Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobkyne: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX G. V. - Z. C., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F./F zo dňa 09.01.2020, takto

rozhodol:

Z r u š u j e s a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, č. F./F zo dňa 09.01.2020 a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 17.03.2020 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. F./F zo dňa 09.01.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Dubnica nad Váhom č. E zo dňa 11.10.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu.

Priebeh administratívneho konania

2. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 18.09.2019 na prvostupňový správny orgán žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Na základe lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Dubnica nad Váhom, č. E č.z. 2019/189747 zo dňa 04.10.2019 bolo konštatované, že žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 k o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Nadväzujúc na zistenia lekárskeho posudku bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie. Podrobne poukázala na históriu vývoja jej zdravotného stavu od detstva až po súčasnosť, rezultujúc prezentáciou názoru, že na vyhotovenie parkovacieho preukazu má nárok. Požiadala preto správny orgán prvého stupňa, aby

jej odvolaniu vyhovel, v opačnom prípade vyslovila žiadosť, aby bola prítomná pri posudzovaní jej zdravotného stavu v odvolacom konaní.

4. Dňa 13.11.2019 posudkový lekár Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín podal stanovisko k odvolaniu žalobkyne s tým, že lekársky posudok zo dňa 04.10.2019 zostáva v platnosti. Prípisom zo dňa 18.11.2019 prvostupňový správny orgán predložil odvolanie na rozhodnutie žalovanému, o čom žalobkyňu informoval listom zo dňa 19.11.2019.

5. Dňa 08.01.2020 posudkový lekár žalovaného vyhotovil lekársky posudok podľa Skonštatoval, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Následne žalovaný rozhodnutím č. F./F zo dňa 09.01.2020 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení odkázal na závery lekárskeho posudku zo dňa 08.01.2020, potvrdzujúce závery predchádzajúceho lekárskeho posudku. Stanovením miery funkčnej poruchy ako aj výsledným zhodnotením zdravotného postihnutia. Žalobkyňa je aktuálne po implantácii TEP na oboch bedrových kĺboch pre obojstrannú dyspláziu, trpí séronegatívnou reumatoidnou artritídou, hypertenziou a polytopným VAS. Pre poúrazovú atrózu členka z roku 2016 jej bola v júli 2019 vykonaná artrodéza ľavého členka. Chôdza je v norme, bez deficitu v neurologickom náleze z novembra 2018. Aktuálne 2 mesiace od operácie udáva bolesti v ľavom členku a bolesti váhonosných kĺbov s limitovanou chôdzou. Pooperačná rehabilitácia nie je ukončená. Stav nie je stabilizovaný. Hodnotený zdravotný stav nespĺňa podmienky prílohy č. 18 k stanovené pre vyhotovenie zdravotného preukazu.

Argumentácia žalobkyne

6. Žalobkyňa v správnej žalobe zdôraznila, že v roku 2010 jej bola Výskumným reumatických chorôb v Piešťanoch potvrdená diagnóza Arthritis rheumatica III. št., ktorej príznaky sa každým rokom zhoršujú. V dôsledku opuchov drobných kĺbov na rukách a nohách má zníženú pohyblivosť s veľkými bolesťami. V dôsledku veľkých bolestí a zhoršenej pohyblivosti v roku 2010 podstúpila operáciu pravého bedrového kĺba. O rok neskôr bola donútená podstúpiť aj operáciu ľavého bedrového kĺba. Pri preprave lekárovi v dopravnom prostriedku v dôsledku zlého zdravotného stavu nedokázala udržať stabilitu a spadla na schodoch v autobuse. Utrpela úraz hlavy a chrbtice. Od tej doby sa lieči u neurológa, pravidelne berie infúzie a je pod lekárskym dozorom. Dňa 15.01.2019 absolvovala operáciu karpálneho tunela pravej ruky a koncom roka 2019 operáciu karpálneho tunela ľavej ruky. Pri úraze členku a jeho nesprávnom diagnostikovaní v dôsledku silných bolestí dňa 04.07.2019 absolvovala náročnú operáciu ľavého členka. Do členka jej bola implantovaná platnička s desiatimi skrutkami, čo jej doživotne obmedzilo hybnosť členka. Zdravotný stav žalobkyne sa zo dňa na deň zhoršuje, hybnosť tela je obmedzená, pohybuje sa za pomoci francúzskych barlí a sama nezvláda prepravu verejnými prostriedkami, potrebuje pomoc druhej osoby. Podľa Sociálnej poisťovne je jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 70 %. Má zriadené chránené pracovisko, do ktorého dochádza každý deň 5 km od miesta trvalého pobytu. Parkovací preukaz by jej uľahčil problém s parkovaním pred chráneným pracoviskom. Od 02.04.1991 je členkou Slovenského zväzu zdravotne postihnutých v Novej Dubnici a zároveň jeho podpredsedníčkou. Parkovací preukaz by jej uľahčil problém s parkovaním pri úradoch a iných štátnych orgánoch. V minulosti bola držiteľom parkovacieho preukazu. Zmenou legislatívy bolo potrebné do stanoveného termínu obnovenie preukazu. Termín zo zdravotných dôvodov zmeškala. Po termíne musela opätovne požiadať o tento preukaz, ktorý jej však už nebol priznaný. O jeho priznanie sa snaží dodnes.

