Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/25/2020

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobkýň: 1/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. Q.. E. XXX/XX, I., 2/ S.. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. Q.. E. XXX/XX, I., 3/ S.. J. E., nar. XX.XX.XXXX, G. K.. Q.. E. XXX/XX, I., žalobkyne 2/ a 3/ zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, so sídlom Hurbanova 16, Žilina, proti žalovanému: S. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, občan Í. M. Y. V., adresa na doručovanie: X V. Y., I. V., P. X, U., Í., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým sa u k l a d á žalovanému, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyne v rade 1/ až 3/.

II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým sa u k l a d á žalovanému, aby sa k žalobkyniam v rade 1/ až 3/ nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

III. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať proti žalobkyniam v rade 1/ až 3/ žalobu vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Žalobkyne v rade 1/ až 3/ m a j ú voči žalovanému právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 08.07.2020 doručeným súdu dňa 29.07.2020 sa žalobkyne v rade 1/ až 3/ domáhajú voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyne a zároveň aby sa k nim na vzdialenosť 10 m nepribližoval.

2. Nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne skutkovo odôvodnili tým, že žalobkyňa v rade 1/ so žalovaným od 11/2013 do 12/2014 žila v spoločnej domácnosti. Poznajú sa cca 6 a pol roka. Z ich vzťahu sa im dňa X.X.XXXX narodila dcéra D. E. a dňa XX.X.XXXX dcéra J. E.G.. Žalovaný nie je určený za otca maloletých detí. Vzťah so žalovaným žalobkyňa v rade 1/ ukončila z dôvodu dlhotrvajúceho a intenzívneho domáceho násilia zo strany žalovaného a jeho problémov so žiarlivosťou, agresivitou a hazardnými hrami. Žalovaný ju dlhodobo psychicky a sociálne týral. Často sa vyhrážal, že ju a jej blízkych zabije, že jej zoberie deti, že zabije seba a podobne. Bol chorobný žiarlivec, ktorý ju neustále kontroloval a obmedzoval. Často na ňu kričal, urážal ju, obviňoval z nevery a podobne. Žalovaný bol paranoidný, agresívny, nátlakový a manipulatívny. Pravidelne jej kontroloval telefón a počítač. Veľmi mu prekážala akákoľvek komunikácia žalobkyne 1/ s niekým iným a taktiež keď išla ,,von“ medzi ľudí. Snažil sa ju izolovať. Prehral takmer všetky ich peniaze v hazardných hrách a narobil im veľké dlhy. Žalobkyne ďalej uviedli, že žalovaný žalobkyni v rade 1/ s deťmi nepomáhal, ani nepomáha. Finančne jej na ne neprispieva. Viackrát žalobkyňu 1/ ohrozil na živote a zdraví, pričom deti (najmä staršia dcéra) boli toho súčasťou a teda aj im hrozilo nebezpečenstvo. Žalobkyne uviedli, že žalobkyňa 1/ má zo žalovaného strach. Obáva sa o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie svojich detí a blízkych. Po rozhovore s ním sa celá trasie, nakoľko v drvivej väčšine ide len o urážky, vyhrážky, nátlak a manipuláciu, pričom žalovaný používa samé vulgarizmy. Žalobkyne ďalej uviedli, že žalobkyňa 1/ mala problémy vo vzťahu so žalovaným od začiatku, keďže žalovaný mal v obľube hazardné hry a veľmi žiarlil. Krátko na to ako sa spoznali (jeseň 2013), s ním otehotnela (11/2013). Toto tehotenstvo však skončilo potratom v 4. mesiaci (03/2014). Po potrate jej žalovaný navrhol, aby od neho odišla, no nespravila tak, keďže vtedy ešte verila, že jeho žiarlivosť je len určitá počiatočná neistota. V júni 2014 opäť