Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Csp-208-2019.pdf
PDF · 139.72 KB
Case nature
Area
Subarea
37Csp/208/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, P., zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova 6, Košice o zaplatenie 6.961,47 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.698,32 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.698,32 eura od 4.4.2017 do zaplatenia zastavuje.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu podal na tunajší súd dňa 18.10.2019 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 6.961,47 eura spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 03.07.2015 právny predchodca žalobcu a žalovaná spolu uzatvorili zmluvu o pôžičke evid. Č.. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej celkovú sumu pôžičky vo výške 7.248,27 eura. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 148,76 eura. Do dnešného dňa uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 2.945,12 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 26.01.2017 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Súčasne žalobca žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.03.2017 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z dňa 29.03.2017.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že ako vyplýva zo samotnej formulárovej zmluvy z časti nazvanej ako účel pôžičky, žalovaná uzavrela niekoľko zmlúv, ktorých výška pohľadávky zohľadňovala aj celkové náklady spotrebiteľa. Bez toho, aby mala záujem o uzavretie tejto zmluvy o poskytnutie účelovej pôžičky, žalobca ju vyzval na uzavretie takejto pôžičky, kde na sumu 7 248,27 € si navýšil ešte ďalšiu sumu, pričom v skutočnosti jej žiadne finančné prostriedky nepožičal, ale započítal si ich na tie úvery, ktoré už žalovaná mala. Týmto si celkové náklady za poskytnutie tohto úveru vyčíslil na 10 100,13 € (celková suma pôžičky predstavovala 17 348,40 €). To znamená, že pokiaľ by bola žalovaná riadne splácala tieto úvery, ktoré mala započítané, bola by zaplatila za ne sumu 7 248,27 €, avšak žalobca jej klamlivou obchodnou praktikou nanútil zmluvu, o ktorú záujem v žiadnom prípade
neprejavila a ani nemala dôvod, a na základe ktorej mala zaplatiť dokonca o 10 100,13 € viac. Pokiaľ žalobca len chcel administratívne zjednotiť tie úvery, ktoré bola povinná hradiť, nenavyšoval by si sumu celkových nákladov. Takéto jeho jednanie vôbec nebolo v záujme žalovanej ako spotrebiteľa a z účelu pôžičky nie je ani zrejmé, či tie úvery, ktoré sa mali „spojiť“, by obstáli, ak by ich súd preskúmal z hľadiska zmluvných podmienok v nich uvedených a či by sa nejednalo v nich o neprimerané zmluvné podmienky, prípadne či by nešlo o neplatné úvery resp. ich nároky v tom čase už premlčané. Právny predchodca žalobcu (zjavne práva znalý), ktorý si vynútil pozornosť u žalovanej a dal jej podpísať ním vopred pripravený formulár zmluvy o poskytnutí pôžičky, kde v článku III. označenom ako účel použitia pôžičky, neboli uvedené konkrétne dlhy žalovanej, ktoré navyše nemala a ani nemohla mať v spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., ktorá zanikla výmazom z obchodného registra 31.12.2005. Zmluva je pre žalovanú ako spotrebiteľa zjavne nevýhodná, pôžičky, ktoré mali byť na základe tejto zmluvy splatené, boli úročené, takisto ako predmetná sporná pôžička, teda žalovaná sa touto zmluvou ešte viac zadĺžila (suma dlhu žalovanej z predchádzajúcich úverov a pôžičiek vo výške 7 248,27 €, bola vyčíslená vrátane úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút a pod., ktorú sumu si právny predchodca žalobcu touto novou pôžičkou navýšil o ďalšie úroky vo výške 23,06 % ročne, teda o sumu 10 100,13 €). V uvedených súvislostiach, tak nejde o nič iné ako laesio enormis, pretože dlžník podpísaním tejto zmluvy nič nezískal, ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle právneho predchodcu žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil. Postup právneho predchodcu žalobcu v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi, je teda absolútne neplatný. Článok III. predmetnej zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný, keďže z neho nie je zrejmé, aké dlhy žalovanej majú byť na základe tejto zmluvy uhradené a to uvedením názvu a čísla zmluvy, veriteľa a špecifikácie záväzku. Žalobca súdu nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že žalovaná ku dňu podpisu predmetnej zmluvy dlhovala banke VÚB, a.s., teda nie právnemu predchodcovi žalobcu ani spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., ktorá zanikla výmazom z obchodného registra ešte dňa 31.12.2005 a spoločnosti Quatro sumu 7 248,27 €. Vychádzajúc z toho, že má zato, že zmluva je absolútne neplatná - v