Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-3T/71/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 8. 2020 v Košiciach takto

rozhodol:

obžalovaný

T. U., nar. XX. X. XXXX vo P. B. O., bytom W., V. č. XX

je vinný, že

ako konateľ spol. I.. , s.r.o. so sídlom W., D. XX

- na základe mandátnej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 11. 8. 2009, ktorú uzavrel so spol. X. X. U., s.r.o. so sídlom X., C. XX, prevzal od jej dlžníka T. W., IČO: XX XXX XXX, XXX XX X. z titulu neuhradených faktúr v objeme 54 332,29 eur v presne nezistené dni v mesiaci september 2009 finančnú hotovosť vo výške 900,00 a 1 000,00 eur, dňa 23. 11. 2009 finančnú hotovosť vo výške 3 100,00 eur a dňa 20. 1. 2010 finančnú hotovosť vo výške 600,00 eur

- a na základe mandátnej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 22. 4. 2009, ktorú uzavrel so spol. X. X. U. , s.r.o. so sídlom X., C. XX, prevzal od jej dlžníka spol. P., spol. s r.o. IČO: XX XXX XXX, ul. U. XX, XXX XX L. z titulu neuhradených faktúr v celkovom objeme 6 897,62 eur dňa 26. 5. 2009 finančnú hotovosť vo výške 700,00 eur, pričom tieto čiastočne vymožené pohľadávky nepreviedol na účet mandanta, čím spôsobil celkovú škodu vo výške 6 300,00 eur spol. X. X. U., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, X., C. XX (v súčasnosti X.A., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, X., C. XX), ktorá následne dňa 22. 6. 2010 vypovedala spol. I. s r.o. so sídlom W., D. XX uvedené mandátne zmluvy ku dňu 31. 7. 2010 a dňa 5. 11. 2010 uzavrela so spoločnosťou Q., a.s. so sídlom L., P. námestie č. XX Rámcovú zmluvu o postúpení svojich pohľadávok, ktorých nominálna výška činila na istine 1 091 116,12 eur, medzi ktorými boli aj pohľadávky voči dlžníkom T. W., IČO: XX XXX XXX, XXX XX X. a spol. P., spol. s r. o., IČO: XX XXX XXX, ul. U. XX, XXX XX L.,

teda

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

tým spáchal

pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Za to mu ukladá :

Podľa § 213 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa povinnosť nahradiť škodu vo výške 5 508, eur (päťtisícpäťstoosem eur a šesťdesiat centov) poškodenej spol. X.A. s.r.o., IČO: XX XXX XXX so sídlom C. č. XX, XXX XX X. (predtým spoločnosť podnikajúca pod obchodným menom X. X. U. s.r.o. X., C. č. XX, IČO 31 364 951).

odôvodnenie:

V prejednávanej veci podal prokurátor na obž. T. U. obžalobu pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona dňa 18. 6. 2013.

Na hlavnom pojednávaní dňa 24. 2. 2015 súd rozhodol o vine obžalovaného, uznesením odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 10. 9. 2015 bol rozsudok v celom rozsahu zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu, aby bola v potrebnom rozsahu znovu prejednaná a rozhodnutá. Odvolací súd nariadil doplniť dokazovanie výsluchmi svedkov v zmysle odvolacích námietok obžalovaného a to opätovne Ing. Y. W., I. Y. a Y. X..

Podľa súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

V zmysle uvedeného bol opätovne vypočutý svedok Ing. Y. W. a bol vypočutý svedok I. Y.. Svedok Y. X., podľa oznámenia spol. X. s.r.o., v súvislosti s jeho predvolaním, ukončil konateľstvo v spol. X. X. U. s.r.o. v r. 2010 a pred odchodom zo U. sa zmienil, že sa bude sťahovať do T., teda jeho adresa v obchodnom registri nie je už aktuálna.

Na hlavnom pojednávaní dňa 23. 3. 2017 súd opätovne rozhodol odsudzujúcim rozsudkom, ktorý odvolací súd uznesením sp. zn. zo dňa 16. 11. 2017 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací súd neakceptoval ako dostatočné doplnenie dokazovania opätovný výsluch svedka Ing. Y. W. a svedka I. Y., skonštatoval, že svedok Y. X. nebol vypočutý a prvostupňovému súdu dal do pozornosti pri rozhodovaní o vine zásadu ultima ratio.

