Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1411-2010.pdf
PDF · 97.69 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/1411/2010
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Advocate, s.r.o., IČO:36865141, Pribinova 25 Bratislava proti povinnému: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX R., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie 426,- eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 007210 zo dňa 28.10.2010 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave sp.zn. SR 03785/10 zo dňa 12.05.2010 Exekučné konanie sa začalo dňa 03.08.2010 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice u súdneho exekútora. Súdny exekútor spolu so žiadosťou o udelenie poverenia, zápisnicou a exekučným titulom, doručil súdu aj zmluvu o úvere č. 2360613 zo dňa 27.02.2009 (ďalej len zmluva) uzavretú s povinným, súčasťou ktorej boli aj Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru.
2. Tunajšiemu súdu bolo dňa 02.02.2016 súdnym exekútorom doručené ,,Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“, ktoré bolo dňa 21.01.2016 doručené súdnemu exekútorovi. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie, exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Oprávnený ďalej uviedol, že skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. Oprávnený navrhuje, aby súd bez odkladu rozhodol o pokračovaní exekúcie.
3. Oprávnený svojím podaním zo dňa 11.04.2017 namietal použitie ustanovení na ochranu spotrebiteľa, nakoľko povinný v zmluve vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania.
4. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
5. Zákonom č. 438/2015 Z.z. z 15. decembra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol novelizovaný i Exekučný poriadok, keď do ust. § 39 bol doplnený odsek 4, podľa ktorého je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ak navrhuje vykonať exekúciu na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Zároveň je povinný pripojiť k návrhu dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. V zmysle prechodných ustanovení k tejto úprave sa uvedená povinnosť vzťahuje i na skôr začaté exekučné konania, v ktorých bol exekučným titulom priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, pričom oprávnený musí návrh doplniť v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Dňom vyhlásenia zákona č. 438/2015 Z.z. boli vyššie uvedené exekučné konania začaté pred jeho účinnosťou ex lege odložené (§ 243f ods. 3 EP). V prípade, že oprávnený si splní svoju povinnosť a doplní návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, súd musí preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a pokiaľ také dôvody nájde, exekúciu podľa tohto ustanovenia zastaví. Exekučný súd je povinný zastaviť takto odloženú exekúciu aj vtedy, keď oprávnený návrh nedoplní. V zásade platí, že dôvody na zastavenie exekúcie sú dané, ak sa v konaní nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP). V prípade, že dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku z doplnenia návrhu a pripojených dôkazov nevyplývajú, súd rozhodne o pokračovaní exekúcie.
6. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7. Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
9. Súd za účelom zistenia, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) preskúmal exekučný titul, zmluvu o úvere zo dňa 27.02.2009, Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a zmenku. Súd si vyžiadal aj rozhodcovský spis SR 03785/10, ktorý obsahoval návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 17.03.2010, zmenku č. 2360613, zmluvu o úvere č. 2360613 zo dňa 27.02.2009, pokus o zmier zo dňa 25.02.2010, prehľad záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, výzvu na žalobnú odpoveď, rozhodcovskú rozsudok zo dňa 12.05.2010, doručenky a ostatný spisový materiál a zistil nasledovné:
10. Z predloženého rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Rozhodca poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 27.02.2009, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 26.10.2009. Oprávnený vyplnil dňa 25.02.2010 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 602,44 EUR s dátumom začiatku úročenia dňa 26.10.2009 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 02.03.2010. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky.
11. Zo Zmluvy o úvere č. 2360613 uzatvorenej dňa 27.02.2009 medzi oprávneným a povinným (ďalej len „zmluva“) vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 500,- €, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 484,- € v 12 mesačných splátkach po 82,- € počnúc dňom 21.03.2009. Povinný je v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom ako základnými identifikačnými údajmi fyzickej osoby a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv preukázateľne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti na rozdiel od oprávneného, ktorý má poskytovanie úverov ako predmet obchodnej činnosti riadne zapísaný v Obchodnom registri.
12. Oprávnený namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z vyhlásenia povinného v Zmluve, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon zamestnania, a teda vzhľadom na § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, sa na právny vzťah medzi oprávneným a povinnou Zákon o spotrebiteľských úveroch neaplikuje.
