Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/160/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, Bratislava, Lamačská cesta 8, IČO 31 749 542, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Garaj & Partners, s. r. o., Bratislava, Jozefská 3, proti žalovanému: W. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. N. W. I., Y. N. XXX, zastúpenému: Advokátska kancelária zselinszky, s. r. o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Laurinská 3, o zaplatenie úroku z úveru s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2% úroku ročne zo sumy 47.645,70 eur, ku ktorej zaplateniu bol zaviazaný rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -332 zo dňa 05.11.2018, za obdobie od 28.01.2017 do zaplatenia, najviac do celkovej sumy 17.098,29 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

(1) Žalobou zo dňa 15.06.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému s poukazom na zosplatnenie úveru zaplatenia zostatku nesplateného úveru s príslušenstvom a zmluvnej pokuty. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca (štátny účelový fond zriadený osobitným predpisom) so žalovaným uzatvoril Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 52.300 eur. Žalovaný mal úver splácať s úrokom 2% po dobu 30 rokov. Na výzvu žalobcu k úhrade omeškaných splátok v sume spolu 1.343,04 eur žalovaný nereagoval. Je názoru, že v úverovej zmluve dohodnuté splácanie nemožno posudzovať ako právo na čiastkové plnenie v zmysle § 392 ods. 2 Obch. zák., pri ktorých sa splátky premlčujú samostatne s tým, že premlčacia doba tak začína plynúť po lehote splatnosti celého úveru. Žalovaný sa zlou platobnou disciplínou dostal k 15.12.2016 do omeškania s platením 11 mesačných splátok, žalobca preto od zmluvy s poukazom na bod X.10.2 písm. a/ zmluvy listom zo dňa 22.12.2016 odstúpil, čím sa stal celý dlh splatným. Žalobca tak má nárok na vrátenie poskytnutého úveru vrátane príslušenstva - istiny 47.645,70 eur, zmluvného úroku ku dňu odstúpenia 887,14 eur, úroku z omeškania z nesplatených splátok 69,13 eur a zmluvnej pokuty 2.382,29 eur (celkom 50.984,26 eur). Nárok žalobcu predstavuje ďalej úrok 2% ročne, úrok z omeškania 5% ročne z istiny a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Nárok na úrok odôvodnil poukazom na § 506 Obch. zák. a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. a Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. , v znení ktorých povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru trvá aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5% z nesplatenej istiny žalobcovi vznikol v zmysle bodu XI.11.3 zmluvy. Nárok na úrok z omeškania (z istiny aj z úrokov) odôvodnil žalobca poukazom na § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. s tým, že úroky z úveru sú súčasťou peňažného záväzku a omeškaním s ich úhradou vzniká veriteľovi právo na úrok z omeškania aj z úroku. Ďalej uviedol, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah (§ 1 ods. 3 písm. p/ zákona o spotrebiteľských úveroch), žalobca nie je podnikateľ vykonávajúci činnosť za účelom dosiahnutia zisku.

Náklady spojené s uplatnením pohľadávky vznikli žalobcovi v dôsledku využitia služieb advokáta za právne služby poskytnuté mimo súdneho konania, v danom prípade išlo o výzvu na úhradu a oznámenie o odstúpení od zmluvy o úvere.

(2) Žaloba bola žalovanému riadne doručená dňa 06.11.2017, napriek výzve súdu sa k nej nevyjadril.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(4) Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 08.06.2012 „Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru“ pod č. s tým, že úver predstavuje sumu 52.300 eur pri úrokovej sadzbe 2% ročne a dobe splatnosti 30 rokov. Splátky boli určené sumou 193,31 eur mesačne. Predmetom zmluvy bola podpora výstavby bytu, špecifikovaného v zmluve. V bode XI.3. zmluvy zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu 5% z nesplatenej istiny v prípade porušenia zmluvných povinností a následného odstúpenia od zmluvy. Podľa bodu X.2 zároveň „v prípade omeškania dlžníka s úhradou troch a viac splátok bol veriteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy...“. Návratnosť úveru mala byť podľa čl. VIII. zabezpečená záložným právom na dotknutú nehnuteľnosť.

(5) Listom zo dňa 14.10.2014 vyzval žalobca žalovaného k úhrade omeškaných splátok v sume celkom 2.019,37 eur. Listom zo dňa 22.12.2016 oznámil žalobca žalovanému odstúpenie od zmluvy z dôvodu neuhradenia zročných (11) splátok a vyzval ho zároveň na zaplatenie dlžnej sumy celkom 50.984,26 eur (v položkách uvedených v žalobe).

