Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22P-107-2020.pdf
PDF · 97.42 KB
Case nature
Subarea
22P/107/2020
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. M., I.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matky - I. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. Š. XXXX, a otca - W. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. Č. XXX/XX, I., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie v trvaní až do právoplatného skončenia konania vo veci samej:
Maloleté dieťa X. M., I.. XX.XX.XXXX sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.07.2020 sa matka maloletého dieťaťa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca.
2. V návrhu matka uviedla, že maloleté dieťa pochádza z jej partnerského vzťahu s otcom. Otec matku už počas tehotenstva podvádzal a v tomto období tiež začal mať problémy s nohou, pričom po narodení maloletého sa mu problémy zhoršovali, ale odmietal ísť k doktorovi. Otec sa podľa vyjadrenia matky tiež začal správať agresívne a neustále sa hádali. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od kedy mal maloletý 7 mesiacov a to z dôvodu nezhôd, ako aj z dôvodu neochoty otca podrobiť sa liečbe infekčného ochorenia dolnej končatiny. Matka žije v súčasnej dobe spolu s maloletým u svojich rodičov, pričom uviedla, že otec jej nepomáhal od narodenia maloletého s jeho starostlivosťou a ani finančne. Odkedy nežijú v spoločnej domácnosti (približne rok), otec podľa udania matky prispel na jeho výživu spolu sumou 300,- Eur, kúpil mu chodítko, oblečenie v hodnote 50,- Eur, loptu a pastelky. Otec za maloletým chodieva nepravidelne, väčšinou až okolo 18:00 hod. -19:00 hod., aj napriek upozorneniam, aby chodieval za maloletým skôr. Počas stretnutí otca s maloletým, otec matke nadáva a vyhráža sa jej, keď mu povie, že sa už k nemu nevráti. Podľa názoru matky otec o maloletého neprejavuje skutočný záujem a toho času si ani neplní vyživovaciu povinnosť. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje výhradne matka s pomocou jej rodičov. Príjem matky predstavuje rodičovský príspevok vo výške 370,- Eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 24,95 Eur. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloleté dieťa nasledovne: na plienky- 30 Eur, vlhčené obrúsky- 10,- Eur, zubná hygiena- 10,- Eur, krémy, sprchový gél
- 10,- Eur, prostriedky na pranie - 15,- Eur, ošatenie a topánky- 40,- Eur, jogurty, mliečne výrobky, kaše
- 25,- Eur, čerstvá zelenina a ovocie - 30,- Eur, ostatné potraviny- 30,- Eur, cestovné - výlety, detské kútiky, hračky - cca 40,- Eur, sporenie - 20,- Eur, poistka - 22,63 Eur, t.j. spolu mesačne 282,63 Eur. Otec má podľa udania matky príjem z podnikania, jeho skutočnú výšku nepozná, ale otec je jediným
konateľom a spoločníkom spoločnosti JMS - AUTO s.r.o., ktorá podľa verejne dostupných informácii dosiahla v minulom roku príjmy vo výške 22.929,- Eur.
3. Súd sa oboznámil s návrhom, podstatným obsahom spisu, najmä s Poistkou - Rizikové životné poistenie ActivLife, potvrdením o hradení sporenia maloletému dieťaťu vo výške 20,- eur mesačne, výpisom z obchodného registra spoločnosti V. - F. M..L..T.., lustráciami zo Sociálnej poisťovne, a.s. rodičov maloletého dieťaťa, so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta z prešetrených pomerov zo dňa 23.07.2020, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 24.07.2020, vyjadrením otca zo dňa 24.07.2020 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Maloletý X. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ neboli upravené.
