Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8T-28-2020.pdf
PDF · 74.91 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/28/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obžalovaného U.. R.. D. Š. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. účinného od 01. 08. 2019, na hlavom pojednávaní konanom dňa 12. augusta 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 282 odsek 1 Tr. por. s poukazom na § 216 odsek 1 Tr. por. súd podmienečne zastavuje trestné stíhanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8T/28/2020 proti obžalovanému U.. R.. D. Š., nar. XX.XX.XXXX v V., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. účinného od 01. 08. 2019, na tom skutkovom základe, že:
„dňa 01. 08. 2019 v čase od 10:00 h v Bratislave na Kuzmanyho ulici čakal na poškodenú U. U.Ú., pričom táto ako v čase o 11:30 h zabočila z ulice Moyzesova na Kuzmanyho ulicu a prešla na chodník, ktorý sa nachádza po pravej strane ulice a bola asi 20 metrov od križovatky Moyzesova - Kuzmanyho, k nej pristúpil pričom sa neustále dožadoval mobilného telefónu, ktorý poškodená vlastnila, vulgárne jej nadával, následne jej strhol vak s čierno bielymi pruhmi, ktorý mala U. U. voľne prevesený cez pravé plece a začal jej ho prehrabávať, pričom mobilný telefón nemohol nájsť, na čo následne obsah vaku vysypal na chodník a keď uvidel mobilný telefón zn.: iPhone 7, bielej farby, nezisteného IMEI, tak tento zdvihol z chodníku a od poškodenej pokiaľ ona zvierala zo zeme ostané veci, ktoré jej vysypal z vaku odišiel s mobilným telefónom smerom ku svojmu vozidlu, ktoré mal zaparkované na Kuzmanyho ulici v smere na Moyzesovu ulicu, ktoré naštartoval a z miesta odišiel, čím takto spôsobil poškodenej U. U. škodu odcudzením o výške najmenej 300,-€“.
Podľa § 216 ods. 2 Tr. por. súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 12 mesiacov.
Podľa § 216 ods. 4 Tr. por. súd obžalovanému ukladá:
obmedzenie spočívajúce v zákaze:
- kontaktu s poškodenou U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX Bratislava v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami (okrem prípadu písomného ospravedlnenia sa poškodenej) a povinnosti spočívajúce v príkaze
- nepriblížiť sa k poškodenej U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX Bratislava na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a
- písomne sa ospravedlniť poškodenej U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX Bratislava. Uvedené obmedzenie a povinnosti je obžalovaný povinný dodržiavať a splniť v určenej skúšobnej dobe.
odôvodnenie:
Obžalovaný D. Š. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 08. 2020, po prednesení obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bratislava I, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v prednesenej obžalobe, pričom súd obžalovanému
povolil, aby takéto vyhlásenie urobil v intenciách § 257 ods. 4 Tr. por. za poučenia o následkoch takéhoto vyjadrenia, čo vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní. Obžalovaný následne odpovedal na všetky otázky súdu podľa formulované v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. „áno“.
Keďže prokurátorka okresnej prokuratúry a poškodená navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že tento nepopiera spáchanie skutku uvedenýého v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 3Pv/391/2020 zo dňa 18. 06. 2020.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. súd ďalej vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku, ktoré nepopretie sa pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovalo za priznanie sa, sa nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo o ochrannom opatrení.
Obžalovaný Š. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že momentálne je nezamestnaný a žije z ušetrených úspor, pričom nemá vyživovacie povinnosti. Súdu dal do pozornosti, že s poškodenou U. F.a nestretá a nie je s ňou v žiadnom kontakte (telefonickom, ani mailovom). Na dotaz súdu uviedol, že dodržiava probačný dohľad nariadený mu sudkyňou pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I dňa 04.08.2019 pod sp. zn. 7Tp/18/2019, pričom keď ho poškodená kontaktovala, tejto neodpovedal. Odkázal na dokazovanie vykonané v prípravnom konaní a zopakoval, že mu išlo len o odblokovanie SIM karty, pričom nemal v úmysle telefón zobrať s tým, že predmetný telefón je na jeho firmu.