Súd sa po vrátení veci zameral na úkony smerujúce k zabezpečeniu účasti svedka Y. X. na hlavnom pojednávaní. Najprv je však potrebné skonštatovať, že návrh na vypočutie svedka Y. X., o ktorom sa obžalovaný vôbec nezmieňoval počas prípravného konania a ani na hlavnom pojednávaní (keďže dovtedy ešte aj dňa 10. 3. 2014 tvrdil, že ústnu dohodu o inom postupe, ako vyplýval z písomnej dohody, mal s Ing. W.om), bol prvýkrát uplatnený až v odvolaní proti rozsudku a to dňa 6. 3. 2015. O význame svedectva Y. X. veľa napovedá aj skutočnosť, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo obž. M. U. oznámené dňa 19. 12. 2012, pričom v sťažnosti, ktorú obžalovaný podal proti uzneseniu dňa 12. 12. 2012, nie je žiadna zmienka o Y.ovi X.ovi. Kľúčovým svedkom sa mal stať až po vyhlásení prvého odsudzujúceho rozsudku, ako vyplýva z odvolania voči rozsudku na čl. 220 „ ... ktorého svedecká výpoveď ako konateľa spol. X. X. U., s.r.o. v čase od 19. 9. 2007 do 16. 11. 2010 by mohla výraznou mierou prispieť k reálnemu objasneniu všetkých sporných skutočností, ktoré sú dávané za vinu obžalovanému“.

Na základe pokynu odvolacieho súdu prvostupňový súd predvolával svedka Y. X. z adries, ktoré boli v súvislosti s touto osobou získané a to z X.. Svedok Y. X., nar. 25. 1. 1953, francúzsky štátny občan, bol úspešne predvolaný na hlavné pojednávanie na deň 28. 3. 2019 z adresy bydliska v T., ktorú poskytlo veľvyslanectvo U. republiky B. na U.. Z úradného prekladu jeho ospravedlnenia z neúčasti na hlavnom pojednávaní pre zdravotné ťažkosti vyplynulo, že bol generálnym riaditeľom britskej skupiny U. pre tri krajiny strednej Q., mal sídlo v L.. Pre U. bol britskou skupinou poverený riaditeľ p. W., s ktorým spolupracoval, preto osobne nebol zapojený do každodenných obchodných aktivít spol. X. na U.. Prípad označil za starý, nemá už o ňom podrobné údaje.

Súd rozhodol následne na hlavnom pojednávaní dňa 10. 10. 2019 opätovne odsudzujúcim rozsudkom, proti ktorému podal obžalovaný znovu odvolanie, v ktorom zopakoval svoju argumentáciu, že spol. X.

X. U. , s.r.o. nie je poškodenou stranou a nemohla podať trestné oznámenie, pretože svoje pohľadávky postúpila na spol. Q., a.s. rámcovou zmluvou zo dňa 5. 11. 2010. Odvolací súd dňa 26. 2. 2020 zrušil rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Odvolací súd uviedol, že je nepochopiteľné, ako mohlo dôjsť k trestnému stíhaniu obžalovaného, ak trestné oznámenie podala nelegitímna poškodená strana, ktorá vzhľadom na postúpenie svojich pohľadávok, preniesla toto právo na spol. Q. a.s.

Súd rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 12. 8. 2020, vychádzal z dokazovania, ktoré vykonal výsluchom obžalovaného, svedka Ing. Y. W., Mgr. L. K., JUDr. J. U., T. W., T. B., T. W., T. W., Y. L., N. X., I. Y. a prečítaním listinných dôkazov v spise obsiahnutých. Na základe takto vykonaného dokazovania súd, po starostlivom zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obž. T. U. prehlásil, že je nevinný a pretože na hlavnom pojednávaní využil právo odoprieť vypovedať, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania.

Obžalovaný sa bránil tým, že s konateľom spol. X. X. U. s.r.o., Ing. W.om, mal ústnu dohodu, že nedostane zálohu, preto finančné prostriedky, ktoré budú vymožené pre spol. X. X. U. s.r.o., budú najprv použité na krytie jeho nákladov s tým spojené. Pracovník T. W. realizoval vymáhanie pohľadávok a účtoval si odmenu, ktorú mu uhradil z už vymožených finančných prostriedkov. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný k uvedenému iba doplnil, že do mandátnych zmlúv, ktoré sám vyhotovil, nebolo možné uviesť všetko, za druhú zmluvnú stranu ich podpísal konateľ Y. X.. Bránil sa aj tým, že dlžníci mali na výber, mohli poukázať platby aj priamo na účet veriteľa - jeho mandanta.

