Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Ca-16-2019.pdf
PDF · 135.02 KB
Case nature
Area
Subarea
12Ca/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, IČO: 00 420 166, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, zastúpeného Mgr. Petrom Kubovičom, advokátom so sídlom Námestie Biely kríž 3, Bratislava, proti žalovanému: Finerg International, s.r.o., IČO: 36 511 391, so sídlom Stará Lesná 157, Stará Lesná, zastúpenému PETKOV & Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie 591,61 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 591,61 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 591,61 Eur od 12. 12. 2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh na prerušenie konania doručený tunajšiemu súdu dňa 10. 8. 2020 z a m i e t a .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 30. 12. 2019 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 591,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 591,61 Eur od 12. 12. 2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalobca sa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu neoprávneného zásahu do autorských práv. V zmysle § 26 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. sa jedná o autorskoprávny spor a je daná kauzálna príslušnosť označeného súdu. Žalobca má na základe Oprávnenia Ministerstva kultúry SR postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle § 144 ods. 1 Autorského zákona (ďalej len „AZ“). V zmysle Oprávnenia písm. o) vykonáva žalobca kolektívnu správu v odbore použitie vyššie uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu. Žalovaný bol v období od 1. 1. 2018 do 22. 4. 2018 prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Lesná, na adrese Stará Lesná 157, Stará Lesná, kedy sa jedná o zariadenie zaradené podľa § 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z.z. do kategórie hotel 4* a ubytovacieho zariadenia Hotel Forton, na adrese Stará Lesná 154, Stará Lesná, kedy sa jedná o zariadenie zaradené do kategórie hotel 3*. Žalobca má za to, že žalovaný v období od 1. 1. 2018 do 22. 4. 2018 realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení verejný prenos, a to prostredníctvom 28 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Lesná, 2 kusov zvukovoobrazových zariadení (nad 120 cm) umiestnených v iných priestoroch ubytovacieho zariadenia Hotel Lesná a 32 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Forton. Žalobca má tiež za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv, a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu, keď žalovaný realizoval verejný prenos uvedenými technickými prostriedkami bez súhlasu autorov diel, ktoré boli obsahom verejného prenosu, a ku ktorým vykonáva správu žalobca. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytoval v období od 1. 1. 2018 do 22. 4. 2018 svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených
pre hostí, ktorých v danom časovom období ubytovával, poskytoval zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV) vybavené signálom. Žalovaný uzatvoril príkaznú zmluvu s Asociáciou hotelov a reštaurácií Slovenska, so sídlom Bajkalská 25, Bratislava (ďalej len „AHRS“), ktorou splnomocnil AHRS, aby v mene žalovaného vysporiadal s organizáciami kolektívnej správy vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z použitia diel požívajúcich autorskoprávnu ochranu v súvislosti s verejným prenosom. V prílohe príkaznej zmluvy žalovaný taktiež uviedol, v ktorom svojom ubytovacom zariadení vykonáva verejný prenos a prostredníctvom akého počtu technických zariadení. Daná príkazná zmluva je platná do dnešného dňa, žalovaný ňou argumentoval voči žalobcovi a ostatným organizáciám kolektívnej správy v roku 2018, a dodnes ňou aj voči žalobcovi argumentuje. Z uvedeného vyplýva, že samotný žalovaný uznal vykonávanie verejného prenosu a rozsah technických zariadení, ktorým ho vykonával, pričom si bol vedomý nutnosti vysporiadať práva a povinnosti z toho vyplývajúce voči organizáciám kolektívnej správy. Predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíja od zvyčajnej licenčnej odmeny, súd preto má skúmať, za akú odmenu zvyčajne v čase, keď došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných práv, žalobca poskytoval licencie iným používateľom. Zvyčajná odmena môže byť len taká, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia získavali licenciu. Žalobca uzatvoril v roku 2018 celkovo 747 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola licenčná odmena dohodnutá podľa Sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí si plnia svoje povinnosti. Žalobca pred podaním žaloby opakovane vyzýval žalovaného k uzatvoreniu rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy a ponúkal žalovanému mimosúdne vyriešenie veci. Žalobca pred podaním žaloby vyzýval žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia, a to aj prostredníctvom právneho zástupcu, avšak žalovaný dobrovoľne nevydal žalobcovi bezdôvodné obohatenia. 