7. Žalobkyňa zdôraznila, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žiadala, aby bola prítomná pri posudzovaní jej zdravotného stavu v odvolacom konaní v prípade, ak by podanému odvolaniu nebolo vyhovené. Poprela informáciu vyplývajúcu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že by sa dňa 13.11.2019 malo uskutočniť stretnutie s posudkovým lekárom. Hoci v odvolaní žiadala o stretnutie s posudkovým lekárom, nikto ju nevyzval ani písomne ani akoukoľvek inou formou ju nepredvolal na stretnutie, takže sa ani žiadneho nemohla zúčastniť.

8. Žalobkyňa vyjadrila názor, že postupom a rozhodnutím úradu práce ako prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím ústredia práce ako druhostupňového orgánu boli porušené moje práve, ktoré mi garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, zverejnený v Zbierke , čl.9 prístupnosť, čl. 13 prístup k spravodlivosti, čl. 19 nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti, čl. 19 osobná mobilita, čl. 27 práca a zamestnávanie. Petitom správnej žaloby navrhla napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Argumentácia žalovaného

9. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že dôvod uplatnenia a priznania nároku na vyhotovenie parkovacieho preukazu sa posudzuje v konaní, ktoré sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, pričom základnou podmienkou vyhotovenia parkovacieho preukazu je skutočnosť, že fyzická osoba má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %, čím sa stáva fyzickou osobou s ŤZP. Rozsah miery funkčnej poruchy je rozhodný len pre určenie skutočnosti, či sa občan považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nie. Žalovaný zároveň poukázal to, že medzi zákonné podmienky pre vyhotovenie parkovacieho preukazu patrí okrem vyššie uvedenej skutočnosti aj existencia zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 18 alebo, ak sa vyhotovuje komplexný posudok (čo však vzhľadom na nebol prípad žalobkyne), tak odkázanosť žiadateľa na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle

10. V nadväznosti na uvedené žalovaný pripomenul, že pri rozhodovaní a posudzovaní žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu bol jediným relevantným podkladom lekársky posudok o zdravotnom stave žalobkyne vydaný v zmysle Prvostupňový správny orgán si za účelom rozhodovania o žiadosti žalobkyne zaobstaral lekársky posudok č. E č. z. XXXX/XXXXXX zo dňa 04.10.2019, podľa ktorého nebolo žalobkyni konštatované zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 , t.j. nevznikol jej nárok na parkovací preukaz v zmysle v spojení s

11. Žalovaný ako odvolací orgán v odvolacom konaní opätovne požiadal o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na dotknuté účely. Posudkový lekár žalovaného na základe všetkých doložených odborných lekárskych nálezov o zdravotnom stave žalobkyne a reagujúc na všetky v nich stanovené diagnózy vyhotovil v rámci lekárskej posudkovej činnosti lekársky posudok č. F./F zo dňa 08.01.2020, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 % podľa prílohy č. 3 k , avšak konštatoval, že jej ochorenie nie je ochorením uvedeným v prílohe č. 18 k Vzhľadom na túto skutočnosť žalobkyni nárok na parkovací preukaz vôbec nevznikol a teda jej nebolo možné žiadaný parkovací preukaz vyhotoviť.

