Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu SimKor, s.r.o., so sídlom ul. Trate mládeže 9/A, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 36 014 354, zastúpeného Mgr. Erich Štepánek, advokát, so sídlom L. Svobodu 15, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanému II/: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 26.612,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného II/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -162 zo dňa 14.septembra 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -162 zo dňa 14.septembra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -239 zo dňa 10.mája 2019 v napadnutej III. výrokovej vete potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica konanie o zaplatenie istiny 3.219,90 eur zastavil. Vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku za návrh vo výške 186,30 eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 18.405,44 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 56 % voči žalovanému a vo zvyšku žalobu zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému I/, ktorého označil Slovenská republika

- Ministerstvo vnútra , Bratislava úhrady istiny 26.612,79 eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným I/ bola uzavretá zmluva o dielo č. SE - OVO1-2011/1447-2 v znení dodatku č. 1 k nej, na základe ktorej žalobca ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného ako objednávateľa, dielo

- Rekonštrukcia, modernizácia a rozšírenie hasičskej stanice Krupina. Dielo bolo riadne odovzdané a prevzaté odovzdávacím a preberacím protokolom v mesiaci december 2012.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný I/ odpor, v ktorom poukázal na to, že súd v platobnom rozkaze nesprávne označil žalovaného oproti jeho označeniu v žalobnom návrhu, ktorého nesprávnosť okresný súd opravil v zmysle uznesenia č. k. -77 zo dňa 31.3.2013. Žalovaný I/ v odpore poukázal na to, že v zmysle čl. VI. bod 6.7 Zmluvy o dielo bola dohodnutá lehota splatnosti faktúr do 90 dní odo dňa doručenia faktúry žalovanému, a teda žalobca určil nesprávne splatnosť faktúr č. 091/504706/13 a č. 090/504705/13, ktoré boli obe doručené žalovanému až dňa 22.4.2013, od ktorej lehoty sa mala počítať splatnosť 90 dní. Namietol aj výšku úrokovej sadzby, ktorá medzi stranami nebola dohodnutá, a preto bolo potrebné vychádzať z ustanovení všeobecne záväzných predpisov.

4. Vzhľadom na námietku žalovaného I/ ohľadne správnosti označenia účastníka na strane žalovaného, rozšíril žalobca svoj žalobný návrh o žalovaného II/ - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, keďže od 1.1.2013 na základe zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe sa rozpočtová organizácia Hasičský a záchranný zbor v pôsobnosti Ministerstva vnútra zmenil na preddavkovú organizáciu, t. j. organizačnú jednotku v rámci rozpočtovej organizácie Ministerstva vnútra a prestal mať hmotnoprávnu subjektivitu. Súd na základe tejto skutočnosti uznesením pod č. k. - 80 zo dňa 31.03.2015 pripustil do konania žalovaného II/ a to Ministerstvo vnútra, Pribinova 2, Bratislava. Žalobca súhlasil s námietkami žalovaného I/ ohľadne výšky úrokovej sadzby, ale nestotožnil sa s tvrdeniami žalovaného I/ ohľadom predmetných faktúr, o ktorých naďalej tvrdil, že záväzok ich uhradiť vznikol zo zmluvy o dielo s tým, že došlo k porušeniu zmluvy o dielo objednávateľom, z ktorého dôvodu boli práce na diele prerušené. Plnenie podľa týchto faktúr bolo nedeliteľnou súčasťou zmluvného záväzku, bez vynaloženia ktorých by nebolo možné vo vykonávaní diela pokračovať. Mal za to, že ústnou formou došlo k uzavretiu dodatku k predmetnej zmluve ohľadne stráženia staveniska a potom nárok na úrok z omeškania pri týchto faktúrach i na zmluvnú pokutu je dôvodný. K námietke vyššej moci tvrdil, že táto neobstojí, lebo nejde o vyššiu moc. Poukázal tiež na to, že sa ako zhotoviteľ spoliehal na pravdivosť tvrdení žalovaného, uvedených v článku 6.8 zmluvy o dielo, kde žalovaný sám vyhlásil, že má zabezpečené finančné prostriedky na zhotovenie diela.

