Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-130-2019.pdf
PDF · 119.55 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/130/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, zastúpeného právnym zástupcom SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému C. M., E.. XX.XX.XXXX, I. S.X. XXX/X, XXX XX G. E. G., štátny občan SR, o zaplatenie 8.000,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného z a m i e t a.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.000,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
- zo sumy 8.000,15 Eur od 29.03.2019 do 30.03.2019,
- zo sumy 7.950,15 Eur od 31.03.2019 do 30.04.2019,
- zo sumy 7.900,15 Eur od 01.05.2019 do 21.05.2019,
- zo sumy 7.850,15 Eur od 22.05.2019 do 27.06.2019,
- zo sumy 7.800,15 Eur od 28.06.2019 zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným dňa 27.08.2019 na Okresný súd Banská Bystrica podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal v konaní vedenom pod sp.zn. 23Up/1111/2019 vydania platobného rozkazu, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 8.000,90 Eur spolu s príslušenstvom a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 18.10.2013 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 10.000,-Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver, úroky a poplatky podľa uzavretej úverovej zmluvy, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie FLEXIBIL, splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky, a preto veriteľ v zmysle dohodnutých podmienok vyhlásil dňa 29.03.2019 úver za predčasne splatný. Zostatok nesplateného úveru bol vyčíslený sumou 8.200,90 Eur, pričom po zosplatnení žalovaný uhradil dňa 30.03.2019 sumu 50,-Eur, dňa 30.04.2019 sumu 50,-Eur, dňa 21.05.2019 sumu 50,-Eur a dňa 27.06.2019 sumu 50,-Eur. Žalovaná suma 8.000,90 Eur pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 7.800,15 Eur, vyčíslených úrokov 181,75 Eur a neuhradených poplatkov vo výške 19,-Eur. Žalobca v návrhu
uplatnil úroky z omeškania len z dlžnej istiny, resp. nepožadoval zaplatenie úrokov z omeškania z dlžných úrokov a poplatkov.
2. Dňa 23.10.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz č.k. 23Up/1111/2019-0, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.000,90 Eur s príslušenstvom a trovami konania vo výške 833,14 Eur.
3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že veriteľ nebol oprávnený úver zosplatniť, keďže platil splátky podľa svojich možností aspoň vo výške 50 % ich výšky, čo bolo v danom čase maximum jeho ekonomických možností. Zároveň žalovaný namietal, že veriteľ porušil § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a žalovaného neinformoval v dostatočnom predstihu pred uzavretím zmluvy o podmienkach uzatváraného zmluvného vzťahu, ani pred uzavretím zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver.
4. Podľa § 11 ods. 1 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje. Podaný odpor nemožno vziať späť.
5. Súd podľa § 14 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní doručil žalobcovi podaný odpor a vyzval ho, aby sa k nemu vyjadril, a aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu poprel tvrdenia žalovaného a podaný odpor označil v celom rozsahu za nedôvodný. Uviedol, že výška splátky v zmysle uzavretej zmluvy bola dohodnutá vo výške 105,-Eur, pričom s poukazom na článok VIII. ods. 3 úverovej zmluvy bol veriteľ oprávnený požadovať okamžité splatenie úveru, keďže žalovaný porušil dohodnuté povinnosti a úver prestal splácať riadne a včas. Žalobca vo vyjadrení ďalej spochybnil aplikovateľnosť zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 1 ods. 3 písm. d) tohto zákona a poukázal na to, že pri preverovaní vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol žalovaný pred podpisom zmluvy, ako aj z údajov zo spoločného bankového registra. Vzhľadom na svoje vyjadrenie zotrval na podanej žalobe, obranu žalovaného označil za účelovú a navrhol pokračovať v konaní podľa CSP na príslušnom súde.
7. Po postúpení veci súd uznesením č.k. 23Csp/130/2019-69 zo dňa 10.01.2020 v súlade s § 167 ods. 4 CSP, vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k doručenému vyjadreniu žalobcu k podanému odporu a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach.
8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu zotrval na tvrdeniach uvedených v podanom odpore. Následne pred nariadeným termínom pojednávania žalovaný dňa 12.08.2020 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že berie podaný odpor proti platobnému rozkazu späť. Na tento úkon žalovaného súd s poukazom na § 11 ods. 1 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní nemohol prihliadnuť, keďže zákon späťvzatie odporu výslovne vylučuje a platobný rozkaz sa podaním odporu zrušuje automaticky priamo zo zákona.
9. Dňa 08.04.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 (ďalej len „združenie“), zo dňa 03.04.2020, na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného. V návrhu združenie uviedlo, že spĺňa definíciu osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP, a teda má právo vystupovať v konaniach za podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Združenie zároveň požiadalo súd o zistenie stanoviska žalovaného, či súhlasí s pribratím združenia do konania na ochranu jeho práv.
10. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
11. Z výpisu registra evidencie občianskych združení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má súd za preukázanú existenciu Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.
12. Súd najskôr posudzoval splnenie zákonných podmienok a predpokladov na pribratie Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného a dospel k záveru, že návrh uvedeného občianskeho združenia je potrebné zamietnuť.
13. Súd uvádza, že po nadobudnutí účinnosti CSP dňa 01.07.2016, právnickú osobu založenú alebo zriadenú na ochranu spotrebiteľa môže súd podľa § 95 ods. 1 CSP svojím rozhodnutím pribrať dokonania na ochranu práv strany, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Spotrebiteľ sa tiež môže v spotrebiteľskom spore dať zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa ako zástupcom v súlade s § 291 ods. 1 CSP v spojení s § 89 CSP alebo sa môže dať v konaní zastúpiť advokátom, ktorého si zvolí. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu, a ak si za zástupcu zvolí advokáta, je jeho zastupovanie iným zástupcom podľa § 89 ods. 3 CSP vylúčené.
14. Súd konštatuje, že podľa § 95 CSP o pribratí do konania rozhoduje po splnení zákonných predpokladov výlučne súd, pričom podanému návrhu (a to ani v prípade, že sú splnené zákonné predpoklady) súd nemusí vyhovieť, ak to vzhľadom na okolnosti daného prípadu nepovažuje za potrebné. Ustanovenie § 95 ods. 1 CSP stanovuje súdu možnosť, nie povinnosť rozhodnúť o pribratí osobitného subjektu do konania, čo vyplýva z právnej normy „Na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať ...“. Úvaha súdu však nemôže byť svojvoľná. Kritériom na rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania je potreba ochrany práv strany (na strane ktorej má osobitný subjekt vystupovať), čo vyplýva z účelu predmetného zákonného ustanovenia. K posudzovaniu dôvodnosti podaného návrhu na základe vyššie uvedeného kritéria však môže súd pristúpiť až po tom, čo má preukázané splnenie zákonných predpokladov pre postup podľa § 95 ods. 1 CSP, t.j. ak bol súdu predložený súhlas strany, na ochranu ktorej práv má osobitný subjekt vystupovať.
15. Nakoľko obsahom doručeného podania Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV zo dňa 03.04.2020, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 08.04.2020, nebol súhlas žalovaného, na ochranu ktorého mienilo predmetné občianske združenie v konaní vystupovať tak, ako to vyžaduje § 95 ods. 1 CSP, súd preto dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na pribratie uvedeného združenia do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného, a vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok (nesúhlasu strany, na ochranu práv ktorej má osobitný subjekt vystupovať), podaný návrh na pribratie osobitného subjektu do konania na strane žalovaného zamietol (výrok I).
16. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 12.08.2020, na ktoré sa žalovaný nedostavil. Podaním doručeným súdu dňa 12.08.2020 žalovaný oznámil, že „po konzultácii s právnym poradcom akceptuje rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.10.2019 sp.zn. 23Up/1111/2019.“, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Nakoľko dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalovaného a podanú žalobu prejednal za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.
17. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
18. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
19. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
20. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi, výsluchom právneho zástupcu žalobcu a v súlade s § 151 ods. 1 CSP rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
21. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 18.10.2013 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu č.XXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške istiny 10.000,-Eur, formou medziúveru k uzavretej zmluve o stavebnom sporení FLEXIBIL za účelom modernizácie a obnovy nehnuteľnosti. Medziúver bol poskytnutý pri fixnej úrokovej sadzbe 6,99 % p.a., RPMN 8,75 %; priemerná RPMN bola 21,13 %. Podľa článku III uzavretej zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať medziúver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 0,58 % z cieľovej sumy, splatnými k 16. dňu príslušného mesiaca, a to formou inkasa z účtu v zmysle uzavretej dohody o inkase. Podľa článku VIII, bod 3 uzavretej zmluvy, ak klient nezaplatí niektorú zo splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru. Z predložených oznámení o výplate mal súd preukázané čerpanie úveru v zmysle uzavretej zmluvy v celkovej výške 10.000,-Eur. Z predložených výpisov z účtu na č.l. 5 až 37 spisu mal súd preukázané splácanie úveru a spôsob zaúčtovania jednotlivých splátok. Zo žiadosti o okamžité splatenie úveru zo dňa 29.03.2019 súd zistil, že veriteľ úver pre porušenie záväzku splácať poskytnuté prostriedky v súlade s uzavretou zmluvou predčasne zosplatnil a požiadal žalovaného o okamžité uhradenie vyčísleného zostatku úveru vo výške 8.200,90 Eur. Z predloženej predžalobnej výzvy na zaplatenie zo dňa 19.06.2019 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie úverovej pohľadávky v celkovej výške 8.200,90 Eur.
22. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským, v ktorom žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Hoci uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavretí nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uzavretá zmluva je podľa svojho obsahu zároveň tzv. typovou formulárovou zmluvou, ktorú vypracoval žalobca ako dodávateľ. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemohol obsah zmluvy podstatnejšie ovplyvniť. Formulárové zmluvy žalobcu opakovane používa pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu uzavretej zmluvy o úvere a postavenia jej účastníkov dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za spotrebiteľský.
24. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 3 ObchZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do 1 mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený do zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto zákonnom ustanovení.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva OZ.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 10.000,-Eur. Žalovaný si prestal plniť dohodnuté povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy, keďže prestal splácať dohodnuté splátky v plnej výške, čím prestal splácať poskytnutý úver riadne a včas, preto žalobca úver výzvou zo dňa 29.03.2019 zosplatnil a požiadal o jeho okamžité splatenie. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Za nesporné súd považoval aj tvrdenie žalobcu, že upomienkou zo dňa 27.12.2018 žalovaného upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia, a hoci žalobca túto výzvu súdu nepredložil, keďže žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu (tvrdenie o doručení upomienky zo dňa 27.12.2018) výslovne nepoprel, súd ho považoval v súlade s § 151 ods. 1 za nesporné, vzhľadom k čomu súd dospel k záveru, že výzvou zo dňa 29.03.2019 došlo k účinnému vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru uplatniť najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva upozornil. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný dohodnuté splátky neuhrádzal v plnej výške. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka dlh zanikne splnením, pričom dlh musí byť splnený riadne a včas. S čiastočným plnením preto zákon nespája účinky zániku dlhu, keďže dlh nebol splnený riadne, t.j. v plnej výške a včas, t.j. v dohodnutom termíne. Žalovaný sa tak čiastočným plnením dostal do omeškania s riadnym plnením svojich záväzkov dohodnutých v úverovej zmluve. Žalobca bol preto oprávnený podľa uzavretej zmluvy pristúpiť k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, pričom z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcom bol zachovaný postup v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Za nesporné súd považoval aj skutkové tvrdenia žalobcu o štyroch čiastočných úhradách v celkovej výške 200,-Eur, realizovaných po okamžitom zosplatnení úveru (úhrady vo výške 50,-Eur dňa 30.03.2019, dňa 30.04.2019, dňa 21.05.2019 a dňa 27.06.2019).
26. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., preto poskytnutý úver nie je možné podľa ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok na vrátenie poskytnutého úveru spolu s dohodnutými neuhradenými úrokmi a poplatkami za podmienok dohodnutých v uzavretej zmluve. Obranu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko všetky informácie podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sú uvedené v uzavretej zmluve, resp. vo Všeobecných obchodných podmienkach a sadzobníku poplatkov, ktoré tvoria jej súčasť. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného o postupe žalobcu v rozpore s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Navyše z obsahu posledného vyjadrenia žalovaného, v ktorom uviedol, že „po konzultácii s právnym poradcom akceptuje rozhodnutie
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.10.2019 sp.zn. 23Up/1111/2019.“, možno vyvodiť, že žalovaný voči výške uplatneného nároku nenamieta. Výšku žalovanej sumy mal súd preukázanú z predložených výpisov k účtu, v ktorých je uvedená história čerpania a splácania poskytnutého úveru a spôsob zaúčtovania uhradených splátok. Keďže z dlžnej sumy vyúčtovanej ku dňu 29.03.2019 v celkovej výške 8.200,90 Eur, pozostávajúcej z dlžnej istiny 8.000,15 Eur, kapitalizovaného úroku vo výške 181,75 Eur a neuhradených poplatkov vo výške 19,-Eur, žalovaný štyrmi splátkami uhradil sumu 200,-Eur, ktoré žalobca zaúčtoval na istinu, súd dospel k záveru, že žalovaná suma vo výške 8.000,90 Eur, pozostávajúca z dlžnej istiny 7.800,15 Eur, kapitalizovaného úroku vo výške 181,75 Eur a neuhradených poplatkov vo výške 19,-Eur bola uplatnená dôvodne, preto súd podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na uhradenie žalovanej sumy 8.000,90 Eur.
27. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Hoci v danom prípade výšku úrokov z omeškania zmluva osobitne upravovala v článku VIII, bod 1 výškou 25 % p.a., žalobca v konaní uplatnil len úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. z dlžnej istiny. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na viazanosť súdu podanou žalobou (§ 216 CSP) súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne do zaplatenia, a to z dlžnej sumy istiny s prihliadnutím na realizované úhrady.
28. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
29. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do povinnosti ich náhrady, pričom na ich zaplatenie zaviazal súd žalovaných spoločne a nerozdielne (III. výrok).
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti výroku I, ktorým súd návrh na vstup združenia do konania zamietol, odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
Proti výrokom II a III tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).