Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/31/2020

Zmenené rozhodnutím 35P/16/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky – C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom A. XXXX/XX, E., právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Piaristická 6667, 911 01 Trenčín, IČO 42021626 a otca – C. F. A., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom G. XXXX/XX, D. G. D., t. č. H. XXX, I. B. A., právne zastúpeného Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou so sídlom SNP 10, 920 01 Hlohovec, IČO 50574329, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: Schvaľuje sa rodičovská dohoda nasledovného znenia: „Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletému A. B. z doterajšej sumy 250,- eur mesačne na sumu 700,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2024 do 31.07.2024 a na sumu 500,- eur od 01.08.2024, ktoré sa otec zaväzuje prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.01.2024 do 31.08.2024 pre maloletého A. vo výške 2.200,- eur, s a otcovi maloletého dieťaťa p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 170,- eur, spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.“ Týmto sa v časti výživného z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/140/2019-192 zo dňa 09.03.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/31/2020-244 zo dňa 12.08.2020. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., dieťa rodičov: V.. H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, U., zastúpenej N.. G. G., advokátkou so sídlom C. XXXX/XX, U., a V.. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, H. T. H., t. č. D. XXX, Y. C. G., zastúpeného I. K., Z. so sídlom Y. XXX/X, U., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. marca 2020 č. k. -192 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživné pre maloletého G. sumou 250,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.09.2019, čím v časti výživného zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -93 zo dňa 09.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -148 zo dňa 02.08.2011 tak, že zvýšil doterajšiu vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 160,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne. Súčasne zaviazal otca maloletého dieťaťa splácať dlh na výživnom pre maloletého G. za obdobie od 01.09.2019 do 29.02.2020 vo výške 540,- eur v pravidelných mesačných splátkach k rukám matky vo výške 25,- eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletému bola naposledy určovaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -93 zo dňa 09.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -148 zo dňa 02.08.2011, ktorým súd otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. G. zo sumy 4.500,- Sk (149,37 eur) mesačne na 160,- eur mesačne. V čase tejto poslednej úpravy výživného mal mal. G. 3 roky a navštevoval MŠ s mesačným poplatkom cca 30,- eur. Jeho zdravotný stav bol dobrý. Matka maloletého bývala s rodičmi a maloletým v rodinnom dome svojich rodičov, ktorým mesačne na bývanie prispievala sumou 100,- eur. Pracovala ako profesionálna vojačka s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.200,- eur. Už v tom čase vlastnila byt, ktorý zariaďovala a plánovala sa do neho nasťahovať. Otec maloletého pri poslednom rozhodovaní pracoval ako profesionálny vojak s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 1.200,- eur. Býval s priateľkou a s ich spoločnou dcérou J., nar. XX.XX.XXXX, v družstevnom byte, za náklady na bývanie mesačne uhrádzali 110,- eur. Vykonaným dokazovaním

mal súd prvej inštancie preukázané, že v súčasnosti matka maloletého pracuje stále ako profesionálna vojačka, jej priemerný čistý mesačný príjem za rok 2019 prestavoval 2.069,50 eur + príspevok na bývanie 294,- eur mesačne. Od začiatku roka 2020 sa jej čistý mesačný zárobok zvýšil na 2.200,- eur. Vlastní byt v osobnom vlastníctve a osobné motorové vozidlo. Otec maloletého rovnako pracuje ako profesionálny vojak s priemerným čistým mesačným zárobkom za rok 2019 vo výške 2.295,80 eur, od januára 2020 vo výške 2.364,- eur. Okrem tohto otec stále (rovnako ako v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom na mal. G.) prispieva do odborného časopisu, za čo mu boli v roku 2019 vyplatené autorské honoráre 1.125,64 eur, čo predstavuje cca 94,- eur mesačne. Otec maloletého je ženatý a okrem mal. G. má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Jeho manželka si po skončení rodičovskej dovolenky v novembri 2019 obnovila živnosť, avšak momentálne nepracuje. Maloletý G. má 12 rokov a navštevuje 6. ročník základnej školy. Pravidelný mesačný poplatok za stravu v škole je 22,- eur mesačne, ročný poplatok ZRPŠ je 20,- eur. Maloletý navštevuje plávanie s mesačným poplatkom 60 - 80,- eur. Matka uhrádza maloletému životné a úrazové poistenie spojené so sporením vo výške 52,10 eur mesačne a paušál v sume 9,- eur mesačne. Mal. G. má diagnostikovanú disgrafiu a disortografiu. Z tohto dôvodu navštevuje súkromné doučovanie, s čím sú spojené mesačné výdavky 80,- eur. Maloletý tiež trpí astmou, užíva sprej na astmu a lieky na podporu imunity. Na rok 2020 mu bola schválená kúpeľná liečba. V minulosti absolvoval dva liečebné pobyty, a to v roku 2015 a 2016, pričom každý z týchto pobytov predstavoval výdavky cca 500,- eur.