12. Žalovaný pripomenul, že požiadal o vyjadrenie k žalobe v časti týkajúcej sa posúdenia zdravotného stavu žalobkyne aj posudkového lekára žalovaného, ktorý v Stanovisku posudkového lekára k žalobe zo dňa 29.04.2020 potvrdil predchádzajúce závery v lekárskom posudku zo dňa 08.01.2020. Napriek tomu, že žalobkyňa subjektívne vníma potrebu vyhotovenia parkovacieho preukazu, nemožno rozsah a aktuálny stav jej ochorenia považovať na účely parkovacieho preukazu za ochorenie v súlade s prílohou č. 18 k

13. Žalovaný zastáva názor, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne žalobkyni odôvodnil, prečo jej parkovací preukaz nevyhotovil a zároveň sa aj dostatočne vyjadril ku všetkým podstatným námietkam uvedeným v odvolaní voči rozhodnutiu úradu. V súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadom skutočnosti, že v predchádzajúcom období bola držiteľkou parkovacieho preukazu, žalovaný uvádza, že skutočnosť, že fyzická osoba bola držiteľom parkovacieho preukazu v predchádzajúcom období automaticky neznamená, že v ďalšom konaní jej novej žiadosti bude vyhovené a bude jej opätovne vydaný parkovací preukaz. Žalovaný pripomenul, že dňa 01.07.2018 nadobudol účinnosť , ktorým sa mení a dopĺňa , ktorým sa zmenili podmienky pre vznik nároku na parkovací preukaz. Podľa príslušný orgán vyhotoví fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 alebo podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku

na kompenzáciu, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Posudkový lekár v prípade dokladovaného zdravotného stavu žalobkyne nemal pochybnosti o neexistencii choroby v zmysle prílohy č. 18 , preto nebolo jej žiadosti a následne odvolaniu vyhovené.

14. Žalovaný tiež poukázal aj na neopodstatnenosť námietky žalobkyne týkajúcej sa posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom bez jej prítomnosti. V zmysle ustanovenia môže posudkový lekár predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Posudkový lekár žalovaného nemal pochybnosti o diagnostickom závere (o stanovení diagnóz žalobkyne), preto nemal dôvod si žalobkyňu predvolať na posúdenie jej zdravotného stavu. V prípade aj osobného kontaktu posudkového lekára so žalobkyňou, musí posudkový lekár vychádzať z relevantných dôkazov - lekárskych nálezov popisujúcich diagnózu žalobkyne, ktoré svedčili o skutočnosti, že žalobkyňa nemá chorobu uvedenú v prílohe č. 18 , tak ako je vyššie uvedené. Podkladom pre posudkového lekára, ako odborníka v rámci lekárskej posudkovej činnosti, sú vyjadrenia odborných lekárov a vyšetrení. V prípade, ak nálezy sú nejednoznačné, prípadne by bolo potrebné doplniť relevantnosť tvrdení posudzovanej fyzickej osoby alebo odborného nálezu, pristúpil by k ďalším možnostiam v rámci lekárskej posudkovej činnosti, ktorými sú v zmysle vyžiadanie odborného lekára, konzultácia s odborníkom z danej problematiky, prípadne osobné stretnutie s fyzickou osobou. Posudkový lekár v danom prípade vyslovil jednoznačný nespochybniteľný rezultát, ktorého výsledkom bolo nevyhovenie odvolania žalobkyne, nakoľko rozsah a aktuálny stav jej ochorenia nemožno považovať na účely parkovacieho preukazu za ochorenia v súlade s prílohou č. 18

15. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2012, podľa ktorého ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní obmedzene. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Nadväzujúc na uvedené rozhodnutie žalovaný doplnil, že lekársky posudok ako podklad rozhodnutia spracovaný posudkovým lekárom prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti. Lekársku posudkovú činnosť v zmysle vykonáva posudkový lekár, ktorým je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že len posudkový lekár v prvostupňovom, resp. druhostupňovom správnom konaní je oprávnený a schopný odborne posúdiť odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby na žiadanú formu kompenzácie alebo parkovacieho preukazu, a to na základe doložených lekárskych správ a nálezov, ktoré bola v zmysle žalobkyňa povinná doložiť k žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu, ako i subjektívne skutočnosti uvádzané žalobkyňou ako posudzovanou osobou. Posudkový lekár posudzuje jednotlivé druhy odkázanosti nielen na samotné diagnostikované ochorenie, ale hlavne podľa stupňa, formy a štádia ochorenia, ktoré sú objektivizované v nálezoch odborných lekárov a z nich vychádzajúcej potreby skutočnej odkázanosti, nie podľa subjektívneho hodnotenia pocitov posudzovanej fyzickej osoby. Žalobkyňa mala zákonnú povinnosť podľa predložiť pre posúdenie jej zdravotného stavu na účely konania vo veci parkovacieho preukazu lekárske nálezy, pričom tieto doložené doklady sa stávajú dôkazom preukazujúcim jej tvrdenie o zlom, resp. nepriaznivom zdravotnom stave. Na základe týchto listinných dôkazov, komplexných nálezov a zdravotnej dokumentácie vychádzajú v zmysle posudkoví lekári pri výkone ich posudkovej činnosti.