Svedok Ing. Y. W. vyvrátil jednoznačne obranu obžalovaného, že by medzi nimi existovala ústna dohoda, na ktorú sa v rámci svojej obrany odvolával obžalovaný. Svedok uviedol, že obžalovaný bol povinný postupovať podľa písomných zmlúv. Dňa 22. 4. 2009 boli uzatvorené 4 mandátne zmluvy, vrátane dlžníka P. spol. s . r. o., dohodnutá odmena činila 10 %, resp. 15 % z vymoženej sumy. Zmluva zo dňa 11. 8. 2009, ktorá sa týkala vymoženia pohľadávky od T. W., bola čo do objemu vymáhanej čiastky najväčšia, bola písomne vypracovaná, ale ešte nebola podpísaná ani jednou zo zmluvných strán. Pretože obžalovaný nepodával informácie o stave vymáhania pohľadávok, boli mandátne zmluvy dňa 22. 6. 2010 vypovedané. Nová inkasná spoločnosť následne zistila a informovala ich, že spol. I. s.r.o. W. vymohla čiastku 700,00 eur od spol. P., s.r.o. L. a 5 600,00 eur od dlžníka M. W.. Obžalovaný mu pri osobnom stretnutí tvrdil, že nemal vedomosť o tejto skutočnosti, že to zabezpečoval jeho pracovník p. W. a že do 10 dní poukáže finančné prostriedky na účet spoločnosti, čo sa však nestalo. Všetky neuhradené pohľadávky postúpila spol. X. X. U. s.r.o. vrátane čiastočne uhradených dňa 5. 11. 2010 rámcovou zmluvou za odplatu spol. Q., a.s. L.. Následne bol svedok opätovne vypočutý na základe požiadavky obhajcu a pokynu odvolacieho súdu, ktorému na ním položené otázky uviedol, že v spol. X. X. U. s.r.o. bol v r. 2012 jedným z jej konateľov, že mal vedomosť o podpísaní zmluvy o postúpení pohľadávok so spol. Q. a.s. a potvrdil, že na listine zo dňa 3. 1. 2012 „podnet na preverenie, či nedošlo k spáchaniu trestného činu“ je jeho podpis. V prípravnom konaní nebolo od neho požadované predloženie listinných dôkazov preukazujúcich, že spol. X. X. U. s.r.o. má pohľadávky voči subjektom P. s.r.o. L. a T. W..

Svedok I. Y., bol vypočutý na návrh obhajoby a pokyn odvolacieho súdu. Uviedol, že pracuje v spol. Q. a.s. L. od r. 2001, v roku 2010 bol predsedom predstavenstva uvedenej akciovej spoločnosti. Na otázky obhajcu uviedol, že spol. Q. a.s. mala v roku 2012 vo svojom účtovníctve evidované pohľadávky, ktoré sú predmetom rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spol. X. X. U. s.r.o. a spol. Q. a.s. L.. Ku každej pohľadávke jednotlivých dlžníkov, ktoré boli zakúpené dňa 5. 11. 2010 a boli postúpené rámcovou zmluvou, existujú samostatné dielčie zmluvy. Spol. P. spol. s r.o. im zdokladovala, že pohľadávku uhradila spol. I. s.r.o. Dlžník T. W. im predložil pokladničné doklady preukazujúce úhradu časti dlhu spol. L. I. A. G. s.r.o. a tak žaloba, ktorú podali voči nemu na súd, túto čiastku nezahŕňa, čo napokon vyplýva z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z čl. III, bod 3. Svedok uviedol na otázku obhajoby, či na základe uvedeného spol. Q. a.s. L. podala na spol. L.I. A.G. s.r.o. žalobu, odpovedal, že „na to nebol dôvod“.

Z listinných dôkazov vyplýva, že spol. Q. a.s. L. dňa 28. 9. 2012 podala Okresnému súdu v Nitre návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie čiastky 34 828,44 eur z titulu nezaplatenia tovaru, ktorý prevzal T. W. od spol. X. X. U. s.r.o. Z čiastkovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom X. X. U. s.r.o. a postupníkom H. a.s. zo dňa 5. 11. 2010 vyplýva, že voči dlžníkovi T. W. boli postúpené pohľadávky v plnej výške 54 332,29 eur. Z čiastkovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5. 11. 2010 vyplýva, že postupca X. X. U. s.r.o. postúpila postupníkovi Q. a.s. pohľadávky voči dlžníkovi P. spol. s r. o. v plnej výške 6 897,62 eur.