1.3 Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 26, § 62 ods. 1 až ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine a konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. V súvislosti s vekom mal. G. ako aj z dôvodu rastu životných nákladov došlo k zvýšeniu nákladov na uspokojenie jeho základných životných potrieb, ako je strava, oblečenie, platené krúžky, zdravotná starostlivosť. K podstatnej zmene pomerov na strane mal. G. došlo aj z dôvodu, že v súčasnosti už navštevuje druhý stupeň základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Za podstatné súd prvej inštancie považoval aj zvýšené výdavky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti maloletého. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov, počet vyživovacích povinností u matky zostal nezmenený, u otca pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, t. j. otec má celkovo 3 vyživovacie povinnosti. Matka oproti predchádzajúcej úprave už nebýva u rodičov a všetky náklady na bývanie s maloletým znáša sama. Otec predal byt, ktorý vlastnil pri predchádzajúcom rozhodovaní, a kúpil rodinný dom v blízkosti H., kde aj pracuje. Otec už nespláca úvery v celkovej výške 407,- eur, ale hypotéku s mesačnou splátkou 437,99 eur a úver vo výške 120,- eur. Otec poukazoval na častý záporný mesačný výsledok hospodárenia, k čomu predložil výpisy z dvoch účtov v banke. Podľa súdu prvej inštancie však z otcom doloženého výpisu z účtu nevyplýva ním tvrdený takmer pravidelný záporný zostatok. Pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti otcovi za súčasného zvýšenia jeho priemerného zárobku o viac ako 1.000,- eur mesačne podľa súdu prvej inštancie nebráni zvýšeniu vyživovacej povinnosti na maloletého o sumu 90,- eur mesačne. Súd pritom poukázal na to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala na súde návrh na zvýšenie výživného (01.09.2019), súd prvej inštancie rozhodol aj o dlhu na zameškanom zvýšenom výživnom, ktorý povolil otcovi splácať v splátkach.

2. Proti uvedenému rozsudku podal otec maloletého včas odvolanie v zmysle , a (ďalej len „“) a v zmysle (ďalej len „“). Uviedol, že súd zohľadnil len zmenu pomerov na strane matky, pričom zmenu majetkových a osobných pomerov otca nebral v dostatočnom rozsahu do úvahy. Matka v návrhu i v priebehu konania vyčíslila výdavky na maloleté dieťa spolu v sume 235,10 eur mesačne. Okrem toho uviedla výdavky na stravu a drogériu 250,- eur mesačne, z čoho na maloleté dieťa sa javí primerané sumy započítať 120,- eur mesačne. Suma výdavkov na maloleté dieťa tak nepresahuje 400,- eur mesačne. Vo vzťahu k zdravotnému stavu dieťaťa súd vychádzal z lekárskych správ z roku 2015, teda nebolo vierohodne preukázané, aký je súčasný zdravotný stav dieťaťa. Otec zdôraznil, že nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, než sú preukázané náklady na dieťa. K nárastu platu pritom neprišlo len na strane otca, ale v rovnakom rozsahu aj na strane matky, čo súd nevzal do úvahy. Matka v návrhu uviedla mesačné výdavky vo výške 1.113,42 eur. Otec vydokladoval pravidelné mesačné výdavky vo výške 1.512,36 eur, pričom v tejto sume nie sú zohľadnené výdavky na vyživovacie povinnosti voči ďalším maloletým deťom. Nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie

dospel k záveru, že otcom uvádzané výdavky nie sú nevyhnutné. Je prirodzené, že otec si vyriešil svoju bytovú otázku, za prácou sa musel odsťahovať, čomu prispôsobil aj kúpu nehnuteľnosti. Je preto zrejmé, že na kúpu nehnuteľnosti musel čerpať hypotekárny úver. Za obdobie posledných troch rokov boli výdavky otca zväčša vyššie ako jeho príjmy, čo preukázal výpismi z účtu. Otec má toho času spolu tri vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. Súd prvej inštancie však nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom jeho výdavkov na jeho ďalšie dve maloleté deti. Pritom všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Názor súdu prvej inštancie, že zvýšenie výživného na 250,- eur bez zohľadnenia ďalších vyživovacích povinností povinného rodiča, len na základe zvýšenia príjmu otca, je podľa otca v rozpore so zákonom o rodine a so zásadami určovania výživného, keďže takýto záver diskriminuje ostatné deti povinného rodiča - otca. Napadnutý rozsudok preto považuje otec maloletého dieťaťa za nepreskúmateľný z dôvodu absencie zohľadnenia ďalších vyživovacích povinností otca.

3. Matka maloletého G. v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec dieťaťa v odvolaní nekonkretizoval, s čím konkrétne sa podľa neho súd prvej inštancie nevysporiadal. Pokiaľ ide o zdravotný stav dieťaťa, matka poukázala na to, že predložila lekárske správy o diagnostikovaní dislexie, disortografie, ako aj schválenú opakovanú kúpeľnú liečebnú. Preukázala aj s tým spojené zvýšené výdavky na doučovanie a športové aktivity na zlepšenie zdravotného stavu dieťaťa. Otec nepreukázal, že by bol nútený zmeniť miesto výkonu svojho povolania. Vôbec nemusel ísť pracovať do H., mohol zostať pracovať v U., prípadne si hľadať novú funkciu v U. alebo v C. kraji, kde vlastní 1/2 štvorizbového bytu v G. U.. Bolo jeho slobodným rozhodnutím ísť pracovať do H. a kúpiť rodinný dom, t. j. zlepšiť si svoje majetkové pomery a súčasne sa zaťažiť neúmerne vysokými mesačnými splátkami dvoch úverov. Uvedené výdavky však nie sú len výdavkami otca dieťaťa, ale sú spoločnými výdavkami, na ktorých by sa mala spolupodieľať aj jeho manželka. Naproti tomu matka dieťaťa sama znáša všetky výdavky za bývanie a dlhy spojené s hypotekárnym úverom. V tejto súvislosti matka dieťaťa poukázala na to, že manželka otca dieťaťa dlhodobo nepracuje, hoci by mohla. Otec dieťaťa v odvolaní neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti súvisiace s existenciou jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností súd nezohľadnil. Na súde prvej inštancie neboli zo strany otca dieťaťa uvádzané ani preukázané žiadne zvýšené výdavky s vyživovacou povinnosťou k jeho ďalším dvom maloletým deťom. Naviac, G. je najstarším dieťaťom, voči ktorému má otec vyživovaciu povinnosť, a primerane tomuto veku a aktuálnemu zdravotnému stavu má mať podľa matky nárok na najväčší podiel na výživnom zo strany otca.

