Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoP-42-2020.pdf
PDF · 115.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/42/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská 5053/13, Piešťany, dieťa rodičov: matka Ing. D. T., narodená XX.X.XXXX, bytom M. XXX, zastúpená splnomocnencom: RS legal s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, otec H. Q., narodený XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, M. X., zastúpený advokátkou: JUDr. Ing. Viera Kolačanská, so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A, Trenčín, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/163/2019-155 zo dňa 20.3.2020 vo výroku I., takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie tak, že mal. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, ponechal v starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Q. sumou vo výške 150 eur mesačne k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. Q. v každom nepárnom týždni v čase od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., matke uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska mal. dieťaťa a otec uložil povinnosť mal. dieťa po realizácii styku matke v stanovenom čase na tom istom mieste vrátiť, výrokom II. vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1, § 2 ods. 1, 2, § 363, § 366 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že matka sa návrhom podaným na tamojšom súde dňa 13.3.2020 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie tak, že maloleté dieťa Q. Q. zverí do jej osobnej starostlivosti, otca zaviaže prispievať na výživu maloletého Q. Q. sumou 250 eur mesačne vopred vždy do 20. dňa v mesiaci k jej rukám s účinnosťou od 13.3.2020 s tým, že zastupovať a spravovať maloletého bude ona, styk otca s maloletým navrhla upraviť tak, že otec je oprávnený si syna vyzdvihnúť každý nepárny týždeň od piatku 17.00 v jej bydlisku a priviesť ho na adresu bydliska do nedele 17.00. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že návrh na úpravu práv a povinností voči maloletému Q. Q. bol už podaný na Okresnom súde v Piešťanoch, termín prvého pojednávania bol stanovený na 6.3.2020, avšak tento bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti, teda v danej veci súdom ešte nebolo rozhodnuté. Návrh podala z dôvodu nemožnosti dohody ohľadom stretávania sa syna s otcom z otcovej strany. Doteraz vždy toto stretávanie prispôsobovala požiadavkám a voľnému času otca, nakoľko bol zamestnaný. Avšak odkedy otca prepustili zo zamestnania, dohoda je z jeho strany nemožná, respektíve veľmi komplikovaná. Syn má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a vzhľadom na momentálnu situáciu nie je vhodné aby cestoval 60 km. Syn dlhodobo navštevuje imunologickú ambulanciu MUDr. O., ktorá jej odporučila podať žiadosť na posúdenie zdravotného stavu syna za účelom predĺženej materskej dovolenky. Otec nechce akceptovať zvýšené výdavky na synove lieky, ktoré sú cca 50 eur mesačne, posiela 150 eur mesačne, čo je vzhľadom na výdavky nepostačujúce. Syn je v jej starostlivosti v podstate od narodenia. Koncom júla 2019 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti kvôli dlhodobým názorovým nezhodám, partnerovým útokom, vulgarizmom a urážkam. Syn od polovice októbra 2019 navštevuje Materskú školu v M., kde momentálne aj bývajú v rodinnom dome na adrese M. XXX a spolu s nimi žije aj jej syn z prvého manželstva P. T., ktorý má 9 rokov. Jej zárobkové pomery sú dobré, momentálne je zamestnaná v Y. C. vo Q. s čistým príjmom cca 790 eur. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 18.3.2020 vyplynulo, že prešetrením pomerov na adrese M. XXX bolo zistené, že sa jedná o 6-izbový rodinný dom patriaci do osobného vlastníctva prastarej matky maloletého, v ktorom žije matka D. T., nar. XX.X.XXXX, spolu so svojím mal. synom z predchádzajúceho manželstva P. T., nar. X.X.XXXX a mal. Q.. Matka uviedla, že náklady spojené s užívaním rodinného domu uhrádza prastará matka v celkovej výške cca 200 eur. Maloletý Q. má k dispozícií detskú izbu, v ktorej sa nachádza samostatné lôžko, skrine, písací stôl a hračky primerané veku maloletého. Mal. Q. má dostatok priestoru na trávenie voľného času. V čase šetrenia v domácnosti bola hygiena na požadovanej úrovni. Mal. Q. má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. V súvislosti so zdravotným stavom maloletého matka uviedla zvýšené výdavky cca 50 eur mesačne za