Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cob-71-2019.pdf
PDF · 166.76 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu L.. L. U., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt U. X. XXX/X, XXX XX V., právne zastúpeného MD legal, s.r.o., so sídlom Jaseňová 7, 960 01 Zvolen, IČO 47 256 729, proti žalovaným l/ PPCP s.r.o., so sídlom SNP 113/1, 956 18 Bošany, IČO 45 262 322, 2/ Dopravná psychológia s.r.o., so sídlom Nedanovce 235, 958 43 Nedanovce, IČO 50 593 111, obaja právne zastúpení P., advokátom, so sídlom kancelárie U., o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 5Cb/14/2018-171 zo dňa 7. marca 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného 1/ sa o d m i e t a.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa proti žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorý sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prvej výrokovej výroku určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 05. 03. 2018 medzi žalovaným v 1/ rade ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k bytu č. X - XXXX nachádzajúceho sa na G. ulici č. X, na XX nadzemnom podlaží a parkovacích státí č. XXX a XXX vyjadrených ako spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore č. X - F o veľkosti 142716/7300999, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie F. U. obec V. - miestna časť F. U., okres V. I, vedený Okresným úradom V., katastrálny odbor, je neplatná. V druhej výrokovej vete výroku súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Podanú žalobu, ktorou sa žalobca ako spoločník žalovaného 1/ domáhal proti žalovaným l/ a 2/ spoločne a nerozdielne určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 5.3.2018, odôvodnil žalobca tým, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy konala za žalovaného 1/ konala konateľka P.. Z. X.. Žalovaný 2/ je obchodnou spoločnosťou, ktorej spoločníkmi sú P.. Z. X. a jej syn U. X. a konateľkou je P.. Z. X.. Kúpnou zmluvou bolo prevedené vlastnícke právo žalovaného 1/ k bytu a nebytovému priestoru na žalovaného 2/. Jedná sa o byt č.X-XXXX nachádzajúci sa na G. ulici X na XX. nadzemnom podlaží a parkovacie státia č. XXX a XXX vyjadrené ako spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore č. X F o veľkosti 142716/73000999, zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie F. U., obec V.- F. U., okres V. I. Nehnuteľnosti boli predané za kúpnu cenu 105 000 eur. Žalovaní 1/, 2/ podali návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, o ktorom Okresný úrad V., katastrálny odbor nerozhodol, čo dokazuje plomba na liste vlastníctva pod X. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní z postavenia spoločníka žalovaného 1/ za podmienky, že by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na právne postavenie spoločníka žalovaného 1/, ktoré sa týka jeho právnej sféry, lebo žalobca je majiteľom obchodného podielu žalovaného 1/, pričom obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Medzi majetkové práva spoločníka patrí aj podiel na zisku, na likvidačnom zostatku a vyrovnací podiel, keď žalobca vstupoval do spoločnosti s tým, že dôvodne očakáva, že spoločnosť dosiahne zisk a bude na tomto zisku profitovať pomerom svojho vkladu na základnom imaní spoločnosti. Nehnuteľnosti boli obchodným majetkom žalovaného 1/ a na základe kúpnej zmluvy boli prevedené hlboko pod trhovú cenu. Žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosti za sumu 234 420 eur bez DPH, teda za sumu 281 304 eur s DPH, pričom byt bol zhodnotený zariadením v hodnote cca 50 000 eur. Žalovaný 1/ predal byt o 226 304 eur lacnejšie ako bola jeho nadobúdacia cena, teda cca o 68 % nižšie. Byt má rozlohu 100,38 m2, pričom cena bytu o podlahovej ploche 89,39 m2 je až 549 000 eur bez garážových státí. Za cenu 105 000 eur nie je možné kúpiť ani menší byt v podstatne menej lukratívnej lokalite. Ide o drastické zníženie ceny až o 80 %. Ak sa uskutoční predaj bytu kúpna cena nezodpovedá hodnote prevádzaného majetku, spoločnosť nedostane ekvivalentnú hodnotu v podobe kúpnej ceny, čím sa zníži aj hodnota obchodného podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného 1/. Táto škoda žalobcovi priamo hrozí. Žalovaný 1/ ako dlžník a F. F., a.s. uzavreli dňa 21.4.2016 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla banka žalovanému 1/ splátkový úver za účelom kúpy predmetných nehnuteľností. Podľa bodu 6.5 produktových podmienok zmluvy o úvere nesmie žalovaný 1/ previesť bez súhlasu banky a realizovať žiadny úkon, pretože poskytnutie úveru bolo zabezpečené záložným právom banky, pričom banka na prevod vlastníckeho práva súhlas nedala. Žalobcovi taktiež hrozia sankcie v daňovej rovine v podobe dovyrubenia dane a uloženia príslušnej sankcie za daňový delikt. Konateľka žalovaného 1/ zneužila svoje právne postavenie vo funkcii konateľa tým, že uprednostnila svoje záujmy a záujmy svojej rodiny pred záujmami spoločnosti a ostatných spoločníkov. Porušila dobré mravy tým, že zmluvu uzatvárala " sama so sebou", čím sú práva a povinnosti právneho úkonu v zjavnej nerovnováhe, pričom reálny profit z predaja je u spoločníkov žalovaného 2/ konateľky a jej syna U. X.. Uvedeným došlo k poškodeniu majetkových záujmov žalobcu. Rozpor z konania konateľky žalovaného 1/ je v zákaze vrátenia vkladu spoločníkom v zmysle § 123 ods.3 Obchodného zákonníka v spojení s § 67j ods.2 Obchodného zákonníka, keď za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia. Uzavretie kúpnej zmluvy bolo realizované v rozpore so zákonom, nakoľko je potrebné tento právny úkon vykladať ako vrátenie vkladu spoločníkovi, čo je zo zákona zakázané.
3. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení zo dňa 3.8.2018 k žalobe navrhli, aby súd žalobu zamietol. Namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, tvrdili, žalobca nie je v žalobe riadne označený. Ak by žalobca mal reálne možnosť vystupovať v tomto postavení ako člen právnickej osoby, napr. spoločník, muselo by sa na neho vzťahovať rozhodnutie, resp. spoločnosťou zriadený vnútorný poriadok, v zmysle ktorého by mohol podľa Civilného sporového poriadku realizovať úkony za predmetnú právnickú osobu. Žalobcom uvedené rozhodnutia súdu nie sú relevantným podkladom zdôvodnenia aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Žalovaný 1/ takýto vnútorný poriadok neprijal a preto je aktívna vecná legitimácia žalobcu vylúčená. Žalobca sa takýmto spôsobom domáha presadenia naliehavého právneho záujmu, pričom je práve tou osobou, ktorá sa v súčasnosti domáha a uzurpuje si napriek konateľstvu P.. Z. X. u žalovaného 1/ rozhodovať o všetkých záležitostiach, najmä o ekonomickom fungovaní. Výsledky hospodárenia žalovaného 1/ sú na katastrofálnej úrovni. Dovolávať sa v tomto postavení naliehavého právneho záujmu je nanajvýš zvláštne, nezodpovedá patričnému využitiu tohto inštitútu k skutočne podstatnej zmene právneho postavenia žalobcu. Všetky úkony namietané žalobcom považoval žalovaný 1/ v súlade so zákonom a preto neplatnosť úkonov je vylúčená. Žalobca nepredložil dôkazy o znížení jeho podielu na zisku, od ktorej skutočnosti odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.