Z obsahu rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5. 11. 2010 a jej prílohy na čl. 141-150 vyplýva, že boli postúpené pohľadávky spolu vo výške 1 091 116,12 eur, z toho suma 54 332,29 eur sa týka dlžníka T. W. a čiastka 6 897,62 eur sa týka dlžníka spol. P. spol. s r.o. L.. Podľa článku III. bodu 3. predmetnej zmluvy ak sa preukáže, že niektorá z postúpených pohľadávok alebo jej časť je ku dňu podpisu tejto zmluvy uhradená, zaväzuje sa postupca nahradiť postupníkovi pomernú časť dohodnutej odplaty.

Svedok T. W. vypovedal, že odoberal od spol. X. X. U. s.r.o. ako živnostník stavebný materiál. Vznikol mu dlh vo výške 54 332,29 eur, ktorý od neho od septembra 2009 vymáhal T. W., zástupca spol. I. s.r.o. W.. Dotyčný mu ukázal mandátnu zmluvu medzi jeho dodávateľom stavebného materiálu a spol. I.., s.r.o. W.. Presvedčil ho, aby zaplatil do konca roka aspoň 10% z dlžnej sumy, že tak získa čas na ďalšie splátky. Pri štyroch stretnutiach na rôznych miestach na U. mu od septembra do 20. 1. 2010 odovzdal spolu čiastku 5 600,00 eur. Bol presvedčený, že ide o poníženie jeho dlhu voči spol. X. X. U., s.r.o. M. W. mu zakaždým vydal príjmový pokladničný doklad s pečiatkou spol. I.., s.r.o. W.. Ohľadne ďalších splátok ho už nekontaktoval. Svedok vylúčil, že by zástupcovi spol. L. I. A. G., s.r.o. peniaze poskytol ako odmenu za súbežné vymáhanie jeho vlastných pohľadávok touto spoločnosťou na pokrytie záväzku voči X. X. U., s.r.o.

Svedok T. B. uviedol, že aj jeho presvedčil muž, ktorý sa preukázal poverením od spol. I.. s.r.o. W. na riešenie jeho dlhu voči X. X. U., s.r.o., aby zaplatil v hotovosti aspoň 10%, že sa vyhne penále, úrokom a že získa splátkový kalendár. Uhradil mu 700,00 eur, dostal príjmový pokladničný doklad, ohľadne splátkového kalendára ho však jeden z dvojice mužov, ktorí ho vyhľadali, už neskôr nekontaktoval. Ohľadne zvyšku dlhu boli za ním následne už iné subjekty poverené spol. X. X. U., s.r.o.

Svedkovia Mgr. L. K. a JUDr. J. U., ako advokáti spol. P., s .r. o. L. nevypovedali s poukazom na povinnosť zachovávať mlčanlivosť, ktorej ich klient nezbavil.

Svedok T. W. vypovedal, že od r. 2008 na základe mandátnej zmluvy spolupracoval s firmou L. I. A. G. s.r.o. W. v oblasti vymáhania pohľadávok. Obžalovaný, ako konateľ uvedenej spoločnosti, ho v r. 2009 poveril vymáhaním sumy okolo 50 000,00 eur od podnikateľa M. W. a dlhu spoločnosti P., s. r .o. L.. Od p. B. prevzal čiastku 700,00 eur, ktorú odovzdal obžalovanému. Pri vymáhaní dlhu M. W. zistil, že má pohľadávky voči dvom subjektom v objeme cca 15 000,00 eur. S M. W.om sa dohodol, že prostriedky, ktoré od neho prevzal, nepôjdu na zníženie jeho dlhu voči X. X. U. , s.r.o., ale budú slúžiť ako odmena pre spol. L. I. A. G., s.r.o. v súvislosti s vymáhaním jeho pohľadávok. V lete 2010 mu obžalovaný oznámil, že pre spol. X. X. U., s.r.o. už ďalšie pohľadávky vymáhať nebudú. Svedok uviedol, že firma L. I. A. G., s.r.o. mu hradila výdavky, predovšetkým stravu, ubytovanie, pomocníkov („veď dnes je taká doba“) a benzín (požíval OMV zn. BMW 325i so spotrebou pohonných hmôt 20l na 100 km). Limit čerpania výdavkov stanovený nemal, s obžalovaným má finančné záležitosti vysporiadané.