2. Žalobca k žalobe pripojil oprávnenie - príkaznú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a AHRS, informáciu z webového sídla Ministerstva kultúry SR, zoznam nositeľov práv SR zastupovaných žalobcom, zoznam zahraničných organizácií kolektívnej správy, zmluvy o zastupovaní nositeľov práv v SR, recipročnú zmluvu so zahraničným partnerom, zoznam vysielaných diel od 1. 1. 2018 do 22. 4. 2018, štatistiku vyplácania licenčných odmien, RHLZ platné v roku 2018, sadzobník žalobcu účinný v roku 2018. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10. 2. 2020 uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu z dôvodov, že na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia, keďže účastníkmi konania na strane žalobcu nie sú všetky strany sporu patriace podľa hmotného práva do tzv. nerozlučného núteného spoločenstva na strane žalobcu, aktívna vecná legitimácia je zo strany žalobcu nedostatočne tvrdená a nevyplýva zo žalobcom predložených dôkazov, žalobca v žalobe netvrdil (nedostatočne tvrdil) a dôkaznými prostriedkami nepreukázal vznik a existenciu nároku (základ nároku) ako ani rozsah nároku (výšku nároku). Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť neoprávneným použitím (vo forme verejného prenosu) takých diel (predmetov ochrany), vo vzťahu ku ktorým žalobca údajne spravuje výkon majetkových práv z nich plynúcich na účet nositeľov týchto majetkových práv. Ak sú predmetom súdneho konania práva, ktoré sú z hmotnoprávneho hľadiska spoločné a zákon vo vzťahu k nim nepripúšťa, aby sa ich domáhal len niektorý z oprávnených subjektov, tak ide o nedielne práva, ktoré môžu uplatňovať výlučne všetky oprávnené subjekty spoločne a súčasne. Ak sú predmetom súdneho konania také práva, ktoré zakladajú na strane žalobcu nerozlučné spoločenstvo (§ 77 ods. 1 CSP) a navyše zo zákona nútené spoločenstvo (§ 78 CSP), musia byť na strane žalobcu všetci nositelia práva. Súd musí pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu žalobu zamietnuť vždy, ak na strane žalobcu nie sú všetci účastníci nerozlučného a zo zákona núteného spoločenstva (§ 78 ods. 2 CSP). Ak žalobca chcel preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, mal okrem iného riadne preukázať, že žalovaný neoprávnene použil (uskutočnením verejného prenosu) práve také predmety ochrany, ktoré boli žalobcovi, v čase pred ich neoprávneným použitím zo strany žalovaného, dané na základe dohody do správy osobou, ktorá je oprávnená sama vykonávať majetkové právo spočívajúce v domáhaní sa vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Žalobca žiadnu zo skutočností uvedených vyššie nepreukázal ani v jednom prípade. Žalobca relevantným spôsobom v žalobe netvrdil a nepreukázal existenciu verejného prenosu (a teda zároveň nepreukázal neoprávnené použitie predmetov ochrany zo strany žalovaného) za žalované obdobie v rozsahu, ktorý by zodpovedal bezdôvodnému obohateniu práve v takej výške, akú si žalobca voči žalovanému uplatňuje. Žalobca sa v spore obmedzil výlučne na tvrdenie, že žalovaný prevádzkuje ubytovacie zariadenie a že v ubytovacom zariadení má inštalované TV prijímače určitého počtu. To však automaticky a bez ďalšieho neznamená,