4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.10.2018 k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ uviedol, že vyjadrenie žalovaných 1/, 2/ je stručné, neurčité, nejasné a zmätočné, nie je z neho zrejmé, čo chcú žalovaní vyjadriť. Uvedené je spôsobené tým, že sa vyjadruje osoba konateľky P.. Z. X., pričom žalovaní 1/, 2/ sú dva sporové subjekty a dve samostatné sporové strany v pozícii žalovaného. Javí sa, že ide o osobný postoj P.. Z. X., nie o postoj žalovaných 1/, 2/. Žalobca nesúhlasil s námietkou aktívnej vecnej legitimácia žalobcu v konaní a zotrval na argumentoch a dôkazoch uvedených v žalobe (písm. D, bod 12-14 žaloby). Popretie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je v rozpore s konaním P.. Z. X., ktorá na
Okresnom súde Partizánske podala žalobu pod sp. zn. 3Cb/19/2018, pričom touto žalobou sa domáha neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ PPCP s.r.o. a D. U.. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje v tomto konaní svojím postavením spoločníka v spoločnosti PPCP s.r.o. Je teda zrejmé, že tvrdenia žalovaného 1/, 2/ sú zmätočné a nedôveryhodné. Tiež sú nejasné tvrdenia, v ktorých sa zmieňuje údajná snaha o uzurpáciu v rozhodovaní spoločnosti, pričom žalobca je konateľom aj spoločníkom žalovaného 1/ a prislúcha mu aj konanie za spoločnosť a pôsobnosť v oblasti obchodného vedenia. Ide len o vyjadrenie subjektívnych pocitov P.. Z. X., ktoré nereprezentujú procesné tvrdenia žalovaného 1/, 2/. Žalovaní 1/, 2/ nijakým spôsobom nespochybňujú argumenty žalobcu a ani nevyvracajú žalobcove skutkové tvrdenia, nijako nespochybňujú žalobu v zmysle § 167 ods.2 CSP, nakoľko sú ich tvrdenia nejasné, neurčité a nie sú doložené žiadnymi dôkazmi. Predložené účtovné závierky nie sú prepojené so žiadnymi tvrdeniami majúcimi súvis s predmetom sporu a preto nie je zrejmé čo majú preukazovať. V tomto ohľade považoval žalobca vyjadrenie žalovaného 1/, 2/ ako úkon procesnej obrany za neúčinný.
5. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných 1/, 2/ podľa § 180 CSP, ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnili a na súdne pojednávanie sa nedostavili. Dokazovanie vykonal listinami (odsek 3. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) a zobral náležitú zreteľ na vyjadrenia strán sporu v konaní.
6. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ vyplýva, že spoločníkmi žalovaného 1/ sú žalobca a P.. Z. X. a za spoločnosť sú oprávnení konať žalobca a P.. Z. X., každý samostatne bez obmedzenia. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 2/ vyplýva, že spoločníkmi tejto spoločnosti sú P.. Z. X. a jej syn Bc. U. X. a konateľom tejto spoločnosti je P.. Z. X., ktorá je oprávnená konať za spoločnosť samostatne.
7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 5.3.2018 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim vyplýva, že žalovaný 1/ odpredal žalovanému 2/ nehnuteľnosti v kat. úz. F. U. byt č. X-XXXX s výmerou podlahovej plochy 100,38 m2, nachádzajúci sa vo vchode X. na XX. poschodí bytového domu vo veži 1, vrátane lodžie o výmere 6,90 m2 a pivničnej kopky o výmere 4 m2, nachádzajúcej sa na 2. poschodí bytového domu vo veži 1, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 10038/7300999 na spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, ktorý zodpovedá a prislúcha k bytu a parkovacie státie spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/55 na nebytovom priestore č.X -F. o celkovej výmere 1 427,16 m2, nachádzajúcom sa vo vchode X.. v suteréne bytového domu ("garáž"), ktorý je zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu V., katastrálny odbor F. U. pod por. č. XXX a pod por.č.XXX, a ktorému zodpovedá parkovacie státie č. XXX a parkovacie státie č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/55 zo spoluvlastníckeho podielu 142716/7300999 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, ktorý zodpovedá a prislúcha k spoluvlastníckemu podielu na garáži. Byt sa nachádza v bytovom dome P.. obj. P. N.- G. X,X so súpisným číslom XXXX postavenom na parc. č. XXXX/XX, na parc. č. XXXXX/XXX. Byt pozostáva zo štyroch izieb a príslušenstva bytu - predsieň, kúpeľňa, toaleta, zvonček, domáci telefón, poštová schránka, lodžia a pivničná kopka v podiele 1/1. Podlahová plocha bytu je 100,38 m2 a nie je do nej zahrnutá podlahová plocha lodžie o výmere 6,90 m2. Podľa bodu II kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu 105 000 eur, ktorá má byť uhradená v splátkach po 5 000 eur, pričom prvú splátku zaplatí kupujúci do 6-ich kalendárnych mesiacov odo dňa rozhodnutia Okresného úradu V., katastrálny odbor o povolení prevodu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zostávajúcich päť splátok sa kupujúci zaviazal splatiť predávajúcemu v pravidelných ročných splátkach po 20 000 eur, vždy do konca kalendárneho roka. Prvá splátka bude splatná v roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom došlo k povoleniu vkladu. V časti C je prevod bez tiarch a bremien. Za predávajúceho - žalovaného 1/ podpísala kúpnu zmluvu P.. Z. X. ako konateľ a za kupujúceho - žalovaného 2/ podpísala kúpnu zmluvu P.. Z. X. ako konateľ, teda previedla nehnuteľnosti " sama sebe", čo nie je prípustné, pretože konateľom žalovaného 1/ je aj žalobca s oprávnením konať samostatne. Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že na kúpu nehnuteľnosti bol F. F. a.s. poskytnutý úver vo výške 364 000 eur, pričom na nehnuteľnosti viazne záložné právo banky a banka si pri uzatváraní záložnej zmluvy preveruje trhovú hodnotu zálohu tak, aby pokryla hodnotu úveru. Podľa žalobcu bola nehnuteľnosť kúpená ako holobyt za kúpnu cenu 234 000 eur bez DPH v roku 2016, pričom žalovaný 1/ investoval do jeho vybavenia najmenej sumu 50 000 eur. Aj za týchto okolností je jednoznačne preukázané, že nehnuteľnosti boli predané výrazne pod ich trhovú hodnou, pričom kúpna cena bytu a dvoch garážových státí nepokrýva ani hodnotu úveru, čo je pre žalovaného 1/ istá strata a z čoho možno jednoznačne vyvodiť, že v prípade prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam by došlo k vzniku škody a žalobca ako spoločník žalovaného 1/ by bol týmto prevodom za kúpnu cenu výrazne pod jej trhovú hodnotu, teda bez primeraného