Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-50-2019.pdf
PDF · 101.81 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom vo veci starostlivosti o maloletého M. H., nar. XX.X.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, trvale bytom Q., Z. ulica XXX/XX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa matky: O. H., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, trvale bytom Q., Z. ulica XXX/XX a otec: F. H., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, trvale bytom Q., Z. ulica XXX/XX, o návrhu otca maloletého, o zrušenie osvojenia maloletého dieťaťa manželom matky, takto
rozhodol:
I. Návrh otca, F. H., nar. XX.XX.XXXX, o zrušenie jeho osvojenia maloletého M. H., nar. XX.X.XXXX, zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Viacerými podaniami otca maloletého dieťaťa, doplnenými pri výsluchu otca maloletého na Okresnom súde Prievidza, dňa 11.10.2019, v konaní pod sp.zn. 7P/14/2008 (už právoplatne skončenom), sa otec domáhal, aby súd zrušil jeho osvojenie maloletého M. H., nar. XX.X.XXXX. Vyššie uvedenými podaniami, založenými v spise na č.l. 2-42, svoj návrh otec zdôvodnil tým, že po zoznámení sa s matkou maloletého, ktorá žila so svojím synom z predchádzajúceho vzťahu, mal záujem vytvoriť spolu s matkou maloletého dieťaťa a jej maloletým synom ucelenú rodinu, z dôvodu ktorého si maloletého M. osvojil. Už onedlho sa však dozvedel o negatívnych vlastnostiach matky maloletého, ich vzájomné vzťahy sa postupne zhoršovali, matka maloletého mu odmietala umožniť styk s maloletým, čoho sa musel následne domáhať aj v súdnom konaní. Návrh na úpravu styku s maloletým vzal však v priebehu tohto konania späť. Postupne sa takisto jeho citový vzťah k maloletému zmenil. Už dlhodobo s ním nie je v žiadnom kontakte, nič k nemu necíti. V priebehu konania takisto namietol skutočnosť, že o dôsledkoch osvojenia nemal žiadne vedomosti, nebol sudkyňou o tom riadne poučený, pričom niektoré súdne zásielky za neho preberala jeho manželka, matka maloletého dieťaťa, bez toho, že by na to mala oprávnenie, vrátane rozsudku o osvojení maloletého.
2. Matka maloletého s návrhom o zrušenie osvojenia nesúhlasila, pretože biologický otec maloletého už nežije. Poukázala na to, že F. H. si dobrovoľne osvojil jej syna. Osvojenie chce zrušiť, aj keď je nezrušiteľné, z dôvodu, že má priateľku, chce sa s ňou oženiť a nechce, aby ona a jej syn mali priezvisko ,,H.“. Poukázala tiež na to, že navrhovateľ nemá záujem o jej syna M., ktorý má vážne zdravotné problémy a vyžaduje osobnú starostlivosť, ktorú mu poskytuje len ona sama. Uviedla tiež, že na pojednávaní pred súdom (konanie o osvojenie maloletého) bol navrhovateľ osobne prítomný a takisto ,,dobre poučený“. Je pravda, že preberala za neho v minulosti poštu, ale na to mala plnú moc od neho na pošte v Prievidzi.
3. Kolízny opatrovník žiadal s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine návrh otca ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
4. Matka maloletého sa na pojednávanie neustanovila. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a preto v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednával súd vo veci v jej neprítomnosti.