5. Na pojednávaní konanom dňa 18.1.2016 žiadal žalobca konanie zastaviť voči žalovaným I, II/ ohľadne istiny 3.219,90 eur. Na pojednávaní konanom dňa 1.8.2016 žalobca zobral žalobný návrh voči žalovanému I/ späť a žiadal voči nemu konanie zastaviť. Súd konanie voči žalovanému I/ zastavil uznesením č.k. -223 zo dňa 1.8.2016.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba žalobcu voči žalovanému II/ je dôvodná len v časti zaplatenia istiny 18.405,44 eur, vo zvyšku žalobu zamietol. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z uzavretej Zmluvy o dielo medzi Ministerstvom vnútra SR ako objednávateľom a spoločnosťou SimKor, s.r.o. Banská Štiavnica ako zhotoviteľom uzavretej dňa 29.7.2011, predmetom ktorej podľa čl. II. bola Rekonštrukcia, modernizácia a rozšírenie hasičskej stanice Krupina, a to v rozsahu stavebných objektov, špecifikovaných v čl. II. bod 2.1 zmluvy. Podľa čl. II. bod 2.3 zmluvy boli východiskovými podkladmi k predmetu zmluvy o dielo projektová dokumentácia stavby vrátane kompletnej dokladovej časti, právoplatné stavebné povolenie vydané Stavebným úradom MV SR, právoplatné rozhodnutie pre vodnú stavbu vydané Obvodným úradom životného prostredia vo Zvolene. Podľa čl. II. bod 2.2 sa objednávateľ zaviazal riadne dokončené dielo prevziať a zaplatiť za jeho zhotovenie dohodnutú cenu. Dielo sa malo odovzdať ako celok podľa čl. III. bod 3.1 zmluvy do 12 mesiacov odo dňa prevzatia staveniska. V čl. V. si strany sporu dohodli cenu za predmet zmluvy a jej špecifikáciu v prílohe č. 2. Súčasne konštatovali v čl. V. bod 5.6, že v cene diela sú obsiahnuté aj náklady na vybudovanie, prevádzku a vypratanie zariadenia staveniska, ako aj náklady na stráženie staveniska zhotoviteľom počas výstavby. V cene mali byť zahrnuté aj náklady na činnosti vyšpecifikované v čl. II. bod 2.1 písm. a/ až n/ zmluvy. V čl. VI. si strany dohodli platobné podmienky, a to priebežnú fakturáciu na základe odsúhlasených skutočne vykonaných prác v zmysle zisťovacieho protokolu odsúhlaseného technickým dozorom objednávateľa, pričom úhradu konečnej faktúry podmieňovali riadnym vykonaním diela a jeho odovzdaním a prevzatím v zápise o odovzdaní a prevzatí diela, po odstránení vád a nedorobkov. Zhotoviteľ ju mohol vystaviť do 30 dní odo odovzdania a prevzatia diela, ktorú mal objednávateľ uhradiť v lehote jej splatnosti. V čl. VI. bod 6.7 si strany sporu dohodli lehotu splatnosti 90 kalendárnych dní odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi. V čl. VI. bod 6.8 objednávateľ prehlásil, že na zhotovenie diela, ktoré je predmetom tejto zmluvy o dielo má zabezpečené finančné prostriedky. V čl. VIII. si strany dohodli zmluvné pokuty pre prípad omeškania s odovzdaním predmetu zmluvy, resp. so splnením povinností odstrániť vady a nedorobky, ako aj v prípade oneskoreného uhradenia faktúr a v bode VIII. bod 8.4 si dohodli prípady, kedy strana nie je v omeškaní (napr. vyššia moc, resp. zásah úradných miest, ak tieto skutočnosti bezodkladne písomne oznámia druhej strane alebo sú tejto všeobecne známe. Za zásah úradných miest sa považuje napr. viazanie rozpočtových prostriedkov podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. K zmluve o dielo uzavreli strany sporu Dodatok č. 1 dňa 4.6.2012, v ktorom si upravili výšku ceny, spôsob uhradenia ceny, a to v zmysle jednej priebežnej faktúry po vykonaní 50% prác podľa zmluvy o dielo a konečnou faktúrou na základe odsúhlasených skutočne vykonaných prác.

7. Súd ďalej uviedol, že v zmysle takto uzatvorenej zmluvy si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 26.612,79 eur, ktorá pozostávala z nároku na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 4.954,26 eur

(neuhradené faktúry č. 028/504702/13 a č. 027/504701/13), z nároku na zákonný úrok z omeškania, ktorý vyčíslil na sumu 7.440,41 eur a z nároku na zmluvnú pokutu vo výške 14.218,12 eur.

8. Pri faktúre č. 090/504705/13 a č. 091/504706/13 súd ani strany nemali pochybnosť o dôvodnosti ich vystavenia vzhľadom na odovzdanie a prevzatie diela v mesiaci december 2012, o čom bol súdu predložený odovzdávací a preberací protokol zo dňa 20.12.2012. S poukazom na nesprávne uvedenú lehotu splatnosti potom k omeškaniu žalovaného II/ ohľadne úhrady ceny v zmysle týchto faktúr došlo dňom 23.7.2013, čo malo vplyv na výpočet dlžnej istiny z titulu úrokov z omeškania. Súd považoval za zhodné tvrdenia strán o ich zaplatení, keď tvrdili, že faktúra č. 090/504705/13 bola uhradená dňa 14.7.2014 a faktúra č. 091/504706/13 bola uhradená dňa 27.11.2013. Žalobca súhlasil aj s námietkou žalovaného ohľadne výšky úrokovej sadzby. Súd mal potom za preukázané, že žalobca bol oprávnený v zmysle zmluvy o dielo požadovať od žalovaného II/ nárok na úrok z omeškania z titulu oneskorenej úhrady faktúry č. 090/504705/13 vystavenej v sume 70.185,86 eur za obdobie od 23.7.2013 do 14.7.2014 vo výške 5.818,70 eur a z faktúry č. 091/504706/13 splatnej dňa 22.7.2013 vystavenej sume 1.006,36 eur za obdobie od 23.7.2013 do 27.11.2013 vo výške 29,76 eur. Zmluvnú pokutu určil žalobca po zohľadnení námietok žalovaného II/ ohľadne začiatku doby omeškania pri faktúre 090/504705/13 na sumu 12.493,08 eur a pri faktúre č. 091/504705/13 v sume 63,90 eur.

9. Pokiaľ sa jedná o faktúry č. 027/504701/13 zo dňa 8.2.2013 na sumu 4.525,89 eur a č. 028/504702/13 zo dňa 8.2.2013 na sumu 428.,40 eur, pri týchto si žalobca uplatňoval v návrhu nárok na zaplatenie istiny 4.525,89 eur a sumy 428,40 eur, nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.289,87 eur a 122,09 eur. Žalovaný pri týchto faktúrach namietal dôvodnosť ich vystavenia, výšku úrokovej sadzby a nestotožňoval sa s tvrdením žalobcu, že tento nárok vznikol zo zmluvy o dielo z dôvodu prerušenia vykonávaných prác na predmetnom diele. Žalobca si tento nárok uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže uvedenú službu poskytol žalovanému bez toho, aby žiadal od neho úhradu. Žalobca sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, potom zobral nárok na zmluvnú pokutu uplatnenú v žalobe pri týchto faktúrach v celom rozsahu späť. Upravil aj výšku nároku na zmluvnú pokutu, a to pri faktúre č. 091/504706/13 o čiastku 3,53 eur a pri faktúre č. 090/504705/13 o sumu 245,65 eur. Súčasne požadoval k istine priznať úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 22.2.2013 do zaplatenia.

