Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28Sa-7-2020.pdf
PDF · 113.35 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD. v právnej veci žalobkyne: R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX, XXX XX P. V., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. H./H zo dňa 19.12.2019, takto
rozhodol:
Zrušuje sa rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina č. H./H zo dňa 19.12.2019 a vec s a vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 20.03.2020 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, č. H./H zo dňa 19.12.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica č. P zo dňa 11.09.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
Administratívne konanie
2. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 28.06.2019 podala žalobkyňa žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica vydal dňa 14.08.2019 komplexný posudok č. P č.z. 2019/113526.
4. Rozhodnutím č. P zo dňa 11.09.2019 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.) žiadosti žalobkyne nevyhovel a nepriznal jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, odkážuc na závery komplexného posudku, podľa ktorého sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, avšak nespĺňa podmienky stanovené zákonom č. 447/2008 Z.z. na priznanie uvedeného príspevku,
nakoľko nemá indikované také ochorenie či zdravotné postihnutie, ktoré by vyžadovalo odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. U žalobkyne sa jedná o ťažké zdravotné postihnutie v oblasti kožnej a zdravotné postihnutie v oblasti neurologickej.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Poukázala na obsah lekárskych správ, ktoré priložila k svojej žiadosti, z ktorých vyplýva, že má problémy s mobilitou, nezvláda nastupovanie a vystupovanie do prostriedkov verejnej dopravy, chôdzu po schodoch a na dlhšie vzdialenosti, avšak správy v komplexnom posudku neboli zohľadnené. Taktiež uviedla, že v rámci denného dochádzania do školy bude podľa lekárskej správy z neurológie potrebovať pomoc druhej osoby.
6. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina vydalo dňa 29.11.2019 komplexný posudok podľa § 15 na účely § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. pod č. ZA/XXXX/XXXXX/X-KRA, v ktorom žalovaný skonštatoval, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 % podľa prílohy č. 3, časti XII.B.B2 bodu 34 k zákonu č. 447/2008 Z.z. a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a to v dôsledku deformity nohy (pes excavatus) a ťažkej kontraktúry Achillovej šľachy obojstranne (viac vpravo), tiež je dokumentovaná DMO diparetická spastická forma a psoriáza na predilekčných miestach, mobilita zachovaná, je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, nastupovať doň a vystupovať z neho, udržať sa v ňom počas jazdy, nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania ani ťažké poruchy zvieračov, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, v oblasti orientácie nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia.
7. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/H zo dňa 19.12.2019 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal na komplexný posudok zo dňa 29.11.2019, z ktorého (okrem už uvedeného) tiež vyplýva, že v prípade žalobkyne ide o 19-ročnú pacientku v dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných ambulancií s DMO s diparetickou spastickou formou s prevahou vľavo. Podľa ortopedického vyšetrenia z mesiaca január 2019 je chôdza biparetická s NB, bedrové kĺby sú obojstranne bez kontraktúry, hybnosť voľná, hypotrofia lýtkového svalstva. V oblasti pravého členka sa žalobkyňa aktívne na pätu a špičku nepostaví, vľavo je deficit ľahšieho stupňa. Má odporúčanú rehabilitačnú liečbu a ortopedickú obuv. Podľa doloženého aktuálneho neurologického vyšetrenia zo septembra 2019 nie je potreba opory dokumentovaná. Chôdza je s oporou, bez závažnejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie. S poukazom na posudkové zistenia žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nespĺňa zákonné podmienky na priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.
Argumentácia žalobkyne
8. Žalobkyňa sa petitom správnej žaloby domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnym orgánom na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti, nedostatočného zistenia skutkového stavu a podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Poukázala na to, že je študentkou F. pedagogickej, ktorá je od jej bydliska vzdialená 60 km. Býva s rodičmi, matka ju sprevádza na všetky vyšetrenia u lekárov a do nemocníc, je jej sprievodom aj pri kúpeľnej liečbe, zabezpečuje jej dopravu do školy, na voľnočasové aktivity, spoločenské a športové akcie. Matka jej tiež zabezpečuje stravu, nakoľko sa musí diétne stravovať. V priebehu roka absolvuje cca mesačnú kúpeľnú liečbu a rehabilitácie v mieste bydliska, počas troch mesiacov fototerapiu cca 3-4-krát týždenne na kožnom stacionári.