Obhajca obžalovaného, s ohľadom na vyhlásenie jeho klienta, ako aj vzhľadom na ďalšie skutočnosti, najmä s poukazom na to, že nedošlo k spôsobeniu žiadnej škody a obžalovaný je netrestaný, mal za to, že sú splnené všetky podmienky pre podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 ods. 1 Tr. por. a preto súdu navrhol tento postup. Vyjadril presvedčenie, že samotné prejednanie pred súdom je pre obžalovaného dostatočným mementom v jeho živote.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi:
- uznesenie OR PZ v Bratislave I, odboru poriadkovej polície, OO PZ Bratislava Staré Mesto - západ zo dňa 01. 08. 2019, ČVS: ORP - 812/SMZ - B1 - 2019 o vrátení vydaného mobilného telefónu poškodenej a zápisnicu o tomto úkone,
- odborné vyjadrenie Data Comp o hodnote mobilného telefónu k 01. 08. 2019,
- výpis z priestupkov obžalovaného,
- výpis z Obchodného registra spol. Hmat s. r. o.,
- preberací protokol a vádaj na faktúru k mobilnému telefónu,
- odpis registra trestov obžalovaného
Hodnotiac obsahový rámec vykonaného dokazovania, tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, možno ustáliť, že obžalovaný Š. nemal akýkoľvek prospechársky motív na konanie popísané v skutkovej vete obžaloby. Celú vzniknutú situáciu medzi ním a poškodenou U., týkajúcu sa mobilného telefónu, riadne vysvetlil, pričom súd konštatuje, že išlo o eskaláciu problému týkajúceho sa zablokovanej SIM karty obžalovaného prostredníctvom mobilného telefónu poškodenej, čo v prerokúvanom prípade napokon nebolo sporné. Uvedené vyplýva z výpovede obžalovaného, poškodenej U. a ich vzájomnej komunikácie.
K osobe obžalovaného Š. súd zistil, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný a bol priestupkovo prejednávaný, avšak pre marginálne porušenia pravidiel cestnej premávky, čo je v svetle prerokúvaného prípadu celkom bez významu.
Práve okolnosti, za ktorých mal byť čin spáchaný, spôsob jeho vykonania, následok ako aj pohnútku obžalovaného Š., by nebolo na mieste, a ani v súlade s trestnou politikou štátu a zámerom zákonodarcu, pôsobiť na obžalovaného akýmkoľvek druhom trestu vyjadreným v § 32 Tr. zák. Všetky skutočnosti tvoriace pozadie prejednávanej trestnej veci považuje súd za podstatné z hľadiska skúmania závažnosti skutku, ktorého sa obžalovaný dopustil, pričom podľa názoru súdu, ide o také okolnosti, ktoré spôsobujú, že závažnosť spáchaného skutku je nanajvýš nepatrná, avšak nie tak nepatrná, aby bolo možné trestné stíhanie zastaviť z dôvodu, že skutok nie je trestným činom v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zák., nakoľko popísané konanie obžalovaného nie je spôsobom, ktorý by svedčal riešeniu načrtnutého problému
týkajúceho sa zablokovaného mobilného telefónu. Súd však tieto okolnosti spojil aj s hodnotením osoby obžalovaného Š., ako je naznačené vyššie, a možno ustáliť, že v osobe obžalovaného ide o osobu, ktorá zjavne len celkom výnimočne vybočila z inak riadneho spôsobu vedenia života a možno teda hovoriť o mimoriadnom excese z dodržiavania právnych noriem.
Nad rámec uvedeného súd pripomína, že trestanie páchateľa prostredníctvom jednotlivých druhov trestov je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako aj praxi sa už tradične vychádza zo zásady využívania hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych odklonov. Podľa tejto zásady majú byť tresty použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo závažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde by jednotlivé druhy odklonov neboli dostatočné, resp. by sa javili ako neúčinné alebo zjavne nevhodné. Súd pripomína, že nie každé porušenie normy trestného práva musí nutne znamenať aj potrestanie páchateľa. Konajúci súd tu vychádzal z princípu spravodlivosti rozhodnutia súdu tak, ako je tento princíp uvedený v § 1 Tr. por., ale najmä medzi základnými zásadami trestného konania v § 2 ods. 10 Tr. por.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že v danej trestnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania podľa § 216 Tr. por. s tým, že má za to, že takéto rozhodnutie možno dôvodne považovať za dostačujúce z hľadiska dosiahnutia účelu, ktorý sa inak sleduje uložením trestu, príp. upustením od potrestania, s prihliadnutím na osobné pomery obžalovaného a jeho doterajší život, ktorý viedol a okolnosti prípadu, ktoré tiež viedli k určeniu skúšobnej doby obžalovanému v trvaní 12 mesiacov, ktorej dĺžku súd určil najmä z hľadiska okolností spáchaného trestného činu. Pokiaľ sa týka uloženého obmedzenia a povinností je súd toho názoru, že tieto poslúžia ochrane poškodenej pred jej prípadným ďalším kontaktovaním zo strany obžalovaného a ospravedlnenie sa posilní uvedomenie si spáchanej protiprávnej činnosti obžalovaným za súčasného poskytnutia určitej satisfakcie poškodenej.
Súd uzatvára a zdôrazňuje, že táto forma rozhodnutia má slúžiť ako dostatočné ponaučenie a výstraha obžalovanému Š. pred páchaním ďalšej trestnej činnosti. Počas uloženej skúšobnej doby bude mať obžalovaný možnosť preukázať spoločnosti, že podmienečné zastavenie trestného stíhania bolo dostatočným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.
Sťažnosť má odkladný účinok.
Sťažnosť je právne neúčinná, ak je podaná osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.
Okresný súd Bratislava I, odd. 8T V Bratislave, dňa 12. júla 2020
JUDr. Michal Valent
Samosudca