protiplnenia, poškodený na svojich právach. Aj keď nie je žalobca účastníkom kúpnej zmluvy má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, lebo prevodom práva by došlo k zníženiu jeho podielu na čistom obchodnom imaní spoločnosti a tým k vzniku škody. Preventívnym prostriedkom ochrany je práve táto určovacia žaloba. Ďalej by hrozili sankcie zo strany banky, v prospech ktorej sú založené sporné nehnuteľnosti, pretože podľa bodu 6.5 produktových podmienok banky žalovaný 1/ nesmie bez súhlasu banky realizovať žiadny úkon, ktorým by znížil hodnotu svojho majetku a nesmie ani scudziť žiadnu časť zálohu po dobu trvania záložného práva. Škoda by zasiahla žalobcu aj hrozbou dovyrubenia dane ako rozdielu medzi daňovou zostatkovou cenou a predajnou cenou nehnuteľnosti, čo by ešte prehĺbilo škodu na strane žalobcu ako spoločníka. Konateľka žalovaného 1/ porušila ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka, keď nekonala s odbornou starostlivosťou a nehnuteľnosti odpredala výrazne pod ich reálnu trhovú hodnotu, čím uprednostnila svoje záujmy a záujmy svojho syna ako spoločníka žalovaného 2/. Týmto nevýhodným predajom by vznikol majetkový prospech na úkor žalobcu ako spoločníka žalovaného 1/, čo je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka. Takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. V danom prípade ide teda o plnenie bez primeraného protiplnenia a o konanie, ktoré nemožno nazvať ako poctivé. V zmysle § 265 Obchodného zákonníka je takýto výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíva právnu ochranu. Taktiež je v rozpore aj s ustanovením § 67j ods.1 a § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka.
8. Z predložených listinných dôkazov z realitných kancelárii na č.l.15-29 spisu uvedených len v F. U. vyplýva, že trhová cena luxusného 2. izbového bytu v F. U. o výmere 100 m2 je 549 000 eur bez parkovacích státí, ktoré je možné zakúpiť samostatne po 25 000 eur za jedno státie v P. N. (kde sa nachádzajú predávané nehnuteľnosti - trojizbový luxusný byt v F. U. na G. ul. o podlahovej ploche 93 m2, ktorý sa predáva za trhovú cenu 515 000 eur, jednoizbový zrekonštruovaný byt v F. U. o výmere 38 m2 sa predáva za cenu 105 000 eur. Ceny bytov v iných menej lukratívnych častiach V. sa pohybujú v nepomerne vyššej cene ako bola dojednaná cena bytu v kúpnej zmluve zo dňa 5.3.2018, pričom za jednoizbový byt o výmere 38 m2 sa kúpna cena v F. U. pohybuje 105 000 eur bez státí, z čoho vyplýva, že predmetný byt bol predaný za kúpnu cenu bez primeraného protiplnenia.
9. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2016 vyplýva, že F. F. a.s. V. poskytla žalovanému 1/ úver vo výške 364 000 eur a zriadila na sporných nehnuteľnostiach v P. N. záložné právo uzatvorením záložnej zmluvy na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2018 ako predmetu súdneho konania.
10. Z LV č. XXXX pre katastrálne územie F. U. vyplýva, že na liste vlastníctva je uvedená plomba na základe V-XXXX/XXXX a podľa LV č. XXXX na byte č. X-XXXX na XX. poschodí v F. U. viazne záložné právo banky - F. F., a.s. ako vecné bremeno.
11. Z účtovných závierok predložených žalovaným 1/ k 31.12.2016 a k 31.12.2017 vyplýva, že výsledok hospodárenia žalovaného 1/ je mínusový, pričom žalovaný 1/ nezdôvodnil, čo chce týmito závierkami preukázať.
12. Za použitia § 137 písm. c/ CSP, § 3, § 39, § 588 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 6 ods. 1 - 3, § 60 ods. 1, 3, § 67j ods. 1 - 5, § 114 ods. 1, 2, § 123 ods. 1, 3, § 135a ods. 1 a § 265 Obchodného zákonníka v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne a určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a 2/ dňa 5.3.2018 je neplatná.
13. Pokiaľ ide o námietku žalovaných 1/, 2/ o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní v zmysle § 137 písm. c/ CSP súd prvej inštancie uviedol, že táto je daná tým, že žalobca je spoločníkom žalovaného 1/ spolu s P.. Z. X.. Naliehavý právny záujem žalobcu ako spoločníka žalovaného 1/ je daný, pretože bez tohto určenia by sa jeho právne postavenie ako spoločníka žalovaného 1/ stalo neistým. Žalovaní 1/ a 2/ žalobcom tvrdené a preukázané skutočnosti nevyvrátili ani nepreukázali opak. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem na jeho určení je preto daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo bez tohto určenia
by sa stalo jeho právne postavenie neistým. Vecnú legitimáciu na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má aj ten, kto je účastníkom zmluvy alebo ten, koho právnej sféry sa sporný vzťah alebo sporné právo týka. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorej sa má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne legitimovaný, čo platí aj v prípade prevodu významnej časti majetku spoločnosti na tretiu osobu a to v pomeroch spoločnosti s ručením obmedzeným, pokiaľ prevod mal alebo mohol mať významný vplyv na právne a majetkové pomery spoločnosti žalovaného 1/. Určovacia žaloba nie je opodstatnená tam, kde už bol právny vzťah alebo právo porušené a kde sa treba domáhať žalobou na plnenie. Ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu, predíde sa ďalším žalobám na plnenie. V danom prípade k prevodu vlastníckeho práva namietanej kúpnej zmluvy zo dňa 5.3.2018 nedošlo, pretože katastrálne konanie bolo prerušené. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov realitných kancelárii v V. o trhovej cene nehnuteľností, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy vyplýva, že predaj dvojizbového bytu v F. U. v P. N. o výmere podlahovej plochy 93,08 m2 (č.l.15 spisu) sa realizuje za cenu 549 000 eur bez parkovacích státí, ktoré je možné odkúpiť po 20 000 eur za jedno státie, cena zo státiami spolu predstavuje 589 000 eur, trojizbový byt v P. N. v F. U. o podlahovej ploche 93 m2 sa predáva za cenu 515 000 eur bez státí (č.l. 16 spisu). Cena jednoizbového bytu o podlahovej ploche 38 m2 v F. U. predstavuje sumu 105 000 eur (č.l.27 spisu). Byt, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy má podlahovú plochu 100,38 m2, pričom ide o štvorizbový byt v P. N. vrátane dvoch garážových státí, teda kúpna cena, za ktorú odpredal žalovaný 1/ tieto nehnuteľnosti žalovanému 2/, je nepochybne pod trhovú cenu jej skutočnej hodnoty. Podľa názoru súdu prvej inštancie konateľka žalovaného 1/ porušila svoje povinnosti konateľa obchodnej spoločnosti stanovené v § 135a Obchodného zákonníka, keď nekonala s odbornou starostlivosťou a tým ohrozila záujmy jej spoločníka t.j. žalobcu. Konateľka tiež nesmie uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti, pričom previedla nehnuteľnosti špecifikované v kúpnej zmluve zo dňa 5.3.2018 na žalovaného 2/, u ktorého je konateľkou a spoločníčkou so svojím synom ako spoločníkom Bc. U. X.. Uzavretím kúpnej zmluvy za kúpnu cenu výrazne pod trhovú hodnotu získala majetkový prospech ona a jej blízka osoba - syn U. X. na úkor žalobcu ako spoločníka žalovaného 1/, ktorý bol týmto právnym úkonom významne poškodený na svojich právach ako spoločníka. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že nehnuteľnosti vrátane garážových státí XXX a XXX boli predané aj pod hodnotu úveru, ktorý žalovaný 1/ získal na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2016 uzavretej medzi F. F. a.s. a žalovaným 1/ úver na kúpu týchto nehnuteľností v sume 364 000 eur, pričom žalobca (správne má byť žalovaný 1/) nadobudol nehnuteľnosti v roku 2016, pričom išlo o holobyt a do zariadenia bytu žalovaný 1/ investoval sumu 50 000 eur. Predmetom predaja boli aj dve garážové státia č. XXX a XXX, čo jednoznačne preukazuje, že nehnuteľnosti za kúpnu cenu 105 000 eur naviac splácanú v splátkach sú výrazne podhodnotené. Za predávajúceho - žalovaného 1/ podpísala kúpnu zmluvu P.. Z. X. ako konateľ a za kupujúceho - žalovaného 2/ podpísala kúpnu zmluvu P.. Z. X.. Za predávajúceho a kupujúceho podpísala kúpnu zmluvu tá istá osoba, čo je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka. Kúpna cena nehnuteľností nepokryla ani bankou poskytnutý úver na kúpu nehnuteľností, čo znamená pre žalovaného 1/ čistú stratu, pričom banka pri uzatváraní záložnej zmluvy zisťuje trhovú cenu prevádzaných nehnuteľností tak, aby hodnota zálohu pokryla hodnotu poskytnutého úveru. Prevod vlastníckeho práva nehnuteľností, na ktorých viazlo záložné právo banky, podliehal v zmysle bodu 6.5. produktových podmienok súhlasu banky. Nehnuteľnosti konateľka P.. Z. X. previedla "sama sebe", hoci konateľom spoločnosti žalovaného 1/ bol aj žalobca oprávnený konať za žalovaného 1/ samostatne. Konateľka žalovaného 1/ takýmto nevýhodným prevodom vlastníckeho práva porušila ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka, ktorý jej ukladá konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaní 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali v konaní opak a nepredložili súdu žiadne dôkazy preukazujúce odbornú starostlivosť pri prevode vlastníckeho práva k lukratívnym nehnuteľnostiam pokiaľ ide o stanovenie kúpnej ceny prevádzaných nehnuteľností, nepredložili žiadne listiny vyvracajúce žalobcom tvrdené a preukázané skutočnosti a nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov v písomných vyjadreniach k žalobe.
14. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania predložených listinnými dôkazmi dospel k záveru, že prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol porušený aj § 67j ods.1,ods.3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť. To platí rovnako pre plnenie
spoločnosti poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech, ako aj ustanovenie § 123 ods.1 a 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady, pričom za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia, tak ako v tomto prípade. Majetkom spoločníka v spoločnosti je obchodný podiel, ktorý predstavuje majetkové a nemajetkové práva a povinnosti spoločníka v spoločnosti a tomu zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. V prípade realizácie prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.3.2018 taktiež hrozia žalovanému 1/ aj daňové sankcie v podobe dodatočného zdanenia rozdielu medzi predajnou a skutočnou zostatkovou hodnotou nehnuteľností. Kúpna zmluva zo dňa 5.3.2018 je v rozpore aj s § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. V danom prípade dospel súd prvej inštancie k záveru, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom ako aj pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/ spoločne dňa 16.4.2019. V odvolaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, g/ a h/ CSP. Namietali, že súd prvej inštancie porušil pri skúmaní príslušnosti v zmysle § 41 CSP výlučnú miestnu príslušnosť v zmysle § 20 písm. a/ CSP, ktorú je povinný skúmať aj bez námietky, z úradnej povinnosti na začiatku konania. V prípade predmetnej žaloby je zrejmé, že neboli splnené podmienky pre rozhodovanie Okresným súdom Partizánske a toto porušenie samo osebe je dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Ďalším porušením zákonnosti v konaní súdom prvej inštancie je skutočnosť, že žalovaný 1/ nebol riadne predvolaný na pojednávanie a napriek tomu súd prvej inštancie o veci konal a vec rozhodol. Vzhľadom na frekvenciu prejednávaných vecí medzi stranami sporu, musel mať súd prvej inštancie vedomosť o skutočnosti, že v ten istý deň a v tú istú hodinu bola P.. Z. X. stranou v konaní na Okresnom súde Partizánske sp.zn. 3C/11/2017 ako členka P. P. o.z. V., a napriek tomu súd prvej inštancie bez prijatia opatrení na zabezpečenie účasti tejto osoby na pojednávaní, zámerne neuskutočnil žiadne úkony. P.. Z. X. sa o pojednávaní v tejto veci dozvedela krátko po ukončení pojednávania vo veci sp.zn. 3C/11/2017 v čase, keď sa nachádzala v budove súdu. Túto situáciu riešila prostredníctvom právneho zástupcu a snažila sa spojiť s L.. V., ktorá vec sp.zn. 5Cb/14/2018 pojednávala. Sudkyňa sa prostredníctvom asistentky odmietla k veci vyjadriť. O konaní pojednávania v tejto veci sa P.. Z. X. dozvedela od synov žalobcu U. U. a U. U., ktorí boli prítomní na pojednávaní vo veci sp.zn. 3C/11/2017 a od týchto osôb sa tiež dozvedela, že vec bola ukončená kontumačným rozsudkom. Napriek týmto vadám konania žalovaní ďalej uviedli, že súd prvej inštancie nerozhodol vo veci vecne správne, pretože dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a ním zistený skutkový stav neobstojí. Súd prvej inštancie bez náležitého dokazovania nesprávne vyhodnotil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a naliehavý právny záujem na