otehotnela. Žalovaný prehral všetky ich peniaze, na základe čoho ho žalobkyňa 1/ opustila. Oznámila mu, že si príde po veci (v tom čase spolu bývali v Írsku). Žalovaný ju nechcel pustiť z bytu, v kanistri mal benzín a chcel, aby ho poliala, keď odmietla, tak sa vyhrážal, že ju poleje on. Povedal jej, že obaja živí z bytu neodídu. Jeho hnev sa veľmi rýchlo stupňoval, žalobkyňa 1/ nevedela ako ho má upokojiť a presvedčiť, aby ju nechal odísť. Triasla sa a plakala. Do toho našťastie prišla polícia, keďže pred tým jej žalovaný polial benzínom auto zaparkované pred domom, čo niekto zbadal a privolal ich. Polícia ho následne odviedla. Žalobkyňa 1/ sa následne pobalila a odišla ku známym. Následne na to sa vrátila na Slovensko. V marci 2015 porodila svoje prvé dieťa. So žalovaným nekomunikovala niekoľko mesiacov. No napokon nabrala odvahu a kvôli dcére s ním začala komunikovať. Po čase sa udobrili. Verila, že ešte stále môžu byť „kompletná" rodina. V máji 2015 odcestovala aj s dcérou na 10 dní do Írska. Po tom fungovali na báze vzájomných návštev. V júni 2018 sa vrátila do Írska a začala so žalovaným opäť žiť. Zo začiatku bolo všetko v poriadku. No neskôr opäť začal chodiť do kasína, kde prehral veľa peňazí (vrátane požičaných). Kvôli vysokým dlhom začala v septembri 2018 pracovať. Všetko platila zo svojej výplaty (vrátane dlhov). Do decembra 2018 sa jej podarilo všetky dlhy splatiť. V decembri 2018 so žalovaným opäť otehotnela. V marci 2019 chceli ísť na dovolenku na Slovensko, no lekár jej neodporučil cestovať. V júni 2019 odišla na dovolenku na Slovensko. Plánovala tu zostať 3 týždne, ale napokon do Írska neodcestovala, keďže v deň plánovaného odchodu predčasne porodila svoje druhé dieťa (XX.XX.XXXX). Počas toho, ako bola hospitalizovaná, ju žalovaný terorizoval správami/telefonátmi. V auguste 2019 prišiel na Slovensko. Po návrate do Írska mu žalobkyňa 1/ oznámila, že je definitívny koniec. Odvtedy sa jej neustále vyhráža zabitím a citovo ju vydiera, že si niečo spraví. Naďalej chodí do kasína, peniaze jej neposiela, kontroluje ju cez sociálne siete a staršiu dcérku (keď s ňou telefonuje). Naposledy sa osobne stretli v januári 2020, keď prišiel za deťmi na Slovensko, avšak namiesto toho, aby s nimi trávil čas, ju neustále kontroloval. Bol čoraz viac agresívnejší, až ho musela vyhodiť. Odvtedy s ním komunikáciu obmedzila výhradne len na poskytnutie informácií ohľadom detí. Žalobkyne sa boja o svoj život a zdravie.

3. Konanie je poznačené cudzím prvkom vzhľadom na štátne občianstvo žalovaného, ktorý je občanom Írska a Tureckej republiky, s bydliskom v Írsku (podľa tvrdenia žalobkyne 1/, ako i podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia). Preto sa súd v tomto prípade primárne zaoberal otázkou právomoci slovenských súdov a tiež rozhodným právom, ktoré sa má aplikovať na uvedený prípad.

4. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (v texte aj len ako „Nariadenie“): Podľa kapitoly I., článku 1, odseku 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii). Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 4, odseku 1 Nariadenia ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa článku 5, odseku 1 Nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa kapitoly II, oddielu 2, článku 7, bodu 2 Nariadenia osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.

Podľa kapitoly III. oddielu 10 článku 35 Nariadenia na súdy členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu, aj keby mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.

