, nakoľko vaňa neodtekala, toaleta tiekla a aj z hygienických dôvodov bolo namieste uvedené vymeniť. Z dostupných zdrojov žalovaného má žalovaný za to, že príjem žalobcu nie je dostatočný na poskytnutie tak vysokej pôžičky, aby pokryla vyrovnanie hodnoty jeho podielu. Aj vzhľadom na vek žalobcu je vysoko pravdepodobné, že mesačná výška splátok by bola poskytovateľom úveru nastavená nad pomery žalobcu a teda by mu pôžička vo výške vyrovnania podielu ani nemohla byť poskytnutá. Žalobca o nehnuteľnosť neprejavil čo i len najmenší záujem, ktorá skutočnosť by mala byť zohľadnená pri posudzovaní, komu má byť prikázaná. Žalovaný a rovnako jeho otec majú k nehnuteľnostiam na I. silný citový a morálny vzťah. Pri každom svojom návrate zo zahraničia sa žalovaný vracia do svojej nehnuteľnosti k otcovi, avšak určite častejšie, ako žalobcom tvrdená frekvencia jeden až dvakrát do roka. V zahraničí je len dočasne, plánuje sa vrátiť, založiť si rodinu, aj s ohľadom na jeho vek, keďže má de facto celý život pred sebou, je v súlade s dobrými mravmi a spravodlivé, aby bola nehnuteľnosť prikázaná jeho osobe. Je pravdou, že vlastní aj inú nehnuteľnosť v obci H.. Jedná sa však o chatu a nemožno hovoriť preto o nehnuteľnosti, kde by po návrate zo zahraničia mohol trvalo bývať. Žalovaný pracuje v A. na letisku Heathrow ako predajca vo firme Europcar. Jeho mesačný príjem predstavuje 3 000 libier. Vlastní nehnuteľnosť v H. a spĺňa všetky predpoklady na poskytnutie úveru vo vyššej miere ako žalobca.
4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31. 7. 2017 vyslovil nesúhlas s návrhom žalovaného, aby mu daroval nehnuteľnosť v H. a zároveň mu doplatil sumu 50 000,- Eur titulom vyporiadania z dôvodov: Žalovaný, resp. jeho otec bránia žalobcovi v riadnom a nerušenom užívaní predmetných nehnuteľností. Žalovaný opakovane napádal a napáda slovne a vyhrážkami žalobcu, žalobca má preto stále dôvodné obavy o svoj život a zdravie užívať v plnom rozsahu nehnuteľnosti na I. a preto vstupuje do predmetných nehnuteľností sporadicky na nevyhnutne krátky čas (chodí si po poštu). Ako podielový spoluvlastník je jeho legitímnym právom svoje vlastníctvo užívať, avšak v tomto prípade je výkon vlastníckeho práva žalobcu značne obmedzený. Žalovaný napriek svojim tvrdeniam, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukázal, nemal nikdy záujem natrvalo a dlhodobo užívať nehnuteľnosti a k týmto nemá ani žiaden citový vzťah. V roku 2009 odišiel do I., kde 8 rokov žije a pracuje a reálne chodí na Slovensko a reálne užíva sporné nehnuteľnosti pár dní do roka. Sám vo vyjadrení uviedol, že má vo R. stabilnú prácu s nadštandardným mesačným príjmom a preto sú absolútne nereálne jeho vyjadrenia, že sa plánuje vrátiť na Slovensko. Predmetné nehnuteľnosti sám výlučne pre svoju potrebu užíva H., ktorý nie je ani nikdy nebol vlastníkom týchto nehnuteľností. V dedičskom konaní po nebohej matke S. sám dobrovoľne a z vlastnej vôle odmietol dedičstvo, vrátane spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území J., kedy si musel byť vedomý právnych následkov svojho konania. Dôvodom na odmietnutie dedičstva bola skutočnosť, že H. má veľké množstvo dlhov spôsobených svojím životným štýlom. Totižto od roku 1990 nemá stabilné zamestnanie a je viac ako 25 rokov bez pravidelného príjmu a je nezamestnaný. Celý život neprispieval na náklady spojené s týmito nehnuteľnosťami. Práve naopak, ešte počas života svojej matke S. bral peniaze - dôchodok na zabezpečenie životných potrieb. Nie je tajomstvom, že H. dlhé roky požíva dennodenne alkoholické nápoje vo veľkom množstve a teda nie je možné akceptovať vyjadrenia žalovaného, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby H. bol vykázaný z rodičovského domu po 40 rokoch. Práve naopak, v rozpore s dobrými mravmi je, ak vlastník nehnuteľnosti nemôže užívať svoje vlastníctvo a tieto užíva človek, ktorý nikdy neprispel na zhodnotenie, či náklady na toto vlastníctvo. Nikdy nemal stabilný