požadovanom určení na strane žalobcu. Postupoval nedôsledne pri vyhodnotení námietok žalovaného 1/ ohľadom ekonomického fungovania, pretože práve konanie žalobcu v postavení konateľa žalovaného 1/ spôsobilo, že žalovaný 1/ bol ekonomicky ohrozený. Uvedené vylučuje, že P.. Z. X. ako konateľka žalovaného 1/ nekonala s odbornou starostlivosťou. Žalovaní nesúhlasili s konštatovaním súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem žalobcu je v konaní daný. Poukázali na to, že ak má žalobca pocit vzniku neistého právneho postavenia, uvedené nie je dôsledkom konania žalovaných, ale je výsledkom nezodpovednosti, nehospodárneho a svojím spôsobom podvodného konania žalobcu. Žalobca napriek tomu, že odôvodnenie žaloby spája s možnosťou zníženia jeho podielu zo zisku, nepredložil súdu prvej inštancie žiadne dôkazy, ktoré by takého zníženie odôvodňovalo. Žalovaný 1/ nevykonáva žiadnu takú činnosť, ktorá by mu zabezpečovala zisk, ale ani žiadny príjem. Žalovaní ako príklad správania sa žalobcu poukázali na predaj druhého z bytov v majetku žalovaného 1/ v V., ktorý dňa 2.3.2017 žalobca fiktívne previedol na spoločnosť V. s.r.o. Z., čo vyplýva zo skutočnosti, že peňažné prostriedky, ktoré mali byť žalovanému 1/ uhradené, boli použité na doposiaľ nezistený účel
a neadekvátne kúpna cena absolútne nezodpovedala trhovej hodnote v čase predaja. Tento prevod napadla konateľka žalovaného 1/ v inom súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava I. Podľa názoru žalovaných tvrdenia žalobcu o podhodnotení kúpnej ceny za prevod nehnuteľností sú v rozpore so skutočnosťou. Žalobca zámerne opomína, že P.. Z. X. prispela sama vkladom na kúpu bytu sumou 56 000 eur a žalovaný 2/ v určených splátkach zaplatí v predpísaných lehotách cenu. Žalovaný 2/ prispieva na úhradu úveru v F. F. a úver je pravidelne splácaný v mesačných splátkach. Žalobca je uzrozumený, že úver je splácaný, pretože banka si voči žalovanému 1/ neuplatňuje žiadne nároky. Výhrady žalobcu, že P.. Z. X. konala za žalovaného 1/ aj za žalovaného 2/ sú právne irelevantné a nie je možné uvedené považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože toto konanie dobré mravy ničím neporušuje a zákon ho pripúšťa. Žalovaní považovali za rozporné aj tvrdenie súdu prvej inštancie o neunesením dôkazného bremena, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal ani tie dôkazy, ktoré vyplynuli z obsahu vyjadrenia žalovaného 1/ a postup súdu prvej inštancie tým, že žalovaného 1/ riadne nepredvolal na pojednávanie, znemožnil vykonať aj ďalšie ním navrhované dôkazy. V súhrne uvedené zapríčinilo v konečnom dôsledku aj nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
17. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.5.2019 k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ (§ 373 ods. 3 CSP) zaujal stanovisko k jednotlivým odvolacím tvrdeniam procesného aj vecného charakteru. Námietku o porušení procesných podmienok spočívajúcu v skúmaní príslušnosti nepovažoval žalobca za správnu a relevantnú. Súd prvej inštancie sa touto otázkou zaoberal a stotožnil sa s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe. Žalobca tvrdil, že § 20 písm. a/ CSP nebolo možné aplikovať, nakoľko podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jednoznačné, že byt nie je nehnuteľnou vecou. Ako nepravdivé posúdil žalobca tvrdenie žalovaného 1/, že nebol riadne predvolaný na pojednávanie. Súd prvej inštancie na začiatku pojednávania dňa 7.3.2019 konštatoval, že všetky sporové strany majú predvolanie riadne vykázané a táto informácia vyplýva zo súdneho spisu. Žalovaný 1/ mal doručenie predvolania vykázané na poštovej doručenke a žalovaný 2/ doručením do elektronickej schránky. Z obsahu odvolania je zrejmé, že vedomosť o pojednávaní vo veci nemala p. Z. X.. Nevedomosť, resp. omyl sporovej strany spôsobený jej pasivitou, či nedôslednosťou, nemožno považovať za odvolací dôvod. Z tohto titulu sa žalovaní nemôžu domáhať zrušenia rozhodnutia. Ak by aj na strane žalovaných nastala kolízia v termínoch pojednávania v jednotlivých veciach, bol to dôvod na to, aby sa ospravedlnili a požiadali o odročenie pojednávania, resp. o zmenu termínu z tohto dôvodu. Tento konflikt mohli žalovaní vyriešiť aj ustanovením zástupcu. Konateľka žalovaných 1/, 2/ mala o konaní v tejto veci vedomosť, nakoľko dňa 6.8.2018 podávala vo veci vyjadrenie. K námietkam žalovaných ohľadne aktívnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa týmito otázkami podrobne zaoberal v odseku 25. odôvodnenia rozsudku a s jeho závermi a odôvodnením sa žalobca stotožnil. Žalovaní uskutočnili v konaní jediné podanie zo dňa 6.8.2018, jeho doplnenie zo dňa 8.8.2018 bolo k predmetu sporu bezobsažné a irelevantné. Tvrdenia žalovaných boli jednak nesprávne, najmä však neboli podložené žiadnymi dôkazmi, podanie bolo veľmi nejasné, neurčité a zmätočné. Z obsahu podania nebolo zrejmé, čo má byť tvrdením žalovaného 1/ a čo tvrdením žalovaného 2/. Žalovaní nijakým spôsobom nespochybnili argumenty žalobcu. V tomto smere poukázal žalobca na svoje podanie zo dňa 18.10.2018. Napriek tomu, že žalovaní odkazujú na paragrafové znenie § 365 CSP, tak v odvolaní nijako svoje odvolacieho dôvody nekonkretizujú. Z obsahu odvolania nie je zrejmé, v čom žalovaní vidia nesprávne vykonané dôkazy, v čom vidia nesprávne skutkové zistenia súdu a v čom nesprávne právne posúdenie. Zároveň žalobca poukázal na to, že na str. 4 a 5 žalovaní síce uvádzajú určité skutkové tvrdenia, avšak tieto sú neurčité a nie je zrejmé, čo chcú nimi žalovaní povedať, resp. preukázať, tieto tvrdenia nie sú doložené dôkazmi a preto je potrebné ich považovať za nepreukázané a ako prostriedok procesnej obrany za neúčinné. Najmä je však potrebné uviesť, že tieto skutkové tvrdenia neboli žalovanými prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a predstavujú novotu v odvolacom konaní. Nespĺňajú zákonné podmienky podľa § 366 CSP a nie je možné na nich v odvolacom konaní prihliadať. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení zo dňa 20.6.2019 (§ 374 ods. 1 CSP) uviedli, že vzhľadom k tomu, že vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných neobsahuje dôkazy spôsobilé akokoľvek zmeniť dôvody odvolania, k vyjadreniu žalobcu sa nebudú vyjadrovať.
19. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený.
20. Žalovanému 1/ bol rozsudok súdu prvej inštancie doručený dňa 28.3.2019, žalovanému 2/ bol rozsudok súdu prvej inštancie doručený dňa 3.4.2019. Odvolacia 15-dňová lehota na podanie odvolania začala žalovanému 1/ plynúť dňa 29.3.2019 a táto plynula do 12.4.2019. Odvolacia 15-dňová lehota na podanie odvolania začala žalovanému 2/ plynúť dňa 4.4.2019 a táto plynula do 18.4.2019. Žalovaní 1/, 2/ podali odvolanie spoločne dňa 16.4.2019. Za použitia § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1, § 378 ods. 1, § 121 ods. 2 a § 121 ods. 5 CSP odvolací súd konštatoval, že žalovaný 1/ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, oneskorene. Žalovaný 2/ podal odvolanie včas.
21. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odvolanie odmietne, ak bolo podané oneskorene.
22. V súlade s § 386 písm. a/ CSP odmietol odvolací súd odvolanie žalovaného 1/, ktoré podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, ako odvolanie podané oneskorene.
23. Predmetom vecného prejednávania a rozhodovania pred odvolacím súdom bolo odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dňa 12.8.2020 verejne vyhlásil vo veci rozsudok za dodržania postupu podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
24. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
25. V rámci úradného postupu podľa § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd aj podstatné odvolacie tvrdenia žalovaného 2/, ktorými namietal porušenie § 20 písm. a/ CSP o výlučnej miestnej príslušnosti skúmaní príslušnosti v zmysle § 41 CSP a porušenie ustanovení o predvolávaní na pojednávanie, pretože žalovaný 1/ nebol na pojednávanie riadne predvolaný a napriek tomu súd prvej inštancie vo veci konal a vec rozhodol. Týmito tvrdeniami odôvodňoval žalovaný 2/ uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP s následkom zrušenia rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.
26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP predstavuje porušenie procesného postupu súdu pri skúmaní procesných podmienok, ktoré Civilný sporový poriadok definuje ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Absencia týchto podmienok spôsobuje vady konania. Medzi tieto podmienky patria aj podmienky na strane súdu, ktorých absenciu žalovaný 2/ namietal pri skúmaní príslušnosti s odôvodnením, že vzhľadom na predmet konania platí pre určenie miestnej príslušnosti súdu výlučná miestna príslušnosť a namiesto všeobecného súdu žalovaného bol na konanie príslušný súd podľa § 20 písm. a/ CSP.
27. Pojem nehnuteľnosť je upravený v § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bližšiu špecifikáciu pozemku a stavby upravujú osobitné právne predpisy, zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a územnom poriadku (stavebný zákon) a zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vecné práva : vlastnícke právo, spoluvlastníctvo, záložné právo, vecné bremená a zádržné právo upravuje Občiansky zákonníka v tretej časti, v prvej až tretej hlave.
28. Uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 5.3.2018 vznikla žalovanému 1/ ako predávajúcemu povinnosť predmet kúpy odovzdať žalovanému 2/ ako kupujúcemu a zároveň žalovanému 2/ ako kupujúcemu vznikla povinnosť predmet kúpny prevziať a zaplatiť zaň žalovanému 1/ ako predávajúcemu dohodnutú cenu podľa § 588 Občianskeho zákonníka. Z tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania nebolo taktiež sporné, že predmetom zmluvy bol špecifikovaný a konkretizovaný byt, jeho príslušenstvo a jeho súčasti. Išlo o dvojstranný právny úkon, na základe ktorého vznikol medzi žalovanými 1/ a 2/ záväzkový právny vzťah ako vzťah obligačný. Samotnou kúpnou zmluvou zo dňa 5.3.2018 nebolo vlastníckeho právo k predmetu zmluvy prevedené. K prevodu vlastníckeho práva sa v danom prípade vyžadoval aj právny spôsob (modus) prevodu, ktorým je zápis práva do katastra nehnuteľností ako modus uskutočnenia odovzdania predmetu kúpnej zmluvy podľa 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka s vecnoprávnymi účinkami. Zo stavu zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného 2/ ku dňu rozhodnutia súdu je nesporné, že k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ nedošlo (prerušenie katastrálneho konania).
29. Za vyššie uvedených dôvodov, kedy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ pôsobia vo vzťahu k predmetu kúpnej zmluvy iba obligačné účinky, dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil splnenie podmienok pri skúmaní miestnej príslušnosti v rozsahu podľa § 41 CSP na strane súdu, keď tým, že vec prejednal a o veci rozhodol ako všeobecný súd povinného, rešpektoval, že na konanie nie je daná vylúčná miestna príslušnosť súdu, v obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť špecifikovaná a konkretizovaná ako predmet kúpnej zmluvy. Predmetom konania, ktorý vymedzil žalobca skutkovým odôvodnením a žalobným návrhom - petitom, sa žalobca proti žalovaným 1/, 2/ nedomáha určenia vlastníckeho práva ako vecného práva k nehnuteľnostiam, ale predmetom uplatneného nároku je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej vznikol medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ záväzkový vzťah len s obligačnými účinkami. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ založený tvrdením žalovaného 2/ o výlučnej príslušnosti súdu podľa § 20 písm. a/ CSP nie je pre konanie o uplatnenom nároku daný.
30. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj tvrdenie žalovaného 2/, že žalovaný 1/ nebol riadne predvolaný na pojednávanie, z ktorého dôvodu sa ho nezúčastnil a pre uskutočnenie pojednávania v neprítomnosti žalovaného 1/ neboli splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Odvolací súd preskúmal z obsahu predloženého spisu procesný postup súdu prvej inštancie. Zistil, že po doručení žaloby a k nej pripojených listín súd prvej inštancie vykonal postup podľa § 167 ods. 2 CSP uznesením č.k. 5Cb/14/2018-100 zo dňa 19.7.2018. Žalovaní 1/, 2/ prevzali uznesenie dňa 25.7.2018 spolu s písomným poučením súdu prvej inštancie o procesných právach a povinnostiach strán sporu. Dňa 6.8.218 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaných 1/, 2/ k žalobe spolu s pripojenými listinami a dňa 8.8.2018 doplnenie tohto vyjadrenia. Vydaním uznesenia č.k. 5Cb/14/2018-131 zo dňa 7.9.2018 postupoval súd prvej inštancie podľa § 167 ods. 3 CSP. Dňa 18.10.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcu (replika) spolu s listinami. Vydaním uznesenia č.k. 5Cb/14/2018-156 zo dňa 29.11.2018 postupoval súd prvej inštancie podľa § 167 ods. 4 CSP. Na deň 7.3.2019 nariadil súd prvej inštancie pojednávanie a predvolal žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaných 1/, 2/. Žalobca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 15.2.2019, právny zástupca žalobcu dňa 22.2.2019, žalovaný 1/ dňa 27.2.2019. U žalovaného 2/ nastali účinky doručenia predvolania na pojednávanie podľa § 32 ods. 5 písm. b/ zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) dňa 26.2.2019 márnym uplynutím 15-dňovej úložnej lehoty, pričom táto lehota začala plynúť dňom 9.2.2019 a plynula do 25.2.2019. Z týchto zistení je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie bolo súdom prvej inštancie nielen odoslané, ale aj doručené stranám sporu vo vyššie uvedených dňoch a medzi časom doručenia predvolaní na pojednávanie a pojednávaním dňa 7.3.2019 bola dodržaná lehota najmenej 5 dní podľa § 178 ods. 2 CSP. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdí, že žalovaný 1/ nebol riadne predvolaný na pojednávanie, je potrebné konštatovať, že jeho tvrdenie nemá oporu v listinách, ktoré tvoria súdny spis a z tohto hľadiska je nepravdivé. Za týchto okolností je namieste uzavrieť, že uplatnenie odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP žalovaným 2/ nie je dôvodné a pre prejednanie veci boli splnené procesné podmienky, za ktorých mohol súd prvej inštancie konať a o veci na pojednávaní dňa 7.3.2019 rozhodnúť.
31. Z hmotnoprávneho hľadiska venoval odvolací súd v prieskume rozhodnutia súdu prvej inštancie pozornosť obsahu odvolacích tvrdení žalovaného 2/ a posudzoval, či sú tieto tvrdenia spôsobilé jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach vymedziť predmet odvolacieho prieskumu. Odvolanie je procesný úkon strany sporu, ktoré rovnako ako každé iné podanie so zámerom vyvolať právne účinky, musí, okrem všeobecných náležitostí podania, obsahovať náležitosti podľa § 363 CSP. Ku kvalitatívnym náležitostiam okrem iných patrí aj zrozumiteľné a určité vymedzenie odvolacích dôvodov v rozsahu povinnosti tvrdenia modifikovanej pre odvolacie konanie. Za podstatné hmotnoprávne odvolacie tvrdenia považoval odvolací súd tvrdenia žalovaného 2/ o nesprávnom posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane žalobcu.
32. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
33. Podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
34. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil žalobu ako žalobu určovaciu podľa § 137 písm. c/ CSP. Predchádzajúca právna úprava podľa Občianskeho súdneho poriadku rozlišovala v § 80 písm. c/ medzi určením (ne)existencie práva a právneho vzťahu. Uvedené rozlíšenie však nemalo vecný význam. Oba použité pojmy, právo a právny vzťah, mali rovnaký obsah. Z uvedeného dôvodu nová práva úprava Civilného sporového poriadku určenie (ne)existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza, pričom týmto nedošlo k žiadnej materiálnej zmene. Napriek tomu, že dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku naznačuje, že žaloba o neplatnosť právneho úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ CSP, odvolací súd s týmto názorom nesúhlasí. Žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa totiž v doterajšej doktríne (porov. už napr. Rubeš, J. a kol. Komentár k občianskemu súdnemu poriadku. 2. diel. Osveta : Bratislava 1959, s. 607) i judikatúre (porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 187/2016) vždy považovali za žaloby o určenie, že tu nie je právny vzťah (právo) založené takýmto úkonom. Platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu nie je „právnou skutočnosťou“, ale právnym hodnotením (následkov) určitej skutočnosti. Preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považuje žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy za žalobu o určenie, že tu nie je právo založené takýmto právnym úkonom (viď odsek 29. odôvodnenia tohto rozsudku). Za právnu skutočnosť považoval odvolací súd vecnoprávne účinky vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/.
35. Podľa § 137 písm. c/ CSP sa však určenia, že tu právo je alebo nie je, možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. už judikát R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (porov. judikát R 24/1995). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 3 Cdo 112/2004,1 Cdo 91/2006, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 56/2011).
36. V danom spore odôvodňoval žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení tým, že ako spoločník žalovaného 1/ je majiteľom obchodného podielu definovaného v § 114 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Medzi jeho práva patria okrem iného predovšetkým majetkové práva spoločníka, podiel na zisku, na likvidačnom zostatku, resp. vyrovací podiel. Žalobca vstupoval do spoločnosti žalovaného 1/ svojím vkladom, pričom odôvodnene očakáva, že v prípade ak spoločnosť dosiahne zisk, bude na tomto zisku profitovať pomerom svojho vkladu na základnom imaní spoločnosti. S poukazom na definíciu podielu podľa § 60 Obchodného zákonníka v spojení s § 6 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2018, boli obchodným majetkom žalovaného 1/. S uvedením konkrétnych tvrdení v odsekoch 16. - 18. žaloby zdôraznil, že nehnuteľnosti boli predané na základe kúpnej zmluvy hlboko pod cenu, jednak pod cenu, za ktorú boli nadobudnuté, a jednak drasticky pod trhovú hodnotu. Predaj nehnuteľností sa uskutočnil v čase, kedy žalovaný 1/ spláca úver poskytnutý bankou na kúpu týchto nehnuteľností a nehnuteľnosti tvoria záloh na základe uzatvorenej záložnej zmluvy bankou so žalovaným 1/. Žalovaný 1/ uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným 2/ bez súhlasu financujúcej banky, ktorá povinnosť mu vyplýva z bodu 6.5 produktových podmienok (dlžník nesmie bez súhlasu banky realizovať žiadny úkon, ktorým by znížil hodnotu svojho majetku a ani nesmie scudziť žiadnu časť svojho majetku). Ak kúpna cena nezodpovedá hodnote prevádzaného majetku automaticky sa to prejavuje aj v znížení podielu spoločníka na čistom obchodnom imaní a dochádza k zásahu do jeho majetkových práv. Znižuje sa výška obchodného majetku spoločnosti a zároveň výška podielu spoločníka, čo bez ďalšieho v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Obo 222/01, uverejneného v časopise Zo súdnej praxe pod č. 41/2002 zakladá naliehavý právny záujem spoločníka ako žalobcu. Žalovaný 1/ sa vlastne zbavil majetku bez primeraného protiplnenia. Vzhľadom k tomu, že ešte nedošlo k porušeniu majetkových práv žalobcu, nakoľko vlastníctvo nehnuteľností na žalovaného 2/ nebolo do katastra nehnuteľností ešte zapísané - nenastali vecnoprávne účinky prevodu vlastníctva, žalobcovi reálne hrozí opísaný stav v znížení jeho majetkových práv a majetkových práv žalovaného 1/. Za tohto stavu je žalobca toho názoru, že jediným včasným prostriedkom ochrany jeho práv je práve táto určovacia žaloba. Ďalšie argumenty, ktoré odôvodňujú naliehavý právny záujem na určení a hrozbu škody, súvisia s hroziacimi sankciami zo strany financujúcej banky. Žalobcovi taktiež hrozia sankcie v daňovoprávnej rovine v dovyrubení dane a uloženia príslušnej sankcie žalovanému 1/ práve z dôvodu neprimeranosti kúpnej ceny k hodnote prevádzaných nehnuteľností. Podľa názoru žalobcu je kúpna zmluva absolútne neplatným platným úkonom pre rozpor so zákonom, pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor so zásadou poctivého obchodného styku podľa § 135a a § 265 Obchodného zákonníka a podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodov, ktoré žalobca uviedol podrobne v žalobe (odsek 32. - 45. žaloby).
