Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-43-2020.pdf
PDF · 82.32 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/43/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej v trestnej veci proti obžalovanému O.. G. P. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného Ing. G. P., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, zo dňa 05.02.2020, sp. zn. 2T/108/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12.08.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Ing. G. P. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ( ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného Ing. G. P. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestnéhozákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: dňa 29. novembra 2018 asi o 17.40 h riadil osobné motorové vozidlo značky Volvo XC90 evidenčného čísla KN XXX ET po Nábrežnej ulici v meste F. W., kde v blízkosti odbočky k W. škole na F. ulici v rozpore s ustanovením § 4 odsek X písmeno c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu tohto vozidla, v dôsledku čoho v rozpore s ustanovením § 4 odsek 1 písmeno f) uvedeného zákona, podľa ktorého vodič jej povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť, narazil do poškodených chodcov maloletého J. D., narodeného 1. mája XXXX, bytom F. W., D. XXXXX/ XX, I. A., narodenej dňa XX. júla XXXX, bytom F. W., F. č. XXXX/XX, a maloletej A. D., narodenej XX. októbra XXXX, bytom F. W., D. XXXXX/XX, prechádzajúcich cez cestu po vyznačenom priechode pre chodcov, následkom čoho maloletý J. D. utrpel difúzne axonálne poranenie mozgu, zlomeninu pravej kľúčnej kosti a poranenie rohovky obidvoch očí - keratopatiu s predpokladanou dobou liečenia v trvaní viac ako 6 mesiacov, poškodená I. A. utrpela tržnozmliaždenú ranu na temene hlavy vpravo, zlomeninu pravej kľúčnej kosti, zlomeniny panvových kostí vpravo (pravej krížovej kosti a pravej lonovej kosti), zlomeninu jedného rebra vpravo a pomliaždenie pravých pľúc s predpokladanou dobou liečenia v trvaní 10 až 12 týždňov a maloletá A. utrpela otras mozgu, odreninu v ľavej spánkovej oblasti hlavy, na chrbte ľavej ruky, na ľavom kolene a na chrbte ľavej nohy s dobou liečenia v trvaní XX dní.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j/, písmeno k/, písmeno l/ Trestného zákona a s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m/ Trestného zákona, za použitia ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého obžalovanému podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.
Zároveň obžalovanému ukladal aj trest zákazu činnosti podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a to vo výmere 4 rokov. O uplatnených nárokov na náhradu škody poškodených rozhodol súd I. stupňa tak, že poškodené strany Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. T. a J. D. a A. D. zastúpených zákonnou zástupkyňou I. D. podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal na civilný proces. Uvedený rozsudok , v zákonnej lehote, napadol odvolaním obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojho obhajcu namietal výšku uloženého trestu. Mal za to, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu najmä trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 rokov nevyhodnotil a nezohľadnil všetky zásadné okolnosti, ktoré mohol vyhodnotiť a ktoré mali podstatný vplyv na vznik dopravnej nehody a rozhodol tak v jeho neprospech a uložil mu neprimerane prísny trest. Súd I. stupňa podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil priťažujúcu okolnosť, uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., ktorú nie je možné aplikovať v jeho trestnej veci, nakoľko jedným konaním spáchal dva trestné činy a teda sa jednalo o jednočinný rovnorodý súbeh. Zo súdnej praxe vyplýva, že ak páchateľ spácha viacero trestných činov v súbehu, bude mu ukladaný len jeden jednotný trest a to podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný a rozhodujúce pri použití tejto priťažujúcej okolnosti je forma súbehu. Pri jednočinnom rovnorodom súbehu nie je možné použiť priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. Opakovane poukázal aj na mieru zavinenia a spôsob vykonania činu, ako aj jeho nepriaznivé následky. Súd