5. Biologický otec maloletého, M. W., nebol účastníkom tohto konania z dôvodu, že dňa 18.12.2019 zomrel (č.l. 189).
6. Vzhľadom na to, že v súčasnej dobe otec maloletého, matka maloletého, i maloletý žijú v Českej republike, súd prednostne skúmal, či súdy Slovenskej republiky majú právomoc vo veci konať a ak áno, podľa právneho poriadku ktorého štátu. Keďže právomoc vo veci zrušenia osvojenia nie je riešená európskymi nariadeniami a v nariadení č. 2201/2003 je dokonca priamo vylúčená na veci osvojenia, bolo potrebné na posúdenie právomoci slovenských súdov vo veci konať postupovať v zmysle zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. V zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona, rozhodovať vo veciach osvojenia patrí slovenskému súdu, ak je osvojiteľ slovenským občanom. Podľa § 41a vyššie citovaného zákona, na osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, je príslušný len slovenský súd. V zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona, teda podľa právneho názoru súdu, slovenské súdy majú právomoc v predmetnej veci konať, pretože osvojiteľ mal. M. je slovenskej štátnej príslušnosti. Keďže všetci účastníci konania mali v čase podania návrhu na tunajší súd trvalé bydlisko v obvode tunajšieho súdu, bola podľa právneho názoru súdu založená miestna príslušnosť Okresného súdu Prievidza. Podľa § 26 ods. 1 vyššie citovaného zákona, rozhodným právom je právo slovenské. Z vyššie uvedeného dôvodu súd v predmetnej veci konal a následne vo veci aj rozhodol.
7. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím otca a kolíznej opatrovníčky, oboznámením s písomnosťami založenými v spise, osobitne na č.l. 2-42, lustrácia v REGO č.l. 49, oznámenie Slovenskej pošty č.l. 54, vyjadrenie matky maloletého dieťaťa č.l. 91, uznesenie Okresného súdu Plzeň-juh zo dňa 5.9.2018 č.l. 96, podanie navrhovateľa č.l. 129, podanie navrhovateľa vo veci úpravy jeho styku s mal. M. č.l. 144, zápisnica spísaná pred Okresným súdom Prievidza dňa 11.10.2019 vo veci sp.zn. 7P/14/2008 č.l. 147, sobášny list navrhovateľa a matky maloletého, rozsudok Okresného súdu Plzeň-juh č.l. 164, rozsudok Krajského súdu v Plzni, uznesenie Okresného súdu Plzeň-juh č.l. 171, rozhodnutie Krajského súdu v Plzni č.l. 173, lustrácia v REGO na biologického otca maloletého M. W. č.l. 189, oznámenie Krajského súdu v Bratislave č.l. 192, vyjadrenie kolízneho opatrovníka č.l. 233, vyjadrenie matky č.l. 239, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7P/14/2008 - osobitne návrh č.l. 1, zápisnica o pojednávaní zo dňa 3.6.2008 č.l. 65, zápisnica o výsluchu otca zo dňa 11.10.2019, rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 7P/14/2008-71, uznesenie č.l. 75, žiadosť OS Plzeň Juh zo dňa 9.9.2014, odpoveď tunajšieho súdu č.l. 104, úradný záznam č.l. 177, mal súd zistený tento skutkový stav vo veci:
8. V konaní vedenom na tunajšom súde, pod sp.zn. 7P/14/2008, vydal súd, dňa 3.6.2008, rozsudok č.k. 7P/14/2008-71, podľa ktorého maloletý M. W., nar. XX.X.XXXX, syn matky O. H., nar. XX.X.XXXX a otca M. W., nar. X.X.XXXX, je od právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom F. H., nar. XX.XX.XXXX, syna matky L. H., nar. XX.XX.XXXX a otca F. H., nar. XX.X.XXXX. Súd súčasne rozhodol, že osvojenec bude mať priezvisko ,,H.“. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2008. Neobsahuje bližšie odôvodnenie, z dôvodu, že podľa vtedy účinného ustanovenia § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, bol rozsudok vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali práva podať proti nemu odvolanie (č.l. 70).