danom prípade tak platí plynutie premlčania podľa § 107 ods. 1 OZ . Žaloba bola podaná dňa 18.10.2019. Keďže nárok žalobcu je plnením z bezdôvodného obohatenia, t.j. z neplatného právneho úkonu, k bezdôvodnému obohateniu žalovanej voči žalobcovi došlo v deň uzatvorenia zmluvy dňa 3.7.2015. A teda právny predchodca žalobcu už deň nasledujúci mohol žiadať od žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko účel poskytnutia finančných prostriedkov je s poukazom na absolútnu neplatnosť celej zmluvy tiež neplatná. Porovnaním dátumu 3.7.2015 s dátumom podania žaloby na súd 18.10.2019, je nevyhnutné konštatovať, že nárok žalobcu je premlčaný v dvojročnej premlčacej dobe. Prípadné právo žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia by sa teda premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe dňa 4.7.2017. V prípade ak by aj vychádzali zo skutočnosti, že sa pôvodný veriteľ o tom kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške najneskôr dozvedel dňa 29.3.2017, kedy vyzval žalovaného na jednorazové uhradenie všetkých splátok. Dňom nasledujúcim po tomto dni, teda dňom 30.3.2017, začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcom súdnou cestou z titulu bezdôvodného obohatenia. Táto premlčacia doba uplynula dňom 30.03.2019. Žalobca však žalobu na tunajšom súde podal až dňa 18.10.2019, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s vyjadrením žalovanej, so zmluvou o poskytnutí pôžičky Č.. XXXXXXX zo dňa 03.07.2015 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Zo zmluvy o poskytnutí pôžičky Č.. XXXXXXX zo dňa 03.07.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi pôžičku v hodnote 7.248,27 eura, pričom žalovaná ako dlžník sa zaviazala uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 148,76 eura, teda celkovo sumu 17.348,40 eura. Podľa zmluvy bola RPMN 23,06 %.
5. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 2.6.2020 súd zistil, že zmluvou o postúpení pohľadávok spoločnosť VÚB, a.s. ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanej z predmetnej zmluvy o pôžičke.
6. Súd vec právne posúdil nasledovne:
7. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník Občiansky zákonník “) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
9. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol zmluvný záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy o pôžičke Č.. XXXXXXX zo dňa 03.07.2015, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku v hodnote 7.248,27 eura, pričom žalovaná ako dlžník sa zaviazala uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 148,76 eura, teda celkovo sumu 17.348,40 eura. Podľa zmluvy bola RPMN 23,06 %. Účelom použitia pôžičky bolo splatenie záväzkov: a to por. č. 1, ev. Č..: XXXXXXX, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 28.1.2015, výška záväzku 4.948,82 eura, por. č. 2, ev. č.: XXXXXXX, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 26.3.2015, výška záväzku 805,55 eura, por. č. 3, ev. Č..: XXXXXXXX, spoločnosť: Quatro, dátum podpisu 7.4.2015, výška záväzku 193,46 eura, por. č. 4, ev. Č..: XXXXXXX, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 20.9.2013, výška záväzku 564,60 eura a por. č. 5, ev. č.: 6182995, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 29.7.2015, výška záväzku 735,84 eura.
11. Žalobca v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 3.8.2020 uviedol, že v časti zaplatenia sumy 2.698,32 eura s prísl. berie žalobu späť a navrhuje v tejto časti konanie zastaviť.
12. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
13. Podľa ust. § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
14. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
15. Podľa ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
16. Súd preto konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 2.698,32 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.698,32 eura od 4.4.2017 do zaplatenia zastavil.
17. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti zmluvy o pôžičke Č.. XXXXXXX zo dňa 03.07.2015.
18. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných strán. Tento jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že každá zvláštna ochrana, poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu, je čímsi, čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Preto bol dlho pripisovaný všetkým zásahom do zmluvnej autonómie verejnoprávny charakter a pokiaľ jeho rozsah bol značný, bola právna oblasť, kde k nim dochádzalo, chápaná ako samostatné právne odvetvie stojace medzi právom súkromným a verejným (právo pracovné, právo hospodárske a pod.). Ide teda o to, či toto ponímanie zodpovedá vývojovým trendom práva, najmä moderným koncepciám práva súkromného.