37. S poukazom na vyššie uvedené a s poukazom na odsek 25. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v danom spore má žalobca naliehavý právny záujme na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2018 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/.
38. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 7. augusta 2008, sp.zn. 6 Obo 222/2007 v konaní, v ktorom rozhodoval ako odvolací súd proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. októbra 2006, č.k. 7 Cbs/49/2003-194, vo všeobecnosti vyslovil : .... „ Podľa názoru odvolacieho súdu spoločník obchodnej spoločnosti má spravidla právny záujem na určení platnosti resp. neplatnosti právnych úkonov, ktoré spoločnosť vykonala v prípade, ak by tieto úkony ohrozovali záujmy spoločníka. Záujmom spoločníka predovšetkým je, aby spoločnosť podnikala, vykonávala svoju činnosť za účelom dosiahnutia zisku (§ 2 Obchodného zákonníka) a aby spoločník svojim vkladom do spoločnosti sa podieľal aj na výsledku podnikania spoločnosti a na rozdelení zisku (§ 59 ods. 1, § 82, § 123 Obchodného zákonníka). Je nepochybné, že spoločník môže vykonávať svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení, že sa môže domáhať vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom (§ 122, § 131 Obchodného zákonníka). Nevyužitie tohto práva však nemôže znamenať stratu možnosti podať určovaciu žalobu, ktorou by sa domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov vykonaných spoločnosťou, ak sa spoločník domnieva, že tieto právne úkony spôsobili spoločnosti ujmu, zmenšenie majetku a dokonca zánik podnikania“.......
39. Za použitia názoru vysloveného v citovanom rozhodnutí, a so zohľadnením, že ustanovenie § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka malo v čase vydania rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky, i keď v odvolacom konaní, rovnaké znenie ako v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 5.3.2018, odvolací súd nezistil dôvod na odklon od názoru vysloveného v predmetnom rozhodnutí. Tento názor podporujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré citoval žalobca v žalobe v odseku 12. a 13.
Pri možnosti použitia rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky je nutné uviesť, že právna úprava citovaného zákonného ustanovenia bola do 31.12.2013 rovnaká, s rovnakým významom a výkladom.
40. V súvislosti o posudzovaním otázky aktívnej legitimácie žalobcu upriamuje odvolací súd pozornosť na výsledky dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré žalovaný 2/ nepoprel účinným spôsobom podľa § 151 ods. 2 CSP. Žalovaný 2/ neuviedol konkrétne vlastné tvrdenia týkajúce sa skutkových tvrdení žalobcu ako predmetu konania o uplatnenom nároku v rozsahu podľa § 150 ods. 1 CSP. Tvrdenia žalovaného 2/ sú všeobecné a bez ich časovej a vecnej konkretizácie, nie je zrejmé, ktoré skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v odsekoch 4. - 11. žaloby a v odsekoch 15. - 22. žaloby žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 3.8.2018 a v doplnení zo dňa 6.8.2018 k žalobe popieral. V súvislosti s týmito tvrdeniami odvolací súd konštatuje, že žalovaný 2/ neuviedol vlastné skutkové tvrdenia ani nepredložil listiny preukazujúce opak. Skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v odsekoch 4. - 11. žaloby žalovaný 2/ nepoprel a tieto súd prvej inštancie správne hodnotil ako nesporné. Preukázaný a nesporný obsah týchto skutkových tvrdení zakladá v danom spore aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako spoločníka žalovaného 1/.
41. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný 2/ podľa § 149 CSP v rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany netvrdil, že žalobca zámerne opomína, že P.. Z. X. prispela sama vkladom na kúpu bytu sumou 56 000 eur a žalovaný 2/ v určených splátkach zaplatí v predpísaných lehotách cenu, prispieva na úhradu úveru v F. F. a úver je pravidelne splácaný v mesačných splátkach, s čím je žalobca uzrozumený, pretože banka si voči žalovanému 1/ neuplatňuje žiadne nároky. Tieto tvrdenia uviedol žalovaný 2/ prvýkrát až v odvolaní. V odvolacom prieskume sa odvolací súd dôvodnosťou týchto tvrdení na zistený skutkový stav pred súdom prvej inštancie nezaoberal z dôvodu, že tieto nespĺňajú podmienky podľa § 366 CSP byť novotou na ich použitie v odvolacom konaní.
42. Žalovaný 2/ považoval za rozporné aj tvrdenie súdu prvej inštancie o neunesením dôkazného bremena, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal ani tie dôkazy, ktoré vyplynuli z obsahu jeho vyjadrenia zo dňa 3.8.2018 a doplnenia zo dňa 6.8.2018. Zo spisu je zrejmé, že k vyjadreniu zo dňa 3.8.2018 priložili žalovaní 1/, 2/ účtovnú závierku za r. 2016 a 2017 žalovaného 1/ a poznámky k účtovnej závierke za r. 2016 a 2017 žalovaného 1/. Táto odvolacia námietka žalovaného 2/ neobstojí a nemá oporu v postupe súdu prvej inštancie. Odvolací súd zistil, že na pojednávaní dňa 7.3.2019 súd prvej inštancie vykonal dokazovanie týmito listinami a tieto listiny uviedol aj v odseku 3. odôvodnenia rozsudku. Tieto listiny boli hodnotené súdom prvej inštancie a táto skutočnosť vyplýva z odseku 12. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tak žalovaný 1/ v tom čase, ako aj žalovaný 2/ v odvolaní, nezdôvodnili, čo týmito listinami mienili preukazovať, teda ktoré skutkové tvrdenia týkajúce sa predmetu konania majú tieto listiny ako dôkaz podporovať. Skutkové tvrdenia vyjadrené v povinnosti tvrdenia a dôkazná povinnosť boli v rámci použitých prostriedkov procesného úroku a procesnej obrany vo výlučnej dispozícii žalovaného 2/, do ktorej nie je súd bez ďalšieho oprávnený zasahovať.
43. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovaným 1/, 2/ nárok náhradu trov konania. V podrobnostiach odkazuje odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
44. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
45. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj
u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu patrí proti žalovaným 1/, 2/ podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %, pričom zároveň vyslovil, že tento nárok sú žalovaní 1/, 2/ povinný zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).