4. Otec maloletého v ďalšom vyjadrení uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukazoval na to, že ,,pravidelné mesačné výdavky otca sú vo výške 1.512,36 eur, súčasťou ktorých sú aj výdavky, ktoré nemožno zahrnúť medzi nevyhnutné, preto súd na ne neprihliadol,“ súd bližšie neuviedol, ktoré výdavky otca neboli započítané, t. j. nepreukázané. Otec kúpil rodinný dom neďaleko H. v dôsledku zmeny zamestnania, pričom jedine v H. mu bolo ponúknuté pracovné miesto s preradením do vyššej vojenskej hodnosti, a teda plat vyšší o 200,- eur. Jeho výdavky na hypotekárne úvery sú plne odôvodnené a súd pochybil, keď ich nezapočítal v plnej výške. Rovnako ostatné výdavky otec riadne preukázal, preto ich mal súd zohľadniť. Matkou tvrdené zhoršenie zdravotného stavu považuje otec za nepreukázané, najmä s poukazom na rok vydania lekárskych správ (2015). Vo vzťahu ku kúpeľnej liečbe otec uviedol, že ide o nepreukázaný výdavok, nakoľko matka nepreukázala úhradu liečebných nákladov, resp. nie je zrejmé, či sa na liečebných nákladov aspoň sčasti nepodieľa aj poisťovňa. S poukazom na konkrétny priebeh zamestnaní svojej manželky otec dieťaťa zdôraznil, že sa nezakladá na pravde tvrdenie matky dieťaťa, že jeho manželka „pracovala v priebehu 12,5 roka iba 1,5 roka“. Napokon otec zopakoval, že v napadnutom rozsudku vo vzťahu k jeho ďalším vyživovacím povinnostiam absentuje výpočet, v akom pomere súd započítal výdavky na ďalšie maloleté deti. Záver súdu bez hlbšieho skúmania výdavkov otca na ostatné maloleté deti diskriminuje ostatné deti povinného rodiča - otca, preto otec považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. K bytu v G. U. otec dieťaťa uviedol, že tento byt vlastní spolu so svojou sestrou, býva v ňom ich matka a tá tam aj bude bývať až do jej smrti. Otec poukázal na to, že majetkové pomery matky maloletého G. sú niekoľkonásobne lepšie ako jeho pomery. Jeho žiadosť o vyčíslenie budúceho dedičstva bola súdom prvej inštancie zamietnutá a matka maloletého sa k tejto veci odmieta vyjadriť, pretože by musela uviesť, že odhadovaný majetok jej rodičov presahuje 300.000,- eur, pričom má iba jediného súrodenca, ktorý by sa podieľal na dedičstve. Napokon otec uviedol, že za posledných 9 rokov sa na strane matky maloletého nič výrazné nezmenilo. To, že G. rastie a s tým jej rastú životné náklady, je v priamej úmere s nárastom jej platu. Uňho sa za tých 9 rokov zmenilo viacero vecí: Narodila sa mu

dcéra, oženil sa s novou ženou, narodil sa mu syn, zmenil zamestnanie, presťahoval sa za prácou. Z mesačného príjmu mu zostáva necelých 800,- eur, avšak tie musí rozrátať nielen na seba, ale musí zabezpečiť aj dve deti.

5. Matka v ďalšom písomnom vyjadrení poukázala na to, že predložila súdu potvrdenia z rokov 2015 a 2016, ktoré sa týkali diagnostikovanej dislexie a disortografie maloletého, ale tiež nákladov na v minulosti vykonanú kúpeľnú liečbu maloletého (doklady z registračnej pokladne vystavené kúpeľným zariadením), ktoré pravdepodobne uhradí matka v rovnakej výške aj v roku 2020 za už schválenú kúpeľnú liečbu. Ak sa otec dieťaťa slobodne rozhodol pre výkon povolania v H. a kúpou rodinného domu sa neúmerne zaťažil hypotekárnym a stavebným úverom, nemal by v tomto konaní argumentovať tým, že mu nezostávajú finančné prostriedky na vyššie výživné pre svojho syna, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Matka maloletého poukázala aj na to, že podľa vyjadrenia otca maloletého je jeho manželka od apríla 2020 pracujúca ako externý zamestnanec pre súkromnú firmu, z čoho možno vyvodiť, že príjem jeho rodiny sa zvýšil.