I. stupňa neprihliadol na nesprávne konanie a teda mieru zavinenia poškodeným. Súd I. stupňa taktiež nevzhliadol dôvody na ukladanie trestu zákazu činnosti v nižšej výmere ako 4 roky a to aj napriek okolnostiam prípadu a jeho postoj k veci a trestnému konaniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa iba uvádza, že jazdil pred miestom zrážky v rýchlostnom limite, no nejazdil takou rýchlosťou, ktorá by mu umožnila v prípade potreby bezpečne zastaviť vozidlo. Súd I. stupňa nekonštatoval, akou rýchlosťou mal jazdiť, aby sa v danej situácii jeho vozidlo bezpečne zastavilo. Poukázal aj na svoju výpoveď v prípravnom konaní, kde si priznával zavinenie, no tvrdil, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nemohol naplniť skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví. Ešte v prípravnom konaní predložil znalecký posudok vypracovaný znalcom O., ktorý v závere jednoznačne uviedol, že na vzniku predmetnej dopravnej nehody sa podieľali okrem jeho nesprávneho konania aj samotný poškodení - chodci, ktorí prechádzali po priechode pre chodcov takým nesprávnym spôsobom, že mu ako vodičovi vozidla prichádzajúceho k priechodu vošli do jazdnej dráhy na takú vzdialenosť, že ho donútili náhle brzdiť a teda mu vytvorili nebezpečenstvo. Na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Svojim správaním a postojom v predmetnej veci prejavil úprimnú snahu o nápravu, ktorá spočívala predovšetkým v pomoci k poškodeným a to ospravedlnením sa, poskytnutím pomoci a finančných preddavkov poškodeným. Vo vzťahu k ukladanému trestu zákazu činnosti obžalovaný opätovne poukázal na závery znaleckého posudku vypracovaného na jeho objednávku O.. A., ako aj na skutočnosť, že od XX.XX.XXXX mu na mieste dopravnej nehody bol zadržaný vodičský preukaz. Súd I. stupňa prihliadol len na následok dopravnej nehody a to ťažké zranenie dvoch chodcov, pričom nezohľadnil žiadnu okolnosť v jeho prospech. Neprihliadol na jeho postoj bezprostredne po zrážke, keď okamžite poskytol prvú pomoc, prejavil súčinnosť na mieste nehody a s vyšetrovateľom spolupracoval a riadne sa zúčastňoval úkonov. Poukazoval aj na skutočnosť, že držiteľom vodičského oprávnenia je už 30 rokov, pričom počas tejto doby aktívne riadil vozidlá a dopustil sa len pár menej závažných priestupkov. Má založenú obchodnú spoločnosť H. J. P., s.r.o. so sídlom T. cesta XXXX, P., predmetom ktorej je činnosť zasielateľstvo, cestná nákladná doprava, kuriérske služby ako aj iné činnosti podľa verejne dostupného Obchodného registra. Jeho obchodná spoločnosť zamestnáva 5 zamestnancov a ďalších 23 podnikateľov - kuriérov. V uvedenej firme pracuje ako riaditeľ spoločnosti a zadržaný vodičský preukaz má negatívny dopad na jeho pracovný výkon a nepriaznivo to ovplyvňuje jeho podnikanie. V závere podaného odvolania obžalovaný opakovane uviedol, že trest uložený súdom I. stupňa je neúmerne vysoký a neprimeraný. Žiadal zrušenie napadnutého rozsudku súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že mu uloží zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu od zadržania vodičského preukazu do rozhodnutia odvolacieho súdu. K podanému odvolaniu obžalovaného zaslala okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že rozsudok súdu I. stupňa je zákonný a dôvodný, pričom sa v plnej miere stotožnila s argumentmi súdu, uvádzanými v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa dostatočným spôsobom súd I. stupňa vysporiadal s podmienkami pre uznanie viny obžalovaného, ale predovšetkým s podmienkami týkajúcimi sa uloženého trestu. Argumentáciu obžalovaného,
smerujúcu proti výroku o treste považovala za neopodstatnenú. Taktiež sa nestotožnila s argumentom obžalovaného, že súd I. stupňa v jeho prípade nemal prihliadať na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. Ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zák. nerozlišuje, v akom súbehu boli trestné činy spáchané, v dôsledku čoho súd I. stupňa toto ustanovenie aplikoval správne, nakoľko obžalovaný v danom prípade preukázateľne naplnil skutkové podstaty dvoch trestných činov. Čo sa týkalo argumentu obžalovaného, že súd I. stupňa v jeho prípade nevzhliadol dôvody na ukladanie trestu zákazu činnosti v nižšej výmere, pretože nesprávne neprihliadol na konanie a mieru zavinenia poškodených. V tomto smere prokurátorka poukázala na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. P. A.