5. Vzhľadom na opísanie skutkových okolností žalobkyňou v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je možné konštatovať, že ku potenciálnemu ohrozeniu žalobkýň v rade 1/, 2/ a 3/ by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky, preto sa uplatní článok 7 bod 2 Nariadenia, podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.

6. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami je tak daná právomoc súdov Slovenskej republiky konať vo veci.

7. Čo sa týka rozhodného práva, súd aplikoval na prejednávaný prípad právny poriadok Slovenskej republiky na základe nasledovných ustanovení NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (v texte aj len ako „Nariadenie RÍM II“): Podľa článku 1 odsek 1 Nariadenia RÍM II toto nariadenie sa uplatní na mimozmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone verejnej moci (acta iure imperii). Podľa článku 2 odsek 1 Nariadenia RÍM II na účely tohto nariadenia pojem škoda označuje každý následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu (negotiorum gestio) alebo z predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo). Podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia RÍM II pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.

8. Pre posúdenie žalobkyňami uplatňovaného nároku je teda podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia RÍM II rozhodným právom právny poriadok Slovenskej republiky.

9. Zákonné ustanovenia:

Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa ust. a ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

10. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a pripojenými listinnými dôkazmi: rodný list maloletej žalobkyne v rade 2/ - D. E. (č.l. 8), rodný list maloletej žalobkyne v rade 3/ - J. E.Á. (č.l. 9), výpis z účtu (č.l. 10), tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania (č.l. 11), komunikácia žalovaného so žalobkyňou v rade 1/ (č.l. 21 až 23), pričom mal osvedčené nasledovné skutočnosti:

11. Zo žalobkyňou 1/ predloženej elektronickej komunikácie (textové správy (č.l. 21 - 23) súd zistil, že žalovaný adresoval žalobkyni 1/ správy nasledovného znenia:

- Ty si tá najväčšia kurva, akú som kedy videl.

- Ty a tvoja sestra ste najväčšie kurvy.

- Dúfam, že čoskoro zomrieš.

- Dúfam, že ty a tvoja sestra odídete z tohto života.

- Dúfam, že čoskoro zomrieš.

- Aj keby si ma mala zabiť tak deti ti nenechám. Ja ti ukážem, ako to je zobrať deti. Aj keby som mal zomrieť tak ti deti zoberiem.

- Idem si zobrať svoje deti. Buď na to pripravená.

- Na konci jeden z nás pôjde preč z tohto sveta, myslím to vážne.

- Musíš ma zabiť alebo zomriem pred tebou alebo ty zomrieš predo mnou.

- Dobre počkaj a uvidíš ak ja tebe neodseknem hlavu tak to som potom neni ja S..

- Keď ja nebudem vidieť deti, tak ich ani ty nikdy nebudeš vidieť.

- Priprav sa na ten moment, že jedného dňa jeden z nás odíde z tohto života.

- Povedz tvojmu otcovi, že ho jedného dňa pochovám, dúfam že všetci zomriete.

12. Súd pre úplnosť uvádza, že žalobkyňa predložila fotokópie textových správ v anglickom jazyku, so svojím súčasným vlastným prekladom správ do jazyka slovenského.

13. Na základe takto osvedčeného skutkového a právneho stavu súd návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

14. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobkyňou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobkyne označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Pri neodkladnom opatrení je teda potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak: - sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, - tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, - v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav, ak má mať podľa okolností prípadu neodkladné opatrenie dočasný charakter, - účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). Právna úprava neodkladných opatrení na rozdiel od predošlej právnej úpravy (predbežných opatrení podľa ), v prípade podania samostatného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez súčasného podania žaloby vo veci samej, dáva konajúcemu súdu nie obligatórnu povinnosť, ale vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu iba fakultatívnu možnosť uložiť navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu vo veci samej, pod následkom zrušenia neodkladného opatrenia v prípade nepodania žaloby v súdom určenej lehote.