6. Otec maloletého v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že matka neuviedla žiadne nové tvrdenia a skutočnosti, ani nerozporovala otcove tvrdenia a argumenty a nepredkladala protiargumenty a dôkazy. Preto sa otec naďalej pridržiava svojich doterajších tvrdení a argumentov.

7. Opatrovník maloletého sa k odvolaniu otca ani k ďalším podaniam oboch rodičov nevyjadril.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa .

9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

10. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane dieťaťa, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom jeho odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo ubudnutím ďalších vyživovacích povinností.

11. Súd prvej inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane dieťaťa a jeho rodičov došlo k zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného, a dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že k takejto zmene pomerov došlo u všetkých účastníkov konania (t. j. u maloletého G. aj u oboch jeho rodičov).

12. V danom prípade bola posledná úprava výživného vykonaná ešte v roku 2011, keď mal mal. G. tri roky a navštevoval materskú školu. V súčasnosti má 12 rokov a navštevuje druhý stupeň základnej školy. Je teda nepochybné, že pomery na jeho strane sa podstatne zmenili a jeho odôvodnené potreby sa podstatne zvýšili. Pokiaľ matka vyčíslila výdavky na maloletého

- ako uviedol otec v odvolaní - na sumu 235,10 eur + strava a drogéria 120,- eur (podľa otca polovica z matkou vyčíslených výdavkov na stravu a drogériu), odvolací súd uvádza, že v uvedenej sume nie sú zahrnuté náklady na bývanie (1/2 celkových nákladov na bývanie, vyčíslených matkou na cca. 224,- eur bez hypotéky, parkovného, pohonných hmôt, sporenia a poistenia domácnosti

- t. j. položiek, ktoré namietal otec maloletého) a na oblečenie. Po započítaní týchto výdavkov dosahujú náklady na maloletého G. viac ako 500,- eur mesačne, pričom v tom nie sú zahrnuté ani otcom namietané náklady na kúpeľnú liečbu. Preto argument otca, že nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, než sú preukázané náklady na dieťa, nemá opodstatnenie. Výdavky

dieťaťa pritom nemožno len mechanicky rozdeliť medzi rodičov podľa pomeru ich príjmov, ale je potrebné zohľadniť aj osobnú starostlivosť jedného z rodičov o maloleté dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).

13. Vo vzťahu k zmene pomerov na strane rodičov maloletého G. súd prvej inštancie správne konštatoval, že obom rodičom sa zvýšil čistý príjem (matke z 1.200,- eur na 2.200,- eur, otcovi z 1.200,- eur na 2.364,- eur bez autorských honorárov). Obaja tiež zmenili bývanie, keď matka sa presťahovala z domu rodičov do vlastného bytu, otec z družstevného bytu do vlastného domu. Otcovi pribudla (oproti roku 2011) jedna vyživovacia povinnosť. Súd prvej inštancie však v tejto súvislosti správne konštatoval, že zvýšenie príjmu otca o viac ako 1.000,- eur mesačne umožňuje napriek pribudnutiu tejto vyživovacej povinnosti zvýšenie výživného na mal. G. o 90,- eur mesačne.