Svedok T. W. vypovedal, že obžalovaného pozná, pretože mal s jeho otcom pred časom spoločné obchodné aktivity. Nezaoberal sa vymáhaním pohľadávok, jeho brat T. sa tomu venuje od r. 2008 a ak ho pri tejto činnosti sprevádzal, išlo o náhodu, že mali spoločnú cestu. Osobu T. W. nepozná, o bratovej činnosti v súvislosti s vymáhaním pohľadávok pre spol. X. X. U., s.r.o. nemá žiadne informácie.

Svedkyňa Y. L. pracovala ako asistentka obžalovaného - riaditeľa I.. s.r.o. od r. 2006. Pracovný pomer ukončila v októbri 2009 dohodou, pretože od r. 2008 mal obžalovaný problém s výplatou miezd, čo riešil aj inšpektorát práce. Obžalovaný jej ostal dlžný na výplate okolo 1 000,00 eur, súdnou cestou to neriešila, bolo by to zbytočné. Pre neplatenie nájmu sa firma musela presťahovať. Ak bola pri mandátnej zmluve dohodnutá záloha, bola vyplatená dopredu a prislúchajúci rozdiel odmeny bol uhradený po vymožení

pohľadávky. Ako to bolo, keď záloha poskytnutá nebola, svedkyňa nemala vedomosť. Nemala vedomosť o spolupráci obžalovaného s M. W.om, pokiaľ mal pomocníka pre vypomáhanie pohľadávok, išlo o H. O..

Svedok N. X. pracoval v období od 13. 7. 2009 do 31. 12. 2010 v spol. I.., s.r.o., jeho činnosť nesúvisela s vymáhaním pohľadávok. Mzdu dostával riadne a načas, pracovný pomer ukončil, pretože obžalovaný sa rozvádzal, sťahoval sa do Popradu a menil sídlo firmy, čo mu nevyhovovalo. Zoznámili sa tak, že s obžalovaným uzavrel mandátnu zmluvu na vysporiadanie záväzkov a pohľadávok, táto záležitosť bola vybavená obžalovaným bez problémov, zálohu na odmenu za splnenie zmluvného záväzku mu neposkytol.

Z listinných dôkazov na čl. 76 a 77 vyplýva, že spol. P. spol. s r.o. L. prostredníctvom M. W. odovzdala svojmu veriteľovi X. X. U. s.r.o. čiastku 700,00 eur dňa 26. 5. 2009. Na štyroch príjmových pokladničných dokladoch spol. L.I. A. G. s.r.o. potvrdzuje prostredníctvom T. W. prevzatie sumy spolu vo výške 5 700,00 eur od dlžníka T. W..

Mandátne zmluvy na čl. 11-13 a na čl. 17-19 jednoznačne potvrdzujú výpoveď svedka Ing. W., že mandatár - spol. L.I. A.G. s.r.o. mala vystaviť faktúru na sumu zodpovedajúcu odmene, t. j. 10%, resp. 15% z hodnoty aj čiastočne vymoženej pohľadávky. Dňom plnenia bol deň pripísania hoci aj čiastočne vymoženej pohľadávky na účet mandanta - spol. X. X. U. s.r.o.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný ako konateľ spol. L. I. A. G. s.r.o. neprišiel priamo do kontaktu s konkrétnymi dlžníkmi v prejednávanej veci a že vymáhanie ich záväzkov riešil prostredníctvom T. W. , čo tento svedok aj potvrdil, hoci svedok T. W. sa zrejme nedopatrením zmieňoval o T.ovi W.ovi. Svedkyňa L. uviedla, že spol. I. s.r.o. mala od r. 2008 finančné problémy a že ak bola pri mandátnych zmluvách dohodnutá záloha odmeny, bola poskytnutá dopredu a rozdiel odmeny bol poskytnutý po vymožení pohľadávky. Svedok T. W. tvrdil, že výdavky spojené s vymáhaním, mu hradil obžalovaný, pričom ich limit nebol stanovený. Za danej dôkaznej situácie súd neuveril tvrdeniu obžalovaného o ústnej dohode s Ing. W.om o čerpaní zálohy odmeny. Obžalovaný sám vypracoval mandátne dohody a pokiaľ spol. L.I.A.G. s.r.o. mala finančné problémy, ak bola ústna dohoda so zástupcom mandanta, bolo dôležité pre obžalovaného zakomponovať túto časť dohody aj do jej písomnej formy, čo sa nestalo. Úmysel obžalovaného prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, preukazuje skutočnosť, že hoci boli mandátne zmluvy dňa 22. 6. 2010 vypovedané, ponechal si celé sumy, ktoré T. W. od dvoch dlžníkov prevzal, aj keď mu z titulu odmeny mohol patriť iba zmluvne dohodnutý percentuálny podiel.

