Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32P-31-2020.pdf
PDF · 83.24 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky B. K., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., W. K. X a manžela K. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., B. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky B. K., rod. H., nar. XX. XX. XXXX a manžela K. K., nar. XX. XX. XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. vo zv. X., ročník XXXX, na strane XX pod por. č. X r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému B. K., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
Maloletý B. K. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého B. K. výživným vo výške 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 20. 02. 2020 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že ich manželstvo nefunguje už 3 roky a za túto dobu obaja s manželom usúdili, že viac nechcú byť manželia. Ich názorové a povahové vlastnosti sú príliš odlišné na to, aby spolu vedeli naďalej fungovať ako manželia. V spoločnej domácnosti spolu nežijú asi 1 rok.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28. 02. 2020 s návrhom na rozvod manželstva plne a v celom rozsahu súhlasil z dôvodu, že všetky skutkové tvrdenia uvedené navrhovateľkou v návrhu sú pravdivé.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Zo zhodného vyjadrenia manželov vyplynulo, že výrazné problémy v ich manželstve nastali zhruba pred 2,5 rokom, kedy manžel navrhovateľky bol pracovne vyťažený, pracoval na týždňovky, z tohto dôvodu nemali na seba čas a odcudzili sa. Navrhovateľka nadviazala mimomanželský vzťah, z ktorého pochádza 1 malol. dieťa, ku ktorému manžel navrhovateľky v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 13Pc/6/2020 zaprel otcovstvo. Z výsluchu manželov vyplynulo, že od januára 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. Od tohto obdobia spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého, ako manželia si nepomáhajú, netrávia spolu čas, intímne spolu nežijú. Z takto vykonaného dokazovania súd mal preukázaný rozvrat manželstva takej intenzity, že od manželov už nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia a manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom. Súd v zmysle § 23 Zák. o rodine mal splnené podmienky pre rozvod manželstva a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje vzájomné citové odcudzenie sa, ktoré navrhovateľka riešila nadviazaním mimomanželského vzťahu.
5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletým sa neupraví.
6. Opatrovník rodičmi navrhnutú dohodu doporučil súdu schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletého a neodporuje zákonu. Zároveň uviedol, že sociálnym šetrením nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého. Rodičia sa o maloletého vzorne starajú, ohľadom maloletého komunikujú.
7. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že starostlivosť o maloletého, odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, zabezpečuje matka. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Matka pre výchovu maloletého má vytvorené vhodné bytové
podmienky. Maloletý v domácnosti matky žije od narodenia, má v jej domácnosti vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim. Otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletého. Matka otcovi nebráni v styku s maloletým. Otec sa s maloletým počas pracovného týždňa stretáva niekoľkokrát podľa jeho pracovného vyťaženia a vôle maloletého. Rozsah styku otca s maloletým podľa vyjadrenia matky je 2-3 hodiny a podľa vyjadrenia otca 3-4 hodiny. Styk otca s maloletým počas pracovného týždňa sa realizuje buď v domácnosti matky alebo v domácnosti otca. V zmysle dohody rodičov zhruba každý druhý týždeň maloletý počas víkendu je u otca od piatku 17:00 h resp. 18:00 h do nedele 18:00 h až 19:00 h. Najdlhšie otec bol s maloletým nepretržite v rozsahu 5 dní. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že maloletý k nim obom má väzby, ohľadom maloletého vedia komunikovať, dohodnúť sa. Otec od matky požaduje informácie, ktoré sú mu poskytované. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav má zato, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, je plne v jeho záujme a neodporuje zákonu a preto ju schválil.
11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zák. o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 5 rokov, navštevuje materskú školu, do ktorej sa uhrádzajú mesačné poplatky vo výške 40 Eur. Maloletý v materskej škole má kurz anglického jazyka za polročný poplatok 30 Eur. Inú Záujmovú činnosť nemá. Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. Matka žije v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jej matka spolu so svojimi rodičmi, bratom, priateľom a dvomi maloletými deťmi. Partner matky je zamestnaný v obch. spol. N. S.., kde dosahuje príjem podľa jej vyjadrenia 680 Eur netto. Otec maloletého býva u svojich rodičov, ktorým na chod domácnosti prispieva mesačne 200 Eur a podieľa sa na neočakávaných výdavkoch. Otec inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Matka má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na 2 deti v sume 420 Eur. Otec maloletého je riadne zamestnaný, podľa vlastného vyjadrenia mesačne dosahuje príjem vo výške 680 Eur netto. Súd vzhľadom na takto preukázané odôvodnené potreby maloletého, príjem otca, rodičmi navrhnutú dohodu v časti určenia výživného na maloletého v sume 120 Eur mesačne, schválil.
12. O neupravení styku otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine z dôvodu, že otec sa s maloletým stretáva, čomu matka nebráni.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.