Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-79-2020.pdf
PDF · 99.58 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/79/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa F. N., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., dieťa rodičov: matky R.. E. N., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky M. republiky, trvale bytom M. XX, právne zastúpenej V.. M. W., advokátkou so sídlom L. XXX/XX, R. a otca F. K., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Českej republiky, trvale bytom Z. XXX/XX, B. X - W., o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý F. N., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého F. sumou 150,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 5. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.03.2020.
IV. Dlh na výživnom otcovi n e v z n i k o l.
V. Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania matka dieťaťa navrhovala, aby súd zveril maloletého F. do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otcovi navrhovala určiť výživné na maloletého vo výške 150,- Eur mesačne. Styk maloletého s otcom žiadala neupraviť. V návrhu uviedla, že s otcom maloletého nie sú manželia, nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Maloletý sa narodil v B., kde s ním matka až do februára 2019 žila v trojizbovom prenajatom byte. Následne sa presťahovala k rodičom do M.. Matka sa zoznámila s otcom v čase, keď bol asi XX rokov ženatý, manželstvo bolo bezdetné a otec tvrdil, že je nefunkčné. Matka po narodení syna verila, že sa otec rozvedie a nasťahuje sa k nim, avšak prišiel vždy len na krátku návštevu. Výživné na maloletého neplatil, avšak keď matka potrebovala kúpiť pre dieťa niečo drahšie, otec to zakúpil. Otec bol taktiež nápomocný pri zavezení maloletého k lekárovi, či inam. Matka si na Slovensku našla prácu, maloletého od septembra 2019 zobrali do jaslí v B. a sú na Slovensku šťastní. Matka je od 15.09.2019 živnostníčkou, organizuje večierky a firemné akcie. Jej hrubý mesačný príjem je asi 1200,- Eur. Od marca 2019 otec chodieva za maloletým na Slovensko podľa dohody rodičov a podľa možností. Otec má syna rád, no nie je zvyknutý na celodennú starostlivosť o neho, nikdy to nezažil, keďže rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti. S otcom dňa 25.06.2018 v Prahe spísali dohodu úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Dohodli sa, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky. Matka dodala, že
pred podaním návrhu na súd sa rodičia dohodli na výživnom pre maloletého vo výške 150,- Eur a styk s maloletým nežiadajú upraviť.
2. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril. Uviedol, že v plnom rozsahu a bez výhrad súhlasí s návrhom matky na začatie konania. Zároveň sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 13.08.2020 z dôvodu pracovnej vyťaženosti a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
3. Vzhľadom na vyjadrenie otca súd uskutočnil dňa 13.08.2020 pojednávanie v neprítomnosti otca.
4. Zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom a vyjadrenia kolízneho opatrovník na pojednávaní vyplýva, že v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené podmienky k zdravému rastu a vývinu maloletého dieťaťa. Navrhol návrhu matky vyhovieť v celom rozsahu.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením listinných dôkazov - lustrácie v SP na otca aj matku, lustrácie v registri obyvateľov na otca a matku, maloletého, výpisu zo živnostenského registra na matku, výpisom zo živnostenského rejstříku ČR na otca, odpovede ÚPSVaR ohľadne príspevkov a dávok pre matku, odpovede Daňového úradu, priznaním k dani FO za rok 2018 otca, prehľadu termínov platieb 2020 otca vrátane príloh a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
6. Maloletý F. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Doposiaľ neboli práva a povinnosti k maloletému upravené súdnym rozhodnutím. Obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého do starostlivosti matky a žiadali, aby sa styk otca s maloletou neupravoval, nakoľko sa vedia na tomto dohodnúť. Rovnako obaja súhlasili s výškou výživného na maloletého v sume 150,- Eur.
7. Maloletý F. má t.č. 2,5 roka. Od septembra 2020 nastupuje do škôlky s výdavkom asi 50,- Eur mesačne na školné a stravu v škôlke. Maloletý nie je dispenzarizovaný v žiadnej odbornej ambulancii. Matka s ním chodí plávať s poplatkom 60 Eur mesačne. Matka uhrádza maloletému životnú poistku 20,- Eur mesačne. Matka má výdavky na zubného lekára maloletého asi 30 Eur ročne. Bežné výdavky na maloletého predstavujú asi 60,- Eur mesačne.
8. Matka býva s maloletým v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov matky. Okrem maloletého F. iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka na pojednávaní uviedla, že je živnostníčka. Aktuálne poberá počas mimoriadnej situácie na základe poskytnutia finančného príspevku od UPSVaR Trenčín príspevok vo výške 540,- Eur mesačne. Pred mimoriadnou situáciou dosahovala príjem asi 1.400,- Eur mesačne brutto. Poberá rodinné prídavky na jedno mal. dieťa, rodičovský príspevok 270,- Eur, uplatňuje si daňový bonus. Nevlastní nehnuteľnosti, vlastní osobné motorové vozidlo značky J. J. r.v. 1996. Rodičom prispieva na bývanie sumou 100 Eur, na stravu 100 Eur, ďalšie výdavky má na telefón 20 Eur mesačne, oblečenie 30 Eur, kozmetika 20 Eur, benzín PHM 50 Eur, životnú poistku 30 Eur mesačne, sporenie 50 Eur mesačne, poistka za auto 95 Eur ročne, odpad 12 Eur ročne. Uviedla, že otec sa stretáva s maloletým raz mesačne, otec chodí do M. alebo matka s maloletým do B.. Na styku s maloletým sa vedia dohodnúť.
9. Otec dieťa je českým občanom, žije B.. Je živnostníkom, pracuje ako podlahár. Okrem maloletého F. nemá ďalšie deti. Otec zaslal súdu priznanie k dani FO za rok 2018, z ktorého vyplýva, že priemerný mesačný daňový základ otca je 46.428,- Kč.
10. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
20. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
21. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
24. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
25. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletý F. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nikdy nežili v spoločnej domácnosti, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodná. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletej nebolo doposiaľ súdom rozhodované. Obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého matke, prispievaním otca na výživu maloletého sumou 150,- Eur mesačne a navrhli styk otca s maloletým neupravovať. Uvedenú úpravu odporučil i kolízny opatrovník s prihliadnutím na šetrenie pomerov v domácnosti matky. Súd má za to, že takáto úprava je v záujme maloletej a rešpektuje aj pokračovanie súčasného stavu, kedy sa fakticky o maloletého osobne stará matka a otec sa s ním stretáva podľa dohody rodičov. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Výšku výživného v sume 150,- Eur mesačne súd považoval za primeranú príjmovým a výdavkovým pomerom rodičov a výdavkovým pomerom maloletého s prihliadnutím na jeho vek.
26. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k mal. F. v zmysle rozsudku by vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 01.03.2020 do 31.08.2020. Matka však potvrdila, otec od podania návrhu platí matke na maloletého 150,- Eur mesačne. Súd preto vzal na zreteľ túto skutočnosť a o dlžnom výživnom rozhodol tak, že dlh otcovi na výživnom nevznikol.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.