Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24C-16-2022.pdf
PDF · 71.25 KB
Case nature
Subarea
24C/16/2022
Uznesenie
Mestský súd Košice vo veci žalobkyne: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom v B., D. XXX/X, zastúpenej: Advokátska kancelária Hajduk s.r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Štúrova 101/5, IČO: 53 556 283 proti žalovanému: D. D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., G. D. X, zastúpenému: CREDIS Law s.r.o., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 1, IČO: 35 955 341, o vyporiadanie BSM a o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e konanie o určenie vlastníckeho práva, ako aj konanie o vyporiadanie BSM.
II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Vracia žalobkyni súdny poplatok za žalobu o vyporiadanie BSM vo výške 23 EUR prostredníctvom prevádzkovateľa systému, ktorým je Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36631124, do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia prevádzkovateľovi systému.
IV. Vracia žalovanému súdny poplatok za žalobu o určenie vlastníckeho práva vo výške 39,50 EUR prostredníctvom prevádzkovateľa systému, ktorým je Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36631124, do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia prevádzkovateľovi systému.
odôvodnenie:
1. Žalovaný sa žalobou zo dňa 18.7.2022 domáhal, aby súd určil, že sporové strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.
2. Žalobkyňa sa vzájomnou žalobou zo dňa 15.2.2023 domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva.
3. Podaním zo dňa 12.4.2023 (pred začatím pojednávania vo veci samej) žalovaný vzal späť žalobu o určenie vlastníckeho práva v celom rozsahu.
4. Podaním zo dňa 14.3.2024 (pred začatím pojednávania vo veci samej) žalobkyňa vzala späť vzájomnú žalobu o vyporiadanie BSM z dôvodu, že medzi stranami došlo dňa 14.3.2024 k uzatvoreniu mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM. Žalovaný podaním zo dňa 14.3.2024 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby o vyporiadanie BSM. Obe sporové strany v týchto podaniach, v súlade s obsahom ich písomnej dohody o vyporiadaní BSM (článok VI., bod 5 a 6) zároveň navrhli, aby súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania neprizná.
5. Podľa ust. § 144 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa ust. § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Podľa ust. § 146 ods.2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Na základe dispozičného úkonu žalovaného v postavení žalobcu v konaní o určenie vlastníckeho práva a dispozičného úkonu žalobkyne v konaní o vyporiadanie BSM (späťvzatie žaloby) súd v zmysle vyššie cit. ustanovení CSP obe konania zastavil. Súhlas žalobkyne so zastavením konania o určenie vlastníckeho práva nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej. Súhlas žalovaného so zastavením konania o vyporiadanie BSM bol daný.
10. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa ust. § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. O náhrade trov konania v prípade zastavenia konania má súd rozhodovať podľa vyššie citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, skúmajúc otázku procesného zavinenia. V danom prípade však súd pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že sporové strany vo vzťahu k obom predmetom konania uzatvorili mimosúdnu dohodu, ktorej obsahom bola aj dohoda strán vo vzťahu k otázke náhrady trov konania (článok VI. bod 5, 6), v zmysle ktorej sa strany zaviazali, že si nebudú uplatňovať nárok na náhradu trov konania. Túto dohodu vyjadrili aj vo svojich podaniach zo dňa 14.3.2024, ktorými navrhli, aby súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania neprizná. Súd preto vyslovil, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
13. Podľa ust. § 11 ods.3 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase rozhodovania, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
14. Podľa ust. § 11 ods.4 citovaného zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 10 eura.
15. Súd zároveň rozhodol o vrátení súdnych poplatkov v súlade s vyššie cit.zák.ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch.
16. Vzhľadom k tomu, že žaloba o určenie vlastníckeho práva bola vzatá späť pred prvým pojednávaním, žalovaný (v konaní o určenie vlastníckeho práva v postavení žalobcu) má právo na vrátenie súdneho poplatku, zaplateného za žalobu, kráteného o 10 EUR, t.j. vo výške 39,50 EUR.
17. Vzhľadom k tomu, že žaloba o vyporiadanie BSM bola vzatá späť pred prvým pojednávaním, žalobkyňa má právo na vrátenie súdneho poplatku, zaplaeného za žalobu, kráteného o 10 EUR, t.j. vo výške 23 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).