že by v ubytovacom zariadení boli ubytovaní hostia v rozsahu obsadenosti celého ubytovacieho zariadenia a už vôbec to neznamená, že hostia boli ubytovaní vo všetkých izbách ubytovacieho zariadenia počas celého žalovaného obdobia. Ak totiž na izbe ubytovacieho zariadenia nie je nikto ubytovaný, nie je pre takúto izbu splnený tretí predpoklad verejného prenosu a teda objektívne na takejto izbe nemôže dochádzať a ani nedochádza k verejnému prenosu, keďže aj v zmysle recitálu 27 smernice č. 2001/29 samotné zabezpečenie fyzických zariadení uskutočňujúcich prenos rozhlasových a televíznych programov sa samo o sebe nerovná prenosu v zmysle tejto smernice. Aby išlo o „verejný prenos“ v zmysle smernice, musia byť na izbe s funkčným TV prijímačom napojeným na TV signál ubytovaní hostia. Skutočnosť, že potenciálny používateľ neuzatvoril licenčnú zmluvu ešte samo osebe nepostačuje na prijatie záveru o zásahu do autorských práv, pretože ak niekto nemá uzatvorenú licenčnú zmluvu a zároveň nepoužije autorské dielo, tak nijakým spôsobom do autorského práva neoprávnene nezasahuje. Ak nebola relevantne preukázaná existencia použitia diel na všetkých izbách ubytovacieho zariadenia, nemožno tvrdiť, že bolo povinnosťou žalovaného mať uzatvorenú licenčnú zmluvu v rozsahu, ktorý by predstavoval licenciu na všetky izby, v ktorých sa TV prijímače nachádzali. Ten kto diela nepoužíva, licenciu nepotrebuje. Záver o kontraktačnej povinnosti žalovaného (mať uzatvorenú licenčnú zmluvu) na všetky miestnosti, v ktorých sa prijímače nachádzali, by bolo možné vyvodiť len na základe dokázania použitia diel na všetkých izbách hotelového zariadenia počas celého žalovaného obdobia. Zo žalobcom predložených dôkazov takýto záver nemožno nijakým spôsobom dôvodiť. Žalobca sa výšku obvyklej licenčnej odmeny snažil preukázať aj licenčnými zmluvami uzatvorenými s inými používateľmi, pričom licenčné odmeny v týchto zmluvách vychádzajú z individuálneho sadzobníka odmien vytvoreného žalobcom, ktorý bol účinný od 1. 1. 2017. Takýto dôkaz je nespôsobilým dôkazom na preukázanie výšky obvyklej licenčnej odmeny, a to práve s poukazom na skutočnosť, že správa majetkových práv v odbore verejného prenosu má byť spoločná (vykonávaná všetkými organizáciami kolektívnej správy spoločne a nie jednotlivými organizáciami kolektívnej správy). Organizácie kolektívnej správy preto boli povinné (sledujúc naplnenie cieľa spoločnej správy práv) vytvoriť jeden spoločný sadzobník a rovnako boli povinné spoločne uzatvárať licenčné zmluvy s používateľmi. Žalobca existenciu jedného spoločného sadzobníka nepreukázal a žalovaný popiera jeho existenciu. Na základe uvedených dôvodov žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 3. 2020 uviedol, že žalobca neuplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za verejný prenos predmetov ochrany spravovaných inými organizáciami kolektívnej správy, ale len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého použitím predmetov ochrany spravovaných len žalobcom. V zmysle § 175 autorského zákona žalobca uzatvoril s ostatnými organizáciami kolektívnej správy v SR dohodu o spoločnej správe. V zmysle danej dohody mal žalovaný možnosť vysporiadať si práva a povinnosti voči všetkým organizáciám kolektívnej správy vyplývajúce z verejného prenosu uskutočňovaného v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení uzatvorením jednej zmluvy prostredníctvom ktorejkoľvek jednej organizácie kolektívnej správy. Žalovaný túto možnosť sám nevyužil a používal predmety ochrany spravované žalobcom neoprávnene, čím žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý žalobca môže uplatňovať, a aj uplatňuje, samostatne. Na úspešné uplatnenie tohto nároku nemá žiadnu relevanciu dohoda o spoločnej správe, ani to, že voči žalovanému svoje nároky neuplatnili ostatní nositelia práv, ktorí nie sú vo vzťahu so žalobcom. Žalobca poukázal na skutočnosť, že ani prípadné neuzatvorenie dohody o spoločnej správe právna úprava nespája so žiadnymi následkami ani sankciami, ani by to žiadnym spôsobom nemohlo oslabiť nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného použitia diel spravovaných žalobcom. Žalovaný, a to aj prostredníctvom AHRS, mal možnosť získať licenciu v režime dohody o spoločnej správe od všetkých organizácií kolektívnej správy. Žalovaný prostredníctvom AHRS aj viedol rokovania o uzatvorení zmluvy v režime dohody o spoločnej správe, avšak nakoniec sa rozhodol zmluvu v režime dohody o spoločnej správe neuzatvoriť, keďže daný postup bol zo strany AHRS „vyhodnotený ako nevýhodný“, ako zverejnila AHRS. Žalovaný tak následne prostredníctvom AHRS rokoval o uzatvorení individuálnych zmlúv s jednotlivými organizáciami kolektívnej správy a uzatvoril s organizáciami SOZA a Slovgram samostatné zmluvy mimo režimu dohody o spoločnej správe, a to aj za výslovnej účasti právneho zástupcu AHRS a samotného žalovaného. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že je možné vykonávať kolektívnu správu individuálne jednotlivými organizáciami kolektívnej správy popri existencii dohody o spoločnej správe, čo potvrdzuje svojim konaním aj samotný žalovaný, kedy uzatvoril zmluvy s jednotlivými organizáciami kolektívnej správy, a dokonca aj so samotným žalobcom individuálne vysporiadal svoje povinnosti z používania predmetov ochrany v správe žalobcu v roku 2017. Žalobca preukázal umiestnenie TV prijímačov s príjmom na izbách ubytovacieho zariadenia
