Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_64Ek-734-2020.pdf
PDF · 72.91 KB
Case nature
Subarea
64Ek/734/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Tomášom Kušnírom, advokátom, proti povinnej C. O., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, o vymoženie 4.207,95,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/734/2020 zo dňa 4. júna 2020, takto
rozhodol:
Sudca z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/734/2020 zo dňa 4. júna 2020 vydané vyšším súdnym úradníkom a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu dňa 28.4.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 18C 222/2011-111 zo dňa 10.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2011 a vykonateľnosť dňa 3.1.2012 (ďalej len „exekučný titul“). Pôvodná exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom, so sídlom exekútorského úradu Švermova 273, 924 01 Galanta, pod EX 342/2012, pričom dňa 26.2.2020 došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 33Er/1342/2012.
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn. 64Ek/734/2020 zo dňa 4.6.2020, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 216,08,-EUR, poplatku za konverziu vo výške 4,32,-EUR a paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,-EUR, nakoľko zistil dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.
3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku a iných trov a to nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 216,08,-EUR, poplatku za konverziu vo výške 4,32,-EUR a paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,-EUR. Paušálne trovy starej exekúcie však prináležia súdnemu exekútorovi, pričom § 6 ods. 2 ZoUNEK uvádza, že tieto trovy znáša oprávnený, ale zároveň neumožňuje oprávnenému domáhať sa ich náhrady od povinného. Uvedený zákon v ustanovení § 9 ods. 3 ďalej výslovne uvádza, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, okrem nároku na náhradu súdneho poplatku. K uvedenému vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený má právo uplatniť si nárok len v rozsahu toho, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto návrhu. Tvrdenia oprávneného
o tom, že ZoUNEK vytvoril špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov starej exekúcie voči povinnému a to „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie“, vyšší súdny úradník považoval za nesprávne a bez právneho základu. Poukázal na to, že predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie je síce exekučným titulom, avšak ide o exekučný titul, z ktorého je oprávnenou osobou súdny exekútor a nie oprávnený. Vyšší súdny úradník ďalej poukázal aj na dôvodovú správu k ZoUNEK, podľa ktorej oprávnený môže požadovať aj úhradu paušálnych nákladov, ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, avšak poukázal na to, že dôvodová správa k zákonu, nie je zákonom ani iným normatívnym právnym aktom a teda nie je pre súd záväzná. Zákon naopak v ustanovení § 9 ods. 3 ZoUNEK striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Na základe uvedeného potom vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil nárok v rozpore so zákonom a preto v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol návrh oprávneného v časti iných trov (paušálnych trov starej exekúcie) vo výške 42,-EUR.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 11.6.2020, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 18.6.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Oprávnený v podanej sťažnosti poukázal na znenie ustanovenia § 6 ods. 1 a § 9 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z. z.. Poukázal na to, že paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zákon tak vytvára špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov. Oprávnený ďalej dodal, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, sa „nové" exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, pričom oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku za návrh. Oprávnený sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že tento nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, avšak môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Sporná skutočnosť vyplýva aj zo samotnej Dôvodovej správy k návrhu zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú oprávnený súdu v prílohe predložil. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhuje, aby okresný súd uznesenie, v napadnutej časti v zmysle ust. § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie v tejto časti zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
8. V zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9. Po preskúmaní veci, z procesného hľadiska, sudca dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka, je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka súd považuje za nepreskúmateľné a zmätočné, nakoľko je vydané voči osobe, voči ktorej sa predmetné exekučné konanie ani nevedie. V danej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej Františke Krafčíkovej (g.a.h.). Napadnuté uznesenie vyššieho
súdneho úradníka, je vydané proti povinnému Václavovi Vilhemovi, nar. 25.6.1956, bytom Saratovská 1854/18, 934 01 Levice ako povinnej osobe z exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Levice, sp. zn. 15Rob/334/03 zo dňa 31.3.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.5.2003. Napadnuté rozhodnutie tak nevychádza z dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise a je nepreskúmateľné. Výrok napadnutého rozhodnutia je v rozpore nielen s jeho odôvodnením, ale aj so záhlavím. Súd ho preto nemal ako objektívne preskúmať a z dôvodu tejto jeho zmätočnosti, nejasnosti a nepreskúmateľnosti, ho zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie, bez meritórneho preskúmania veci.
10. Pokiaľ ide o tvrdenia oprávneného v podanej sťažnosti, súd sa nimi nezaoberal z dôvodu, že vyšší súdny úradník bude opätovne vo veci konať a rozhodovať, avšak konštatuje, že tieto nijako nereflektovali na skutočnosť, že uznesenie je vydané voči nesprávnej osobe povinného a svojím obsahom s ním boli v rozpore.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
12. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude v ďalšom konaní, opätovne rozhodnúť o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnej Františke Krafčíkovej (nie voči osobe Václava Vilhelma).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).