Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8S-9-2020.pdf
PDF · 75.31 KB
No categories available
8S/9/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: BESTO, s.r.o., IČO: 31 694 535, so sídlom v Košiciach, Pri Krásnej 6, právne zastúpeného: JUDr. Blanka Nagyová, advokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova 44, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 71514-2/2019-BA zo dňa 29.10.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto,
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len súd) dňa 21.01.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 71514-2/2019-BA zo dňa 29.10.2019, ktorým žalovaná rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (ako prvostupňový orgán verejnej správy) č. 700-3411558419-GC04/19 zo dňa 28.06.2019 o predpísaní penále, zmenila vo výrokovej časti tak, že vypustila text „ . . . vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.“ a doplnila text „ . . . vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly, t.j. od 19.06.2015, do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.“ V ostatnom odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdila.
2. Prvostupňový orgán verejnej správy (Sociálna poisťovňa, pobočka Košice) rozhodnutím č. 700-3411558419-GC04/19 zo dňa 28.06.2019 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy) predpísal žalobcovi za tam špecifikované obdobie penále v sume 60.907,29 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa začatia kontroly.
3. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovanej ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy je nesprávne, nezákonné, nepreskúmateľné, zmätočné, arbitrárne a nie je riadne odôvodnené, a to s poukazom na ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhol preto rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
4. Súčasťou správnej žaloby bol tiež návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), ktorý žalobca odôvodnil tým, že
a/ žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie trpia vadami zakladajúcimi dôvod na ich zrušenie, pretože obe sú založené na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení veci, čo spôsobuje ich nezákonnosť, b/ žalovaná postupovala pri výklade ustanovenia § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a vzťahu tohto zákona k zákonu č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii nezákonne, preto považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej za nepreskúmateľné, zmätočné, arbitrárne a nedôsledne odôvodnené, c/ je vo verejnom záujme, aby mohol žalobca slobodne podnikať bez jeho evidovania ako dlžníka na poistnom, čo poškodzuje jeho záujmy, d/ okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalobcovi hrozí, že u žalovanej prebehne konanie o vymáhanie jej spornej pohľadávky proti žalobcovi, čím žalobcovi vznikne vážny nenapraviteľný následok, e/ už v mesiaci 12/2009 bol žalobca nútený pobočke žalovanej predložiť udelené plnomocenstvo svojej právnej zástupkyni o zamýšľanom podaní tejto správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej, ako dôkaz, že požiada o prerušenie žalovanou už pripravovaného výkonu jeho napadnutého rozhodnutia, ktoré pobočka žalovanej nesporne už aj zrejme mienila začať niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 225g zákona o SP, f/ priznanie odkladného účinku správnej žalobe bude mať za následok menšiu ujmu, než aká by vznikla v situácii, že následné konanie o vymoženie spornej pohľadávky žalovanej aj reálne prebehne a tak vznikne žalobcovi neprehľadná procesná situácia, či potreba iniciovať iné konania.
5. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 10.07.2020. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedla, že zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov výslovne neustanovuje, že podanie správnej žaloby má odkladný účinok, a teda neupravuje ani podmienky, naplnením ktorých je možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe tak, ako to ustanovuje ustanovenie § 185 SSP nie je Sociálna poisťovňa oprávnená skúmať. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, oprávňujúcim vymáhanie uloženej povinnosti od povinnej osoby, ktorá uloženú povinnosť dobrovoľne nesplnila. Z tohto dôvodu žalovaná nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe. V závere žalovaná dodala, že žalobca má právo požiadať podľa § 146 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, o povolenie splátok predpísaného penále.
6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
8. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).
9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedky preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.
11. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.
12. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
13. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil bodmi uvedenými vo štvrtom odseku tohto uznesenia.
14. Žalobca však tieto svoje presvedčenia bližšie nešpecifikoval a nepredložil súdu ani žiadne dôkazy, preukazujúce hrozbu závažnej ujmy či iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikateľskú existenciu žalobcu. Žalobca riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.).
15. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a/ SSP reálne hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.
16. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko žalobcu, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
17. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.
18. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa § 188 SSP.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).