Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sf/2/2023

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: PREMETAL MON, s.r.o., so sídlom Bardejovská 42, 080 01 Prešov, IČO: 36 449 750, právne zastúpeného Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101029187/2023 zo dňa 13.04.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 21. júna 2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) ako vecne a mieste príslušnému súdu dňa 26. júna 2023, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101029187/2023 zo dňa 13. apríla 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým tento potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 103347076/2022 zo dňa 13. decembra 2022, ktorým podľa o správe daní (daňový poriadok) o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7.916,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013.

2. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok, ktorý odôvodnil tým, že mu hrozí závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty. Žalobca ďalej uviedol, že existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky, by žalovanému ako správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadol exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie. V takom prípade, vychádzajúc zo základnej zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej navrátenie do predošlého stavu nie je možné, by žalobca musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. Hrozba závažnej ujmy podľa žalobcu v danom prípade nielen existuje, ale ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutia ujma reálne aj nastane. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -50 zo dňa 7. decembra 2010, podľa názoru ktorého žalobca v danom prípade splnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe uviedol skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba ujmy okamžitým výkonom rozhodnutia. V zmysle zákona žalobca nie je povinný preukazovať, že ujma bezprostredne nastala. Vyžaduje sa však preukázanie, že výkonom rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Súd preto dospel k presvedčeniu, že pokiaľ by nebola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, prípadným výkonom daňového rozhodnutia by došlo k zásahu do práv žalobcu. Žalobca ako hlavný dôvod pre odklad vykonateľnosti uvádza hrozbu daňovej exekúcie.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.01.2024, doručenom správnemu súdu toho istého dňa, k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol,

že ide o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a pri rozhodovaní o priznaní odkladnom účinku je potrebné zohľadniť mieru, akou napadnuté rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Pre potreby rozhodnutia o návrhu je potrebné, aby správny súd posúdil na jednej strane výnimočnosť zásahu do vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu a na strane druhej mieru, akou môže zasiahnuť do práv žalobcu, teda intenzity ujmy. Priznanie odkladného účinku má len výnimočný charakter, ktorý žalobca musí dostatočne zdôvodniť osobitými okolnosťami konkrétneho prípadu. Dôkazné bremeno je preto na žalobcovi, ktorý je súdu povinný primeraným spôsobom preukázať existenciu možnej, no reálnej ujmy. Táto tvrdená hrozba musí vyplývať z konkrétnych dôkazov, nepostačuje len hypotetické tvrdenie o zásahu do jeho práv. V danom prípade žalobca svoj návrh odôvodnil výškou daňového nedoplatku a tou skutočnosťou, že v daňovom exekučnom konaní nie je možné navrátenie do predošlého stavu. Podľa názoru žalovaného toto nie sú mimoriadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné na vec aplikovať tento výnimočný inštitút. Čo sa týka žalobnej námietky vo vzťahu k nemožnosti navrátenia do predošlého stavu v daňovom exekučnom konaní, žalovaný poukazuje na to, že síce v daňovej exekúcii navrátenie do predchádzajúceho stavu možné nie je, avšak vymoženú pohľadávku v prípade, ak dôjde k zrušeniu exekučného titulu je správca dane povinný daňovému subjektu vrátiť a to mimo daňového exekučného konania.

4. Podľa v platnom a účinnom znení (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.

10. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.

11. Správnej žalobe možno priznať odkladný účinok na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba, ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

12. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť štyri kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

13. V danom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

14. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode či finančnej škode, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku (ďalej len „hrozba zákonom predpokladaných závažných následkov“). Hrozba zákonom predpokladaných závažných následkov musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

15. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil výlučne tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty. Túto hrozbu vyvodzuje z existencie obavy, že v prípade jeho úspechu v správnom súdnom konaní, by po eventuálnom vymožení daňovej pohľadávky v exekučnom konaní musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk, pretože navrátenie do predošlého stavu nie je podľa zásady daňového exekučného konania možné. Žalobca má na základe týchto tvrdení za to, že hrozba závažnej ujmy v danom prípade nielen existuje, ale v prípade nevyhovenia tomuto návrhu aj reálne nastane. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. -50 zo dňa 7. decembra 2010. Vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by správny súd mohol posúdiť a vyhodnotiť ako skutočnosti odôvodňujúce záver o reálnej hrozbe zákonom predpokladaných závažných následkov

16. V tomto štádiu konania správny súd nevykonáva dokazovanie a zisťovanie skutkového stavu v takom rozsahu, ako je tomu v konaní vo veci samej. Tvrdenia žalobcu podložené dôkazmi preto nemusia poskytovať istotu v miere totožnej s istotou privodenou na základe súdneho konania, resp. vykonaného dokazovania už v samotnom správnom súdnom konaní, avšak dôkazné bremeno na preukázaní existencie reálnej hrozby zákonom predpokladaných závažných následkov napriek tomu stále prislúcha tomu, kto tvrdí, v tomto prípade žalobcovi.

17. Správny súd po preskúmaní žalobcom uvedených tvrdení dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Samotné tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, ktorá má nastať prípadným

momentom vymoženia pohľadávky žalovaného (ktorou je rozdiel dane v sume 7.916,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013) a následného potenciálneho súdneho konania spočívajúceho vo vymáhaní náhrady škody a ušlého zisku nie sú dostačujúce na to, aby z nich bolo vyvodiť záver o existencii priamej reálnej hrozby zákonom predpokladaných závažných následkov.

18. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné iba z toho dôvodu, že napadnutým rozhodnutím vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty má za následok zásah do majetkovej sféry žalobcu, ktorý by sa mal považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená istá daňová povinnosť nemôže vo všeobecnosti postačovať ako dôvod na priznanie odkladného účinku len preto, že ide o zásah do majetkových práv, bez splnenia ďalších zákonom predpokladaných podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby zákonom predpokladaných závažných následkov. Žalobca zároveň vôbec nepreukázal ani svoju ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.), ktorá je taktiež dôležitou skutočnosťou pri posudzovaní a vyhodnocovaní stupňa závažnosti ujmy, škody či následku, ktoré by mali hroziť.

19. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorým bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe, správny súd uvádza, že jednak nie je viazaný právnym názorom iných súdov rovnakej inštancie a navyše v danom prípade krajský súd pri rozhodovaní zohľadnil výšku vyrubeného rozdielu dane, ktorá bola násobne vyššia ako v tomto prípade a odôvodňovala reálnu hrozbu pre samotnú existenciu žalobcu ako podnikateľského subjektu, ktorou v tomto prípade žalobca neargumentuje, a teda ide o inú skutkovú situáciu.

20. Na základe vyššie uvedeného má správny súd za to, že žalobca nepreukázal také konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že v prejednávanej veci ide o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia žalobcovi reálne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd preto nemohol vyhodnotiť predmetné tvrdenia žalobcu bez relevantných dôkazov ako podklady svedčiace o ohrození stavom podľa ustanovenia , pretože na ich základe nemožno ani len indikovať hrozbu tvrdenej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku.

21. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil existenciu skutočnej hrozby zákonom predpokladaných závažných následkov správny súd konštatuje, že žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu týmto uznesením postupom podľa ustanovením zamietol.

22. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorou je neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup, súd preto nepristúpil.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).