príjem a neustále sa chová voči vlastníkovi spôsobom, ktorý je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný doposiaľ relevantne nepreukázal reálnym dokladom, že disponuje finančnou čiastkou 70 000,- Eur, ktorú tvrdí, že je schopný a ochotný okamžite vyplatiť žalobcovi. Naopak žalobca má dlhé roky stabilný mesačný príjem, pracuje v troch zamestnaniach, ako dôkaz predložil potvrdenie z peňažného ústavu Slovenskej sporiteľne, a.s., že má na účte čiastku prevyšujúcu sumu 70 000,- Eur, a teda že je schopný si okamžite splniť voči žalovanému svoju, prípadne súdom určenú povinnosť vyplatiť túto sumu titulom vyporiadania spoluvlastníckeho podielu. Vzniesol námietku premlčania uplatnených nárokov žalovaného pred 30. 6. 2015, nakoľko v tomto prípade sa prípadné nároky titulom bezdôvodného obohatenia premlčujú v 2-ročnej premlčacej dobe. Žalovaný doposiaľ do konania nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce vykonané úhrady nákladov spojených s užívaním nehnuteľností.
5. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 2. 8. 2017 žiadal od žalobcu titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 1 742,71 Eur za náklady, ktoré do nehnuteľností investoval. Poukázal na ustanovenie § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmyslom vyporiadania nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. Žalobca predaj parcely č. XXXX/X zamlčal žalovanému počas dedičského konania po nebohej S., kedy je zrejmé, že musel za predmetnú nehnuteľnosť dostať kúpnu cenu, ktorá mala byť minimálne predmetom dedenia. Predmetom konania nie je pôvodná parcela, ale bolo odpredaných 300 m2, ktorá parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere 300 m2 na LV č. XXXX, katastrálne územie J. mala byť predmetom dedenia po nebohej S. Žalovaný vyslovil žiadosť, podľa ktorej má byť podľa správnosti vyporiadané podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v celosti, a to k rodinnému domu, súpisné č. 1211 na pozemku parcela KN „C“ č. XXXX a k pozemkom parcela KN „C“ č. XXXX o výmere 102 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria a parcela č. KN „C“ č. XXXX/ X o výmere 299 m2, druh: záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie J., ale aj k odčlenenej parcele „C“ XXXX/X - záhrady o výmere 300 m2 zapísanej katastrálnym odborom na LV č. XXXX.
6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24. 10. 2017 vyslovil nesúhlas s návrhom žalovaného na zaplatenie sumy 1 742,71 Eur titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Čo sa týka tvrdení žalovaného o predaji novovzniknutej parcely KN „C“ č. XXXX/X o výmere 300 m2, druh pozemku: záhrady, vytvorenú geometrickým plánom č. 3/2014 vyhotoveným O. - Geopro, ktorým bola odčlenená z pôvodnej parcely č. XXXX o výmere 599 m2, druh pozemku: záhrady, táto nebola predmetom dedičského konania, nikdy nebola nadobudnutá do podielového spoluvlastníctva strán sporu a teda nie je a ani nemôže byť predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Kúpna zmluva bola schválená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11Ps/4/2014 zo dňa 10. 6. 2014 a za predpokladu, ak by nebola výhodná pre opatrovanca (nebohú S.), ukracovala by ju v jej právach a odporovala by jej záujmom, súd by nebol takýto právny úkon schválil. Ako dôkaz pripojil žalobca právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11Ps/4/2014 zo dňa 10. 6. 2014, ktorým ho súd schválil za opatrovanca S., kúpnu zmluvu zo dňa 26. 3. 2014 uzatvorenú opatrovníkom, zastúpeným M., za opatrovanca S. ktorou opatrovanec previedol výlučné vlastnícke právo k novovzniknutej parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X na LV č. XXXX, katastrálne územie J. na základe vyhotoveného geometrického plánu č. 3/2014 O. - Geopro na kupujúcich a právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 18Ps/1/2013 zo dňa 29. 11. 2013, ktorým súd pozbavil S. spôsobilosti na právne úkony, za opatrovníka S. súd ustanovil M..