19. Klasické poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu (či ich skupine) právne výhody, ako i v tom že v súkromnoprávnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či naopak podriadenosti. Táto formálna rovnosť je protipólom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ústavách a spolu s ňou vznikla k prekonaniu stavovským rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť je však rovnosťou nerovných; ich nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených i inak vzniknutých rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznej hospodárskej a spoločenskej pozície právnych subjektov, ktorá podmieňuje ich faktické možnosti, prístup k informáciám a pod..
20. Pôvodný zámerom právnych úprav bolo zrušenie formálnych nerovností (oprávnení), takže formálna rovnosť bola skôr prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa ako cieľ sám. Je preto dôležité, že charakteristická vlastnosť súkromného práva nie je formálna rovnosť, ale rovnosť ako taká. Spočiatku, však nebolo možné poňať ju inak, než ako prekonanie formálnych nerovností a to o to viac, že faktická nerovnosť medzi subjektmi bola pre svoju jedinečnosť právnou normou nepostihnuteľná. Preto klasické občianske kódexy sú založené na rovnosti všetkých ľudí, vyplývajúcej z vrodených ľudských práv.
21. Avšak, bolo vždy jasné, že zavedenie formálnej rovnosti nezabezpečuje všetkým subjektom rovnakú možnosť toto postavenie využívať. Preto už priamo v klasických kódexoch boli zriadené výhody pre určité osoby; tieto osoby boli postavené pod zvláštnu ochranu zákona (išlo o osoby neplnoleté, nesvojprávne, osoby neprítomné, nenarodené deti a obce - § 21 a § 22 ABGB). Rozsah týchto výnimiek nebol rozsiahly a ich dôvodnosť nevyvolávala pochybnosti. Napriek tomu ich treba považovať za prvé odchýlky od formálnej rovnosti.
22. Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlka zo zásady rovnosti. Ingerencie v prospech slabších subjektov sa uskutočňovali už spomínanou verejnoprávnou cestou. Jej možnosti sú však obmedzené. Činnosť verejnej správy sa zameriava na dohľad nad správaním jej nepodriadených subjektov, na jeho hodnotenie ako prípustné či žiaduce a na ukladanie sankcií pri jeho negatívnom hodnotení. Verejnoprávna ingerencia je až následná; pri zistení nedostatkov bráni ich opakovaniu v budúcnosti a tak zabezpečuje riadny chod spoločenských a hospodárskych inštitúcii vo verejnom záujme. Pre účastníkov zmluvných vzťahov, v ktorých boli zistené nedostatky, však má obmedzený význam; netýka sa reparácie škody alebo ujmy, ktorú utrpeli ale chráni tieto subjekty rovnako ako ostatné len do budúcna.
23. Práve obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa tak jednotlivých inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Sú pre ňu charakteristické dve základné skutočnosti. Tou prvou je okolnosť, že na rozdiel od verejnoprávnej ochrany modifikuje priamo zmluvný vzťah - jeho vznik, obsah, a zodpovednosť z neho vyplývajúcu, pričom novo vytyčuje hranice zmluvnej autonómie (bez toho aby ich popieral); subjektom, ktorý je oprávnený domáhať sa tejto ochrany je priamo zmluvná strana. Druhým komponentom tohto trendu je okolnosť, že princíp rovnosti strán ako charakteristiku súkromného práva sa ním neruší, ale naopak prehlbuje sa a to tým, že touto ochranou sa kompenzujú
niektoré nerovnosti, ku ktorým dochádza pri presadení formálnej rovnosti. Spôsob, ktorým sa to deje, spočíva v poskytnutí dielčích právnych výhod subjektov s horšími možnosťami, teda spôsobom, ktorý nie je nepodobný tomu, čo sa v oblasti ústavného práva nazýva pozitívna alebo obrátená diskriminácia.
24. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahoch. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod.. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.
25. Čo sa týka možnosti ochrany spotrebiteľov, tak okrem ochrany prostredníctvom spotrebiteľského práva, mu možno ochranu poskytnúť aj všeobecnými prostriedkami. Takýmto prostriedkom je napr. „laesio enormis“ či nadmerné poškodenie. Základom dnešného poňatia „laesio enormis“ je skutočnosť, že pri úplatných zmluvách jedna zo strán využíva (resp. zneužíva) pozície tej druhej, aby dosiahla výraznej disproporcie medzi vzájomnými plneniami. Pritom už existencia tejto disproporcie zakladá domnienku, že ide o využitie alebo zneužitie výhodného postavenia.