9. Pôvodný výrok rozsudku vo veci sp.zn. 7P/14/2008 bol opravený uznesením, č.k. 7P/14/2008-75, zo dňa 2.7.2008, v časti o osvojiteľovi nasledovne: F. H., nar. XX.XX.XXXX, R..č. XXXXXX/XXXX, miesto narodenia M., štátny občan Slovenskej republiky, trvale bytom Q., Ul. Z. č. XX/X, syn matky L. H., rodenej X., nar. XX.XX.XXXX a otca F. H., nar. XX.X.XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2008.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že do spisu sp.zn. 7P/14/2008 po právoplatne skončenom konaní doručil otec maloletého viacero podaní, z ktorých nebolo zrejmé, čoho sa nimi domáha, bola s otcom maloletého dieťaťa dňa 11.10.2019 na tunajšom súde, pod sp.zn. 7P/14/2008, spísaná zápisnica o výsluchu, v ktorej otec okrem iného opakovane tvrdil, že týmito podaniami (č.l. 2-42) si podal návrh na zrušenie
osvojenia k maloletému M. v celom rozsahu, z dôvodu, aby matka maloletého nemala voči nemu už žiadne nároky. Uviedol tiež, že sa necíti byť M. otec a nikdy ním ani nebude. O osvojení vedomosť nemal, matku maloletého nepozná, nevedel, čo to je za človeka, koho si berie za manželku. 1.8.2008 sa spoločne odsťahovali do Čiech, kde mu po polročnom spolužití urobila zo života peklo. Vždy platil a platí výživné na maloletého a podľa jeho názoru má právo sa s ním aj stretávať. Uviedol tiež, že na viacerých doručenkách, ktoré majú preukazovať doručenie mu písomností zo súdu, sa jeho podpis nenachádza. Jeho podpis nie je ani na doručenke preukazujúcej doručenie mu rozsudku tunajšieho súdu o osvojení. V priebehu svojho výsluchu bol sudcom poučený o tom, že údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. K tomu otec maloletého uviedol len toľko, že neoznačuje dôkaz za účelom preukázania opaku, že údaje na vyššie uvedených doručenkách, listinách, nezodpovedajú skutočnosti, resp. sú nepravdivé. Nemá to význam. Žiada zrušenie osvojenia v plnom rozsahu.
11. Rodičia maloletého M. H. uzavreli dňa 24.8.2007 manželstvo (č.l. 157). To, že vzťahy medzi nimi boli už v minulosti zlé a nevedeli sa dohodnúť o výkone práv a povinností voči mal. M., svedčí aj to, že otec sa domáhal na Okresnom súde Plzeň-juh, v konaní pod sp.zn. 3P/29/2014, návrhom zo dňa 4.7.2018, úpravy svojho styku s maloletým M.. V priebehu konania, podaním zo dňa 4.9.2018 (č.l. 144), vzal otec podaný návrh späť. Následne súd uznesením, zo dňa 5.9.2018, konanie zastavil.
12. Otec maloletého dieťaťa sa v minulosti až dvakrát na Okresnom súde Plzeň - juh domáhal zrušenia jeho osvojenia maloletého M..
13. Rozsudkom, zo dňa 9.4.2015, pod sp.zn. 3Nc 606/2013, Okresný súd Plzeň - juh rozhodol tak, že návrh otca, ktorým by bolo zrušené osvojenie maloletého M. H., nar. XX.X.XXXX, sa zamieta. V odôvodnení svojho rozhodnutia tamojší súd okrem iného uviedol, že sa najskôr zaoberal otázkou právomoci českých súdov k rozhodnutiu o zrušení osvojenia, keď sú osvojiteľ i osvojenec, občania Slovenskej republiky a o osvojení bolo rozhodnuté cudzozemským súdom. Súd ustálil, že právomoc českých súdov je daná podľa § 41 zákona č. 97/1963 Sb., pretože osvojiteľ má pobyt dlhšiu dobu na území Českej republiky. Ďalej súd posudzoval otázku, či bude na predmetnú vec aplikovať právo Slovenskej republiky, alebo právo tuzemské a za použitia § 26 vyššie uvedeného zákona rozhodoval podľa predpisov Slovenskej republiky, pretože osvojiteľ je občanom Slovenskej republiky. Napokon súd uviedol, že z dôvodu, že slovenské právo umožňuje zrušiť osvojenie len z vážnych dôvodov, v záujme neplnoletého, do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení a rozhodnutie o osvojení nadobudlo právoplatnosť už dňa 16.6.2008, nemal súd inú možnosť, než návrh otca zamietnuť. Vyššie uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.1.2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Plzni, č.k. 56Co/259/2015-120, zo dňa 3.11.2015, ktorý sa s právnym názorom súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožnil.