(6) Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

(7) Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

(8) Súd po vykonanom dokazovaní (a vyhodnotení, že pohľadávka žalobcu je oprávnená a preukázaná listinami predloženými žalobcom, pričom žalovaný nárok žalobcu ani po skutkovej - vecnej, ani po právnej stránke nesporoval; v danom prípade bola platne uzavretá zmluva o poskytnutí podpory úverom, táto zmluva nespadá pod právny režim spotrebiteľského úveru; žalovaný zmluvu podpísal, zmluvné povinnosti si riadne neplnil) vo veci samej rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. -332 zo dňa 05.11.2018, ktorým v podstatnej časti žalobe vyhovel a s poukazom na §§ 497, 503 Obch. zák. a §§ 544 ods. 1 a 121 ods. 3 Obč. zák. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 47.645,70 eur s úrokom 887,14 eur a úrokom z omeškania 69,13 eur, zmluvnou pokutou 2.382,29 eur, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 760,85 eur a 5% úrokom z omeškania ročne z istiny od 28.01.2017 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti nároku o zaplatenie úroku uplatneného po zosplatnení úveru s poukazom na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo výroku o peňažnej povinnosti žalovaného nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 28.12.2018 a stal sa v tejto časti vykonateľný. Výrok o zamietnutí časti nároku (2% z istiny úveru za obdobie po zosplatnení) napadol odvolaním žalobca, odvolací súd v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca nie je dodávateľom v zmysle , zmluva uzatvorená pri realizácii podpory štátu v oblasti bytovej politiky žalobcom, ktorý je osobitným subjektom zriadeným zákonom, nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy. Prvoinštančný súd sa musí zaoberať účinkami odstúpenia od zmluvy ( ) a posúdiť, či má žalobca právo na úroky, ku ktorému nároku poukázal na názory v rozhodnutiach súdov SR, aj ČR.

(9) Žalobca ako právnická osoba zriadená Zákonom o ŠFRB ( - účinný v čase uzavretia zmluvy - od 01.01.2014 nahradený ) je účelovým fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľskej zmluvy v Obč. zák. nespĺňa pojmové znaky

dodávateľa, (t. j. zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a nasl. ). Vyššie uvedený právny názor je v súlade aj s rozhodovacou praxou, žalobca v súdenom prípade poukázal na viaceré rozsudky súdov SR, ktoré predmetný zmluvný vzťah neposúdili ako vzťah spotrebiteľský, a to napr. rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -320, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. , ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

(10) Úverová zmluva uzavretá medzi stranami je teda úverovou zmluvou v zmysle a nasl. , na ktorú je potrebné aplikovať režim . (11) Podľa Obch. zák. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

(12) Podľa § 351 ods. 1 Obch. zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Podľa ods. 2 strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana toto plnenie vráti. Pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

(13) Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

(14) V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 351 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že odstúpenie od zmluvy sa nedotýka okrem iného tých ustanovení zmluvy, ktoré vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Povinnosť vrátiť finančné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o úvere, a to dlžnú sumu i s úrokmi je typickým znakom, ktorý charakterizuje záväzkový vzťah, ktorý vzniká na základe zmluvy o úvere (§ 497, § 504, § 505, § 506 i § 507 Obch. zák.). Povinnosť vrátiť prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o úvere po odstúpení od zmluvy vyplýva priamo z ust. § 506 Obch. zák., preto záväzok vrátiť prostriedky z úverovej zmluvy spolu s úrokom trvá aj po odstúpení od zmluvy v zmysle § 506 Obch. zák. Preto aj keď žalobca od úverovej zmluvy odstúpil, nemení to nič na tom, že peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté, že dlh vznikol na základe úverovej zmluvy. (v znení uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 24.04.2018)

(15) V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli platne úverovú zmluvu, ktorá mal slúžiť na poskytnutie peňažných prostriedkov pre žalovaného. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný úvery spotreboval, avšak riadne nesplatil. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v plnom rozsahu, žalobca má v znení cit. právnej úpravy aj po odstúpení od zmluvy nárok aj na úrok dojednaný v zmluve, preto súd priznal v zmysle žalobného návrhu aj zvyšok nároku - na 2% z istiny úveru od odstúpenia od zmluvy, kedy bol úver zosplatnený), avšak plnenie tejto peňažnej povinnosti - na úroku - ohraničil maximálnou výškou (v znení uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 16.06.2020: „...24. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí...“), t. j. rozdielom celkovej čiastky k zaplateniu a poskytnutého úveru.

(16) Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(17) Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (18) Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcovi, ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu.

(19) Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ). Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok)