Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Uznesenie_9P-36-2020.pdf
PDF · 72.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/36/2020
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. N., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XXX, XXX XX L.Á., Č.Q. G., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny X.Á. Š., zverený do náhradnej osobnej starostlivosti T. T.W., B.. XX.XX.XXXX H. G. T., B.. XX.XX.XXXX, C. X. L. XXX, XXX XX L. D. Y., Č. G., dieťa rodičov - matka: G. N., B.. XX.XX.XXXX, O. X. X. XX, XXX XX X., O.. Č.. X. G. XX, XXX XX O. W., Č. G. a otca: Y.B. N. B.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX XX U., L. X. B. R. XXX/XX, XXX XX Z. V., o návrhu navrhovateľov: T. T.Á., B.. XX.XX.XXXX H. G. T., B.. XX.XX.XXXX, C. X. L. XXX, XXX XX L. D. Y., Č. G., na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať o návrhu. Súd konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia podali na tunajší súd dňa 29.07.2020 návrh, ktorým sa domáhali zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti, kde OS Žiar nad Hronom rozsudkom sp. zn. 25P/48/2019 zo dňa 17.1.2020 rozhodol tak, že maloletý Y. N. bol navrhovateľom do náhradnej osobnej starostlivosti zverený a rodičom maloletého dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Návrh dôvodili tým, že v chovaní maloletého dieťaťa sa začali prejavovať problémy a situáciu s osobnou starostlivosťou navrhovatelia prestávajú zvládať.
2. V zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo na základe takejto zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa článku 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
3. Podľa Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, článok 8 ods. 1, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
4. Podľa Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, článok 17, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
5. Podľa čl. 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
6. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať a rozhodnúť vo veci (podmienky konania).
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Z predložených listinných dôkazov, z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19P/11/2019 a 25P/48/2019 mal súd nepochybne za preukázané, že maloletý, o ktorého v konaní ide sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky a žije spoločne s navrhovateľmi, ktorým bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti rozhodnutím tunajšieho súdu v Českej republike. Česká republika je obvyklým pobytom maloletého dieťaťa. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa obvyklý pobyt má vykladať v tom zmysle, že tento zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Maloletý žil na území SR, kde absolvoval i povinnú školskú dochádzku, avšak od januára roku 2020 je pobytom na adrese navrhovateľov na území ČR. Pre určenie právomoci/príslušnosti súdu je vždy rozhodujúcim a prioritným kritériom najlepší záujem dieťaťa a nie záujem niektorého z rodičov a iných účastníkov konania. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte Európskej únie pre ďalšie posúdenie veci je rozhodujúca miera integrácie v rámci sociálneho a rodinného prostredia v ktorom sa dieťa nachádza. Vzhľadom na to, že sa prioritne posudzuje záujem dieťaťa a nie rodiča alebo osoby ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti, je dĺžka pobytu dieťaťa v inom členskom štáte len indíciou v rámci posúdenia všetkých konkrétnych skutkových okolnosti.
9. S odkazom na vyššie uvedené súd preto má nepochybne za to, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je územie Českej republiky a preto vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu nie je daná právomoc súdu SR, pretože k maloletému dieťaťu majú právomoc súdy na území ČR..
10. S odkazom na vyššie citované ustanovenie § 161 ods. 2 CSP sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a preto súd rozhodol tak, že konanie zastavil.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (EP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.