Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-1885-2018.pdf
PDF · 89.12 KB
Case nature
Subarea
59Ek/1885/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného GECO, s.r.o., so sídlom Elektrárenská 4, 831 04 Bratislava, IČO 35 782 587, právne zastúpený JUDr. Karolom Spišákom, advokátom so sídlom Tuhovská 1, 831 07 Bratislava - Vajnory, proti povinnému T.T. C., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXXX/XX, XXX XX K. - Z., o vymoženie 1.309,71 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava pod sp. zn. 368EX 324/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 14.12.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 1.309,71 eur s prísl. na základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 44Cpr/27/2017 zo dňa 21.12.2017. Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.12.2018 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, pod sp. zn. 59Ek/1885/2018, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 10.04.2020 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, kde povinný dôvodiac, že exekučný titul - rozhodnutie súdu č. 44Cpr/27/2017, ktorý vydal Okresný súd Bratislava III nikdy neprevzal do vlastných rúk a exekučný titul je nespôsobilým na vykonanie exekúcie, žiada exekúciu zastaviť. Podľa povinného súd musí prihliadnuť na zákonný dôvod pri vydaní rozhodnutia a to nevykonateľnosť exekučného titulu. Súd tak konal v rozpore s Ústavou slovenskej republiky a unijným právom, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom na vykonanie exekúcie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo doručované na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje a z tohto dôvodu je exekúcia nezákonná a nesprávne vedená. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí vždy prihliadnuť v každom štádiu konania. Jednou z podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť vykonateľný. Ide o taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Exekučný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Citujúc ustanovenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný ďalej uvádza, že okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu, pričom medzi ne patrí aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ ako povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t.j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Zároveň uvádza, že nikto nemá právo odňať mu ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky podľa č. 46, čl. 47, čl. 48 a toto právo nemá ani súd, pričom poukazujúc
na článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky má za to, že odňatím konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok, podľa súčasne platnej právnej úpravy - Civilný sporový poriadok - priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a zároveň, k odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl 46 ods. 1 Ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom.
3. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej poukázal na skutočnosť, že základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu, teda iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou. Formálnou vykonateľnosťou sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí a doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti a súd je povinný skúmať, či sú splnené podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Materiálne podmienky sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí dostatočne individualizovaní. Je to tiež určenie lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu je exekučný súd povinný skúmať exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a preto je potrebné skúmať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať. Podľa názoru povinného súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky, a preto na základe uvedeného žiada, aby súd exekúciu zastavil a aby oprávnený uhradil trovy exekúcie.
4. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a s poukázaním na ust. § 266, § 111, § 116, § 106, § 268, § 232 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 45 ods. 1 Exekučného poriadku uvádza, že z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že platobný rozkaz súd doručuje žalovanému
- fyzickej osobe do vlastných rúk bez možnosti fikcie doručenia a bez možnosti náhradného doručenia na adresu uvedenú v návrhu na vydanie platobného rozkazu a ak by bolo doučenie platobného rozkazu na túto adresu neúspešné, tak na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa platobný rozkaz nepodarí doručiť na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, tak súd platobný rozkaz zruší a pokračuje v štandardnom postupe podľa príslušných ustanovení CSP. Súd doručoval platobný rozkaz povinnému na adresu uvedenú v platobnom rozkaze, nakoľko táto adresa bola oprávnenému známa ako adresa trvalého pobytu povinného, na ktorej si povinný preberal svoje poštové zásielky. Táto adresa je ako adresa trvalého pobytu povinného uvedená aj v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14.12.2018, a tiež na ďalších listinách ako napr. v Dohode o uznaní dlhu zo dňa 19.07.2016, v Pracovnej zmluve medzi oprávneným a povinným zo dňa 22.09.2015, či v Poslednej výzve na zaplatenie; Pokus o zmier zo dňa 03.10.2017. Obsahom súdneho spisu vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 44Cpr/27/2017 je okrem iného predmetný platobný rozkaz s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti zo dňa 13.07.2018, ktorú musel riadne vykázať ako doručenú na základe doručenky, podľa ktorej sa platobný rozkaz doučoval povinnému ako doporučená poštová zásielka do vlastných rúk a podľa doručenky povinný prevzal poštovú zásielku dňa 03.06.2018 a prevzatie poštovej zásielky potvrdil svojim vlastnoručným podpisom uvedenom na doručenke. Doručenka bola Okresnému súdu Bratislava III doručená dňa 08.06.2018 a keďže povinný nepodal odpor v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu, ktorý bol povinnému preukázateľne doručený do vlastných rúk, márnym uplynutím lehoty na podanie odporu platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
5. Oprávnený ďalej poukázal na ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a na skutočnosť, že v uvedenej exekučnej veci bolo Upovedomenie o začatí exekúcie povinnému doručené dňa 11.02.2019. Čo znamená, že zákonná 15dňová lehota na podanie Návrhu na zastavenie exekúcie uplynula povinnému dňa 26.02.2019. Návrh povinného bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 26.02.2020, čiže rok po
doručení Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, a preto má za to, že povinný nepodal Návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote. Nakoľko má Okresný súd Bratislava III doručenie platobného rozkazu povinnému riadne vykázané a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, platobný rozkaz je spôsobilým exekučným titulom. Povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15dňovej lehote od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie a zároveň nejde o skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie ďalšieho Návrhu na zastavenie exekúcie, oprávnený nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, pretože nie je naplnený žiaden z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a), b), c), d) Exekučného poriadku.
6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
13. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
14. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
15. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
16. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
17. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
18. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom mal za to, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 11.02.2019, a teda pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 12.02.2019, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie pripadol na 27.02.2019. Súd mal v konaní ďalej za preukázané, že povinný návrh na vykonanie exekúcie adresovaný súdnemu exekútorovi podal na poštovú prepravu dňa 22.02.2020. Súd v tejto súvislosti preto musí konštatovať, že povinný podal návrh po uplynutí lehoty
na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Nakoľko neboli naplnené predpoklady ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.
19. Súd pre úplnosť dodáva, že návrhu povinného by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť aj v prípade včasného podania návrhu. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
20. Exekučné konanie sa začína na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Nevyhnutnou podmienkou je skutočnosť, že exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutná vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.
21. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu v čoho dôsledku vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
22. Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom z dôvodu jeho nedoručenia, súd požiadal o súčinnosť Okresný súd Bratislava III, a to o zaslanie doručenky preukazujúcej doručenie platobného rozkazu sp. zn. 44Cpr/27/2017 zo dňa 21.12.2017 (exekučného titulu) povinnému. Neobstojí preto námietka povinného o tom, že exekučný titul - Rozhodnutie súdu č. 44Cpr/27/2017, ktorý vydal Okresný súd Bratislava III nikdy neprevzal a preto ide o exekučný titul nespôsobilý na vykonanie exekúcie, nakoľko z predloženej doručenky mal exekučný súd za preukázané, že ten mu bol riadne doručený dňa 03.06.2018, čo povinný potvrdil svojim vlastnoručným podpisom nachádzajúcom sa na predmetnej doručenke.
23. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že oprávnený inicioval exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorý bol povinnému riadne doručený a keďže povinný v zákonnej lehote opravný prostriedok (odpor) voči platobnému rozkazu nepodal, rozhodnutie sa stalo právoplatné a vykonateľné. Návrh na vykonanie exekúcie tak oprávnený podal dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.