15. Súd po vyhodnotení tvrdení žalobkyne, a to vo vzájomnej súvislosti s predloženými listinnými dôkazmi, a síce elektronickou komunikáciou žalovaného adresovanou žalobkyni 1/, dospel k záveru, že podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia podľa a boli splnené.

16. Súd mal z tvrdení žalobkyne osvedčené, že zo strany žalovaného dochádza k takému konaniu, ktoré nesie znaky psychického týrania a evidentnej hrozby násilia, spočívajúce vo vyhrážaní sa fyzickým násilím a vulgárnych nadávkach voči žalobkyni 1/ a jej blízkym osobám, zároveň aj voči maloletým žalobkyniam 2/ a 3/, ktoré boli podľa tvrdenia žalobkyne pri incidentoch medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným prítomné. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a pod. Násilie je charakteristické ovplyvňovaním života, psychickej a fyzickej integrity alebo slobody ohrozovaného jednotlivca alebo poškodzovaním rozvoja jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku, konanie, ktoré v obeti vyvoláva strach. Môže sa jednať o zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie, teda násilie nemusí obsahovať prvok fyzického kontaktu s obeťou, psychické násilie môže mať rovnako silný následok. Jedná sa o správanie rizikovej osoby, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nemusí zanechávať žiadne viditeľné poranenia.

17. Súd mal nesporne osvedčené, že žalobkyne majú dôvodnú obavu z ohrozenia zo strany žalovaného, a žalobkyne tak osvedčili svoju obavu, že ich telesná integrita alebo duševná integrita môžu byť ohrozené násilným správaním sa žalovaného, čím sú dané dôvody pre bezodkladnú úpravu pomerov medzi žalobkyňami a žalovaným.

18. Vzhľadom k tomu, že žalobkyne navrhujú nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia, súd konštatuje, že sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia vo forme uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyniam v rade 1/ až 3/ na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, nakoľko pri menšej vzdialenosti môže byť ich telesná alebo duševná integrita konaním žalovaného ohrozená. Pri určení kontaktnej vzdialenosti súd vychádzal z obvyklej súdnej praxe, ktorá považuje nepribližovanie sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov za objektívne postačujúce obmedzenie, zaručujúce základnú ochranu najmä fyzickej a tiež psychickej integrity.

19. Taktiež boli v danom prípade splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo forme uloženia povinnosti žalovanému nekontaktovať žalobkyne v rade 1/ až 3/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami, keďže z predložených textových správ mal súd preukázané, že komunikácia zo strany žalovaného sa vyznačuje vysokou mierou agresivity, keď obsahuje otvorenú hrozbu násilím a vulgárne nadávky, ktorým konaním žalovaného môže byť ohrozená duševná integrita žalobkýň v rade 1/ až 3/.

20. Súd teda nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil útokom žalovaného na žalobkyne, ktoré vzhľadom na opísané doterajšie správanie žalovaného je možné očakávať.

21. Záverom súd poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd neuložil žalobkyniam povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale v súlade s a poučil žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej nariadením neodkladného opatrenia.

22. Ďalej súd pre úplnosť poskytuje informáciu pre prípad, že by mali žalobkyne ako chránené osoby v úmysle dovolať sa v inom členskom štáte Európskej únie (v „dožiadanom členskom štáte“) tohto ochranného opatrenia (t.j. neodkladného opatrenia) nariadeného Okresným súdom Žilina (t.j. v „členskom štáte pôvodu“) podľa článku 4 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013, teda ak by vec ochranného opatrenia (tohto neodkladného opatrenia) mala byť z tohto dôvodu považovaná za cezhraničnú (podľa článku 2 ods. 1 a 2 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY EÚ č. 606/2013 sa na účely tohto nariadenia vec považuje za cezhraničnú, ak sa o uznanie ochranného opatrenia nariadeného v jednom členskom štáte žiada v inom členskom štáte), žalobkyne sú povinné za tým účelom postupovať podľa ďalej uvedených ustanovení NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013.