7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 12. 2. 2018, katastrálne územie J., obec P., okres P. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXXX na pozemku parc. KN „C“ č. XXXX, pozemku parc. KN „C“ č. XXXX o výmere 102 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. KN „C“ č. XXXX/X o výmere 299 m2, druh: záhrady sú M. v spoluvlastníckom podiele 1 a E. v spoluvlastníckom podiele 1, na základe W. Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 36D/310/2014 Dnot 145/2014.
8. Žalobca na pojednávaní dňa 8. 2. 2018 vypovedal, že po smrti matky S. nastal veľký zlom v správaní jeho brata H., ktorý začal do nehnuteľnosti vodiť svojich kamarátov. Došlo k množstvu potýčiek, ktoré mali medzi sebou, boli viackrát volané policajné hliadky, preto bol nútený opustiť dom a v súčasnosti žije v podnájme. Z domu sa definitívne odsťahoval niekedy v roku 2015. Dvakrát do týždňa nehnuteľnosť navštevuje, pretože má kľúče od domu, kontroluje, či je v dome všetko v poriadku a vyberá si poštu. V dome bývajú väčšinou jemu neznámi ľudia, sú to známi H., ktorí tam bývajú s jeho súhlasom. Žalobca je rozvedený, jeho rodina má vyriešené bývanie. Keď bola podaná žaloba na súd, žalovaný a otec žalovaného mu umožnili dom užívať a vodili tam menej svojich kamarátov.
9. Žalovaný na pojednávaní dňa 8. 2. 2018 vypovedal, že do budúcna sa vráti trvalo na Slovensko, pretože žije a pracuje v zahraničí. Keď otec má kamaráta, umožní mu, aby v dome býval. Od mája 2017 chodil na Slovensko častejšie, pretože zdravotný stav otca sa zhoršil. Je pravdou, že bola niekoľkokrát volaná policajná hliadka z dôvodu nezhôd medzi žalobcom a jeho otcom. Žalobca do domu chodí, lebo má kľúče.
10. Svedok D. na pojednávaní vypovedal, že je bezprostredným susedom H.. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, resp. jeho otcom sú napäté. Žalobca prišiel po rozvode s manželkou o bývanie, preto sa presťahoval do domu. Začal tam bývať ešte s matkou S. a bratom H.. H. predpokladal, že bude žiť z dôchodku svojej matky, s čím jeho brat M. nesúhlasil, pričom obidvaja rovnako financovali prevádzku domu. Stalo sa viackrát, že H. okradol svoju matku a matka sa mu často sťažovala, ako aj jeho manželke, na jeho správanie. H. si zvolával do domu priateľov, asociálov, s ktorými požíval alkohol, boli hluční do neskorých hodín, hlukom obťažovali susedov. Niekedy začiatkom augusta 2015 zbili žalobcu, a to tak, že mu tiekla krv z očí a úst, sám bol toho svedkom, pretože mu zazvonil a volal políciu. Takéto incidenty sa opakovali viackrát, minimálne trikrát do dvoch mesiacov. Išlo o snahu zmlátiť žalobcu a vyštvať ho z domu. Následne sa žalobca odsťahoval, lebo to nevedel uniesť. Zvykli mu aj vyhádzať osobné veci z izby von. Žalovaný sa zdržiaval v nehnuteľnosti len vtedy, keď boli nariadené súdne pojednávania.
