Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/262/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: O. C. , narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom K., C.. P. č. 5, zastúpený Advokátskou kanceláriou Mišík, s. r. o., Bratislava, Bajkalská č. 21/A, IČO: 36 862 746, za ktorú koná JUDr. Michal Mišík, proti žalovanej: T.. Z. I. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom K., C.. P. č. 5, zastúpená spoločnosťou MALICH advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Dunajská č. 25, IČO: 47 256 991, za ktorú koná JUDr. Pavol Malich, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 9. septembra 2019, č.k. -343, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 9. septembra 2019, č.k. -343, vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 9.9.2019, č.k. -343, vo výroku I. zastavil konanie podľa , pretože na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. prebieha konanie o vyporiadanie BSM medzi stranami sporu, ktoré začalo skôr, a ktoré tak tvorí prekážku litispendencie v predmetnom súdnom konaní. Vo výroku II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % majúc za to, že žalobca zavinil zastavenie konania; v tejto časti súd dôvodil ustanovením ods. l, ods. l

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II., ktorým súd rozhodol o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením ods. l písm. f/, h/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zdôraznil, že žalobu o vyporiadanie BSM podal na súde dňa 28.12.2018 a pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je namieste postupovať podľa ustanovenia Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa je skutočnosť, že žalovaná skôr ako on podala na Okresnom súde Bratislava III. žalobu o vyporiadanie BSM, ktorý súd ale nie je príslušný na konanie v uvedenej veci. Dané konanie je vedené pod sp.zn. a v ňom vzniesol námietku miestnej príslušnosti súdu v zmysle ustanovenia , ktorej súd v celom rozsahu vyhovel a postúpil vec príslušnému súdu (Okresnému súdu Bratislava IV.), na ktorý sám žalobu o vyporiadanie BSM podal. Na Okresnom súde Bratislava IV. nebolo skôr začaté konanie o vyporiadanie ich BSM a skutočnosť, že žalovaná podala žalobu na nepríslušný súd, nemohol žiadnym spôsobom predpokladať, resp. nebolo v čase podania jeho žaloby objektívne možné preveriť existenciu potenciálnej prekážky litispendencie. Nemôže mu byť na ujmu skutočnosť, že v súlade s platnou právnou úpravou realizoval svoje oprávnenie a podal žalobu o vyporiadanie BSM; nenesie tak zodpovednosť za zastavenie konania, z dôvodu čoho bolo pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania nesprávne aplikované ustanovenie ods. l Okrem toho žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, pretože adresovala súdu len oznámenie, že podala návrh v totožnej veci skôr, čo, podľa jeho názoru, nie je podaním vo veci samej, a teda ani úkonom právnej služby podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Obdobný právny názor (žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli) bol vyslovený aj v uznesení Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp.zn. ; v tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.3.2012, sp.zn. 5 Sžo 8/2012. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Odvolanie žalobcu bolo právnemu zástupcovi žalovanej doručené na vedomie a tento sa vyjadril (len) k postúpeniu veci, k príslušnosti súdu, k času podania žaloby v oboch súdnych konaniach, navrhol pokračovať v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. ; vyjadrenie adresoval k veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. .

4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ods. l ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania ( ods. l ), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky, doplnil dokazovanie spisom Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. (teraz sp.zn. ; ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