23. Podľa základných zásad NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, vyjadrených v bodoch 18, 19, 21, 40:

(18) Týmto nariadením by sa malo upravovať len uznávanie povinnosti uloženej ochranným opatrením. Nemali by sa ním upravovať postupy na implementáciu alebo výkon ochranného opatrenia, a nemalo by sa ani vzťahovať na prípadné sankcie, ktoré možno uložiť, keď sa v dožiadanom členskom štáte poruší povinnosť nariadená v ochrannom opatrení. Tieto otázky sa spravujú právnym poriadkom tohto členského štátu. V súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, konkrétne zásadou vzájomného uznávania, majú však členské štáty zabezpečiť, že ochranné opatrenia uznané na základe tohto nariadenia môžu nadobudnúť účinnosť v dožiadanom členskom štáte.

(19)Ochranné opatrenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali chránenej osobe poskytovať ochranu v mieste jej pobytu alebo pracoviska alebo v inom mieste, ktoré táto osoba pravidelne navštevuje, napríklad v mieste pobytu jej blízkych príbuzných alebo v škole či vzdelávacej inštitúcii, ktoré navštevuje jej dieťa. Bez ohľadu na to, či je predmetné miesto alebo rozsah oblasti, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie, určené v ochrannom opatrení ako jedna alebo viaceré konkrétne adresy alebo ako odkaz na ohraničenú oblasť, ku ktorej sa osoba predstavujúca riziko nesmie priblížiť či do nej vstúpiť (alebo ako kombinácia týchto dvoch možností), uznanie povinnosti uloženej ochranným opatrením sa týka skôr účelu, na ktorý miesto slúži chránenej osobe, ako konkrétnej adresy.

(21) S cieľom uľahčiť akúkoľvek úpravu ochranného opatrenia by sa na osvedčení malo uviesť, či je adresa uvedená v ochrannom opatrení miestom pobytu, pracoviskom alebo miestom, ktoré chránená osoba pravidelne navštevuje. Okrem toho by sa mala v osvedčení uviesť v prípade, že je to relevantné, ohraničená oblasť (približná vzdialenosť od konkrétnej adresy), na ktorú sa vzťahuje povinnosť uložená v ochrannom opatrení osobe predstavujúcej riziko.

(40) V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, tieto členské štáty oznámili želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

Podľa článku 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013: Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá jednoduchého a rýchleho mechanizmu uznávania ochranných opatrení nariadených v členskom štáte v občianskych veciach.

Podľa článku 2 ods. 1 a 2 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 606/2013: 1. Toto nariadenie sa vzťahuje na ochranné opatrenia v občianskych veciach nariadené vydávajúcim orgánom v zmysle článku 3 bodu 4. 2. Toto nariadenie sa vzťahuje na cezhraničné veci. Na účely tohto nariadenia sa vec považuje za cezhraničnú, ak sa o uznanie ochranného opatrenia nariadeného v jednom členskom štáte žiada v inom členskom štáte.

Podľa článku 3 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013:

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: 1. „ochranné opatrenie“ je akékoľvek rozhodnutie bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávajúcim orgánom členského štátu pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita tejto inej osoby: a) zákaz alebo úprava vstupu na miesto, kde má chránená osoba pobyt, kde pracuje, alebo ktoré pravidelne navštevuje alebo kde sa pravidelne zdržiava; b) zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou osobou akýmkoľvek spôsobom vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov; c) zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť;

2. „chránená osoba“ je fyzická osoba, ktorá je predmetom ochrany poskytnutej na základe ochranného opatrenia;