26. V prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku, akým spôsobom tento úkon (zmluva) vznikol. Ak by vznikol zo slobodnej vôle spotrebiteľa (napr. aj z dôvodu, aby spotrebiteľ nebol vedený ako neplatič a mohol sa uchádzať o iný úver), tak napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa, by súd voči jeho platnosti namietať nemohol.
27. Z vyjadrení žalovanej má súd za preukázané, že to bol práve právny predchodca žalobcu (zjavne práva znalý), ktorý si vynútil pozornosť u žalovanej a dal jej podpísať ním vopred pripravený formulár zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, kde v článku III. označenom ako účel použitia pôžičky, boli uvedené dlhy žalovanej, ktoré navyše nemohla mať v spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., ktorá zanikla výmazom z obchodného registra 31.12.2005. Podľa názoru súdu je predmetná zmluva pre žalovanú ako spotrebiteľa zjavne nevýhodná, pôžičky, ktoré mali byť na základe tejto zmluvy splatené, boli úročené, takisto ako predmetná sporná pôžička, teda žalovaná sa touto zmluvou ešte viac zadĺžila (suma dlhu žalovanej z predchádzajúcich úverov a pôžičiek vo výške 7.248,27 eura, bola vyčíslená vrátane úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút a pod., ktorú sumu si právny predchodca žalobcu touto novou pôžičkou navýšil o ďalšie úroky vo výške 23,06% ročne, teda o sumu 10.100,13 eura). V uvedených súvislostiach, tak nejde o nič iné ako laesio enormis, pretože dlžník podpísaním tejto zmluvy nič nezískal, ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle právneho predchodcu žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil.
28. Predmetná zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky teda nebola zo strany právneho predchodcu žalobcu žiadnym dobrodením, keďže právny predchodca žalobcu na základe úročenej pôžičky mal uhradiť dlhy žalovanej z iných úročených pôžičiek (teda vrátane úrokov), z ktorých mal benefit právny predchodca žalobcu, ale naopak právny predchodca žalobcu napriek vedomosti účinkov, ktoré dosahuje (resp. sa snaží dosiahnuť) v podobe obnoviteľnosti nároku, neposkytol žalovanej žiadny benefit (napr. v podobe odpustenia úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, časti istiny a pod.).
29. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.
32. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem
základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.
33. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.
34. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
35. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
36. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.
37. Podľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
38. Podľa názoru súdu postup právneho predchodcu žalobcu v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi.
39. Konanie žalovanej by súd aproboval v prípade, ak by podnet na takéto konanie vyšiel z jej strany alebo síce zo strany právneho predchodcu žalobcu, ale s poučením o jeho následkoch. Prejednávaný prípad je však prípadom iným, kde k takémuto dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníka nedošlo. Naopak, právny predchodca žalobcu možno v snahe predĺžiť plynutie premlčacej doby a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby, sofistikovane pomocou osôb v jeho záujme konajúcich, obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania novej zmluvy o pôžičke ako listiny, ktorá má dlžníka uchrániť pred problémami súvisiacich so skoršími dlhmi (samozrejme bez podania vysvetlenia dlžníkovi).
40. Vychádzajúc potom z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ z dôvodu svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným a skúseným profesionálom znalým práva a techník moderného obchodu, nemožno spôsobu, ktorý zvolil právny predchodca žalobcu, poskytnúť ochranu.
41. V prejednávanej veci totiž nejde zo strany právneho predchodcu žalobcu o aplikáciu právnej normy spôsobom mu prinášajúcim výhodu právnou normou predpokladaným spôsobom, ale o ľstivé zneužitie neznalosti dlžníkov a ich strachu pred prípadným súdnym resp. následne exekučným konaním.
42. Súd poukazuje ďalej na to, že aj samotná právnym predchodcom žalobcu vypracovaná zmluva o pôžičke Č.. XXXXXXX zo dňa 03.07.2015 je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku (či už úmyselne alebo nevedome) neurčitého článku III., mätúca.