- T.. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu postupoval dôsledne, v súlade so zásadami ukladania trestov s tým, že zohľadnil všetky skutočnosti týkajúce sa obžalovaného a pri ukladaní druhu a výmery trestu nezohľadňoval len oprávnené záujmy obžalovaného, ale najmä oprávnené záujmy celej spoločnosti pred škodlivými následkami trestných činov, hoci aj nedbanlivostných. Navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného poukázal na písomné dôvody odvolania, ktoré doplnil v tom smere, že zo strany poisťovne došlo vo vzťahu k poškodeným k plneniu a to v sume 1.050,- eur. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu zotrval na spôsobe rozhodnutia odvolacieho súdu tak, ako uviedol v písomných dôvodoch odvolania. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súhlasí s tým, čo je uvedené v písomnom odôvodnení odvolania, úprimne oľutoval, čo sa stalo s tým, že uviedol, že sa snaží poškodeným finančne pomáhať. Opätovne uviedol, že jeho fungovanie vo firme je obtiažne, keďže mu bol zadržaný vodičský preukaz a z toho dôvodu bol nútený vykonávať prácu v kancelárii a boli sťažené jeho služobné cesty, ako aj styk so zákazníkmi. Uviedol, že žije usporiadaný život, zabezpečuje živobytie viacerým rodinám a preto žiadal, aby odvolací súd na tieto skutočnosti prihliadol a uložil mu nižší trest zákazu činnosti. Zástupca krajského prokurátora vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu I. stupňa uviedol, že napadnutý rozsudok považoval v napádanom výroku za zákonný, odôvodnený a správny a preto odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné. Poukázal taktiež na písomné vyjadrenie okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky, pričom sa plne stotožnil so skutočnosťami tam uvádzanými. V konečnom návrhu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd viazaný rozsahom podaného odvolania obžalovanými preskúmal napadnutý rozsudok len vo výroku o uloženom treste. V prípade obžalovaného súd I. stupňa správne prihliadol na existenciu poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/ Tr. zák. teda, že obžalovaný pred spáchaní trestného činu viedol riadny život, ku konaniu sa priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval a pričinil sa k odstráneniu škodlivých následkov trestného činu. Súd I. stupňa v prípade obžalovaného prihliadal aj na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák. Obžalovaný v podanom odvolaní namietal túto skutočnosť poukazujúc na to, že súd I. stupňa ho odsudzoval síce za dva trestné činy, avšak za spáchané v jednočinnom rovnorodom súbehu, pričom vyslovil názor, že v danom prípade na túto priťažujúcu okolnosť nebolo možné prihliadať. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom uvedeným v písomnom vyjadrení prokurátora, ktorý poukázal na to, že ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zák. nerozlišuje, v akom súbehu boli trestné činy spáchané, ale prihliada na to, že obžalovaný v danom prípade preukázateľne naplnil skutkové podstaty viacerých trestných činov. V konečnom dôsledku obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu namietal uloženie trestu zákazu činnosti vo výmere 4 rokov, poukazujúc na jeho podnikateľské aktivity, ako aj na skutočnosť, že zamestnáva viac ľudí. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v časti týkajúcej sa ukladania trestu zákazu činnosti, s ktorým sa plne stotožnil a ako na správne závery na ne len poukazuje. Súd I. stupňa v prípade ukladania tohto druhu trestu obžalovanému zohľadnil všetky okolnosti a to tak, okolnosti spáchania trestnej činnosti obžalovaným, ako aj osobu obžalovaného. Podrobne rozpísal, na základe čoho dospel k záveru, že v prípade obžalovaného je potrebné ukladať trest zákazu činnosti v dlhšom trvaní. Súdom I. stupňa ukladaný trest zákazu činnosti v trvaní 4 rokov nie je možné považovať za trest neprimerane prísny, a to aj napriek tomu, že je tým obžalovanému sťažená jeho podnikateľská činnosť, od ktorej sú finančne závislé viaceré rodiny.
S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.