11. Svedok H., otec žalovaného, vo výpovedi uviedol, že v nehnuteľnosti žil so svojou matkou S. takmer 40 rokov, nemali žiadne problémy, kým sa nenasťahoval do domu žalobca, ktorý ho udal polícii. Žalobca taktiež chodil pod vplyvom alkoholu do domu. Pred 8 rokmi mal prácu zabezpečenú prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pracoval v rámci verejnoprospešných prác a dostával mzdu okolo 90,- Eur mesačne, teraz má príjem okolo 60,- Eur mesačne. Finančne mu vypomáha jeho syn, ktorý pracuje v I..
12. Svedok R. na pojednávaní vypovedal, že je priamy sused so žalobcom a žalovaným. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako odsúdeniahodné. Nie je medzi nimi žiadna bratská pomoc, práve naopak, je tam nenávisť a nezhody. Dom užíva H. a žalovaný žije v I.. Občas, keď príde žalovaný domov, dá dom do poriadku, opravovala sa napríklad kúpeľňa, v záhrade sa vysadil trávnik. Nehnuteľnosť zodpovedá času, kedy bola postavená, t.j. niekedy v 60-tych rokoch, potrebuje väčšiu rekonštrukciu a opravu. Po smrti S. sa žalobca odsťahoval. H. žil v nehnuteľnosti s priateľkou, vzťahy boli taktiež naštrbené, keďže žalobca mal voči nej výhrady a musela odísť. S. sa starala o nehnuteľnosť a hnevalo ju, že majú medzi sebou súrodenci zlé vzťahy. H. nie je zamestnaný. E. prichádza do nehnuteľnosti raz za dva mesiace na týždeň.
13. Svedok E. vypovedal, že je susedom s oboma stranami sporu, oproti má rodinný dom. O nehnuteľnosť sa starala počas života S., ktorá to všetko v domácnosti riadila. Po smrti S. bratia urobia na dome len to, čo je potrebné a nevyhnutné, lebo nevedia, komu bude patriť dom.
14. Svedok R., sused strán sporu, vypovedal, že žalovaný v nehnuteľnosti dlhodobo nebýva, pretože žije a pracuje v I.. Žalobcu v dome nevída. H. požíva alkoholické nápoje vo väčšom množstve.
15. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 10. 6. 2020 č.k. 1Co/157/2019-501 zrušil rozsudok vo výrokoch o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a v rámci posudzovania účelného využitia veci okrem veľkosti podielov zohľadniť aj účastníkmi tvrdené rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude prikázaný rodinný dom do vlastníctva. Za týmto účelom sa súd vysporiada aj s ďalšími argumentmi žalovaného v odvolaní, aby v dôvodoch rozhodnutia výstižne vysvetlil a posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu.
16. Súd nariadil pojednávanie na deň 11. 8. 2020, na ktoré sa žalovaný nedostavil, hoci bol riadne a včas dňa 23. 7. 2020 predvolaný. Advokátka žalovaného ospravedlnila neúčasť žalovaného na pojednávaní dňa 11. 8. 2020 s odôvodnením, že v deň pojednávania v ranných hodinách jej žalovaný oznámil, že má žalúdočné problémy, preto sa na pojednávanie nedostaví a žiada pojednávanie odročiť.
17. Ospravedlnenie advokátky žalovaného na pojednávaní dňa 11. 8. 2020 neobsahovalo dôvody pre odročenie pojednávania uvedené v ust. § 183 Civilného sporového poriadku, preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
18. Žalobca na pojednávaní dňa 11. 8. 2020 vypovedal, že jeho dcéra má 25 rokov, bude sa vydávať a potrebuje si vyriešiť bytovú otázku. Sám býva v podnájme, za ktorý platí 310,- Eur mesačne. Žije sám a svoju budúcnosť si predstavuje tak, že dom bude užívať spoločne s dcérou, prípadne aj s budúcim zaťom a ich deťmi. Do domu chodí len pre poštu, bývať tam nemôže, keďže žalovaný a jeho otec mu v tom bránia. Robia žúry a on potrebuje chodiť do práce. Pracuje ako ošetrovateľ zvierat na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, okrem toho pracuje v ZOO Košice a v Slovenskej akadémii vied ako ošetrovateľ zvierat. V súčasnej dobe je dom v dobrom stave, dá sa v ňom bývať, do budúcna si vyžaduje rozsiahlejšiu rekonštrukciu. Žalobca a jeho otec vymenili na dome dvere, podlahy a dom vymaľovali. Kým matka žila, všetky náklady na údržbu, správu domu hradil on sám. Žalovaný žil a pracoval dlhodobo v I., o dom sa nestaral. Žalovanému doručil dňa 3. 7. 2020 list, aby neuskutočňoval rekonštrukciu domu, kým nie je vo veci rozhodnuté.
