Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2226-2009.pdf
PDF · 103.17 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4Er/2226/2009
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. XXX/XX, M., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenej sumu 246,97 eura s príslušenstvom a trovy exekúcie, pod spisovou značkou EX 4422/2009 vedenej u exekúciou povereného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava t a k t o
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4Er/2226/2009 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava vedenú pod spisovou značkou EX4422/2009 v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnená j e p o v i n n á zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Piešťany na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 17.07.2009 o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávnenej zo dňa 25.06.2009 spísaného do zápisnice súdnym exekútorom a exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku SR 14141/08 zo dňa 13.05. 2009 (ďalej aj "rozsudok") poverením číslo 5204 024264 zo dňa 27.08.2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (ďalej aj "exekútor") vykonaním exekúcie a vymožením od povinnej v prospech oprávnenej sumu 246,97 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 239,- eur od 01.10.2008 až do zaplatenia, náhrady trov predchádzajúceho konania vo výške 115,36 eura a trov exekúcie.
2. Podľa ust. § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP"), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
4. V exekučnom titule (rozsudku) bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej sumu 246,97 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 239,- eur od 01.10.2008 do zaplatenia a náhrada trov konania vo výške 115,36 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere. Nakoľko povinná si svoj dlh neuhradila riadne, pristúpila oprávnená k uplatneniu svojich práv cestou rozhodcovského konania.
5. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku a predloženej fotokópie Zmluvy o úvere, ako aj zo Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o úvere poskytnutého oprávnenou vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 2310784 uzatvorenej dňa 29.07.2008, ktorú povinná riadne a včas neplnila. V odôvodnení exekučného titulu sa ďalej uvádza, že právomoc rozhodcovského súdu je založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 17 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj "VOP"), vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou zmluvy.
6. Súd preskúmal článok 17 VOP, v ktorom je upravená rozhodcovská doložka a zistil, že podľa rozhodcovskej doložky "sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, zapísanou v Obchodnom registri Okresného sudu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského sudu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského sudu, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom sude, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského sudu.".
7. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. [§ 41 ods. 2 písm. d/ EP]
8. Podľa ust. § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení účinnom ku dňu 11.12.2008 (ktorý bol zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ bod 1. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZoOS") v znení účinnom do 31.10.2008, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.
10. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. [§ 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.10.2008 (ďalej len "OZ")]
11. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. [§ 52 ods. 2 OZ]
12. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. [§ 53 ods. 1 OZ]
13. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. [§ 53 ods. 2 OZ]
14. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. [§ 53 ods. 3 OZ]
15. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. [§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ]
16. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. [§ 53 ods. 5 OZ]
17. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. [§ 54 ods. 1 veta prvá OZ]
18. Podľa ust. čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
19. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj "Smernica"), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
20. Na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3. [čl. 2 písm. a/ Smernice]
21. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. [čl. 3 ods. 1 Smernice]
22. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. [čl. 3 ods. 3 Smernice]
23. Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je (...) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. [bod 1. písm. q/ prílohy Smernice (Podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3)]
24. Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. [§ 57 ods. 1 písm. g/ EP]
25. Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. [§ 58 ods. 1 EP]
26. Zo zisteného skutkového stavu má súd za preukázané, že povinná ako spotrebiteľka uzavrela dňa 29.07.2008 oprávnenou ako veriteľom Zmluvu o úvere č. 2310787, ktorej obsahom bol aj odkaz na bod 17. VOP, v ktorom bola uvedená rozhodcovská doložka, na podklade ktorej vzniknutý spor oprávnenej a povinnej z plnenia zo zmluvy rozhodol Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 13.05.2009.
27. Súdu z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie o vymoženie peňažného plnenia. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam dodávateľa, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom (povinnou) osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
28. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
29. Podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou však v zmysle ust. § 54 ods. 1 veta prvá OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje exemplifikatívny (príkladný) a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka spočívajúca v požadovaní od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádzal z teleologického výkladu, teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike ako členskom štáte EÚ minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica.
30. Súd sa oboznámil celým obsahom spisu a dospel k záveru, že sú dané dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a treba ju zastaviť.
31. V posudzovanej veci sa vedie exekúcia v prospech oprávnenej na vymoženie dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom. Rozhodcovská doložka je v danom prípade súčasťou obsahu všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere, ktorú oprávnená v rámci svojej podnikateľskej činnosti používala v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však "dojednanie" rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj VOP. Spotrebiteľ mohol zmluvu prijať ako celok, alebo ju ako celok odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou "dojednanie" rozhodcovskej doložky nesie. Napokon treba vziať do úvahy aj to, že akékoľvek dojednanie je výsledkom konsenzu strán dohody, ktorý nastupuje po tom, čo sa ich predstavy o obsahu dohody stretnú; v danej veci k žiadnemu dojednaniu neprišlo, keď zmluva i VOP boli vopred naformulované dodávateľom. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky (ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom) sú ustanovenia Smernice, a to najmä zhora citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení Smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti eurokonformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním (akejkoľvek) smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného (akoukoľvek) smernicou
- výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho (akúkoľvek) smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená (akoukoľvek) smernicou, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať ustanovenia (akejkoľvek) smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (Rady 93/13 EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice kvalifikovaná ako nekalá podmienka. Podľa stanoviska Súdneho dvora EÚ spĺňa v zmysle Smernice všetky podmienky nekalosti už len "dojednanie", že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený práve oprávnenou. Zmluvy o úvere uzatvárala oprávnená pri svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatila rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť má (minimálne môže mať) veľký vplyv na jeho rozhodovanie. Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, že rozhodcovský súd (ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva) opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Fakticky nerovný stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom (najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením) bol v tomto prípade ešte viac prehĺbený. "Dojednanie" rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasledujúce OZ a tiež Smernica (Rady 93/13/EHS).
32. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä s ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj v rozpore s príslušnými ustanoveniami Smernice (Rady 93/13/EHS). Poukazujúc na citované ustanovenia právnych predpisov a judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev súd vyhlásil prebiehajúcu exekúciu za neprípustnú a jej ďalší výkon zastavil (výrok I. tohto uznesenia).
33. Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. [§ 196 EP]
34. Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). [§ 200 ods. 1 EP]
35. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. [§ 200 ods. 2 EP]
36. V exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. [§ 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov]
37. Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. [§ 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "vyhláška")]
38. Zo zisteného skutkového stavu je teda nepochybné, že exekúciou bol poverený súdny exekútor dňa 27.08.2010, z podania exekútora zo dňa 11.03.2019 je zrejmé, že exekútor si uplatnil iba minimálnu paušálnu odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky v sume 33,19 eura navýšenú o 20% DPH, keďže exekútor je platiteľom tejto dane; z uvedeného súd za použitia ust. § 200 ods. 2 a § 196 EP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. (§ 58 ods. 5 EP).
Proti výroku II. n i e j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. (§ 355 ods. 2 CSP a contrario)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]
O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP] (tu: Krajský súd v Trnave)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä (...), odvolanie, (...). [§ 123 CSP]
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. [§ 149 CSP]
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]