5.1. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV. sp.zn. nepochybne vyplýva, že žalobca O. C., narodený dňa X.X.XXXX, proti žalovanej T.. Z. I., narodenej dňa XX.X.XXXX, sa žalobou podanou dňa 28.12.2018 domáha vyporiadania BSM. Žalobu podrobne odôvodnil a v jej závere (bod VII.) navrhol súdu o trovách konania rozhodnúť tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 5.2. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. nepochybne vyplýva, že žalobkyňa T.. Z. I., narodená dňa XX.X.XXXX, proti žalovanému O. C., narodený dňa X.X.XXXX, sa žalobou podanou dňa 18.9.2018 domáha vyporiadania BSM. Mala za to, že miestne príslušným súdom je výlučne Okresný súd Bratislava III., keďže predmetom konania je aj nehnuteľnosť a táto sa nachádza v územnom obvode daného súdu. V dôsledku námietky miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava III. vznesenej žalovaným Okresný súd Bratislava III. v mesiaci september 2019 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava IV. na ďalšie konanie ( ods. l ). V dôsledku nesúhlasu s postúpením veci vznesenej žalobkyňou Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.5.2020, č.k. -339, vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava IV. je dôvodný a na konanie vo veci je miestne príslušný Okresný súd Bratislava III. V dôvodoch svojho rozhodnutia nadriadený súd uvádzal, že pri určovaní miestnej príslušnosti by sa primárne postupovalo podľa ustanovenia a bol by miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, teda Okresný súd Bratislava IV. Nakoľko však predmetom vyporiadania je aj nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v územnom obvode Okresného súdu Bratislava III., pri určení miestnej príslušnosti je potrebné aplikovať ustanovenie , kedy je namiesto všeobecného súdu žalovaného na konanie príslušný Okresný súd Bratislava III. Po vrátení veci Okresnému súdu Bratislava III. konanie je označené novou spisovou značkou - . 5.3. Z uvedeného vyplýva ten záver, že žalobca žalobu o vyporiadanie BSM podal na nepríslušnom súde (na Okresnom súde Bratislava IV.).

6. Až v odvolacom konaní, keď žalobca v žalobe jemu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o trovách konania navrhol rozhodnúť postupom podľa ustanovenia Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, podľa jeho názoru, je skutočnosť, že žalovaná skôr ako on podala na Okresnom súde Bratislava III. žalobu o vyporiadanie BSM, ktorý súd ale nie je príslušný na konanie v uvedenej veci, že v uvedenom konaní vzniesol námietku miestnej príslušnosti súdu v zmysle ustanovenia , ktorej súd v celom rozsahu vyhovel a postúpil vec príslušnému súdu (Okresnému súdu Bratislava IV.), na ktorý sám žalobu o vyporiadanie BSM podal. Na Okresnom súde Bratislava IV. nebolo skôr začaté konanie o vyporiadanie ich BSM a skutočnosť, že žalovaná podala žalobu na nepríslušný súd, nemohol žiadnym spôsobom predpokladať, resp. nebolo v čase podania žaloby objektívne možné preveriť existenciu potenciálnej prekážky litispendencie. Nemôže mu byť na ujmu skutočnosť, že v súlade s platnou právnou úpravou realizoval svoje oprávnenie a podal žalobu o vyporiadanie BSM; nenesie tak zodpovednosť za zastavenie konania, z dôvodu čoho bolo pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania nesprávne aplikované ustanovenie ods. l

7.1. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

7.2. Citované zákonné ustanovenie nevytvára nekontrolovanú voľnú úvahu súdu, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v konkrétnej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Nemožno ho interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Hoci súd v predmetnej právnej veci pri rozhodovaní o trovách konania nepostupoval podľa , nemožno uzavrieť, že tým, bez ďalšieho, naplnil odvolanie dôvody. 7.3. Je potrebné na tomto mieste ešte zdôrazniť, že strany, ktoré vedú spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Žalobca podaním žaloby na nepríslušnom súde, a neskôr ako protistrana, vyvolal neodstrániteľné nedostatky podmienok konania, a tak v konečnom dôsledku zavinil zastavenie konania vedené na Okresnom súde Bratislava IV. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie v poradí prvému, ktorým bolo konanie zastavené, sa nebránil, riadny opravný prostriedok nepodal, a teda uznesenie je v tomto rozsahu právoplatné a vykonateľné.