9. Žalobkyňa namietla, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali s obsahom lekárskych správ. Zo správy MUDr. D. M. z ambulancie pediatrickej ortopédie zo dňa 18.01.2019 okrem iného vyplýva, že „...vzhľadom k neschopnosti nastupovať a vystupovať do prostriedkov verejnej dopravy odkázaná na individuálnu prepravu.“ Taktiež zo správy MUDr. F. T. z detskej neurologickej ambulancie zo dňa 25.09.2019 vyplýva, že „vzhľadom k poruche motoriky, nutnosti častých návštev lekára, vzhľadom k sťaženému nastupovaniu - vystupovaniu je u pacientky nutná individuálna doprava.“ Obsahy žalobkyňou doložených lekárskych správ na strane jednej a záver komplexného posudku žalovaného si vzájomne odporujú, čo správne orgány vo svojich rozhodnutiach bližšie nevysvetlili a týmito rozpormi sa ani nezaoberali. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 10Sžso/14/2015 zo dňa 30.03.2016, ktorý uviedol: „Odvolací súd zároveň dodáva, že správny orgán má dôsledne analyzovať zistené závery a tieto potom podrobne vyhodnotiť v rozhodnutí. Postup žalovaného, ktorý do rozhodnutia prevzal obsah komplexného posudku bez toho, aby tento posudok bol posudok v rozhodnutí podrobne vyhodnotil, je v rozpore so všeobecnou právnou úpravou ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Komplexný posudok je jedným z podkladov rozhodnutia, nie jediným.“ Žalobkyňa tiež namietla vadu procesného postupu spočívajúcu v tom, že správne orgány jej neumožnili vyjadriť sa k podkladom ich rozhodnutí - komplexným posudkom - a uplatniť prípadné návrhy k týmto dôkazom ešte pred vydaním rozhodnutí.
Argumentácia žalovaného
10. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Nariadenie pojednávania nežiadal, správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Žalobné námietky vyhodnotil ako neopodstatnené, nakoľko posudková lekárka vykonala posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a vyhodnotila všetky predložené lekárske nálezy, ktoré sa nachádzali v spise. V lekárskom posudku vypracovanom v odvolacom konaní vychádzala posudková lekárka aj z nálezu z neurologického vyšetrenia MUDr. T. zo dňa 25.09.2019. Žalovaný zdôraznil, že odborné posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu na účely zákona č. 447/2008 Z.z. spadá výlučne do kompetencie posudkového lekára. Posúdenie jednotlivých druhov odkázaností na účely uvedeného zákona je výsledkom lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti, pričom nejde o právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov. K námietke, že žalobkyňa nebola vyzvaná na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, žalovaný uviedol, že žalobkyňa mala možnosť požiadať o osobnú účasť pri posudzovaní jej zdravotného stavu, kde mohla vyjadriť svoje námietky alebo svoj nesúhlas s výsledkami lekárskej posudkovej činnosti, avšak túto zákonnú možnosť žalobkyňa nevyužila. Žalovaný tiež doplnil, že vyšetrenia uvádzané žalobkyňou preukazujú, že v jej prípade neustále prebieha intenzívna rehabilitačná starostlivosť a rekonvalescencia po vykonaných operáciách s cieľom zlepšenia mobility a celkového zdravotného stavu žalobkyne. Peňažné príspevky na kompenzáciu sú určené na zmiernenie alebo prekonanie trvalých znevýhodnení vyplývajúcich z ťažkého zdravotného postihnutia, nemožno nimi kompenzovať stav, ktorý je možné ovplyvniť dostupnou liečbou, resp. zdravotnou starostlivosťou.
Konanie na správnom súde
11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
13. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, rozhodol o správnej žalobe verejne vyhláseným rozsudkom bez pojednávania, nakoľko jeho nariadenie nežiadal žiadny z účastníkov konania, ani to vzhľadom na povahu veci, obsah administratívneho spisu a jednoznačnosť písomne zaznamenaných argumentačných pozícií účastníkov správny súd nepovažoval za potrebné.
Relevantná právna úprava a právne posúdene veci správnym súdom
15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
17. Podľa § 5 zákona č. 447/2008 Z.z. sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti a) mobility a orientácie, b) komunikácie, c) zvýšených výdavkov, d) sebaobsluhy.
18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
20. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzo-vania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.
21. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.
22. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.
23. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.
24. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár vychádza pri ďalšom posúdení zdravotného stavu z a) lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení zdravotného stavu, ak od tohto posúdenia neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu 1. určenej miery funkčnej poruchy, 2. odkázanosti na kompenzáciu alebo 3. zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 18, b) odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, ak pre ďalšie posúdenie zdravotného stavu nie je nevyhnutné vychádzať z lekárskeho nálezu.
25. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.
26. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
27. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
28. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
29. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.
30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.
31. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
32. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
33. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
34. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Zo zákona č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že komplexný posudok podľa § 15 vydaný na základe lekárskeho posudku spracovaného podľa § 11 uvedeného zákona je pre rozhodovaciu činnosť správnych orgánov záväzným podkladom. Napriek tomu, ak komplexný posudok vykazuje argumentačné nedostatky charakteru absencie vyporiadania sa s rozpormi medzi podkladmi slúžiacimi na vypracovanie lekárskeho posudku na jednej strane a posudkovým záverom na strane druhej, je úlohou správneho orgánu, aby túto medzeru v rámci svojej rozhodovacej činnosti argumentačne vyplnil. Nestačí, ak sa správny orgán iba odvolá na svoju viazanosť závermi lekárskeho posudku. V prejednávanej veci lekárske nálezy (MUDr. M. a MUDr. T.) uvádzajú nutnosť individuálnej prepravy žalobkyne, resp. jej odkázanosť na individuálnu prepravu. V štádiu odvolacieho konania tu teda boli k dispozícii 2 na sebe nezávislé lekárske správy (nálezy), z ktorých vyplýva úplne opačný názor na potrebu odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, než ako vyplýva zo záveru, ktorý učinil posudkový lekár žalovaného. V takomto prípade bolo úlohou žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetliť úvahy, ktoré posudkového lekára viedli k opačnému záveru, než aký sa podáva z podkladov pre vypracovanie posudku. Žalovaný ešte predtým, než pristúpil k vypracovaniu napadnutého rozhodnutia, mal identifikovať tento rozpor a argumentačné vákuum a (ak k tomu nemal podrobné odborné znalosti) v súčinnosti s posudkovým lekárom si zabezpečiť potrebné podklady k tomu, aby v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odborne verifikovateľným a v prípadnom súdnom konaní pred správnym súdom preskúmateľným spôsobom vysvetlil dôvodnosť neprihliadnutia na odborné názory ortopéda a neurológa. Správny súd v tomto kontexte poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako už v správnej žalobe učinila žalobkyňa) sp. zn. 10Sžso/14/2015 zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého „správny orgán má dôsledne analyzovať zistené závery a tieto potom podrobne vyhodnotiť v rozhodnutí. Postup žalovaného, ktorý do rozhodnutia prevzal obsah z komplexného posudku bez toho, aby tento posudok v rozhodnutí podrobne vyhodnotil, je v rozpore so všeobecnou právnou úpravou ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Komplexný posudok je jedným z podkladov rozhodnutia, nie jediným.“
35. S poukazom na uvedené úvahy správny súd z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Potrebu zrušenia aj prvostupňového rozhodnutia správny súd neidentifikoval, nakoľko vytýkaný nedostatok je možné odstrániť v odvolacom konaní, do štádia ktorého sa vec po zrušení napadnutého rozhodnutia vracia. V ďalšom konaní žalovaný, riadiac sa právnym názorom správneho súdu, o odvolaní žalobkyne znovu rozhodne a zohľadní prípadné novšie lekárske nálezy k relevantným diagnózam, ak ich žalobkyňa predloží. V prípade, že sa vytýkaný nedostatok žalovaný rozhodne odstrániť aj pomocou vypracovania nového komplexného posudku na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, správny súd považuje za vhodné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom v
prítomnosti žalobkyne, nakoľko takýto postup napomôže objektivizácii záverov lekárskeho posudku. Keďže žalobkyňa je plne spôsobilá na právne úkony, správny súd nevidí dôvod zotrvávať z jej strany na požiadavke prítomnosti matky ako podmienke pre osobnú účasť žalobkyne na posúdení zdravotného stavu (resp. nie je tu povinnosť správneho orgánu prihliadať na takúto požiadavku), ako vyplynulo z repliky žalobkyne, ibaže by matka žalobkyne bola v procesnom postavení splnomocnenca žalobkyne v správnom konaní.
36. Správny súd (už len ako obiter dictum) dáva do pozornosti, že cieľom každého správneho konania je, aby rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Prostriedkami na dosiahnutie tohto cieľa sú nielen dôkazy, ale aj procesný postup správneho orgánu, ktorým sa dôkazy získavajú, vykonávajú a následne posudzujú (vyhodnocujú). Správny súd obsah ustanovenia § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. vníma tak, že v prípade pochybností, nejasností alebo neúplností pri otázkach súvisiacich so zdravotným stavom žiadateľa o príspevok je v ňom obsiahnutá povinnosť komunikácie posudkového lekára nielen s autormi lekárskych správ (nálezov) predkladaných žiadateľom, a to vyžiadaním si vyjadrení alebo doplnení lekárskych nálezov, ale aj so žiadateľom o príspevok, a to formou osobného posúdenia zdravotného stavu, čo následne umožní správnemu orgánu, aby pri svojej činnosti naplnil základné princípy správneho konania, ktorými je povinnosť postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať (§ 3 ods. 2 správneho poriadku). Okrem toho je tu povinnosť svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania (§ 3 ods. 4 správneho poriadku), aby následné rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku).
37. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods. 1 SSP. V konaní úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu neuplatnenia ti tohto nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.