žalovaného vyhláseniami samotného žalovaného uskutočnených prostredníctvom ubytovacieho portálu www.sorger.sk, a to záznamami aktuálnymi k obdobiu roku 2018, ktoré je rozhodným obdobím pre toto konanie. Je nepochybné, že daný ubytovací portál uverejnil ponuku ubytovania v ubytovacom zariadení žalovaného spolu s opisom vybavenia izieb, na základe žiadosti žalovaného a informácií poskytnutých žalovaným. Žalobca taktiež predložil príkaznú zmluvu, ktorú žalovaný uzatvoril s AHRS, ktorou žalovaný splnomocnil AHRS, aby v mene žalovaného vysporiadal s organizáciami kolektívnej správy vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z použitia diel požívajúcich autorskoprávnu ochranu v súvislosti s verejným prenosom. V prílohe príkaznej zmluvy žalovaný taktiež uviedol, v ktorom svojom ubytovacom zariadení vykonáva verejný prenos a prostredníctvom akého počtu technických zariadení, čo zodpovedá nároku uplatneného žalobou. Je notoricky známou skutočnosťou, že súčasťou každého verejného prenosu v roku 2018 nevyhnutne boli a museli byť diela literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia, teda diela, ku ktorým vykonáva správu žalobca. Pri každom televíznom vysielaní dochádza k vysielaniu audiovizuálnych diel, v ktorých sú prvotným, nevyhnutným a podstatným základom tvorivé zložky zastupované žalobcom (najmä réžia, scenár, literárna predloha, dialógy). Bez týchto zložiek by sa ani nemohlo hovoriť o audiovizuálnom diele, tobôž nie o jeho televíznom vysielaní a jeho následnom verejnom prenose technickými zariadeniami, ktorý uskutočňoval žalovaný. Navyše je nesporné, že diela okruhu autorov zastupovaných žalobcom tvoria výraznú väčšinu tvorivej, autorsko-právne relevantnej zložky televízneho vysielania, keď ide najmä o diela autorov audiovizuálnych diel, ktorými sú medzi inými aj režisér a scenárista audiovizuálneho diela, alebo aj autorov literárnych diel - predlôh, prekladu a úpravy dialógov zahraničných audiovizuálnych diel, autori výtvarných diel napr. pri animovaných filmoch a ďalší autori, ktorých výsledkom tvorivej činnosti sú audiovizuálne diela.
5. Súd zistil tento skutkový stav:
6. V rámci výkonu zákonného dohľadu - kontroly nad žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy požiadalo Ministerstvo kultúry SR listom zo dňa 26. 4. 2017 žalobcu o informácie ohľadne sadzobníka žalobcu. Žalobca podaním zo dňa 12. 6. 2017 poskytol Ministerstvu kultúry SR podrobné informácie k sadzobníku platnému od 1. 1. 2017.
7. Dňa 26. 7. 2017 uzatvoril Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky (v súčasnosti Asociáciou hotelov a reštaurácii Slovenka) a žalovaný príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou splnomocnil AHRS, aby v mene žalovaného vysporiadala s organizáciami kolektívnej správy vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z použitia diel používajúcich autorsko-právnu ochranu v súvislosti s verejným prenosom. V prílohe príkaznej zmluvy žalovaný uviedol, v ktorom svojom ubytovacom zariadení vykonáva verejný prenos a prostredníctvom akého počtu technických zariadení. Z informácie z webového sídla Ministerstva kultúry SR tiež vyplýva, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy, okrem iného aj na použitie diel - „verejný prenos diela“ v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia.
8. Žalobca spolu so žalobou predložil zoznam vysielaných diel od 1. 1. 2018 do 22. 4. 2018 a štatistiku vyplácania licenčných odmien na CD nosiči.
9. Dňa 3. 12. 2019 vyzval žalobca predžalobnou výzvou žalovaného na vysporiadanie nárokov vzniknutých z neoprávneného používania predmetov ochrany spravovaných žalobcom v roku 2018.
10. Súd právne posúdil vec nasledovne: 11. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorského zákona autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. Za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.
12. Podľa § 19 ods. 4 písm. f/ bod 3 Autorského zákona použitím diela je najmä uvedenie diela na verejnosti verejným prenosom diela.
