Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-71-2019.pdf
PDF · 105.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Petra Tutka a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Z. L., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, zastúpenej Mgr. Petrom Baranom, Stropkov, Nám. SNP 538/16, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 300,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 17Csp/156/2017-78 z 12.11.2018 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 300,00 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 20.1.2017 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni voči žalovanému priznal aj právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením a voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100% aj v prospech štátu.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 300,00 eur s príslušenstvom tvrdiac, že s ním dňa 27.1.2011 uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na podklade ktorej jej bola poskytnutá suma 1.500,00 eur a túto mala veriteľovi vrátiť spolu so 70,01% ročným úrokom a to formou 42 splátok po 80,37 eur, keď v zmluve bola uvedená RPMN vo výške 70,04 eur a celkom žalovanému takto mala vrátiť sumu 3.375,54 eur, pričom podľa nej v zmluve absentovalo viacero zákonných náležitostí a úrokovú sadzbu vo výške 70,01% hodnotila ako neprimeranú a žalovaný sa tak na jej úkor bezdôvodne obohatil. Prihliadol na stanovisko žalovaného, ktorý navrhol žalobu zamietnuť, keď podľa neho objektívne neexistuje právna norma, na základe ktorej by sa žalobkyňa mohla domáhať plnenia a pokladal dohodnutý úrok za primeraný a nevidel žiadne dôvody, pre ktoré úver by bolo nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, keď navyše vzniesol aj námietku premlčania.
3. Podľa § 100 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že nárok žalobkyne premlčaný nie je. Mal za to, že pre daný typ vzťahov je dohoda o výške zmluvných úrokov limitovaná a dlžník je povinný platiť iba obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste jeho sídla v čase uzavretia zmluvy. Nedodržanie tejto zásady vyvoláva nutnosť použitia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, len s primeranou výškou odplaty a na podporu tohto názoru poukázal na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a
Ústavného súdu SR. Zisťoval preto obvyklú mieru úrokov vykazovanú domácimi úverovými inštitúciami a uviedol, že v januári 2011 bol úrok pri úveroch tohto typu v sadzbe 12,87% ročne a poukázal aj na zistené rozpätie úrokových sadzieb u vybraných bánk a to u Poštovej banky, Slovenskej sporiteľne a.s. a ČSOB. Keďže aj podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak si strany dohodnú zmluvný úrok, tento nesmie prevyšovať úroveň viac ako je prípustné podľa zákona alebo na základe zákona a úrok 70,01% ročne tak považoval za neplatne dojednaný. Citoval bod 8.1 a bod 8.4 zmluvných dojednaní obsiahnutých na rube formulára žiadosti/zmluvy a upozornil, že po odrátaní sumy odplaty 215,75 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok od sumy 1.500,00 eur zostáva suma 1.284,50 eur a táto suma predstavujúca 14,38% zo sumy 1.500,00 eur a ktorú žalovaný žalobkyni strhol hneď na samom začiatku, t.j. v čase pri podpise zmluvy, nebola poskytnutá za akékoľvek protiplnenie a tento nárok považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Citoval § 53 Občianskeho zákonníka a aj keď formálne síce možno „dohoda o poskytnutí služby“ budí dojem samostatnosti, nemôže pri nej byť vylúčená súdna kontrola, keďže predmetná „dohoda“ je súčasťou textu zmluvy, nie je od zmluvy nijak odlíšená a je neprijateľné, aby v čase, keď ešte ani nenastala situácia, aby dlžník o odklad splátok požiadal si už veriteľ akýsi poplatok z tohto titulu zrazil, resp. započítal s finančnými prostriedkami určenými spotrebiteľovi a to už v dobe, keď mu žiadnu službu ešte neposkytol. Uvedený „poplatok“ má však súvis aj s výškou RPMN v zmluve uvedenej vo výške 70,01% a nemožno naň neprihliadať, pretože ak by sa RPMN počítala z čistej sumy 1.500,00 eur a suma poplatku 215,75 eur by tvorila samostatný dodatočný náklad, RPMN by predstavoval 92,93% a ak by sa na neho neprihliadalo, pri čistej sume úveru 1.284,50 eur by RPMN predstavovalo 127,61%. Uvedená okolnosť má ten význam, ako keby v zmluve RPMN vôbec nebola uvedená a preto úver pokladal za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho žalobkyni vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. V časti dojednanej odplaty a úroku z úveru v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka zmluvu považoval za takú, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a odporuje dobrým mravom s poukazom na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti citoval aj § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z.z. a ďalej § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 300,00 eur a na túto má nárok spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne vyplývajúcej z platnej právnej úpravy. Úspešnej žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP priznal právo na plnú náhradu trov konania.
