Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_34Ek-313-2017.pdf
PDF · 98.93 KB
Case nature
Subarea
34Ek/313/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, proti povinnému A. Ď.Í., H.. XX.XX.XXXX, R. S. M. S. Č.. XXX, XXX XX M. S., zast. Advokátska kancelária JUDr. Macaláková & partners s.r.o., so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, IČO 50 925 288, o vymoženie 8537,20 EUR s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Šutliak, so sídlom exekútorského úradu M. M. Hodžu 4058/28, 031 01 Liptovský Mikuláš, ktorý ju vedie, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 165,11 EUR.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.12.2017 domáhal od povinného vymoženia 8537,20 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. XX/XX/XX vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. zo dňa 26.05.2015 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2015 a vykonateľnosť dňa 30.06.2015. Súd dňa 22.02.2018 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka, so sídlom exekútorského úradu M. M. Hodžu 4058/28, 031 01 Liptovský Mikuláš.
2. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 09.04.2018. Dňa 12.06.2020 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie a to prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 61k ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) sa návrh na zastavenie exekúcie podáva u súdneho exekútora, zaslal súd súdnemu exekútorovi predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 12.06.2020, pričom doručený mu bol dňa 12.06.2020. Za deň doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa teda považuje 12.06.2020. Súdny exekútor dňa 16.07.2020 predložil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
3. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b. exekučný titul bol zrušený,
c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
4. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
5. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
6. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Povinný v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že podáva podnet na zastavenie exekúcie, keďže exekúcia je vedená na základe nezákonného exekučného titulu, ktorému predchádzalo nezákonné konanie. Povinný ďalej uviedol, že o existencii exekučného titulu sa dozvedel prvýkrát v exekučnom konaní. V rozhodcovskom rozsudku sa uvádza, že žaloba bola na rozhodcovský súd podaná dňa 16.03.2015 a následne mala byť doručovaná na vyjadrenie žalovanému výzvou zo dňa 31.03.2015. V rozhodcovskom rozsudku je uvedené, že žalobca si výzvu na vyjadrenie sa k žalobe neprevzal v odbernej lehote a preto nastala fikcia doručenia dňa 10.04.2015. Povinný si nie je vedomý žiadnej zásielky, ktorú si nemal prevziať v odbernej lehote a ani následne vydaný rozhodcovský rozsudok mu nikdy nebol doručený, pričom si nie je vedomý toho, že mu mal byť akýmkoľvek spôsobom doručovaný. Povinný sa domnieva, že bol porušený zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako ,,ZRK“), nakoľko exekučný titul nebol povinnému riadne doručený, povinný nemal možnosť voči nemu podať riadny opravný prostriedok, bola mu odňatá možnosť domáhať sa jeho zrušenia na súde, z ktorého dôvodu je exekučný titul nulitný. Povinný ďalej uvádza, že dňa 26.08.2014 uzavrel s oprávneným zmluvu o revolvingom úvere a následne rozhodcovskú zmluvu, pričom povinný v čase uzatvorenia zmluvy podnikal na základe živnostenského oprávnenia čo oprávnený perfídne využil na obídenie spotrebiteľského práva, ktoré chráni spotrebiteľa pred nekalými obchodnými praktikami zo strany dodávateľov. Povinný nemal vôľu uzatvoriť predmetnú zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ a konaním oprávneného bol uvedený do omylu. Takéto konanie zo strany oprávneného nemôže požívať právnu ochranu. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol aj rozhodnutia súdov vo veci takéhoto konania nebankových subjektov na základe ktorých považuje vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský. Keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah, je otázne, či bola v čase rozhodovania založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť predmetný spor a napokon, či bola použitá správna hmotnoprávna norma. V spotrebiteľskom vzťahu možno uplatniť len zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,,ZSRK“) na základe čoho má oprávnený za to, že rozhodcovský súd nemal vôbec ani právomoc vo veci konať a rozhodovať, čo má za následok ničotnosť rozsudku. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah, mala byť uzatvorená rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva v zmysle ZSRK a nie v zmysle ZRK a preto je uzatvorená rozhodcovská zmluva neplatná. Povinný má za to, že z úkonov rozhodcovského súdu nie je zrejmé, že by rozhodcovský súd vynaložil akékoľvek primerané úsilie smerujúce k doručeniu
zásielky povinného. Povinný ďalej uvádza, že úver v celkovej výške 11 484 eur, v ktorej sume boli zahrnuté už aj úroky povinný v plnom rozsahu ku dňu spísania návrhu na zastavenie exekúcie splatil. Povinnému bolo v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere reálne požičaných 4000 eur, ktoré mal splatiť splátkovým kalendárom po 319 eur za 3 roky, pričom odmena veriteľa mala predstavovať 7484 eur. Odmena vo výške 7484 eur predstavuje úrok v prepočte vo výške 62,35 % p. a. čo je jednoznačne úžera a to aj v zmysle obchodnoprávnom, nieto ešte spotrebiteľskom. Povinný tiež považuje výšku zmluvnej pokuty, ktorú si oprávnený nárokoval v návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 5742 eur za absolútne neprijateľnú vo vzťahu k výške istiny a dobe splácania predmetnej pohľadávky a to tak vo svetle obchodnoprávnych vzťahov ako aj vo svetle spotrebiteľského vzťahu. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada povinný aby súd exekúciu vedenú pod sp. zn. 34Ek/313/2017 zastavil.
10. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Oprávnený má za to, že povinný v podanom návrhu uvádza skutočnosti, ktoré mohol uplatniť v základnom konaní včasným podaním žalobnej odpovede v rozhodcovskom konaní, avšak povinný túto možnosť v rozhodcovskom konaní nevyužil a zásielku s výzvou rozhodcovského súdu neprevzal. Oprávnený tiež popiera tvrdenie povinného, že je zmluva o revolvingovom úvere spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), ale zmluvou medzi podnikateľmi, ktorá bola uzatvorená v rámci ich podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že na zmluve je uvedené IČO, nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzavieraní. Rovnako aj skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza aj adresa miesta jeho podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri. Okrem toho, že povinný je v zmluve identifikovaný ako podnikateľ (sídlom, IČOm, zápisom v príslušnom registri) aj z jednotlivých ustanovení zmluvy nesporne vyplýva, že je uzavretá medzi dvoma podnikateľmi a vyplývajú z nej povinnosti dlžníka, ktoré sa týkajú jeho podnikateľskej činnosti. Od začiatku povinný vo vzťahu k oprávnenému vystupoval ako podnikateľský subjekt. Keby povinný mal záujem uzatvoriť zmluvu ako spotrebiteľ, zmluva by mala inú formu, aj obsah so všetkými náležitosťami podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, tak ako je to v prípade iných zmlúv, ktoré oprávnený uzatvára so spotrebiteľmi. Povinný uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere nesporne ako podnikateľ, nakoľko pred jej uzavretím predložil oprávnenému živnostenský list, daňové priznanie pre daň z príjmov fyzických osôb typu B za rok 2012 a 2013, z ktorých vyplývajú príjmy povinného zo živnosti, faktúry z roku 2014, ktoré preukazujú výkon podnikateľskej činnosti povinného, v súvislosti s ktorou žiadal o úver žiadal a súčasne vyplnil žiadosť o úver, kde vyplnil účel čerpania ako ,,investičný“. Oprávnený má za to, že povinný neuviedol jednu konkrétnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala jeho záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o revolvingovom úvere a neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval správnosť jeho tvrdení. Oprávnený má tiež za to, že námietka povinného o výške vymáhanej sumy je v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, neprípustná. Vzhľadom na to, že povinný počas základného konania nárok oprávneného nerozporoval, v súčasnom štádiu sú