lieky na imunitu. Mal. Q. navštevuje MŠ v obci M.. Podľa slov matky otec od 11/2019 pravidelne prispieva na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne, otec sa s mal. Q. pravidelne stretáva, pričom mal. Q. u otca aj prespáva (1 až 2 noci). Zo správy z prešetrených pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 2.3.2020 vyplynulo, že otec býva v 2-izbovom byte, ktorý patrí do jeho osobného vlastníctva. Otec uviedol, že náklady spojené s užívaním bytu uhrádza v celkovej výške cca 155 eur. Mal. Q. má k dispozícií vlastnú kompletne zariadenú detskú izbu. Mal. Q. má dostatok priestoru na trávenie voľného času. V čase šetrenia v domácnosti bola hygiena na požadovanej úrovni. Mal. Q. má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky. Otec uviedol, že na výživu mal. Q. pravidelne prispieva sumou 150 eur mesačne a s maloletým sa pravidelne stretáva od štvrtka do soboty. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a útly vek maloletého odporučil kolízny opatrovník nariadením neodkladného opatrenia zveriť mal. Q. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na výživu mal. Q. sumou 150 eur a stretávanie otca s maloletým upraviť na každý nepárny týždeň v čase od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Z rodného listu mal. Q. mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 16.10.2016 sa matke D. T., rod. O., nar. XX.X.XXXX, narodil syn Q. Q., ako otec dieťaťa je v rodnom liste uvedený H. Q., nar. XX.X.XXXX. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu nebol doposiaľ upravovaný súdnym rozhodnutím a na súde prvej inštancie prebieha pod sp. zn. 13P/163/2019 konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, predmetné konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Q. neodkladným opatrením je dôvodná. Rodičia spolu nežijú, matka svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že by dieťa zastupovala a spravovala jeho majetok, upraviť vyživovaciu povinnosť zo strany otca k dieťaťu a upraviť styk otca s mal. dieťaťom. Súd prvej inštancie mal preukázané, že maloleté dieťa sa nachádza v starostlivosti matky a s otcom sa stretáva. V domácnosti matky má maloletý vytvorené vhodné podmienky, pričom neboli zistené žiadne nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o maloleté dieťa zo strany matky. Súd prvej inštancie vzhľadom na obsah spisu (o zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti vo veci samej žiada matka, ako i otec dieťaťa), poukazujúc pritom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, správu a vyjadrenie kolízneho opatrovníka, rozhodol v záujme maloletého tak, že maloleté dieťa sa ponecháva v starostlivosti matky, pričom takéto rozhodnutie reflektuje faktický stav výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, na ktorom za daných okolností nie je dôvod nič meniť. Keďže súd prvej inštancie upravil výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, bolo potrebné určiť výživné tomu rodičovi, ktorý nevykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Súd prvej inštancie mal v danom prípade z obsahu spisu preukázané, a to z lustrácie v Sociálnej poisťovni, že otec dieťaťa t. č. nie je vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, otec bol vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec od 15.2.2010 do 4.3.2020 u zamestnávateľa D. X., v.o.s., W. s vymeriavacím základom za 1/2020 vo výške 2.507,91 eur, za 2/2020 vo výške 3.373,75 eur, matka dieťaťa je vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnanec od 1.10.2019 u zamestnávateľa Y. C. s.r.o., Q. s vymeriavacím základom za 1/2020 vo výške 1.173,01 eur, za 2/2020 vo výške 1.047 eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému P., nar. X.X.XXXX, kde je súdom stanovené výživné jeho otcovi vo výške 150 eur mesačne, otec nemá okrem maloletého Q. inú vyživovaciu povinnosť. Otec doposiaľ prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 150 eur mesačne. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia majúc za to, že týmto spôsobom bude výživa maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere zabezpečená. Pokiaľ ide o úpravu styku súd prvej inštancie v záujme maloletého dieťaťa upravil styk v takom rozsahu, aby bol zachovaný kontakt otca s dieťaťom, pričom bral na zreteľ právo maloletého dieťaťa na udržovanie pravidelného osobného styku s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Úprava styku o. i. zohľadňuje vek dieťaťa, ako i záujem o udržiavanie a rozvíjanie vzťahu medzi dieťaťom a otcom.