14. Následne, dňa 16.1.2017, si otec opätovne na Okresnom súde Plzeň - juh podal dňa 16.1.2017 návrh na zrušenie osvojenia k maloletému M. H., s tým, že maloletý nie je jeho synom a nič k nemu necíti. Jediné čo k nemu cítil, bola ľútosť, pretože s ním jeho matka neeticky a vulgárne zachádzala. Osvojenie podľa vyjadrenia otcom bolo iba gestom, ktoré urobil v čase, keď si bral M. matku. Konanie o vyššie uvedenom návrhu tamojší súd uznesením, č.k. 3Nc 606/2013-168 zo dňa 24.1.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Plzni, č.k. 10Co 82/2017-174, zo dňa 15.2.2017, z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata), v súlade s ustanovením § 159a ods. 3 a ods. 4 zákona č. 99/1963 Sb. zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2017.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že o návrhu otca o zrušenie jeho osvojenia maloletého M. už rozhodol Okresný súd Plzeň - juh, tunajší súd skúmal, či z dôvodu právoplatne skončenej veci na českom súde, je potrebné konanie o návrhu otca podľa § 230 CSP (res iudicata) bez ďalšieho zastaviť, resp. či je potrebné predmetnú vec prejednať a vo veci rozhodnúť.
16. Podľa § 63 zákona č. 97/1963 Zb., rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach, majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi.
17. Podľa § 65 vyššie citovaného zákona, cudzie rozhodnutia v manželských veciach, a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan,
a cudzie rozhodnutie vo veciach osvojenia dieťaťa, ak dieťa alebo aspoň jeden z osvojiteľov je slovenský občan a cudzie rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony slovenského občana, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia § 64 písm. b/ až f/.
18. Podľa § 64 písm. b/ až f/, cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, ak nie je právoplatné alebo vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané, nie je rozhodnutím vo veci samej, účastníkovi konania voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bola postupom cudzieho orgánu odňatá možnosť konať pred týmto orgánom najmä, ak mu nebolo riadne doručené predvolanie alebo návrh na začatie konania; splnenie tejto podmienky súd neskúma, ak sa tomuto účastníkovi cudzie rozhodnutie riadne doručilo a účastník sa proti nemu neodvolal alebo ak tento účastník vyhlásil, že na skúmaní tejto podmienky netrvá, slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol alebo je tu skoršie cudzie rozhodnutie v tej istej veci, ktoré sa uznalo alebo spĺňa podmienky na uznanie, uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku.
19. Podľa § 67 ods. 1 vyššie citovaného zákona, cudzie rozhodnutie vo veciach uvedených v § 65 možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu.
20. Podľa § 68a písm. a/ vyššie citovaného zákona, na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom je príslušný Krajský súd v Bratislave, ak ide o cudzie rozhodnutie vo veciach uvedených v § 67 ods. 1.
21. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona, na základe oznámenia Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 18.2.2020, doručeného tunajšiemu súdu dňa 19.2.2020, podľa ktorého na Krajskom súde v Bratislave sa ku dňu 17.2.2020 neviedlo konanie o uznanie rozsudku Okresného súdu Plzeň
- juh, sp.zn. 3Nc/606/2013, zo dňa 9.4.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Plzni, č.k. 56Co/259/2015-120, zo dňa 3.11.2015, dospel súd k právnemu záveru, že v danej veci nejde o res iudicata a je potrebné predmetnú vec prejednať a vo veci rozhodnúť.
