Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6C-20-2020.pdf
PDF · 79.49 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/20/2020
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobcu: P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpeného: JUDr. Michal Andrejšin, advokát, so sídlom Zelené terasy 10A, 841 10 Bratislava, proti žalovaným: 1/ P. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX B. XXX a 2/ R. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX B. Č.. XXX, R. O. Y.: M. XXX, XXX XX M. o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení:
„Súd zriaďuje záložné právo, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1./ a žalovanému 2./ vo výške 55.000 Eur z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.04.2019, na pohľadávke žalovaného 1./ a žalovaného 2./ voči dlžníkovi Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom: Hodžovo námestie 3, Bratislava 1, 811 06, zo zmluvy o bankovom účte v tvare IBAN číslo: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a voči dlžníkovi Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom: Mlynské nivy 1, Bratislava, 829 90, zo zmluvy o bankovom účte v tvare IBAN číslo: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX tak, aby blokovaná suma na oboch bankových účtoch spolu nepresiahla výšku 55.000 Eur.“
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 30. 07. 2020 doručil na súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáha, aby súd zriadil na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/ záložné právo na peňažné prostriedky na účtoch žalovaných do výšky 55.000 eur.
2. Žalobca na základe výzvy súdu svoj návrh dňa 06. 08. 2020 opravil. Z návrhu žalobcu vyplýva, že žalobca na strane veriteľa a žalovaní 1/ a 2/ na strane dlžníkov uzatvorili spolu v zmysle ust. § 657 a nasl. OZ zmluvu o pôžičke zo dňa 30. 04. 2019. Predmetom zmluvy boli peňažné prostriedky v celkovej výške 57.000,- Eur, prevodom na bankový účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom sa zmluvné strany dohodli na splatení celkového dlhu najneskôr po dobu 33 mesiacov. Dlžníci v zmysle zmluvy mali podpísať notársku zápisnicu, no ani po výzvach sa tak k dnešnému dňu nestalo. Dlžníci zabezpečili pohľadávku ručiteľským vyhlásením ručiteľa - obchodnej spoločnosti Agenas s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľkou bola v tom čase žalovaná 2/ . Dlžníci doteraz zaplatili iba 4 splátky po 500 eur, t.j. spolu 2.000,- eur. Vo veci zaplatenia nezaplatenej pôžičky sa vedie upomínacie konanie na Okresnom súde banská Bystrica pod č. podania XXaXXXeX-V.-XXXX-XXca-Y.. Žalobca ešte dňa 15.01.2020 zaslal žalovaným 1/ a 2/ výzvu, aby svoj záväzok zaplatili, pričom žalobca zistil, že predáva svoj majetok, ako aj žalovaní 1/ a 2/. Žalobca sa preto domáhal vydania neodkladného opatrenia v konaní 15C/45/2020, pričom návrh bol zamietnutý. Akonáhle bolo vydané rozhodnutie súdu, žalovaní 1/ a 2/ odpredali aj byt v Bratislave, v časti Vrakuňa, vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 28. 07. 2020, čím sa žalobcove šance na uspokojenie jeho pohľadávky znižujú. Žalobca bol nútený upozorniť na tieto skutočnosti aj orgány činné v trestnom konaní, pričom oznámenie o týchto skutočnostiach podal dňa 25.06.2020 na prokuratúru a zároveň zaslal žalovaným 1/ a 2/ odstúpenie od zmluvy. Vyplatenie finančných prostriedkov z predaja nehnuteľnosti by sa malo podľa informácie od žalovaného 1/ realizovať čiastočne prostredníctvom notárskej úschovy, a to v prospech účtu žalovaného 2/ vedeného v tatra banke a.s., č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na základe opísaných skutočností má žalobca vážne pochybnosti o tom, či žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú záujem splatiť požičané finančné prostriedky a či ich konanie, prípadne niektorého z nich nemohlo úmyselne smerovať iba k vylákaniu finančných prostriedkov, ktoré pravdepodobne nemajú záujem riadne a včas splatiť v celom rozsahu. Nakoľko žalovaní pristupujú pasívne k vráteniu požičaných peňažných prostriedkov, ako aj k spísaniu notárskej zápisnice s uznaním dlhu a súhlasom s exekúciou, zbavujú sa majetku, nereagovali na výzvu z titulu zabezpečenia pohľadávky ručiteľom, ktorú následne predviedli na nekontaktnú a pochybnú osobu, žalobca má reálnu pochybnosť, že vymožiteľnosť jeho nárokov voči žalovaným v predmetnej právnej veci bude vážne ohrozená.
3. Žalobca dňa 06. 08. 2020 doplnil svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žiadal, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení:
,,Súd zriaďuje záložné právo, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1./ a žalovanému 2./ vo výške 55.000 Eur z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.04.2019, na pohľadávke žalovaného 1./ a žalovaného 2./ voči dlžníkovi Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom: Hodžovo námestie 3, Bratislava 1, 811 06, zo zmluvy o bankovom účte v tvare IBAN číslo: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a voči dlžníkovi Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom: Mlynské nivy 1, Bratislava, 829 90, zo zmluvy o bankovom účte v tvare IBAN číslo: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX tak, aby blokovaná suma na oboch bankových účtoch spolu nepresiahla výšku 55.000 Eur.“
4. Žalobca zároveň oznámil súdu, že vo veci bol podaný aj návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktoré má pridelené číslo XXXXXXXXXX.
5. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
7. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaní 1/ a 2/ evidentne nemajú v úmysle žalobcovi splniť svoj dlh ani v splátkach, nakoľko to odmietli. Za daných okolností je potrebné garantovať zo strany súdu žalobcovi vymožiteľnosť jeho nároku.
Z oznámenia žalobcu je zrejmé, že vo veci bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, toho dôvodu súd žalobcovi týmto zabezpečovacím opatrením neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej.
14. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.
15. Keďže sa súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi opraveného návrhu uvádzanými žalobcom, z ktorých je zrejmé, že návrh zo dňa 30. 07. 2020 s prihliadnutím na jeho opravu zo dňa 06. 08. 2020 je dôvodný, rozhodol tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Nakoľko súd návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu, podľa § 255 ods. 1 CSP bol v konaní úspešný žalobca, preto mu bol priznaný nárok na náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 C.s.p.)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 C.s.p) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.)