19. Súd právne posúdil vec nasledovne:
20. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
21. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004).
22. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
23. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
24. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
25. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
26. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
27. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
28. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana sporu v konaní uplatniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia strany sporu s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo dostatočne nesplnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tej strane sporu, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných aj z hľadiska hmotného práva. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila dôkaznú povinnosť.
29. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
30. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci.
31. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
32. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
33. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje, iba výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd takémuto návrhu nemusí vyhovieť. Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán. V zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci. Ak rozdelenie veci nie je dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V rámci posudzovania účelného využitia veci, možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 9. 2011, sp. zn. 1Cdo/33/2010).
34. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 9. 2011, sp. zn. 1Cdo/33/2010).
35. Primeraná náhrada v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa určí podľa ceny veci v čase vyporiadania. Primeraná náhrada je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akú predstavoval podiel spoločníka, prisúdený ostatným spoluvlastníkom, vychádza sa zo stavu nehnuteľnosti v čase zrušenia spoluvlastníctva a z jej ceny v čase vyporiadania, je potrebné prihliadať predovšetkým k cenám, za ktoré by boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít. Náhrada za ideálnu polovicu určitej nehnuteľnosti zodpovedá polovici obvyklej ceny tejto nehnuteľnosti. Ide teda o hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený spoluvlastníkovi.
36. Nebolo sporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie J., obec P. okres P. rodinného domu súpisné číslo XXXX na pozemku parc. KN „C“ č. XXXX, pozemku parc. KN „C“ č. XXXX o výmere 102 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. KN „C“ č. XXXX/X o výmere 299 m2, druh: záhrady. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 a žalovaný v podiele 1, ktoré nehnuteľnosti získali na základe W. Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 36D/310/2014 Dnot 145/2014, po smrti S..
37. V prejednávanom spore z dokazovania vyplynulo, že na zrušení spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam sa strany sporu nedohodli. Žalobca podaním žaloby prejavil vôľu nezotrvať v spoluvlastníctve k nehnuteľnostiam so žalovaným a žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Žalobca nehnuteľnosti užíval nepretržite od roku 2010 do roku 2015, počas života matky S.. V dôsledku nezhôd a fyzických napadnutí H. a E. žalobca nehnuteľnosti opustil a neužíval ich z obavy o svoj život a zdravie. Svedkovia vypovedali, že nezhody medzi súrodencami boli opakované a časté. Žalobca predložil spoločne so žalobou potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. o podaní trestného oznámenia dňa 8. 8. 2015 a dňa 26. 9. 2015 na H. a E., ktorí v opilom stave a bezdôvodne fyzicky napadli žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že v užívaní nehnuteľnosti žalobcovi nikto nebránil, preto nie je pravdivé. Žalobca navštevuje dom 2 krát do týždňa kvôli pošte. Pred podaním žaloby žalobca návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 26. 8. 2016 navrhol žalovanému odkúpenie spoluvlastníckeho podielu za sumu 70 000,- Eur, ale k dohode ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo, lebo žalovaný s návrhom nesúhlasil. Bolo preto dôvodné, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo podľa zásad uvedených v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že reálna deľba veci nie je možná.