jeho námietky neprípustné. Oprávnený zohľadnil všetky platby, ktoré povinný uhradil do podania návrhu na vykonanie exekúcie a vymáhaná pohľadávka je v celom rozsahu dôvodná. Čo sa týka doručovania rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie a aj doručovanie rozhodcovského rozsudku sa riadilo ZRK. Rozhodcovský súd žalobu a tiež aj rozhodcovský rozsudok doručoval na adresu, ktorú zistil z rozhodcovskej zmluvy, zmluvy o revolvingovom úvere a ďalších písomností, ktoré boli obsahom rozhodcovského spisu. Zásielka sa rozhodcovskému súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote a z tejto skutočnosti nevyplývalo, že by sa adresát na uvedenej adrese nezdržiaval, resp. že miesto jeho podnikania/bydliska je iné. Po tom ako sa rozhodcovskému súdu zásielka vrátila s poznámkou ,,neprevzatá v odbernej lehote“ považoval ju rozhodcovský súd za doručenú v súlade s fikciou doručenia v zmysle 47 § ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej ako ,,OSP“) účinného ku dňu doručovania rozhodcovského rozsudku. Povinný v námietkach proti exekúcii uvádza ako svoju adresu (t.j. adresu na ktorej sa zdržuje), tú, ktorá je zhodná s adresou, na ktorú mu bol doručovaný rozhodcovský rozsudok. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Oprávnený preto navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tiež uviedol, že si uplatňuje nárok na trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v rozsahu 100 % a teda vo výške 330,22 eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo
sumy 8537,20 eur vo výške 152,36 eur vrátane DPH /126,97 eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 12,74 eur vrátane DPH /10,62 eur + DPH/).
11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného.
12. Súd počas posudzovania návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.12.2018 vydal uznesenie sp. zn. 34Ek/313/2017, ktorým prvý návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 326,82 EUR. Voči predmetnému uzneseniu podal povinný sťažnosť, o ktorej Okresný súd Banská Bystrica rozhodol tak, že ju uznesením sp. zn. 34Ek/313/2017 zo dňa 25.09.2019 zamietol, nakoľko bola podaná po zákonom stanovenej lehote. Uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2019 a uznesenie o zamietnutí sťažnosti nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2019.
13. Tento, v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 20.06.2020. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 09.04.2018. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala povinnému plynúť dňa 10.04.2018, pričom posledným, 15-tym dňom na podanie návrhu na zastavenie exekúcie bol 24.04.2018. Nakoľko návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi až dňa 20.06.2020, bol návrh podaný po zákonom stanovenej lehote a teda po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.
14. V prípade, ak povinný podá návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, a v takto podanom návrhu neuvedie skutočnosti, ktoré nemohol uplatniť v zákonom stanovenej lehote, je súd povinný návrh na zastavenie v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je pevne stanovená zákonom a nie je možné ju predĺžiť.
15. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie opätovne, ako v predošlom návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že zmluva o revolvingovom úvere má spotrebiteľský a nie obchodnoprávny charakter. K uvedenému súd uvádza, že trvá na právnom názore vyslovenom v uznesení sp. zn. 34Ek/313/2017 zo dňa 21.12.2018, kde uviedol, že nakoľko povinný bol v zmluve označený identifikačnými znakmi typickými pre označenie podnikateľa ako sú sídlo, IČO či identifikácia zápisu v živnostenskom registri, nemôže ísť o zmluvu spotrebiteľského charakteru.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva, ktorú uzavrel oprávnený s povinným nepredstavuje zmluvu spotrebiteľského, ale obchodnoprávneho charakteru, vzťahuje sa na ňu ZRK, čo znamená, že aj doručovanie, ktorého nesprávnosť povinný namieta, postupovalo podľa tohto zákona.
17. Podľa § 51 ods. 1 ZRK, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (v čase kedy boli písomnosti doručované povinnému išlo o Občiansky súdny poriadok).