Z obsahu výpovede predmetných mandátnych zmlúv zo dňa 22. 6. 2010 vyplýva, že boli vypovedané konateľom spol. X. X. U., s.r.o. Ing. Y.om W.om a že jednomesačná výpovedná lehota začala plynúť dňom 1. 7. 2010. Mandant vyzval mandatára, aby mu presne špecifikoval v jednotlivých mandátnych zmluvách ( prípadoch) prípadne vymoženú čiastku, táto skutočnosť označil za dôležitú pre ďalšie vymáhanie pohľadávok mandanta voči jeho dlžníkom ako aj pre vysporiadanie jeho odmeny.

Podľa mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

Z vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že sa žalovaný skutok stal a že obžalovaný konaním, ktoré je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, naplnil po stránke objektívnej znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a že po stránke subjektívnej konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Podľa súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým mandátnych zmlúv, vyplýva, že konanie obžalovaného a jeho následok súvisia so spol. X. X. U. s.r.o. a nie so spol. X. X. s.r.o., ako uvádza obžaloba. Súd prejednal skutok uvedený v obžalobe v celom rozsahu a výsledky hlavného pojednávania premietol do rozsudku, ktorý obžalobu modifikuje bez porušenia totožnosti skutku sprenevery podľa , Tr. zákona.

K spochybňovaniu postavenia spol. X. X. U. s.r.o. (v súčasnosti X. s.r.o.) ako poškodeného v tomto trestnom konaní je potrebné uviesť nasledovné.

Podľa vety prvej poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

Podľa záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Pretože dlžníci spol. X. X. U. s.r.o. a to spol. P., s.r.o. a T. W. si nesplnili svoje záväzky v celom rozsahu, ich záväzky nezanikli a existovali naďalej (už v menšom rozsahu) voči veriteľovi aj po 31. 7. 2010, kedy uplynula výpovedná lehota mandátnych zmlúv uzavretých medzi spol. X. X. U., s.r.o. a spol. L.I.A.G., s.r.o.

Dňa 5. 11. 2010 spol. X. X. U., s.r.o. rámcovou zmluvou postúpila svoje pohľadávky, ktoré evidovala vo svojom účtovníctve v celkovom objeme za viac ako 1 milión eur voči viacerým subjektom, spol. Q., a.s. L.. Je zrejmé, že tie časti pohľadávok, ktoré už boli uhradené dlžníkmi spol. P., s.r.o. a T.om W.om, reálne postúpiť nemohla, pretože zanikli čiastočným plnením obžalovanému, ktorý voči nim konal za veriteľa na základe mandátnych zmlúv. V zmysle ustálenej právnej zásady, že nikto nemôže preniesť na iného viac práv ako mu prináleží, nemohli byť rámcovou zmluvou prevedené už reálne vymožené a v danom rozsahu už aj zaniknuté časti pohľadávok pôvodného veriteľa X. X. U., s.r.o. na spol. Q., a.s. L.. Z uvedeného nesporne vyplýva, že poškodenou stranou v prejednávanej veci je teda pôvodný veriteľ a to spol. X. X. U., s.r.o.

Pre úplnosť, vzhľadom na opakovanú námietku obžalovaného o nelegitimite podaného trestného oznámenia, súd uvádza ešte nasledovné.

Podanie trestného oznámenia je z hľadiska jeho včasnosti limitované iba premlčacou lehotou trestného stíhania a s poukazom na ust. § , 197 a 198 ho môže urobiť okrem poškodeného aj oznamovateľ.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ktoré sú uvedené v 34 a nasl. Tr. zákona.

Súd prihliadal najmä na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne a v registri trestov nemá záznam. Súd hodnotil ako poľahčujúcu okolnosť jeho doterajšiu bezúhonnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), priťažujúce okolnosti súd nezistil. Podľa § 38 ods. 2 , ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd uložil obž. T.ovi U. s poukazom na ust. § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a jeho výkon odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Tento trest súd považuje za spravodlivý a primeraný z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.

Poškodená strana si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 5 508,60 eur. Pretože príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a vznikom škody bola preukázaná, súd rozhodol podľa a obžalovaného zaviazal k jej náhrade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby

bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.