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výroku I. (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) podal otec odvolanie z dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní otec uviedol, že z tvrdení matky je zrejmé, že k nariadeniu neodkladného opatrenia neexistuje žiaden dôvod. Po odchode zo spoločnej domácnosti v októbri 2019 je maloletý s matkou, aj keď otec s tým stotožnený nie je. Otec sa s maloletým stretáva, pričom sa s ním snaží tráviť čo najviac času. Vyživovaciu povinnosť vo výške 150 eur si otec pravidelne platí. Nie je pravdou, že by otec ignoroval zdravotné problémy syna, len za obdobie od októbra 2019 zabezpečoval maloletému lieky a liečivá v celkovej hodnote cca 100 eur. Je pravdou, že otec bol prepustený zo zamestnania. Na rozdiel od matky, ktorá pracuje, je otec doma a mohol by sa plnohodnotne starať o maloletého s čím však matka nesúhlasí a čo bolo zrejme aj dôvodom na podanie jej návrhu. Maloletý je po dohode rodičov u matky, otec naň pravidelne prispieva, s maloletým sa stretáva, aj keď dohoda rodičov o tomto stretávaní sa niekedy dosahuje ťažšie. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za zavádzajúci a účelový. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia je nedôvodné, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby neodkladného a okamžitého zásahu súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhol aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
6. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali, k odvolaniu otca sa nevyjadrili.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením ponechať maloletého v osobnej starostlivosti matky, uložiť otcovi povinnosť prispievať na maloletého výživným a upraviť styk otca s maloletým.
9. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť v rozsahu výroku I. napadnutého uznesenia. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v rozsahu výroku I. napadnutého uznesenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia totiž nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:
10. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
12. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. V zmysle § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. V zmysle § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. V zmysle Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
17. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. V zmysle § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, štvrtá Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.
19. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
20. V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4).
21. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
22. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej ale zásadne len dočasnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Dočasnosť opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené.
23. Zo skutkových okolností vyplynulo, že maloletý sa narodil zo vzťahu rodičov, ktorí nie sú manželmi. Dňa 15.10.2019 podala matka návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a rovnako dňa 3.3.2020 podal tiež otec návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom obaja rodičia žiadajú maloletého zveriť do ich výlučnej osobnej starostlivosti. Rodičia žijú oddelene minimálne od októbra 2019 (matka uvádza od júla 2019 a otec uvádza od októbra 2019), odkedy je maloletý v osobnej starostlivosti matky, otec sa s maloletým stretáva podľa dohody rodičov od štvrtka do nedele a prispieva na výživu maloletého od novembra 2019 sumou 150 eur mesačne. Kým matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že s otcom nie je možné dohodnúť sa na styku otca s maloletým a ona prispôsobuje stretávanie sa otca s maloletým požiadavkám otca, otec v odvolaní dôvodí tým, že s maloletým sa stretáva pravidelne, i keď sa dohoda o styku medzi rodičmi dosahuje ťažšie. Matka tiež v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala určiť výživné otca pre maloletého na sumu 250 eur mesačne s ohľadom na zvýšené výdavky maloletého spojené s jeho zhoršeným zdravotným stavom, s čím otec v odvolaní nesúhlasil a namietal, že výživné v sume 150 eur mesačne platí dobrovoľne a je potrebné zohľadniť i to, že maloletý je niekedy aj 1/3-inu mesiaca v starostlivosti otca.
24. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich a upravia sa rodičovské práva a povinnosti. V prejednávanej veci medzi rodičmi dochádza k dlhodobejším rozporom, rodičia spolu nežijú minimálne od októbra 2019. Obaja rodičia žiadajú v konaní vo veci samej zveriť maloletého do osobnej starostlivosti a zároveň sa matka domáha nariadenie neodkladného opatrenia. Pri analýze upravovaných právnych vzťahov tak bolo treba vychádzať z len demonštratívneho výpočtu neodkladných opatrení uvedených v ustanovení § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanoveniami § 360 - 368 o neodkladných opatreniach a iných opatreniach súdu Civilného mimosporového poriadku.
25. V záujme dieťaťa je predovšetkým aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované všetky jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
26. Predovšetkým však odvolací súd poukazuje na to, že medzi rodičmi nie je možný konsenzus ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorý by bol v záujme maloletého. Keďže vzťah medzi nimi je narušený, nie sú schopní sa dohodnúť o osobnej starostlivosti, výžive a styku, je tu osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov najmä s ohľadom na záujem maloletého. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia spolu nežijú, ktorú skutočnosť nespochybnil ani jeden z rodičov, doposiaľ nedošlo medzi nimi k žiadnej dohode (a ani nebolo rozhodnuté súdom) o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, aktuálne je maloletý minimálne od októbra 2019 v osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia žiadajú zveriť maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti, otec sa maloletým stretáva, avšak dosahovanie dohody o styku otca s maloletým do skončenia konania vo veci samej je medzi rodičmi obtiažne. V konaní neboli preukázané žiadne negatívne vplyvy matky na zdarný psychický a fyzický vývoj maloletého, zanedbávanie starostlivosti matky o maloletého, či nezvládanie jeho výchovy od doby, od ktorej matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Povaha rozhodnutia o otázke starostlivosti o maloletého vyplýva z dlhodobého faktického stavu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu a z akceptovateľnosti pretrvávania faktického stavu. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre destabilizáciu výchovného prostredia maloletého, otec a kolízny opatrovník výslovne nespôsobilosť matky k výkonu rodičovských práv a povinností nenamietali, dokonca kolízny opatrovník v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol neodkladným opatrením zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Za tohto stavu sa javí nevyhnutným právne upraviť existujúci faktický stav starostlivosti o maloletého, a to neodkladným opatrením, ktorým sa tento stav stabilizuje (ponechaním tejto starostlivosti o maloletého matke). Tým sa totiž podľa názoru odvolacieho súdu dosiahne právna istota medzi účastníkmi konania v otázke osoby majúcej maloletého v permanentnej starostlivosti (s výnimkou období úpravy styku) a zároveň sa vytvorí právny podklad pre rozhodovanie súdu o úprave styku, nakoľko dôvod pre úpravu styku je daný vždy len u toho rodiča, ktorý maloleté dieťa nemá vo svojej permanentnej starostlivosti a ktorý tak svoj výchovný vplyv môže uplatňovať spravidla len v rámci práva styku s maloletým dieťaťom. Pojem „starostlivosť“ je pritom pojmom užším ako pojem „osobná starostlivosť“, ide o provizórny inštitút, pričom v tomto prípade ide len o faktické opatrenie, ktoré nepredvída otázku budúcej osobnej starostlivosti. Preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že je dôvodné neodkladným opatrením ponechať maloletého v starostlivosti matky.
27. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel tiež k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi platiť na maloletého výživné, keďže maloletý bol ponechaný v starostlivosti matky až do konečného rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd preto považoval za dôvodné, aby bola otcovi uložená povinnosť dočasne platiť na maloletého výživné v nevyhnutnej miere. V konaní dosiaľ neboli komplexne preukazované možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Súd prvej inštancie i odvolací súd mal k dispozícii len vyjadrenia rodičov, že otec si od novembra 2019 plnil vyživovaciu povinnosť k maloletému vo výške 150 eur mesačne. Za tejto situácie bolo potom dôvodným za výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 Civilného mimosporového poriadku) považovať výživné vo výške 150 eur mesačne na maloleté dieťa. Takto dočasne určené výživné spolu s prídavkami na dieťa a primeraným výživným zo strany matky, iste umožní uspokojiť všetky základné potreby maloletého. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú zistené osobné, majetkové, zárobkové pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť o výške výživného, sledujúc pritom primárne záujem maloletého dieťaťa.
28. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku otca s maloletým neodkladným opatrením, aj tu odvolací súd konštatuje existenciu potreby dočasnej úpravy týchto vzťahov. Neodkladná úprava styku je síce rovnako ako ponechanie maloletého v starostlivosti matky, druh neodkladného opatrenia, ktorý nie je výslovne vedený v ustanovení § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanoveniami § 360 - 368 o neodkladných opatreniach a iných opatreniach súdu Civilného mimosporového poriadku s ohľadom na len príkladmý výpočet možných neodkladných opatrení), avšak aj toto neodkladné opatrenie zodpovedá účelu zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.
29. K uvedenému považuje odvolací súd uviesť, že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon zasahuje do úpravy styk s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Pri rozhodovaní o styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako je najmä jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, školské a mimoškolské aktivity, ako aj okolnosti na strane rodičov, ako je najmä ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, časová odlúčenosť, citová naviazanosť. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté deti, na ktoré uvedená situácia pôsobí nepriaznivo. Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii. Keďže právo na styk je nespochybniteľným právom maloletého, ako aj jeho otca, je nutné hľadať riešenie úpravy styku tak, aby bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
30. Tu odvolací súd musí prisvedčiť tomu, že spôsob úpravy styku vyplývajúci z napadnutého uznesenia je možné považovať za primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov, a to i vzhľadom na vzdialenosť bydliska rodičov a na potrebu dochádzky otca do zamestnania. V rámci rozhodovania o úprave styku neodkladným opatrením (za stavu, že rodičia sa nevedia dohodnúť o rozsahu styku otca s maloletým) je potrebné zdôrazniť, že sa jedná len o dočasnú úpravu styku do skončenia konania vo veci samej. Maloletý je v útlom veku, má tri roky, otec má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého po dobu trvania styku. Preto i odvolací súd považoval za žiaduce, aby bol styk otca s maloletým upravený v čo najširšom rozsahu tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, aby bolo umožnené utužovanie vzájomných citových väzieb medzi otcom a maloletým, o ktorých intenzite nemá odvolací súd žiadne pochybnosti. Takáto úprava je primeraná zvlášť s prihliadnutím na vek maloletého i k tomu, aby tento nebol odlučovaný od rodiča, s ktorým fakticky nežije. Naďalej však majú rodičia zachované právo vzájomnej dohody o styku.
31. Odvolací súd opakovane vyslovene prízvukuje, že pri výkone rodičovských práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy svojho maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), pričom akékoľvek konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletého dieťaťa, a preto dôrazne apeluje predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech svojho maloletého dieťaťa nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi.
32. Rozpad spolužitia rodičov maloletého dieťaťa zužuje reálne možnosti výkonu rodičovských práv rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti. To však nemá taký dosah, rozsah a charakter, ktorý by bolo možné označiť ako obmedzovanie rodičovských práv, naopak, ak sa rodičovi upravuje styk s maloletým dieťaťom, je to výrazom realizácie jeho rodičovských práv. Tu je i podľa názoru Ústavného súdu zachovaná požiadavka upravená v Článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého práva rodičov možno obmedziť len rozhodnutím súdu na základe zákona (pozri nález Ústavného súdu SR z 6. júna 2006, sp. zn. PL. ÚS 26/2005 ).
33. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletých detí) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (pozri nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).
34. Pri riadení sa všetkými už opísanými úvahami odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
35. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).
36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).