38. Pokiaľ ide o účelné využitie veci, súd prikázal posudzované nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd z výpovede strán sporu a svedkov zistil, že dom užíva H., ktorý nemá k nehnuteľnostiam vlastnícke právo, bez súhlasu žalobcu. V dedičskom konaní H. dedičstvo odmietol, čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 36D/310/2014 zo dňa 8. 12. 2015, preto spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zdedil E.. Žalobca nemá inú možnosť bývania, od r. 2015 býva v podnájme. Žalovaný od roku 2009 žil a pracoval v zahraničí, na Slovensko prichádzal sporadicky, 4 až 5 krát ročne a vracal sa späť do zahraničia, čo vyplynulo z jeho výpovede a výpovede svedkov. Tvrdenie advokátky žalovaného na pojednávaní dňa 11. 8. 2020, že sa žalovaný natrvalo presťahoval na územie Slovenskej republiky, v súčasnosti žije v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, čaká rodinu, lebo jeho družka je tehotná a predal nehnuteľnosť v H., nebolo žiadnym dôkazom dokázané. V tomto smere platí procesná úprava sporového konania, podľa ktorého strany sporu majú navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. také dôkazy, ktoré popierajú pravdivosť tvrdení, resp. dôkazov predložených protistranou a pokiaľ zo strany žalovaného nebol navrhnutý ani predložený žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil závery žalobcom predložených dôkazov, súd nemohol ex offo vykonávať iné dôkazy a musel vychádzať z dôkazov, ktoré boli súdu predložené.
39. Keďže žalovaný nejavil záujem o prikázanie spoluvlastníckeho podielu, nehnuteľnosti neužíval, užíval ich jeho otec H. a žalobca návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prejavil záujem o prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného, súd rešpektujúc druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prikázal spoluvlastnícky podiel žalovaného po zrušení podielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý k rodinnému domu ma citový vzťah, lebo sa jedná o dom, v ktorom sa narodil a vyrastal. Žalobca preukázal, že disponuje finančným prostriedkami na vyplatenie náhrady vo výške 70 000,- Eur pre žalovaného predložením potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava zo dňa 30. 7. 2020, podľa ktorého ku dňu 30. 7. 2020 je zostatok na účte žalobcu vo výške 78 410,88 Eur. Žalobca je preto spôsobilý poskytnúť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel. Námietku žalovaného, že finančné prostriedky pochádzajú z predaja záhrady, ktorá bola vo vlastníctve matky žalobcu a žalobca si finančné prostriedky neoprávnene privlastnil, pričom ohľadom finančných prostriedkov sa vedie súdne konanie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 35C/27/2019, súd neakceptoval, lebo zaplatenie finančných prostriedkov z predaja záhrady nie je predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Priemerný mesačný príjem žalobcu za obdobie od 4. 12. 2019 do 14. 7. 2020 je vo výške od 1 062,- Eur do 2 425,- Eur, čo žalobca preukázal výpismi z účtu. Žalobca preukázal, že do budúcna sa vie o nehnuteľnosti postarať a je schopný finančne zabezpečovať ich údržbu a opravy.
40. Pri stanovení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 54/2016 zo dňa 16. 9. 2016 O., súdneho znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, podľa ktorého všeobecná hodnota posudzovaných nehnuteľností bola stanovená celkovo sumou 144 000,- Eur. Žalobcom predložený súkromno-znalecký posudok vyhotovený podľa § 209 Civilného sporového poriadku bol podaný po vykonaní ohliadky súdnym znalcom, so zohľadnením polohy nehnuteľnosti a technického stavu, ktoré výrazným spôsobom determinujú stanovenie všeobecnej hodnoty s prihliadnutím na situáciu na trhu s nehnuteľnosťami. Žalovaný nespochybnil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovenú súdnym znalcom ani neprodukoval žiadne dôkazy v tomto smere. Cena nehnuteľností bola podľa záverov znaleckého posudku ustálená celkovo sumou 144 000,- Eur, preto podiel žalovaného o veľkosti 1 predstavuje sumu 70 000,- Eur, ktorú sumu žiadna zo strán sporu nerozporovala.
41. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu veci súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
42. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. V danej veci nemožno hovoriť, že by niektorá zo strán sporu mala vo veci plný úspech, hoci žalobe žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo vyhovené, lebo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme oboch strán sporu. Každá zo strán sporu bola oprávnená podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pomer úspechu a neúspechu sporových strán je tak v zásade vyrovnaný, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.