4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a žalobu vo vyhovujúcej časti zamietnuť a priznať mu právo na plnú náhradu trov konania a to s poukazom na odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne a dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti uzavretej úverovej zmluvy v časti úrokov, keď v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy, ale prípadne len k záveru, že by dlžník zo zmluvy bol povinný platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa zákona. Vyslovenie neplatnosti celej úverovej zmluvy odporuje zákonu a prvoinštančný súd neposúdil prejednávanú vec podľa príslušných zákonných ustanovení. Citoval § 41 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na to, aby súd mohol dospieť k záveru o neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi v časti úrokov, musí vedieť určiť hranicu, kde tento rozpor už je a kde ešte nie je. Takýto záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.10.2015, z ktorého vybranú časť citoval. S poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka bol toho názoru, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a pri porovnávaní sa má zobrať do úvahy nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Za podstatné prevýšenie je pritom možné považovať také, ktoré je viac ako o 25-27%. Nesúhlasil s názorom prvoinštančného súdu o nesprávne určenej RPMN, keď nebolo vzaté do úvahy, že uzavretie dohody o poskytovaní služieb nie je a nebolo podmienkou pre vznik úverovej zmluvy. Dohoda o poskytovaní služieb okrem toho bola osobitne podpisovaná a tento fakt zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník podpísaním tlačiva žiadosti/zmluvy nepristupoval a neuzatváral automaticky dohodu o poskytnutí služby. Na základe uvedeného dohoda o poskytnutí služby bola individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže uzavretie tejto dohody nebolo podmienkou ani predpokladom pre získanie úveru, potom náklady podľa nej nie sú súčasťou celkových nákladov a teda ani súčasťou výpočtu RPMN. Oprávnenosť takéhoto záveru vyplýva napr. aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoR/5/2016-14.
5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
6. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania spor podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
8. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
9. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
10. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov.
12. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. f) CSP nebol naplnený, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
13. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, t.j. nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. h) CSP.
14. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
16. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov nastolil ako predmet odvolacieho prieskumu správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti pôvodne poskytnutého úveru, ako dôsledku nesprávne uvedenej hodnoty RPMN, ako aj úvahy o neprimerane vysokých úrokoch, ktoré závery predchádzali rozhodnutiu o jeho povinnosti vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie.
17. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) veta pred bodkočiarkou zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať tiež údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
18. Podľa ust. § 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa pre účely tohto zákona rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
19. Podľa ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa pre účely tohto zákona rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
20. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak (tiež) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
21. Je nepochybné, že žalovaný v úverovej zmluve nesprávne uviedol údaj o RPMN (70,01%), vychádzajúc z výšky úveru 1.500,00 eur. K sume úveru žalovaný nesprávne dospel súčtom žalobkyni skutočne poskytnutej peňažnej sumy 1.284,50 eur a odplaty za službu odkladu splátok v sume 215,75 eur, ktorú si podľa jedného zo zmluvných ustanovení od úverovej sumy hneď odpočítal. Podľa zmluvného vymedzenia odplata za službu odkladu splátok mala byť zaplatená dopredu, vo výške takmer troch splátok, o možnosť odloženia ktorých v konečnom dôsledku ide a okamžite mala byť započítaná na poskytnutú úverovú sumu. Pritom nárokovateľným z pohľadu žalobkyne mal byť odklad troch splátok len pri jej dlhodobej pracovnej neschopnosti, či skončení jej pracovného pomeru a inak odklad splátok podliehal súhlasu žalovaného. Logicky sa vynára otázka, akú to výhodu, či hodnotu vlastne možnosť odkladu splátok pre žalobkyňu predstavovala. Pokiaľ by si totiž žalobkyňa odplatu za službu možnosti odkladu troch splátok vo výške rovnajúcej sa takmer týmto trom splátkam ponechala, za predpokladu, ak by nepotrebovala odložiť splátky, peniaze by jej zostali a ak by sa predsa len dostala do finančných ťažkostí, takto ušetrené peniaze by mohla použiť na splatenie ohrozených splátok. Podľa názoru odvolacieho súdu sa v skutočnosti nejednalo zo strany žalovaného o službu, ale len o spôsob, akým skreslil podmienky poskytnutia úveru v neprospech spotrebiteľa tak, že RPMN je v danom prípade podstatne vyššia a nie v zmluve vyjadrených 70,01%.
22. Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
23. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Citované ustanovenia zakazujú pod následkom neplatnosti v spotrebiteľských zmluvách uvádzať tiež ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Inak povedané, zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy je
obmedzená tiež tým, že nedovoleným a teda neplatným je tiež i dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v ich právnom postavení. Obvyklá argumentácia dodávateľov, že spotrebiteľ sa oboznámil so zmluvou, že si prečítal aj všeobecné obchodné podmienky, že podpisom s nimi vyjadril súhlas, a že súhlasil s každým takto upraveným inštitútom, povinnosťami na ňom viaznúcimi, alebo jednoducho len preceňujúca význam v zmluve prejavenej vôle či formálnu oddelenosť niektorého z dojednaní, opomína podľa odvolacieho súdu samotnú podstatu spotrebiteľskej ochrany, spočívajúcu na premise, že spotrebiteľovi neprijateľné podmienky predovšetkým nemožno predkladať a pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ tou ktorou podmienkou zaoberal. Takto je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné nazerať aj na zmluvnú podmienku dohody o službe odkladu splátok. Táto nepochybne predstavuje nad primeranú mieru výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa, pretože nezanedbateľne zvyšuje jeho náklady spojené s úverom bez adekvátnej protihodnoty. Nemožno preto racionálne pripustiť, aby náležite informovaný spotrebiteľ, dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného vzťahu i bez pre neho nevýhodnej podmienky, takúto nevýhodnú podmienku prijal; na strane druhej je notorietou, že dodávatelia predkladajú spotrebiteľom formulárové návrhy zmlúv, ktoré vzhľadom na svoj rozsah, formu, štruktúru a použité výrazové prostriedky, nie sú spotrebitelia schopní v rámci predzmluvného rokovania komplexne poznať a v takomto rozpoložení obyčajne podpisujú písomnosti tak, ako sú im predkladané alebo nemajú reálne na výber a v záujme poskytnutia úveru, neraz v ťaživých životných situáciách pristúpia na akékoľvek úverové podmienky. Ani v posudzovanej veci nebola tvrdená a ani dokazovaním zistená skutočnosť, ktorá by túto inak paušálne sa vyskytujúcu situáciu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv v akomkoľvek smere pozmenila. I tu nemožno inak ako skonštatovať, že žalobkyňa rozhodne nemala objektívne vzaté ekonomický, právny, praktický ani iný dôvod, prečo by dohodu o službe odkladu splátok mala dojednať, a to korektne natoľko, aby tomu i porozumela a pokiaľ by i mala reálne na výber, aby na túto podmienku pristúpila. Takúto, pre spotrebiteľa na prvý pohľad zásadne nevýhodnú zmluvnú podmienku nestačí podľa úvahy odvolacieho súdu kompenzovať len tým, že na ňu spotrebiteľ pristúpi na osobitnom formulári a v ktorom vyhlási, že na ňu pristúpil dobrovoľne. Dostatočné vyváženie nerovnováhy totiž rozumne predpokladá dojednanie adekvátnej protihodnoty tejto nevýhody pre spotrebiteľa za súčasnej úpravy primeraných záruk jeho ochrany, imanentnou súčasťou ktorej sú tiež jasne, určito a zrozumiteľne formulované zmluvné podmienky a tiež ekonomicky prijateľné bremená kladené na spotrebiteľa. V opačnom prípade je predstava, že náležite informovaný a poučený spotrebiteľ si z alternatív úver so službou odkladu splátok a ten istý úver bez tejto služby vyberie tú prvú, napriek tomu, že preňho nemá akýkoľvek hodnotový význam a len zvyšuje jeho náklady, absolútne nemysliteľná.
25. Riadiac sa týmito úvahami dospel odvolací súd k záveru, že z dôvodu skreslenia podmienok poskytnutia úveru v neprospech spotrebiteľa, vyjadrením čoho je v úverovej zmluve nesprávne uvedený údaj o RPMN, je potrebné daný úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Rovnako dohodnutá neprimeraná ročnú úroková sadzba úveru vo výške 70,01% ročne nemôže požívať ochranu.
26. Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku správne uzavrel, že vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola žalobkyňa povinná žalovanému plniť v rozsahu len skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov a že žalovaný sa tak na jej úkor čo do sumy 300,00 eur bezdôvodne obohatil podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je preto povinný žalobkyni túto sumu vrátiť. Odvolací súd z týchto dôvodov potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný vo vzťahu k žalobkyni v odvolacom konaní nebol úspešný a preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalobkyni v ňom trovy ani nevznikli.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).