22. Vzhľadom na výhrady navrhovateľa o doručovaní mu súdnych zásielok, ktoré za neho mala preberať jeho manželka (matka maloletého M.), súd požiadal Slovenskú poštu, a.s. o oznámenie, či v čase doručovania rozsudku, t.j. 11.6.2008, disponovala O. H. plnou mocou na preberanie zásielok za otca maloletého dieťaťa a v prípade ak áno, o aké zásielky malo ísť. Slovenská pošta, a.s. súdu v tejto súvislosti, dňa 20.11.2019, oznámila, že vzhľadom na to, že matka maloletého môže prostredníctvom Žiadosti o doplnkové a dispozičné služby splnomocniť niekoho na preberanie zásielok, na ktorejkoľvek pobočky pošty na území Slovenskej republiky, prípadne na základe originálu splnomocnenia overeného oprávneným orgánom (napr. notár) a Slovenská pošta, a.s. nevedie centrálnu evidenciu takýchto splnomocnení, nevedia súdu oznámiť, či takéto splnomocnenie nie je zaevidované na inej pobočke pošty / overené oprávneným orgánom. Slovenská pošta, a.s. v zmysle Poštových podmienok, Všeobecná časť, Vnútroštátny styk, bod 7.1.1 Poskytovanie informácií o zásielkach doklady a údaje o zásielke, tiež osobné údaje odosielateľa, adresáta a nimi splnomocnených osobách, uchováva tri roky odo dňa podania zásielky a ak ide o podacie doklady alebo tri roky odo dňa dodania, ak ide o dodacie doklady. Z uvedeného dôvodu súdu uvedenú informáciu nevedia poskytnúť.
23. S poukazom na vyššie uvedené (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia) a vyjadrenie otca v zápisnici o výsluchu, dňa 11.10.2019, v konaní vedenom pred tunajším súdom, pod sp.zn. 7P/14/2008, kde uviedol, že neoznačuje dôkaz za účelom preukázania opaku, že údaje na vyššie uvedených doručenkách, listinách, nezodpovedajú skutočnosti, resp. sú nepravdivé, mal súd za to, že v konaní nebolo nijako preukázané, že by rozsudok tunajšieho súdu, č.k. 7P/14/2008-71, zo dňa 3.6.2008, nenadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2008. Na tomto mieste treba tiež uviesť, že v prípade, ak by vyššie uvedený rozsudok nebol otcovi riadne doručený, doposiaľ by nenadobudol ani právoplatnosť a v tom prípade by bol návrh otca o zrušenie osvojenia podaný predčasne. Avšak spochybňovanie otca riadne doručenie mu rozsudku až po mnohých rokoch a potom, ako už o jeho totožnom návrhu rozhodli súdy Českej republiky, považoval tunajší súd len za účelové konanie otca maloletého.
24. Otec maloletého na pojednávaní pred súdom na podanom návrhu v celom rozsahu zotrval. Uviedol, že hlavný dôvod, pre ktorý si tento návrh podal, je ten, matka maloletého mu do roku 2009 zakazovala s maloletým akýkoľvek kontakt, pričom videl, ako zle s maloletým zaobchádzala, vulgárne ho volala, bila ho, kopala, búchala o stenu. Maloletý chcel ísť vtedy za ním, matka maloletého však reagovala tak, aby k nemu nešiel, že nie je jeho otcom. Potvrdil, že si v minulosti podal návrh na úpravu svojho styku s
maloletým, pretože matka mu v tom bránila. Pravda je aj tá, že mal všetkého vtedy už dosť a preto vzal návrh na úpravu jeho styku s maloletým späť. Vyslovene na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá aj napriek tomu, že mu už uplynula 6 mesiacov na podanie tohto návrhu, pretože sa otcom dieťaťa necíti byť a ani cítiť nikdy nebude. Otcom dieťaťa sa necíti byť od roku 2009 z dôvodu správania sa matky voči maloletému. Uviedol tiež, že matka ho ohľadne informácií týkajúcich sa osvojenia zavádzala, nemal takisto žiadne informácie o tom, že osvojenie možno zrušiť, ak by to vedel, návrh by si podal už skôr. Od 1.8.2008 začal spoznávať pravý charakter matky maloletého a keby mu boli zásielky doručované, návrh na zrušenie osvojenia by si podal už skôr. V priebehu pojednávania opätovne sa vyjadroval negatívne na adresu matky maloletého, ktorej vyčítal nielen jej vzťah k maloletému synovi, ale aj voči nemu. Na otázku sudcu, ,,či jeho citový vzťah k maloletému M. sa zmenil a v ktorom časovom období?