14. Pokiaľ ide o otcove výdavky, najmä splátky úveru a stavebného sporenia, z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zohľadnil aj tieto výdavky, keď konštatoval, že v r. 2011 otec maloletého splácal úvery vo výške 407,- eur, kým v súčasnosti spláca hypotéku 437,99 eur a stavebný úver 120,- eur. Celkové zvýšenie jeho úverového zaťaženia tak predstavuje cca. 150,- eur. Ak by súd prijal argumentáciu otca, že to bolo nevyhnutné pre dosahovanie vyššieho príjmu (zmena zamestnania a následné presťahovanie sa k H.), uvedené zvýšenie jeho úverového zaťaženia o 150,- eur je stále dostatočne kryté zvýšením jeho čistého príjmu o viac ako 1.000,- eur mesačne. Okrem toho pokiaľ - ako tvrdil samotný otec v písomnom podaní v odvolacom konaní - zmena jeho pôsobiska z U. do H. znamenala zvýšenie jeho príjmu o 200,- eur, potom je možné v súvislosti s týmto zvýšením príjmu akceptovať zvýšenie výdavkov maximálne o 200,- eur. Pokiaľ by výdavky, nevyhnutné na dosahovanie vyšších príjmov, vzrástli viac než príjmy, boli by tieto výdavky vynaložené neefektívne a v konečnom dôsledku by to znamenalo vzdanie sa vyšších čistých príjmov bez vážneho dôvodu.

15. Otec maloletého v konaní pred súdom prvej inštancie vyčíslil svoje výdavky na 1.512,36 eur (v písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol 1.447,63 eur vrátane výživného 160,- eur na mal. G., t. j. bez výživného je to 1.287,63 eur), teda neobstojí jeho tvrdenie, že po odpočítaní týchto výdavkov mu zostáva len 800,- eur, ktoré musí rozdeliť naňho a na deti. V skutočnosti je to (bez výživného) viac ako 1.000,- eur, ktoré je možné rozdeliť na 4 x 250,- eur. Odvolací súd však k tomu uvádza, že niektoré výdavky naozaj nie sú nevyhnutné (napr. životné poistenie), čo je však podstatnejšie, pri väčšine položiek ide o výdavky na domácnosť a na deti (telefón, internet, koncesionárske poplatky, plyn, elektrina, voda, poistenie auta a domu, životné poistky dvoch mladších detí, ale napokon aj splátky hypotéky a stavebného úveru), na ktorých by sa mala spolupodieľať aj súčasná manželka otca maloletého G. (otec maloletého neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by jeho manželka nemohla pracovať, keďže rodičovská dovolenka jej skončila v decembri 2019; napokon v odvolacom konaní otec maloletého uviedol, že od apríla 2020 jeho manželka pracuje).

16. K tvrdeniu otca, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho výdavkami spojenými s vyživovacou povinnosťou k ďalším dvom deťom, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie prihliadol aj na ďalšie vyživovacie povinnosti otca. Je pravdou, že v konaní neboli výslovne vyčíslené náklady na tieto dve mladšie deti, avšak otec maloletého G. nepreukázal a ani netvrdil, že by tieto deti mali zvýšené potreby (napr. s ohľadom na ich zdravotný stav). V mimosporovom konaní síce súd vykonáva dokazovanie aj bez návrhu účastníkov konania, avšak dôkazná iniciatíva súdu nemôže nahrádzať povinnosť účastníkov konania tvrdiť skutočnosti, ktoré sú pre konanie relevantné (bremeno tvrdenia). Ak teda otec maloletého G. netvrdil, že by jeho dve mladšie deti mali zvýšené náklady, vzhľadom na ich nižší vek (oproti veku mal. G.) nebolo potrebné osobitné vyčíslenie ich výdavkov a súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k týmto dvom mladším deťom nemôže byť vyššia než vyživovacia povinnosť na mal. G., t. j. spolu 750,- eur, čo zodpovedá vyššie uvedeným možnostiam otca maloletého G. (viď bod 15 tohto odôvodnenia).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

18. Pokiaľ ide o trovy konania, ani odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by s ohľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania ( ), teda súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie .

19. Podobne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v zmysle a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože podanie odvolania je procesným právom každého účastníka a nie je možné to považovať za také konanie účastníka, ktorým by zavinil trovy, ktoré by inak neboli vznikli ( ), pričom odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by s ohľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania ( ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.