3.„osoba predstavujúca riziko“ je fyzická osoba, ktorej sa uložila jedna alebo viacero povinností uvedených v bode 1;

orgán“ je akýkoľvek súdny orgán alebo iný orgán, ktorý členský štát určil ako príslušný vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak takýto iný orgán poskytuje dotknutým účastníkom záruky nestrannosti a ak jeho rozhodnutia týkajúce sa ochranného opatrenia môžu podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom pôsobí, byť predmetom preskúmania zo strany súdneho orgánu a mať podobnú právnu silu a účinky ako má rozhodnutie súdneho orgánu v rovnakej veci;

5. „členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom sa ochranné opatrenie nariadilo;

6. „dožiadaný členský štát“ je členský štát, v ktorom sa žiada o uznanie, prípadne o výkon ochranného opatrenia.

Podľa článku 4 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013:

1. Ochranné opatrenie nariadené v členskom štáte sa v ostatných členských štátoch uznáva bez osobitného konania a je vykonateľné bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti. 2. Chránená osoba, ktorá má v úmysle sa v dožiadanom členskom štáte dovolať ochranného opatrenia nariadeného v členskom štáte pôvodu, poskytne príslušnému orgánu dožiadaného členského štátu:

a) vyhotovenie ochranného opatrenia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti;

b) osvedčenie vydané v členskom štáte pôvodu podľa článku 5, a

c) v prípade potreby prepis a/alebo preklad osvedčenia v súlade s článkom 16. 3. Osvedčenie nadobúda účinnosť len v medziach vykonateľnosti ochranného opatrenia. 4. Bez ohľadu na to, či je doba platnosti ochranného opatrenia dlhšia, sú účinky uznania podľa odseku 1 obmedzené na obdobie 12 mesiacov odo dňa vydania osvedčenia. 5. Pri výkone ochranných opatrení sa postupuje podľa právneho poriadku dožiadaného členského štátu.

Podľa článku 5 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013:

1. Vydávajúci orgán členského štátu pôvodu vydá na žiadosť chránenej osoby na viacjazyčnom vzorovom formulári vyhotovenom v súlade s článkom 19 osvedčenie, ktoré obsahuje informácie ustanovené v článku 7. 2. Proti vydaniu osvedčenia nie je možné podať opravný prostriedok. 3. Vydávajúci orgán členského štátu pôvodu poskytne chránenej osobe na jej žiadosť prepis a/alebo preklad osvedčenia na viacjazyčnom vzorovom formulári vyhotovenom v súlade s článkom 19.

Podľa článku 6 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013:

1. Osvedčenie možno vydať, len ak bolo ochranné opatrenie oznámené osobe predstavujúcej riziko v súlade s právnym poriadkom členského štátu pôvodu. 2. Ak sa ochranné opatrenie nariadilo v neprítomnosti, osvedčenie možno vydať len vtedy, ak sa osobe predstavujúcej riziko doručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť alebo prípadne bola inak informovaná o začatí konania v súlade s právnym poriadkom členského štátu pôvodu, a to v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, aby si táto osoba mohla zabezpečiť obhajobu. 3. Ak sa ochranné opatrenie nariadilo v konaní, pre ktoré nie je ustanovená povinnosť vopred informovať osobu predstavujúcu riziko („konanie ex parte“), osvedčenie možno vydať len vtedy, ak táto osoba mala právo napadnúť ochranné opatrenie podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu.

Podľa článku 11 ods. 1 a 2 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013:

1. Príslušný orgán dožiadaného členského štátu v prípade potreby a v potrebnom rozsahu upraví skutkové prvky ochranného opatrenia tak, aby sa mohlo uplatniť v tomto členskom štáte. 2. Pri úprave ochranného opatrenia sa postupuje podľa právneho poriadku dožiadaného členského štátu.

24. Súd o náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:

25. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Nakoľko boli žalobkyne v rade 1/ až 3/ v celom rozsahu úspešné, keďže súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, súd priznal žalobkyniam v rade 1/ až 3/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. O výške náhrady trov tohto konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.