13. Podľa § 27 Autorského zákona verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.
14. Podľa § 164 ods. 1 Autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. Organizácia kolektívnej správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe preukázaných objektívnych dôvodov, najmä ak by zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným oprávnením alebo majetkové práva k predmetu zastúpenia nevznikli. Pred uzavretím dohody podľa prvej vety je organizácia kolektívnej správy povinná poskytnúť nositeľovi práv informácie o podmienkach zastupovania pri výkone kolektívnej správy práv. Organizácia kolektívnej správy je povinná začať výkon činností súvisiacich so zastupovaním od uzavretia dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak.
15. Podľa § 152 ods. 4 Autorského zákona ministerstvo na svojom webovom sídle vedie evidenciu organizácií kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie, vrátane digitálnej rozmnoženiny oprávnenia. Evidencia obsahuje a) názov organizácie kolektívnej správy, b) sídlo organizácie kolektívnej správy, c) označenie štatutárneho orgánu a meno a priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi, označenie orgánu riadenia a meno a priezvisko osoby, ktorá je orgánom riadenia, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi, ak je odlišný od štatutárneho orgánu, d) vymedzenie odboru kolektívnej správy práv a e) informáciu o tom, či organizácia kolektívnej správy uzatvára rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu podľa § 79 v danom kalendárnom roku.
16. Podľa § 79 ods. 1, 2 Autorského zákona organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2. Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.
17. Podľa § 58 ods. 1 písm. i/ Autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia.
18. Podľa § 63 ods. 2 písm. d/ Autorského zákona nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže domáhať vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.
19. Podľa § 144 Autorského zákona právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej správy, ak a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv (ďalej len "oprávnenie").
20. Podľa § 163 Autorského zákona organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu s náležitou odbornou starostlivosťou a ak jej bolo udelené oprávnenie podľa § 151, v rozsahu udeleného oprávnenia.
21. Podľa § 164 Autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. Organizácia kolektívnej
správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe preukázaných objektívnych dôvodov, najmä ak by zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným oprávnením alebo majetkové práva k predmetu zastúpenia nevznikli. Pred uzavretím dohody podľa prvej vety je organizácia kolektívnej správy povinná poskytnúť nositeľovi práv informácie o podmienkach zastupovania pri výkone kolektívnej správy práv. Organizácia kolektívnej správy je povinná začať výkon činností súvisiacich so zastupovaním od uzavretia dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak.
22. Podľa § 152 ods. 4 veta prvá Autorského zákona ministerstvo na svojom webovom sídle vedie evidenciu organizácií kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie, vrátane digitálnej rozmnoženiny oprávnenia.
23. Podľa § 458a Občianskeho zákonníka ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.
24. Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
25. Podľa ods. 9 úvodných ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len „Smernica“) „Akákoľvek harmonizácia autorských práv a s nimi súvisiacich práv musí byť založená na vysokej úrovni ochrany, pretože tieto práva sú podstatou pre duševnú tvorbu. Ich ochrana pomáha zaistiť udržiavanie a rozvoj tvorivosti v záujme autorov, interpretov, producentov, spotrebiteľov, kultúry, priemyslu a verejnosti ako celku. Duševné vlastníctvo sa preto považuje za integrálnu súčasť vlastníctva.“
26. Podľa ods. 11 úvodných ustanovení Smernice „Jedným z hlavných spôsobov zabezpečenia potrebných zdrojov pre európsku kultúrnu tvorivosť a produkciu a zabezpečenia nezávislosti a dôstojnosti umeleckých tvorcov a interpretov je prísny a účinný systém ochrany autorských práv a súvisiacich práv.“
27. Podľa ods. 22 úvodných ustanovení Smernice „Cieľ, ktorým je primeraná podpora šírenia kultúry sa nesmie dosahovať za cenu obetovania prísnej ochrany práv ... “ Podľa ods. 58 úvodných ustanovení Smernice „Členské štáty zabezpečia účinné sankcie a opravné prostriedky za porušenie práv a záväzkov, ako sú uvedené v tejto smernici. Prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že uvedené sankcie a opravné prostriedky sa budú uplatňovať. Takto zabezpečené sankcie budú účinné, primerané a varujúce a budú zahŕňať aj možnosť zistenia škôd a/alebo súdneho príkazu na nápravu a v prípade potreby aj možnosť žiadať zabavenie neoprávnene získaného materiálu.“
28. Podľa Článku 8 bod 1 Smernice „Členské štáty zabezpečia primerané sankcie a opravné prostriedky vo vzťahu k porušovaniu práv a povinností ustanovených v tejto smernici a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa tieto sankcie a opravné prostriedky uplatňovali. Takto ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a musia mať odrádzajúci účinok.“
29. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
32. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
33. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
34. Predmetom konania je nárok organizácie kolektívnej správy práv na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z listinného dokladu predloženého žalobcom k žalobe - Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv zo dňa 18. 8. 2016 č. k.: MK-1587/2016-232/10421 vyplýva, že predmetné oprávnenie vydalo žalobcovi Ministerstvo kultúry SR podľa zákona č. 185/2015 Z.z. v znení zákona č. 125/2016 Z.z. na území Slovenskej republiky, a to vo vzťahu k literárnemu, dramatickému, hudobnodramatickému, choreografickému, audiovizuálnemu a fotografickému dielu, dielu výtvarného umenia, architektonickému dielu a dielu úžitkového umenia v odboroch kolektívnej správy práv vyšpecifikovaných v predmetnom oprávnení, o. i. podľa písm. o) použitie literárneho, dramatického, hudobnodramatického, choreografického, audiovizuálneho a fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického diela a diela úžitkového umenia jeho uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu. V zmysle tohto Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv (písm. o/), vykonáva žalobca kolektívnu správu v odbore použitie uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu. Podľa § 512 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vzťahy pri nedielnom plnení viacerých veriteľov a dlžník nie je povinný plniť jednému z veriteľov, judikatúra Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/183/2011, ustanovuje, že pokiaľ v konaní sa nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. V tomto prípade je ustanovením hmotného práva, z ktorého vyplýva nerozlučné spoločenstvo, ustanovenie § 175 Autorského zákona, ktorý ukladá organizáciám kolektívnej správy v odbore verejného prenosu vykonávať správu práv spoločne na základe dohody, v ktorej si môžu dohodnúť iné podrobnosti, napr. spôsob rozdelenia získaných peňažných prostriedkov a podobne. 35. Z týchto dôvodov námietka žalovaného týkajúca sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je neopodstatnená. 36. Žalovaný sa dopúšťal neoprávneného používania diel a tým zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv, resp. žalobcu ako ich zástupcu, lebo žalovaný nezískal súhlas autorov diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, výtvarného umenia, architektonických a diel úžitkového umenia a s dielami nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, lebo žalovaný v období od 1. 1. 2018 do 22. 6. 2014 realizoval v prevádzkovanom ubytovacom zariadení, ktorého vlastníkom je žalovaný verejný prenos, a to prostredníctvom 28 kusov zvukovo-obrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Lesná, 2 ks zvukovoobrazových zariadení (nad 120 cm) umiestnených v iných priestoroch ubytovacieho zariadenia Hotel Lesná a 32 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Forton. Žalobca si splnil dôkaznú povinnosť jednak v podobe tvrdenia podstatných a rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa sporu a jednak v podobe preukázania podstatných a rozhodujúcich skutočností, že žalovaný v rozhodnej dobe od 1. 1. 2018 do 22. 4. 2018 realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení verejný prenos, a to prostredníctvom 28 kusov zvukovo-obrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Lesná, 2 ks zvukovoobrazových zariadení (nad 120 cm) umiestnených v iných priestoroch ubytovacieho zariadenia Hotel Lesná a 32 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Forton. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytoval v období od 1. 1. 2018 do 22. 4. 2018 svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených pre hostí, ktorých v danom časovom období ubytovával, poskytoval zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovo-obrazové zariadenie TV vybavené signálom. Zároveň žalovaný uzatvoril príkaznú zmluvu s Asociáciou hotelov a reštaurácií Slovenska, ktorou splnomocnil AHRS, aby v mene žalovaného vysporiadal s organizáciami kolektívnej správy vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z použitia diel používajúcich autorsko- právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva, že samotný žalovaný uznal vykonávanie verejného prenosu a rozsah technických zariadení. To znamená, že keďže mal žalovaný vo svojej prevádzke, v ktorej ubytovával hostí, umiestnené zvukovo-obrazové zariadenia vybavené príjmom, ktoré boli umiestnené v izbách hostí, resp. iných priestoroch ubytovacieho zariadenia, tak týmto samotným žalovaný vykonával
