Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sa-8-2019.pdf
PDF · 103.76 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: U. X., D. XX, XXX XX S., zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 05.02.2019 č. XXX XXX XXXX X, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 05.02.2019 č. XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 21.11.2018 č. XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 05.02.2019 č. XXX XXX XXXX X generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení"), potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 21.11.2018 č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy starobného dôchodku započítaním doby základnej vojenskej služby od 1.10.1963 do 15.9.1964 a doby služobného pomeru colníka od 1.5.1973 do 30.11.2003.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku zo dňa 5. novembra 2018, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2018, ktorým pánovi U. X. (ďalej len „účastník konania“) podľa § 65 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o zvýšenie sumy starobného dôchodku započítaním doby základnej vojenskej služby od 1. októbra 1963 do 15. septembra 1964 a doby služobného pomeru colníka od 1. mája 1973 do 30. novembra 2003. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 21. decembra 2018, doručené Sociálnej poisťovni, pobočke Trebišov dňa 21. decembra 2018, v ktorom uvádza, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, nakoľko Sociálna poisťovňa vychádzala z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci a v dôsledku toho dospela k nesprávnym záverom v rozhodnutí. Zároveň žiadal na nárok na starobný dôchodok započítať aj dobu odpracovanú v colnej správe. Účastník konania k odvolaniu pripojil fotokópiu napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2018, plnú moc právneho zástupcu - JUDr. Michala Feciľaka a fotokópiu rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 18. novembra 2003 zn. 36427/2003-8904. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2018 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2018 je potrebné potvrdiť. Podľa obsahu spisového materiálu účastník konania žiadosťou spísanou dňa 24. októbra 2007 požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od XX. Y. XXXX. Dôchodkový vek účastník konania v súlade s § 65 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol dňa XX. P. XXXX, t. j. dovŕšením 60 rokov a 9 deväť kalendárnych mesiacov. K XX. P. XXXX účastník konania získal 13 rokov a 260 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, tzn. získal najmenej 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšil dôchodkový vek. Právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 7. januára 2008 bol účastníkovi konania podľa § 65 a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z z. priznaný starobný dôchodok od XX. Y. XXXX v sume 3 183 Sk. Účastník konania žiadosťou zo dňa 5. novembra 2018, ktorá bola Sociálnej poisťovni, ústredie doručená dňa 7. novembra 2018, požiadal o prepočítanie sumy už priznaného starobného dôchodku započítaním doby služobného pomeru v colnej správe. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 18. novembra 2003 zn. 36427/2003-8904 vyplýva, že účastníkovi konania bol podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný výsluhový dôchodok od 1. decembra 2003. Podľa oznámenia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č 56787/2007-1462 zo dňa 19. novembra 2007 na nárok na výsluhový dôchodok bola účastníkovi konania zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1963 do 15. septembra 1964 a doba služobného pomeru od 1. mája 1973 do 30. novembra 2003, pričom uvedená doba služby nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani II. pracovnej kategórie. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú účastník konania vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Účastník konania teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Nakoľko účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa v konaní o dôchodkovej dávke u poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií a nebol im priznaný, resp. nevznikol im nárok na starobný dôchodok, resp. nie je vyplácaná dávka priznaná v osobitnom systéme vo výške starobného dôchodku postupuje sa podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené, námietka účastníka konania týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku, je nedôvodná, nakoľko účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku. Na základe vyššie uvedených skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.
3. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 14.03.2019, doručenou krajskému súdu dňa 18. 03. 2019, domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 05.02.2019 č. XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 21.11.2018 č. XXX XXX XXXX X, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v tom, že správne orgány pri vydaní svojich rozhodnutí postupovali v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128 a tiež rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR s tým, že právne názory obsiahnuté v jeho rozsudkoch, ktoré v žalobe konkretizoval, dávajú vo väzbe na medzinárodný dohovor a Ústavu SR jednoznačný výklad právnych predpisov, zjednocujú aplikačnú prax, pretože ide o skutkovo aj právne totožné veci bez ohľadu na to, do akých pracovných kategórií boli výsluhové dôchodcovia zaradení, pričom § 274 zákona o sociálnom poistení má vplyv iba vo vzťahu k posúdeniu dôchodkového veku a nie obdobia dôchodkového poistenia.
4. V žalobe poukázal na to, že vyššie uvedeným rozhodnutím boli porušené jeho práva tým, že žalovaná nebrala do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale len dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Ďalej uvádza, že z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť ale nie ho nepriznať. Má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia citáciou ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. je absurdné, pretože citované zákonné ustanovenie upravuje vek odchodu do dôchodku a nie dobu dôchodkového poistenia.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.06.2019 k správnej žalobe žalobcu navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrval na všetkých dôvodoch, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tieto zopakoval s tým, že žalobné námietky žalobcu nepovažoval za opodstatnené.
6. V replike zo dňa 05.09.2019 žalobca zotrval na dôvodoch podanej žaloby v celom rozsahu. Doplnil, že zdôvodnenie týkajúce sa pracovno - právnych kategórii považuje za nezákonné, pretože ide o právnu úpravu veku odchodu do dôchodku a on žiadal starobný dôchodok až po splnení podmienky dôchodkového veku. Preto zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe, pre ktoré považoval rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu za nezákonné.
7. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP") preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom jeho administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba žalobcu zo dňa 14.03.2019 je dôvodná.
8. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou, zo dňa 5. novembra 2018 požiadal Sociálnu poisťovňu o prepočítanie starobného dôchodku.
9. Rozhodnutím Colného riaditeľstva SR zo dňa 18.11.2003 bol žalobcovi podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný výsluhový dôchodok od 1. decembra 2003. Celková doba výkonu štátnej služby žalobcu podľa § 58 zákona je 31 rokov a 200 dní. Pre výšku výsluhového dôchodku je rozhodných 30 rokov.
10. Podľa oznámenia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č 56787/2007-1462 zo dňa 19. novembra 2007 na nárok na výsluhový dôchodok bola účastníkovi konania zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1963 do 15. septembra 1964 a doba služobného pomeru od 1. mája 1973 do 30. novembra 2003, pričom uvedená doba služby nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani II. pracovnej kategórie.
11. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
12. Podľa ustanovenia § 255 ods. 5 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 2. z. v znení platnom do 31. decembra 2007 poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
14. Podľa ustanovenia § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
15. Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
16. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
17. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je potrebné považovať za nezákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.
18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu výkonu služby žalobcu ako colníka, ktoré zamestnanie bolo zaradené do tretej pracovnej kategórie a za ktoré obdobie mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.
19. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012, 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015, 1So/15/2015 zo dňa 16. 11. 2016, 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017, ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou.
20. V rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017 Najvyšší súd SR citoval závery svojho rozsudku zo dňa 15. 08. 2012 sp. zn. 7So/138/2012, v ktorom najvyšší súd konštatoval: „Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.
21. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec.
22. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.
23. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade žalobcu).
24. Ustanovenie §1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
25. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zák. č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe žalovaný poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.
26. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 Najvyšší súd SR konštatoval, že: „Z citovaného rozsudku (7So/138/2012) ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií.
27. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.
28. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.
29. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvoláva vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka.
30. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
31. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku zo dňa 5. novembra 2018, s tým, že v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
33. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).