5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 23.07.2020 vyplýva, že dňa 22.07.2020 orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej „oddelenie SPODaSK“) vykonal prešetrenie pomerov na strane matky a maloletého dieťaťa, pričom v čase šetrenia sa v domácnosti nachádzala matka, maloleté dieťa a pán F. X. (starý otec maloletého zo strany matky). Matka maloletého uviedla, že rodinný dom je v spoločnom vlastníctve jej rodičov a pozostáva z 3 izieb, kuchyne a sociálneho zariadenia. Príjem domácnosti tvorí príjem starých rodičov maloletého. Matka maloletého poberá prídavok na dieťa vo výške 24,95 Eur a rodičovský príspevok vo výške 370 Eur. Podľa slov matky, otec maloletého výživné na maloletého platí nepravidelne, naposledy 40,- Eur v mesiaci jún 2020. Matka maloletého do domácnosti neprispieva žiadnou sumou. Matka maloletého spláca pôžičku na auto v sume 44,- Eur mesačne. Ošetrujúcim lekárom maloletého je W.. V. X. v I.. Maloletý navštevoval aj urológa, nakoľko mal operovaný semenník. Matka maloletého uviedla, že tá skutočnosť, že otec maloletého platí výživné nepravidelne, narušila medzi nimi komunikáciu a vznikli medzi nimi nezhody, avšak nebol to jediný dôvod rozvratu ich vzťahu. S otcom maloletého sú v telefonickom kontakte, volajú si a zasielajú si správy. Matka uviedla, že posledné obdobie (cca 2 týždne) nemajú medzi sebou komunikačné problémy. Matka maloletého tiež uviedla, že styk otca s maloletým nežiada upraviť, nakoľko komunikačné problémy s otcom maloletého pominuli. Styk otca s maloletým prebieha cca 3x do týždňa v prírode za prítomnosti matky. Matka žiada na maloletého výživné vo výške 200,- Eur. Neodkladné opatrenie podávala na Okresný súd Galanta z dôvodu, že sa s otcom maloletého často krát pohádali priamo pred maloletým. Matka maloletého taktiež žiada o zverenie mal. do svojej osobnej starostlivosti. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 24.07.2020 vyplýva, že na strane otca na adrese Č. XXX/XX, I. sa nepodarilo prešetriť pomery, nakoľko sa otec v domácnosti nezdržiaval, pričom im bolo oznámené, že od 21.07.2020 otec maloletého na uvedenej adrese nebýva.
6. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 24.07.2020 uviedol, že má záujem prispievať na výživu maloletého a taktiež má záujem sa s ním stretávať. S podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia však otec nesúhlasí, keďže jeho komunikácia s matkou maloletého sa zlepšila. Z vyjadrenia vyplýva, že otec navrhuje, aby súd vo veci samej rozhodol tak, že maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti matky, styk upraví tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v utorok a piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každú sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod, pričom otec súhlasí s prítomnosťou matky. Čo sa týka výživného otec navrhuje, aby súd určil výživné vo výške 150,- eur mesačne.
7. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti V. - F. M..L..T.. vyplýva, že pán W. M. je jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti a jedným z dvoch konateľov spoločnosti a to od 05.12.2015.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 330 ods. 1 CMP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
18. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 24 ods.1 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 65 ods. 1, Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
24. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí maloletého do osobnej starostlivosti matky, nakoľko od odchodu matky so spoločnej domácnosti (t.j. približne jeden rok) sa maloletý nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá mu poskytuje každodennú starostlivosť, pričom v konaní neboli tvrdené, ani zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého. Súd považoval za potrebné potvrdiť tento faktický stav, najmä s poukazom na vek maloletého dieťaťa (1 rok a 10 mesiacov), pričom je potrebné zabezpečiť mu stabilné výchovné prostredie v domácnosti matky, ako aj stabilný denný režim. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na skutočnosť, že na styku otca s maloletým sa rodičia vedia dohodnúť, vychádzajúc z nesporných tvrdení účastníkov konania o tom, že ich komunikácia sa zlepšila. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec sa s maloletým stretáva približne trikrát týždenne v prítomnosti matky.
25. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a rodiča nie je možné vylúčiť z plnenia vyživovacej povinnosti k deťom. Z návrhu a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd za to, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere a to najmä z dôvodu potreby zabezpečiť maloletému dieťaťu nevyhnutné prostriedky na uspokojovanie jeho základných životných potrieb, keďže súd mal z tvrdení matky za osvedčené, že sa o maloleté dieťa osobne stará a uhrádza jeho základné životné náklady. Z obsahu spisu, ani z vykonaného dokazovania prostredníctvom lustrácie zo Sociálnej poisťovne, a.s. súd nezistil skutočnú výšku príjmu otca maloletého. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne, a.s. nevyplýva žiaden príjem otca, avšak otec v podanom vyjadrení uviedol, že vo veci samej navrhuje, aby mu súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- Eur. Matka v návrhu tiež neuviedla výšku mesačného príjmu otca, iba celkové výnosy spoločnosti V. - F. M..L..T.. za rok 2019 vo výške 22 929,- Eur, keďže v tejto spoločnosti je otec jediným spoločníkom. Súd mal v konaní z tvrdení matky za osvedčené, že otec prispieval na výživu maloletého, avšak podľa udania matky nepravidelne a v rôznej výške. V predmetnej veci ide o maloleté dieťa, o ktoré sa osobne stará matka, zároveň dieťa je plne odkázané výživou na svojich rodičov. Obaja rodičia sú povinní na výživu maloletého dieťaťa prispievať a to aspoň minimálnym výživným podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine a zároveň časť potrieb maloletého dieťaťa je vykrývaná prídavkom na dieťa. Matka preukázala mesačné výdavky na maloletého vo výške
20,- Eur na sporenie a vo výške 22,63 Eur na poistenie maloletého. Matka ďalej vyčíslila mesačné výdavky na maloletého za stravu vo výške 85,- Eur, za hygienické potreby vo výške 75,- Eur (plienky, pracie prostriedky, krémy) a za cestovné, výlety, detské kútiky a hračky vo výške 40,- Eur, za ošatenie vo výške 40,- Eur t.j. spolu 282,63 Eur. Matka sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že do domácnosti neprispieva žiadnou sumou, preto na výdavky na bývanie súd pri rozhodovaní neprihliadal. Podľa vyjadrenia matky jej pravidelný mesačný príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 370,- Eur a prídavku na maloleté dieťa vo výške 24,95 Eur.
26. Kritériom pre určenie výšky výživného je, že má postačovať aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov maloletého dieťaťa, keďže neodkladným opatrením sa určuje výživné iba v nevyhnutnej miere, zároveň však jeho výška musí byť určená v súlade s princípom primeranosti a spravodlivosti. Výživné určené neodkladným opatrením, nie je výživným určeným súdom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktoré môže súd ustáliť až po úplnom a riadne vykonanom dokazovaní, v ktorom zistí možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj výšku odôvodnených potrieb maloletého. Za výživné určené v nevyhnutnej miere však nie je možné automaticky a paušálne považovať minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Z dôvodu, že súdu nie je známa výška príjmu otca maloletého, súd mu určil plnenie vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere, pričom v predmetnej veci za primerané považoval určenie výživného vo výške 100,- Eur, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Súd pri svojom rozhodovaní bral do úvahy nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa, t.j. predovšetkým výdavky na stravu, oblečenie a hygienu, a taktiež bral do úvahy vyjadrenie otca, z ktorého vyplýva, že je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého sumou 150,- Eur. Otec je jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, súdu nie je známe aktuálne miesto pobytu otca maloletého a tiež sa nepodarilo zistiť, či a v akej výške má v čase rozhodovania otec príjem, ani aké sú jeho výdavky. Keďže výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca, vychádzajúc zo skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané, že by otec na výživu maloletého dieťaťa prispieval pravidelne, mal súd za to, že je odôvodnené nariadenie neodkladného opatrenia, keďže maloletému dieťaťu je potrebné zabezpečovať jeho potreby pravidelne a nebolo by spravodlivé, aby sa matka sama podieľala na výžive maloletého. Požadovanú výšku výživného v sume 100,- Eur mesačne, vychádzajúc z preukázaných a tvrdených výdavkov maloletého, ktoré súd považoval za primerané, tak podľa názoru súdu zodpovedá výške výživného v nevyhnutnej miere. Uloženie povinnosti platiť výživné neodkladným opatrením je len opatrenie dočasného charakteru a má slúžiť len v nevyhnutnom rozsahu. Prípadná iná výška výživného bude posudzovaná v rámci riadneho dokazovania v konaní o veci samej. Otec bude do toho času povinný platiť súdom stanovené výživné až do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
27. Súd záverom poznamenáva, že všetky v konaní tvrdené skutočnosti bude súd skúmať a dokazovať v konaní vo veci samej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.