verejný prenos. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nedostatočne tvrdil a nepreukázal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do základu ani čo do rozsahu a výšky, k tomu je potrebné uviesť, že žalovaný neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia, preto podľa § 151 ods. 2 CSP platí, že popretie skutkových okolností je neúčinné. Žalovaný nepredložil súdu žiadne protidôkazy, ktoré by tvrdenia žalobcu vyvrátili (§ 150 CSP). 37. V zmysle platnej právnej úpravy, judikatúry súdov, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos diel. Z Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 7. decembra 2006 vo veci SGAE v. Rafael Hoteles SA, ZR 2006 I- 11519 (C- 306/05) vyplýva: Hoci samotné zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje ako také verejný prenos v zmysle smernice 2001/29/ES, poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle čl. 3 ods. 1 tejto smernice. Súkromná povaha hotelových izieb nebráni, aby sa v nich uskutočňovaný prenos diela prostredníctvom televíznych prijímačov považoval za verejný prenos diela v zmysle čl. 3 ods. 1 smernice 2001/29/ES. Z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1 As 36/2006 vyplýva: Ku sprístupneniu vysielaného rozhlasom alebo televíziou nedochádza samotným umiestnením technicky spôsobilého prístroja do priestorov určených k poskytovaniu určitých služieb, jeho pripojením na elektrickú sieť a pod. Sprístupnením diela vysielaného rozhlasom alebo televíziou je až poskytnutie signálu televízneho či rozhlasového vysielania, čím je umožnený prístup verejnosti k dielu. Je pritom nerozhodné, či tak sekundárny užívateľ robí v súvislosti s poskytovaním určitých služieb alebo bez tohto kontextu; podstatná je skutočnosť, že dielo je sprístupňované tretím osobám pre ich osobnú potrebu, nie pre osobnú potrebu toho, kto dielo sprístupňuje. Podobne z Rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Phonographic Performance (Ireland) Limited v. Írsko, EU:C:2012/141 (C-162/10) vyplýva: Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý neposkytuje v izbách svojich hostí televízne ani rozhlasové prijímače, ale poskytuje prístroj, ako aj zvukové záznamy vo fyzickej alebo v digitálnej forme, ktoré možno vysielať alebo počúvať prostredníctvom tohto prístroja, je používateľom, ktorý poskytuje verejný prenos zvukového záznamu v zmysle čl. 8 ods. 2 Smernice 2006/115/ES. Žalobca súdu predložil záznamy z webovej stránky žalovaného www.hotellesna.sk a www.hotelforton.sk z obdobia rokov 2018, na ktorej žalovaný vyhlasuje, že ubytovacie zariadenie žalovaného poskytuje ubytovanie v izbách, apartmánoch vybavených TV prijímačom. Žalobca tiež predložil záznamy z webovej stránky www.sorger.sk z obdobia roku 2018, prostredníctvom ktorej žalovaný jednoznačne vyhlasuje, že ubytovacie zariadenie žalovaného poskytuje ubytovanie v apartmánoch vybavených televízorom so satelitným príjmom. Z toho je zrejmé, že žalobca preukázal umiestnenie TV prijímačov s príjmom na izbách ubytovacieho zariadenia žalovaného, a to listinnými dôkazmi, záznamami z webovej stránky žalovaného k aktuálnemu obdobiu 2018. Žalovaný má preto povinnosť zaplatiť za prenos uvedených zvukových záznamov primeranú odmenu v zmysle citovaného ustanovenia.
38. Pokiaľ ide o ustálenie výšky uplatneného nároku, v prípade bezdôvodného obohatenia, na rozdiel od náhrady škody, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevyžaduje zavinenie na strane zodpovedného subjektu, pričom podmienkami na jeho vydanie sú jeho bezdôvodnosť a tiež získanie bezdôvodného obohatenia na úkor autora, resp. iného nositeľa práv. V prejednávanom prípade platí právna úprava, podľa ktorej, ak pri porušení alebo ohrození autorského práva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije výška odmeny, ktorá by bola za získanie licencie na dané použitie diela zvyčajná v čase neoprávneného zásahu (§ 458a Občianskeho zákonníka). Ide teda o určenie zvyčajnej (obvyklej) odmeny, ktorú podľa názoru súdu možno určiť podľa sadzobníka žalobcu, a to z dôvodu, že zvyčajná odmena môže byť len taká, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom, a za akú používatelia získali licenciu za súčasného poukazu na to, že žalobca v roku 2018 uzatvoril celkovo 747 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, pri ktorých vo všetkých prípadoch bola odmena dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Možno teda súhlasiť s argumentáciou žalobcu o tom, že nerešpektovanie takto dohodnutej odmeny ako zvyčajnej odmeny pre stanovenie výšky uplatneného nároku by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí sa svoje povinnosti v zmysle Autorského zákona plnia. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 101/2011 z 26. 3. 2011, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „Ak by autori diel nemali zaručené právo na udelenie súhlasu na použitie autorských diel pre používateľov, alebo pre právnické osoby združujúce používateľov iba za rovnakú a primeranú odmenu, nepochybne by to pre nich znamenalo, najmä pokiaľ ide o určovanie výšky odmien na používanie autorských - hudobných diel, úplne vystavenie sa svojvôli používateľov, a práve tým by
dochádzalo k popretiu významu a účelu autorsko-právnej ochrany.“ Okrem toho Ústavný súd SR práve uzatvorenie licenčných zmlúv s inými používateľmi podľa sadzobníka odmien považoval za dôkaz toho, že iní používatelia, na rozdiel od sťažovateľa, považovali odmenu za primeranú.