“, uviedol len to, že matka maloletého mu v styku s maloletým bránila, a keď sa chcel s ním stretnúť, tak mu nedala ani na neho kontakt. Neodpovedal súdu k veci na otázku, „prečo vzal návrh na úpravu styku s maloletým späť?“. Na druhej strane uviedol, že je kresťan, vždy bola jeho povinnosť starať sa o maloletého. Pokiaľ sa matka maloletého zle správala k svojmu synovi, snažil sa to riešiť, podával viaceré návrhy na Okresný súd Plzeň
- juh, nikde však nepochodil. Na inom mieste tvrdil, že návrh na úpravu styku vzal späť z dôvodu, že si uvedomil, že na tomto návrhu nemá význam trvať. V súčasnej dobe má priateľku, s ktorou žije od roku 2011, myslí si, že je v záujme maloletého, aby bolo osvojenie zrušené, pretože matke maloletého dieťaťa ide len o peniaze, ktoré od neho dostáva. Opakovane tvrdil, že sa necíti a ani nikdy cítiť nebude byť otcom maloletého M., pričom matka mu v minulosti tvrdila, že na neho nemá nárok, a keby aj nárok mal, tak by ho nedostal. Za posledných 10 rokov sa zhoršil jeho zdravotný stav, obracal sa na všetky súdy v Plzni, podával podania aj na súdy v Prahe, takisto na Najvyšší súd v Brne, Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, písal aj prezidentke SR a takisto premiérovi. Zo žiadnej inštitúcie mu neprišlo doposiaľ kladné vyrozumenie.
25. Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
26. Podľa § 97 ods. 2 cit. zákona, o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
27. Podľa § 107 ods. 1 a 2 cit. zákona, osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd zistí, že rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv, rozhodne o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44.
28. Z ustanovenia § 107 ods. 1 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že zrušiť osvojenie možno len z vážnych dôvodov v záujme maloletého dieťaťa a to len do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení.
29. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ sa stal osvojiteľom maloletého M. H. na základe rozsudku tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2008. Návrh otca na zrušenie osvojenia na tunajší súd bol súdu doručený až v roku 2019, teda dávno po uplynutí doby 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu o osvojení maloletého navrhovateľom, ktorý je v rodnom liste maloletého uvedený ako jeho otec.
30. Z vyššie uvedených dôvodov (bod 28 a 29 odôvodnenia tohto rozhodnutia) súd návrh otca ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
31. Nad rámec vyššie uvedeného (bod 30 odôvodnenia tohto rozhodnutia) súd takisto uvádza, že v priebehu konania navrhovateľ a ani žiaden iný účastník súdu netvrdil, že zrušenie osvojenia je v záujme maloletého M.. To, že by zrušenie osvojenia bolo v záujme maloletého, nezistil súd ani zo žiadnych písomností, ktoré sú založené v spise. Sám navrhovateľ svoj návrh na zrušenie osvojenia zdôvodňoval v podstate len zlými vzťahmi, ktoré má s matkou maloletého M. a tým, že k maloletému M. už nič necíti aj vzhľadom na to, že s ním dlhodobo nie je v kontakte. Za hlavný dôvod, pre ktorý žiadal otec zrušenie osvojenia považoval to, aby matke maloletého nemusel platiť žiadne peniaze.
32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa 4. časti Civilného mimosporového poriadku a podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/2005 Z.z.).