Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4S-2-2024.pdf
PDF · 81.87 KB
Case nature
Subarea
4S/2/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Kofola a.s., sídlom súp. č.1, 013 15 Rajecká Lesná, IČO: 36 319 198, právne zastúpený: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, sídlom Kammerhofská 25, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 31 780 270, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ VEL-VEX, s.r.o., sídlom Ulica Kanianska 1787/20, 972 01 Bojnice, IČO: 44 646 577, 2/ International Innovation Center, s.r.o., sídlom 1916 Trstená 028 01, IČO: 51 225 611, 3/ Obec Rajecká Lesná, sídlom Rajecká Lesná č. 82, 013 15 Rajecká Lesná, 4/ BioMega Sk s.r.o., sídlom 1916 Trstená 028 01, IČO: 50 499 262, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 784-1433/2023 zo dňa 05.12.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu zo dňa 02.01.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 03.01.2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici do elektronickej schránky doručená správna žaloba žalobcu, podaná prostredníctvom právneho zástupcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 784-1433/2023 zo dňa 05.12.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný, podľa ustanovení § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, č. 41-2817/2023 zo dňa 16.08.2023 ktorým, podľa § 47 ods. 1 zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, boli povolené oprávnenej osobe (ďalší účastník konania v 1 rade) trhacie práce malého rozsahu v lome Rajecká Lesná – Úsypy, na ložisku nevyhradeného nerastu – dolomitu.
2. Žalobca, podanou správnou žalobou, zároveň žiada správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca uvádza, že okamžitým výkonom, realizáciou trhacích prác, tak ako boli povolené napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, by mohlo dôjsť k neodstrániteľnému následku vo vzťahu k stavbám vodných zdrojov R1 a R2, eventuálne R 3, postavených na pozemku C KN parc. č. 5622 k.ú. A. B., zapísané na LV č. XXXX, ktoré sú v II. pásme ochrany v doline Rybná – Zadný vrch, nachádzajúcej sa v blízkosti lomu Rajecká Lesná – Úsypy. Výkon trhacích prác považuje žalobca za rizikový, dokumentácia trhacích prác tvoriaca podklad vydaného rozhodnutia nerieši žiadnym spôsobom vplyv na vlastné zachytávacie objekty vodných stavieb a nevysporiadava sa so žiadnymi rizikami, ktoré by výkonom trhacích prác mohli vzniknúť. Dolomity sú miestami výrazne pektonicky porušené, nie je preto možné v prípade vykonávania trhacích prác vylúčiť zvieranie puklín, tektonické poruchy, vznik závalov, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť preferenčné zóny prúdenia podzemných vôd, ako i akostné parametre zachytávania vody. Zmena fyzikálnych a chemických ukazovateľov podzemnej vody sa môže prejaviť napr. výskytom zákalu a mikrobiologickým znečistením, čo je v prípade zdrojov využívaných pre výrobu kojeneckej vody žalobcom neprijateľné
riziko. V prípade realizácie trhacích prác by mohlo dôjsť k rozrušeniu horninového masívu a vzniku nových puklín, ktorými budú atmosférické zrážky s prípadnými kontaminantmi rýchlejšie infiltrovať do podzemných vôd. V takto narušenom horninovom prostredí môže dochádzať k rýchlejšiemu prúdeniu podzemnej vody a s tým súvisiacemu šíreniu kontaminácie k zachytávajúcim objektom v prípade havárie. Z hľadiska kvalitatívnej ochrany vodného zdroja predstavuje ťažba dolomitov vysoké riziko, pretože dochádza okrem iného k odstraňovaniu krycej pôdnej vrstvy, a k zrýchleniu migrácie znečisťujúcich látok do horninového prostredia. V prípade realizácie trhacích prác na základe napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľným následkom, ktoré už nebude možné reparovať, a to na základe rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca má zároveň za to, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže predmetom konania je povolenie trhacích prác v súkromnom sektore.
3. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 16.01.2024 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.02.2024, uviedol, že považuje žiadosť žalobcu za rozpornú s § 185 písm. a) SSP a tiež za nedôvodnú. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici v správnom konaní o povolení trhacích prác v lome Rajecká Lesná – Úsypy vzal do úvahy obavy žalobcu vznesené v priebehu konania, aby v dôsledku trhacích prác malého rozsahu neboli ohrozené jeho záujmy. Na zabezpečenie ochrany záujmov žalobcu využil ustanovenie § 47 ods. 5 písm. a) zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Právoplatným rozhodnutím nariadil oprávnenej osobe VEL-VEX, s.r.o. vykonať skúšobné odstrely a meraním overiť seizmické účinky trhacích prác na objektoch vodného zdroja žalobcu. Zrealizovanými skúšobnými odstrelmi a meraním seizmických účinkov neboli potvrdené obavy z negatívnych účinkov trhacích prác v lome Rajecká Lesná – Úsypy. Oprávnená osoba VEL-VEX, s.r.o. predložila Správu o seizmických meraniach v lome Rajecká Lesná – Úsypy, vypracovanú na základe úradom nariadeného skúšobného odstrelu. Zároveň oprávnená osoba predložila Technologický postup na trhacie práce malého rozsahu v lome Rajecká Lesná - Úsypy, na ložisku nevyhradeného nerastu – dolomitu v k. ú. A. B. na pozemkoch registra C KN p. č. 2291/1 a 2291/2, ktorý bol upravený na základe výsledkov skúšobných odstrelov. Vykonávaním trhacích prác, povolených žalobou napadnutým rozhodnutím žalobcovi nehrozí žiadna závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda a ani žiadna závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedol to, aký možný následok by výkonom rozhodnutia hrozil. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňoval hypotetickou úvahou o stave, ktorý však neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia by skutočne mohol mať za následok závažnú ujmu na strane žalobcu.
10. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v ust. § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že existenciu hrozby nastolenia negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.
11. Koncepcia inštitútu odkladného účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
13. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
14. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).