39. V zmysle sadzobníka žalobcu pokiaľ ide o kalendárny rok 2018 licenčná odmena za 1 rok predstavuje:
- zvukovoobrazové zariadenie umiestnené na izbách: hotel 5* 34,- Eur hotel 4* 29,50 Eur hotel 3* 26,- Eur hotel 2* 22,- Eur hotel 1* 18,- Eur penzión 17,- Eur ubytovňa 9,- Eur
- zvukovoobrazové zariadenie v iných priestoroch: 68,- Eur
- veľkoplošná obrazovka (nad 120 cm) v iných priestoroch: 135,- Eur Názov prevádzky: Hotel Lesná, kategória: hotel 4*, zvyčajná licenčná odmena (za 1 rok):
- zvukovoobrazové zariadenie na izbách: 28 ks 826,- Eur
- veľkoplošná obrazovka v iných priestoroch: 2 ks 270,- Eur Názov prevádzky: Hotel Forton, kategória: hotel 3*, zvyčajná licenčná odmena (za 1 rok):
- zvukovoobrazové zariadenie na izbách: 32 ks 832,- Eur
- zvyčajná licenčná odmena spolu (za 1 rok) 1 928,- Eur. 40. Bezdôvodné obohatenie za uplatnený rok 2018 potom predstavuje žalobou požadovanú sumu 591,61 Eur od 1. 1. 2018 do 22. 4. 2018.
41. V prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ ide o stanovenie lehoty na plnenie, je potrebné vychádzať z ust. § 563 Občianskeho zákonníka s tým, že v prejednávanom prípade nebolo sporným, že žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 1. 12. 2017 vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s poskytnutou lehotou 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy na plnenie a v zmysle petitu žaloby si uplatňuje tento nárok od 12. 12. 2017 ako od dátumu, ku ktorému bol žalovaný nepochybne v omeškaní, keďže zásielku si prevzal dňa 6. 12. 2019, čo vyplýva z dokladu o doručení výzvy, ktorý žalobca so žalobou pripojil. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného, okrem požadovanej istiny 591,61 Eur, na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne, t.j. vo výške zodpovedajúcej zákonnej úprave úroku z omeškania z dlžnej sumy 591,61 Eur od 12. 12. 2019 do zaplatenia, čím vyhovel žalobe v celom rozsahu.
42. Podaním doručeným súdu dňa 10. 8. 2020 žalovaný navrhol prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, lebo sa dozvedel, že Protimonopolný úrad Slovenskej republiky začal na základe oznámenia Asociácie hotelov a reštaurácii Slovenska, ktorej členom je aj žalovaný a na základe ďalších informácii, že voči žalobcovi je vedené správne konanie pod č. SK 0011/OZDP/2020 o veci možného zneužívania dominantného postavenia podľa zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení ďalších zákonov. V prílohe podania pripojil odpoveď Protimonopolného úradu Slovenskej republiky na žiadosť o písomné upovedomenie o stave veci zo dňa 7. 8. 2020 o začatí konania.
43. Žalovaný nepredložil súdu konkrétne rozhodnutie, ktorým by Protimonopolný úrad Slovenskej republiky rozhodol o zneužívaní dominantného postavenia žalobcu a zakázal žalobcovi vykonávať jeho činnosť, pretože správne konanie podľa písomnej odpovede zo dňa 7. 8. 2020 naďalej prebieha. 44. Z týchto dôvodov súd návrh žalovaného na prerušenie konania neakceptoval a zamietol ho ako neopodstatnený.
45. Výrok o nároku na náhradu trov konania vyplýva z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.
46. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.