13. S uvedeným tvrdením oprávneného sa však súd nestotožňuje, keď s poukazom na obsah a charakter zmluvy, má zmluva o úvere jednoznačne povahu spotrebiteľskej zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania - Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Pri posúdení skutočnosti, či daný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, nie je možné vychádzať len výlučne z ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže ustanovenia o ochrane spotrebiteľa sa nachádzajú aj v Občianskom zákonníku, ktorý je všeobecným predpisom súkromného práva. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené je preto podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinný vystupuje v postavení spotrebiteľa. Povinný nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Ak by povinný nemal byť považovaný za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, v zmysle § 52 ods. 4 OZ by muselo byť zrejmé, že povinný je podnikateľom a zároveň pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu a z oprávneným predložených listín však tento záver nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinný nie je v postavení spotrebiteľa. Povinný síce označil v Zmluve, že účelom použitia úveru je výkon jej zamestnania, to však nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa podľa vymedzenia obsiahnutého v citovanom § 52 ods. 4 OZ. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným preto je spotrebiteľským právnym vzťahom. Súd zároveň považoval Zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je zamestnanie. Poskytnutie úveru na zamestnanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí Zmluvy na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie povinného a aký konkrétny súvis má s takýmto zamestnaním uzavretie Zmluvy. Iné dôkazy okrem predmetnej zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávnený nepredložil. Oprávnenému sa nepodarilo preukázať, že povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Námietka oprávneného, že povinný v dôsledku svojho vyhlásenia v Zmluve, že účelom použitia poskytnutého úveru je výkon jej zamestnania, nie je spotrebiteľom, tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
15. Čo sa týka neprijateľných podmienok v zmluve o úvere exekučný súd sa v prvom rade zameral na rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu. Bod 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa oprávnený a povinný dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené, budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru majú formu formulára, neobsahujú podpis zmluvných strán ani označenie zmluvy ku ktorej patria.
16. Je zrejmé, že predložená rozhodcovská doložka je súčasťou vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia povinný nemohol nijakým spôsobom pri uzatváraní zmluvy ovplyvniť. Povinný ako spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. V rozhodcovskej doložke je oprávneným vopred určený konkrétny rozhodcovský súd príslušný na prejednávanie sporov medzi veriteľom a dlžníkom, právo výberu pre spotrebiteľa je tak len iluzórne, patrí len žalobcovi, ktorým je najčastejšie sám veriteľ. V zmysle rozhodcovskej doložky si spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom presadiť príslušnosť inak príslušného súdu v zmysle občianskoprávnych predpisov, nakoľko v predtlačených podmienkach, bol už dopredu určený rozhodcovský súd. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu tým, že určuje na prejednanie rozhodcovský súd. Treba poukázať na to, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom SR, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, či zmeniť (napr. výber rozhodcovského súdu). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, sa javí ako absolútne nevyvážená.
17. Podľa názoru súdu dojednanie rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej zmluve, tak ako to vyplýva z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zo dňa12.05.2010, bolo v rozpore s dobrými mravmi, vyššie citovanými ustanoveniami slovenského právneho poriadku ako aj právneho poriadku Európskeho spoločenstva, a to najmä s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou zmluvou bola odopretá ochrana spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia ( § 52 a nasl. OZ a ustanovenia smernice rady č. 93/13/EHS). Dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd zároveň dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone.
18. Ako už bolo vyššie uvedené exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe zmenky, ktorá mala zabezpečovať úverovú zmluvu, pričom sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Zmenka bola vystavená dňa 27.02.2009 s dátumom úročenia od 26.10.2009. Úver bol poskytnutý vo výške 500,- eur a zmenková suma bola vo výške 602,44 eur. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia Zmluvy o úvere obmedzené a bolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenka vyplnená oprávneným preto v danom prípade bola v rozpore s obmedzením vyplývajúcim z ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“). Súd zistil, že rozhodcovský súd sa v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, nezaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. A už vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, tieto priznal v uplatnenej výške. Podľa názoru súdu zmenkový úrok je neprimerane vysoký ako sankcia spojená s nesplnením záväzku vrátiť peňažnú sumu, a je v rozpore so zákonom, nakoľko povinného zaväzuje k plneniu právom nedovolenému, a teda podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, spadá do kategórie neprijateľných podmienok, ktoré podmienky sú neplatné. V rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že Zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch).
19. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený, ktorý však uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak exekučný súd preskúmaním doplnenia návrhu a predložených listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že v konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky (predovšetkým na rozhodcovskú doložku), ani na rozpor s dobrými mravmi ( výška úroku 0,25 % denne) ani na rozpor so zákonom (náležitosti zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a exekučné konanie v zmysle § 243f v spojení s § 57 ods. 1 písm. m), a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.
20. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
21. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
22. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže súdu oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Skalica, v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 C.s.p.) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)