Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/1/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: MM weld, s.r.o., sídlo Hlavná 15/24, Vráble, IČO: 45 677 786, zastúpený advokátom: JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., sídlo Námestie sv. Egídia 6/11, Poprad, IČO: 42 399 050, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102367311/2019 z 15.10.2019 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou, odoslanou na poštovú prepravu dňa 07.01.2020 a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu ( v spojení s , - ďalej len "" alebo "SSP") dňa 08.01.2020, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví, jeho zrušenia spolu so zrušením jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia - rozhodnutia Daňového úradu Nitra číslo 101209115/2019 zo dňa 21.05.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa o správe daní (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, číslo 101209115/2019 z 21.05.2019, ktorým podľa Daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 19.200,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018.

3. Žalobca v žalobe súčasne navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok.

4. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len tým, že zaplatenie rozdielu dane ohrozí žalobcu v plnení svojich daňových a odvodových povinností voči Slovenskej republike.

5. Správny súd uznesením č. k. - 53 zo 14. mája 2020 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Na základe žiadosti žalobcu, doručenej dňa 26.05.2020, správny súd uvedenú lehotu predĺžil o 30 dní.

6. Žalovaný na uvedenú výzvu správneho súdu podal k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadrenie a predložil správnemu súdu aj administratívny spis.

7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu skutočne hrozila závažná ujma, finančná či hospodárska škoda, prípadne iný následok, ktorý by vážne ohrozil jeho ekonomickú činnosť.

8. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

10. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

11. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

12. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Podľa veta druhá , účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

14. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

15. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia ustanovených procesných podmienok.

16. v ustanovení a taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

17. Ako správny súd už uviedol v bode 3. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.

18. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

19. Žalobca navrhoval priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok, posudzujúc ho aj podľa obsahu, na právnom základe .

20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa , je (preukázaný) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

21. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom. 22. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom musí mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu len výnimočný charakter, a preto musí byť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj dostatočne zdôvodnený osobitnými okolnosťami (ktoré musia byť dôkazmi preukázané).

23. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať, resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí teda vyplývať (nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

24. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe založil na tvrdení o ohrození žalobcu v plnení jeho daňových a odvodových povinností voči Slovenskej republike v prípade zaplatenia rozdielu dane.

25. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale ide o mimoriadny inštitút zabránenia stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu alebo jeho inými právnymi následkami hrozila žalobcovi konkrétna závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, a to vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorú je však potrebné preukázať konkrétnymi dôkazmi (napr. v prípade, ak by výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma spočívajúca v nemožnosti alebo výraznom obmedzení pokračovania v podnikateľskej činnosti, musel by žalobca uviesť a preukázať aké sú napr. jeho prevádzkové náklady na podnikanie, vrátane mzdových nákladov, aký je rozsah jeho podnikateľských záväzkov, aký je súčasný objem objednávok, aké sú jeho tržby, aké má záväzky a v akom objeme, aká je jeho finančná situácia, a pod.).

26. Žalobca ale do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by osvedčovali existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného obdobného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jediné sú podľa z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa právne významnými skutočnosťami, za ktorých naplnenia (popri ostatných procesných podmienkach priznania odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok.

27. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na strane navrhovateľa priznania odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi). Žalobca toto dôkazné bremeno v konaní o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol, keďže dôkazmi nepreukázal existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorá by práve jemu v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila.

28. Žalobca totiž ani len dostatočne konkrétne netvrdil (o to viac to potom ani nepreukázal konkrétnymi, za týmto účelom predloženými dôkazmi), ako konkrétne by v prípade zaplatenie rozdielu dane bol ohrozený v plnení svojich (iných) daňových a odvodových povinností - teda aké sú napr. jeho prevádzkové náklady na podnikanie, vrátane mzdových nákladov, aký je rozsah jeho podnikateľských záväzkov, aký je súčasný objem objednávok, aké sú jeho tržby, aké má záväzky a v akom objeme, aká je jeho finančná situácia, v akej výške sú jeho daňové a odvodové povinnosti a ako by ich úhrada ovplyvnila samotnú existenciu žalobcu, resp. výkon jeho podnikateľskej činnosti, za ktorým účelom bol založený. Len všeobecné, abstraktné, žiadnymi dôkazmi podložené tvrdenie o uvedenom ohrození je aj vzhľadom na závažnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby absolútne nepostačujúce.

29. V prejednávanej veci je naviac potrebné zohľadniť v neprospech vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj tú skutočnosť, že v jedinom skutkovom tvrdení, ktorým žalobca odôvodňoval svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, uviedol, že v prípade zaplatenia sumy rozdielu dane by bol ohrozený v plnení svojich daňových a odvodových povinností voči Slovenskej republike - teda de facto tvrdí, že v prípade zaplatenia rozdielu dane bude poškodený od žalobcu odlišný subjekt - a to Slovenská republika, voči ktorej nemusí byť schopný plniť ďalšie daňové a odvodové povinnosti. V tejto súvislosti správny súd dopĺňa, že účelom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby je ochrana žalobcu ako jeho navrhovateľa, a nie od žalobcu odlišných subjektov (vrátane Slovenskej republiky).

30. V dôsledku uvedeného neunesenia dôkazného bremena žalobcom nebolo v prejednávanej veci preukázané splnenie tretej kumulatívnej podmienky (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí či iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by žalobcovi hrozil v prípade okamžitého výkonu alebo inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia), výlučne za naplnenia ktorej by správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel.

31. Správny súd z uvedených dôvodov pre nesplnenie kumulatívnych podmienok, výlučne za splnenia ktorých môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, a ktoré sú taxatívne vymedzené v , nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa zamietol.

32. Záverom považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku totiž správny súd nepreskúmava napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie v medziach žalobných bodov tak, ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v . Z ustanovenia je pritom zrejmé, že relevantným kritériom, na ktoré možno pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť, nie je nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (a preto ju správny súd v tomto štádiu konania ani nemohol posudzovať).

33. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).