18. Podľa § 47 ods. 2 OSP (účinného v čase doručovania písomností povinnému), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
19. Podľa § 25 ods. 1 ZRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný namietal doručovanie zo strany rozhodcovského súdu, vyzval Okresný súd Banská Bystrica dňa 23.07.2020 Slovenský arbitrážny súd zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. (ďalej ako ,,rozhodcovský súd“) na predloženie doručenky rozhodcovskej žaloby povinnému a doručenky rozhodcovského rozsudku sp. zn. XX/XX/XX povinnému. Predmetná výzva bola rozhodcovskému súdu doručená dňa 07.08.2020. Rozhodcovský súd zaslal odpoveď dňa 07.08.2020. Z doručeniek ktoré boli súdu predložené je zjavné, že výzva na vyjadrenie k žalobe bola povinnému zaslaná na adresu M. S. XXX, XXX XX M. S., čo predstavuje adresu povinného uvedenú v zmluve o revolvingovom úvere. Zásielka sa rozhodcovskému súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 04.05.2015. Nakoľko sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote a nie s označením adresát neznámy, je zjavné, že adresát sa na adrese zdržiava/je na nej evidovaný, avšak zásielku v lehote prevziať nestihol. Rozhodcovský súd teda aj rozsudok doručoval na adresu M. S. XXX, XXX XX M. S., pričom zásielka sa dňa 20.07.2015 vrátila rozhodcovskému súdu ako neprevzatá v odbernej lehote.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovský súd postupoval pri doručovaní žaloby aj rozhodcovského rozsudku v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 OSP.
22. Súd uvádza, že na základe skutočností, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie by nebolo možné exekúciu zastaviť ani v prípade, ak by bol návrh na zastavenie exekúcie podaný v zákonnej lehote, nakoľko povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza skutočnosti, ktoré by umožňovali zastaviť exekúciu v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku.
23. Súd má za to, že skutočnosti, ktoré povinný namieta v návrhu na zastavenie exekúcie sú skutočnosťami, ktoré mohol uviesť už v základnom konaní a to napríklad podaním žalobnej odpovede.
24. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nakoľko povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po zákonom stanovenej lehote, je tu prítomný dôvod na zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a predmetný návrh v celom rozsahu zamietol podľa vyššie citovaného ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako ,,Vyhláška"), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby - ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
29. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
30. Podľa § 15 písm. a) Vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na
súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.
31. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie tiež uviedol, že si uplatňuje nárok na trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v rozsahu 100 % a teda vo výške 330,22 eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo sumy 8537,20 eur vo výške 152,36 eur vrátane DPH /126,97 eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 12,74 eur vrátane DPH /10,62 eur + DPH/).
32. Podľa ustanovení predmetných právnych predpisov prináleží právnemu zástupcovi oprávneného odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) v spojení s § 13a ods. 5 Vyhlášky, nakoľko právny zástupca zastupoval oprávneného už v čase podania prvého návrhu povinného na zastavenie exekúcie a teda nárok na náhradu právneho úkonu - príprava a prevzatie zastúpenia bol priznaný v uznesení sp. zn. 34Ek/313/2017 zo dňa 21.12.2018, ktorým súd rozhodol o zamietnutí prvého návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
33. Výška istiny v exekučnom konaní predstavuje sumu 8537,20 eur, pričom jeden úkon právnej služby počítaný z tejto istiny predstavuje sumu 253,94 eur. Právnemu zástupcovi prináleží odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 126,97 eur + DPH spolu s režijným paušálom v zmysle § 15 písm. a) Vyhlášky vo výške 10,62 eur + DPH. Spolu tak trovy právneho zastúpenia oprávneného predstavujú sumu 165,11 eur.
34. Nakoľko si oprávnený vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 2 právne úkony a nie len za jeden na ktorý má nárok, priznal mu súd nárok na náhradu trov vo výške 165,11 eur za jeden právny úkon vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny spolu s režijným paušálom a DPH.
35. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 165,11 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.