43. Zmluva o pôžičke Č.. XXXXXXX zo dňa 03.07.2015 musí vyhovovať všeobecným náležitostiam právneho úkonu ustanoveným občianskym zákonníkom zákonníkom a zákonon č. 129/2010 Z.z. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. 7. 2004, sp. zn. 26 Cdo 1243/2003 , uverejnený v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, zošit 30, C 2893). Obsah tejto dohody, ako každý právny úkon, možno vykladať podľa vôle toho, kto ho učinil, len za predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, učineným v písomnej forme. Výkladom podľa § 35 ods. 2 obč. zák. nemožno už učinený prejav vôle doplňovať, meniť, či dokonca nahradzovať (porov. rozsudok zo dňa 18. 12. 2002, sp. zn. 25 Cdo 1116/2001 , uverejnený v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, zväzok 23, C 1627). Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý učinili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného dojednania. Ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb (porov. rozsudok zo dňa 27. 3. 2002, sp. zn. 33 Cdo 512/2000 , uverejnený v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, zväzok 15, C 1108).
44. Z obsahu zmluvy o pôžičke č. 5024951 zo dňa 03.07.2015, ktorý je rozhodný pre posúdenie povahy tohto právneho úkonu, vyplýva, že účelom použitia pôžičky bola úhrada záväzkov žalovanej voči právnemu predchodcovi žalobcu Consumer finance holding a.s.. Súd v tejto časti konštatuje, že článok III. predmetnej zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný, keďže z neho nie je zrejmé, aké dlhy žalovanej majú byť na základe tejto zmluvy uhradené a to uvedením názvu a čísla zmluvy, veriteľa a špecifikácie záväzku. Žalobca súdu nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že žalovaná ku dňu podpisu predmetnej zmluvy dlhovala spoločnosti Consumer finance holding a.s. resp. VÚB, a.s., resp. spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., ktorá zanikla výmazom z obchodného registra ešte dňa 31.12.2005, sumu 7.248,27 eura. Ak právny predchodca žalobcu v zmluve naformuloval záväzky žalovanej nasledovne a to por. č. 1, ev. č.: 7147631, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 28.1.2015, výška záväzku 4.948,82 eura, por. č. 2, ev. č.: 6199974, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 26.3.2015, výška záväzku 805,55 eura, por. č. 3, ev. č.: 20950248, spoločnosť: Quatro, dátum podpisu 7.4.2015, výška záväzku 193,46 eura, por. č. 4, ev. č.: 7124860, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 20.9.2013, výška záväzku 564,60 eura a por. č. 5, ev. č.: 6182995, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 29.7.2015, výška záväzku 735,84 eura, súd považuje zmluvu v tejto časti za neurčitú a nezrozumiteľnú a teda absolútne neplatnú podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka .
45. Súd ďalej konštatuje, že zmluva o pôžičke č. 5024951 zo dňa 03.07.2015 je neplatná aj pre rozpor so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy neumožňoval poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
46. Súd teda uzatvára, že zmluvu o pôžičke č. 5024951 zo dňa 03.07.2015, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, považuje podľa ustanovení § 3 , § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom a pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť.
47. Súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal úhradu sumy 7.248,27 eura titulom údajných dlhov žalovanej.
48. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobcu vznesenú žalovaným, podľa § 457 Občianskeho zákonníka , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
49. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
50. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
51. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, do uplatnenia práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplynie čas uvedený v ustanovení § 107 ods. 1 a povinný v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o bezdôvodné obohatenie spôsobené úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 107 ods. 2. Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.
52. Ak by na základe vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke vzniklo žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (spočívajúceho v úhrade dlhov žalovanej), dvojročná subjektívna premlčacia doba ohľadne vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia by začala plynúť dňa 3.7.2015 a uplynula dňa 3.7.2017, pričom však právny predchodca žalobcu podal žalobu na tunajší súd až dňa 17.10.2019, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Prípadné právo žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia by sa teda premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe 3.7.2017.
53. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
54. Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne. To platí u práva (nároku) na náhradu škody aj v prípadoch, v ktorých nie je ešte preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody (R29/1983).
55. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
56. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
58. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a § 256 Civilného sporového poriadku , nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech resp. žalobca tým, že vzal späť v časti žalobu bez uvedenia dôvodu, zavinil zastavenie konania v tejto časti, a priznal jej preto nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
60. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z. ) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z. ).