8. Rozhodujúcimi skutočnosťami pre priznanie nároku na náhradu trov konania bol a naďalej je procesný úspech strany sporu vo veci samej a na druhej strane povinnosť neúspešnej strany sporu nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania ( ). V predmetnej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre postup súd podľa ustanovenia a procesne úspešnej žalovanej nepriznať nárok na náhradu trov konania. Na strane žalobcu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešná žalovaná nemala dostať náhradu trov konania, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložila; tým viac, keď sám žalobca v konaní vo veci samej žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobcom tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že (výlučne on) žalobu o vyporiadanie BSM podal na príslušnom súde (na Okresnom súde Bratislava IV.), že námietku jeho miestnej príslušnosti Okresný súd Bratislava III. vyhodnotil ako dôvodnú a vec postúpil Okresnému súdu Bratislava IV. ako súdu miestne príslušnému, nie sú spôsobilé odôvodniť zvláštne, výnimočné, okolnosti hodné osobitného zreteľa na jeho strane, na ktoré by bolo nevyhnutné prihliadnuť. Naopak, ako je uvedené v odôvodnení tohto uznesenia v bodoch 5.1. až 5.3., žalobca žalobu o vyporiadanie BSM podal na nepríslušnom súde (na Okresnom súde Bratislava IV.) a príslušným súdom v konaní o vyporiadanie BSM strán sporu je Okresný súd Bratislava III., na ktorý žalobu podala žalovaná (tam v procesnom postavení žalobkyňa).

9. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového súdneho konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že zastavenie konania bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie, medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu.

11. V predmetnej právnej veci je nesporné, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV. bolo zastavené v dôsledku neodstrániteľnej prekážky postupu konania spočívajúcej v tom, že konanie o vyporiadanie BSM medzi stranami sporu bolo začaté skôr na výlučne miestne príslušnom Okresnom súde Bratislava III., na ktorý súd žalobu podala žalovaná, pretože predmetom vyporiadania je aj nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v územnom obvode Okresného súdu Bratislava III.; pri určení miestnej príslušnosti je tak potrebné aplikovať ustanovenie , kedy je namiesto všeobecného súdu žalovaného príslušný súd, v územnom obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť.

12. Ďalším dôvodom, pre ktorý by žalovanej nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania, žalobca označil ten, že jej žiadne trovy konania nevznikli a jej podanie v konaní predložené nemožno považovať za podanie vo veci samej, a teda nie je úkonom právnej služby.

13. Rozhodovanie o trovách konania po 1.7.2016 má dve štádiá. V prvom štádiu súd (v osobe sudcu) rozhoduje o nároku strany sporu na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( a nasl., ods. l ), kedy (v prípade, že sa úspešná strana výslovne nároku na náhradu trov konania nevzdá) ešte nie je jednoznačne ustálené, či vôbec a ak áno, z čoho pozostávajú trovy konania. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, potom v druhom štádiu rozhoduje súdny úradník samostatným uznesením o konkrétnej výške, ktorú má neúspešná strana sporu povinnosť zaplatiť ( ). Súd prvej inštancie v prejednávanej veci napadnutým uznesením vo výroku II. rozhodol (len) v prvom štádiu o nároku žalovanej na náhradu trov konania, ktorý výrok je vecne a právne správny. Súd prvej inštancie správne posudzoval chovanie žalobcu z procesného hľadiska, z ktorého vyvodil správny záver, že žalobca zavinil zastavenie konania. Žalovaná v konaní sa výslovne svojho nároku na náhradu trov konania nevzdala. Správne potom súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca je nositeľom povinnosti zaplatiť žalovanej trovy konania.

14. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ako vecne a právne správne potvrdil ( ods. l ). O výške náhrady trov konania, účelne vynaložených žalovanou, rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia

15. Žalovaná mala úspech v celom rozsahu aj v odvolacom konaní, a tak jej odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % ( ods. l, ods. l, ods. l ). Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia Ani v odvolacom konaní neboli zistené podmienky pre postup súdu podľa ustanovenia ( ods. l ), také ani sám žalobca netvrdil a následne nepreukázal.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( veta druhá v spojení s zákona č, o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).