16. Žalovaný záverom svojho vyjadrenia k správnej žalobe prezentoval názor, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia dostatočne zistil skutkový stav veci, zaobstaral si dostatočné podklady na rozhodnutie, t.j. vyššie uvedené lekárske posudky vyhotovené posudkovými lekármi, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru, že podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa zákona č.

nie sú v prípade žalobkyne splnené, a preto postupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Konanie na správnom súde

17. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

20. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o veci verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko prejednanie veci na pojednávaní účastníci konania nepožadovali a takýto procesný postup ani správny súd nepovažoval za nevyhnutný.

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

21. Podľa lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa , posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

22. Podľa lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

23. Podľa pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej

osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

24. Podľa ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

25. Podľa posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. 26. Podľa lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

27. Podľa posudkový lekár vychádza pri ďalšom posúdení zdravotného stavu z a) lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení zdravotného stavu, ak od tohto posúdenia neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu 1. určenej miery funkčnej poruchy, 2. odkázanosti na kompenzáciu alebo 3. zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 18, b) odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, ak pre ďalšie posúdenie zdravotného stavu nie je nevyhnutné vychádzať z lekárskeho nálezu.

28. Podľa posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.

29. Podľa posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

30. Podľa posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

31. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

32. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

33. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku prvej vety rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

34. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

35. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

36. Cieľom každého správneho konania je, aby rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Prostriedkami na dosiahnutie tohto cieľa sú nielen dôkazy, ale aj procesný postup správneho orgánu, ktorým sa dôkazy získavajú, vykonávajú a následne posudzujú (vyhodnocujú). Súčasťou toho je povinnosť správnych orgánov svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, čo je naplnené najmä vtedy, ak správny orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, poskytuje mu pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu.

37. Správny súd po preskúmaní veci musí skonštatovať, že žalovaný ako odvolací orgán sa neriadil dôsledne ustanoveniami , podľa ktorého posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že žiadala o prítomnosť pri posudzovaní jej zdravotného stavu v prípade, ak prvostupňový správny orgán jej odvolaniu v rámci autoremedúry nevyhovie. Keďže sa tak nestalo a vec bola postúpená žalovanému na rozhodnutie, bolo povinnosťou žalovaného v súčinnosti s jeho posudkovým lekárom vyhovieť požiadavke žalobkyne a zabezpečiť realizáciu jej práva vyplývajúceho z ustanovenia Uvedené právo nie je závislé na názore posudkového lekára alebo správneho orgánu o tom, či osobná prítomnosť posudzovanej osoby je alebo nie je potrebná či účelná. S poukazom na uvedené preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v rámci ktorého v súčinnosti so žalobkyňou zabezpečí realizáciu jej práva fyzickej prítomnosti pri posudzovaní jej zdravotného stavu. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí uvádza, že žalobkyňa sa osobne zúčastnila na stretnutí s posudkovým lekárom, avšak žalobkyňa takéto stretnutie popiera a ani obsah administratívneho spisu neobsahuje dôkaz o tom, že by dňa 13.11.2019 došlo k stretnutiu posudkového lekára so žalobkyňou. Ak by tomu tak aj bolo, za relevantné možno považovať až stretnutie s posudkovým lekárom žalovaného (odvolacieho orgánu), čo nemohlo nastať skôr, ako bola vec dňa 19.11.2019 odoslaná odvolaciemu orgánu na rozhodnutie o odvolaní.

38. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa . V konaní úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu neuplatnenia ti tohto nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.