10. Ohľadne nároku na zmluvnú pokutu pri faktúrach vystavených žalobcom žalovaný poukazoval na liberačný dôvod uvedený v čl. VIII. bod 8.4 Zmluvy o dielo, preto považoval tento nárok za nedôvodný. Poukázal na spôsob financovania predmetnej stavby na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2214022001201 uzavretej medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a prijímateľom - Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici zo dňa 23.8.2012, v zmysle ktorej musel prijímateľ postupovať podľa prísnych pravidiel a podmienok čerpania nenávratného finančného príspevku. Poukázal na to, že dňom 1.1.2013 nadobudol účinnosť o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, na základe ktorého muselo dôjsť aj k zmene prijímateľa nenávratného finančného príspevku čerpaného z finančnej pomoci európskeho spoločenstva v rámci Regionálneho operačného programu Opatrenia 4.2 Infraštruktúra nekomerčných záchranných služieb, ktoré v skutočnosti boli žalobcovi oznámené listom žalovaného II/ zo dňa 31.1.2013. Predmetná zmena podľa tvrdenia žalovaného II/ sa musela prejaviť i v systéme ITMS, ktorá prebehla po účinnosti Dodatku č. 2, ktorého účinnosť nastala dňa 9.7.2013, pričom následne zodpovedný subjekt - žalovaný II/ dňa 24.9.2013 požiadal RO pre ROP o zálohovú platbu na neuhradené faktúry za zrealizované stavebné práce na predmetnej stavbe s tým, že finančné prostriedky boli pripísané na účet žalovaného II/ dňa 13.5.2014 a faktúra č. 090/504705/13 bola uhradená dňa 14.7.2014. Podľa žalovaného II/ tieto skutočnosti bolo treba subsumovať pod čl. VIII. bod 8.4 ako zásah úradných miest, ktorú skutočnosť podľa neho aj bezodkladne písomne oznámil druhej strane. Z uvedeného podania súd zistil, že sa v ňom nachádza len pokyn pre žalobcu, aby vo faktúrach uvádzal číslo účtu, ktoré objednávateľ diela zriadil pre príjem zahraničnej pomoci uvedenej v bode II. oznámenia a fakturácia diela sa v roku 2013 mala zmeniť len do tej miery, že faktúry za zrealizované stavebné práce hradené z poskytovaného NFP, ako aj faktúry hradené kapitálovými výdavkami zo štátneho rozpočtu budú centrálne evidované a vybavované na pracoviskách Ministerstva vnútra SR v Bratislave. Tým jednostranne oznámil žalobcovi zmenu čl. VI. bod 6.1, podľa ktorého mal pôvodne žalobca vystavovať faktúry na Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, Komenského 27, Banská Bystrica, aj keď zmluvnou stranou bolo Ministerstvo vnútra SR so sídlom v Bratislave.

11. Na základe vykonaného dokazovania ohľadne dôvodnosti uplatňovaného nároku žalobcom na zmluvnú pokutu mal súd za to, že námietky žalovaného ohľadne zmeny prijímateľa nenávratného finančného príspevku v zmysle nadobudnutia účinnosti nie sú liberačným dôvodom dohodnutým stranami sporu v zmysle čl. VIII. bod 8.4 zmluvy o dielo a stotožnil sa s právnou argumentáciou ohľadne výkladu tohto ustanovenia zo strany žalobcu v jeho písomných a ústnych podaniach, kde poukazoval, že zmluva o dielo bola podpísaná žalovaným II/ so žalobcom už dňa 29.7.2011, Dodatok č. 1 dňa 4.6.2012, v ktorých nie je žiadna zmienka o tom, že by predmet diela mal byť financovaný z prostriedkov štrukturálnych eurofondov na základe zmluvy o nenávratnom finančnom prostriedku. Zmluva o nenávratnom finančnom príspevku bola podpísaná iným subjektom, než žalovaným II/, a to Krajským riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, a to až dňa 23.8.2012, t. j. po podpise zmluvy medzi žalobcom a žalovaným II/ a z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že účelom bolo spolufinancovanie schváleného projektu prijímateľa, a to poskytnutím nenávratného finančného príspevku z prostriedkov pre operačný program „Regionálny operačný program“. Tento mal byť tvorený prostriedkami Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Súd tiež poukázal na čl. VI. bod 6.8 Zmluvy o dielo, kde sám objednávateľ v čase uzatvárania zmluvy o dielo prehlásil, že na zhotovenie diela má zabezpečené finančné prostriedky.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané platné uzavretie Zmluvy o dielo, vrátane dodatku k nej. Za dôvodné považoval aj vystavenie faktúr č. 090/504705/13 a 091/504706/13 na základe tejto zmluvy o dielo, kde bola námietkami žalovaného upravená splatnosť. Súd považoval za dôvodný nárok na úrok z omeškania vo výške 29,76 eur a z titulu zmluvnej pokuty len sumu 63,90 eur pri faktúre č. 091/504706/13 zo dňa 16.4.2013 a nárok na úrok z omeškania vo výške 5.818,70 eur a z titulu zmluvnej pokuty vo výške 12.493,08 eur pri faktúre č. 090/504705/13 zo dňa 16.4.2013. Celkom tak za dôvodnú ohľadne týchto faktúr súd považoval sumu 18.405,44 eur, na zaplatenie ktorej aj žalovaného II/ zaviazal. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. tak, že žalobcovi priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania voči žalovanému vo výške 56% (ako rozdiel úspechu a neúspechu) s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne postupom podľa po právoplatnosti rozhodnutia.

13. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný II/. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -184 zo dňa 22.novembra 2017 odvolanie žalovaného II/ odmietol z dôvodu oneskorene podaného odvolania. Voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalovaný II/ dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením č. k. -269 zo dňa 30.októbra 2019 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -184 zo dňa 22.11.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému doručený dňa 5.10.2017 do jeho elektronickej schránky. Lehota na podanie odvolania začala žalovanému plynúť dňa 6.10.2017 a uplynula dňa 20.10.2017 (piatok). Ako vyplýva z obsahu dokladov predložených žalovaným s podaným dovolaním, elektronické podanie - odvolanie žalovaného bolo prvoinštančnému súdu odoslané dňa 20.10.2017 o 9.25 h a následne odovzdané na poštovú prepravu dňa 23.10.2017. Pokiaľ teda odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného ako oneskorene podané, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva, a preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Žalovaný v odvolaní uviedol, že ho podáva voči III.výroku, ktorým prvoinštančný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.405,44 eur. Odvolanie podáva z dôvodu podľa , a , teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Má za to, že súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, nakoľko omeškanie s úhradou faktúr nebolo zavinené žalobcom (správne žalovaným), ale bolo spôsobené objektívnymi okolnosťami, resp. zásahom úradných miest. K omeškaniu odporcu tak došlo z dôvodu, ktorý spočíval v spôsobe financovania projektu prostredníctvom nenávratných finančných príspevkov (ďalej len „NFP“), ktorý podľa názoru žalobcu (zrejme mal na mysli žalovaného) možno považovať za zásah úradných miest. Právna doktrína ani judikatúra pojem zásah úradných miest bližšie nešpecifikuje. Zo samotného gramatického výkladu je však zrejmé, že okolnosť, ktorá bráni splneniu povinnosti nemá pôvod u

žalovaného, ale má vonkajšiu príčinu. Z logického a gramatického pojmu „zásah“ úradných miest možno dospieť k záveru, že pôjde o prípady, ak: 1/ Pre žalovaného je dočasne znemožnené plnenie zmluvy, plnenie sa však nestáva objektívne nemožné. V tomto prípade financovanie predmetnej stavby bolo realizované na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku prostredníctvom štrukturálnych fondov Európskej únie, kde musí prijímateľ postupovať výlučne podľa prísnych pravidiel a podmienok čerpania príspevku. Pred každým schválením platby prebieha zo strany poskytovateľa, teda Riadiaceho orgánu pre regionálny operačný program, ktorým bolo v tomto prípade Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dôsledná kontrola. Zmena projektu spojená so zmenou kompetentných osôb prijímateľa neumožňovala ani uhrádzať faktúry za zrealizované stavebné práce, ani žiadať orgán o ďalšie platby. Zmena prijímateľa nenávratného finančného príspevku bola uskutočnená Dodatkom č. k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorý bol uzavretý medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Dodatok nadobudol účinnosť dňa 9.7.2013. Po nadobudnutí účinnosti dodatku bolo ešte potrebné zo strany riadiaceho orgánu vykonať zmenu aj do tzv. systému ITMS, cez ktorý sa podávajú žiadosti o platbu. Na základe uvedených skutočností žalovaný požiadal riadiaci orgán pre Regionálny operačný program o zálohovú platbu na neuhradené faktúry za zrealizované stavebné práce. Finančné prostriedky boli pripísané na účet žalovaného dňa 13.5.2014 a faktúra bola žalobcovi uhradená dňa 14.7.2014. Z uvedeného vyplýva, že celý proces financovania bol časovo a administratívne veľmi náročný a v tejto súvislosti bolo žalovanému aj dočasne znemožnené plnenie zmluvy, nakoľko v období do uzatvorenia dodatku k zmluve neprebiehali žiadne procesy, ani administratívna kontrola žiadostí o platbu, nebolo možné predkladať riadiacemu orgánu žiadosti o platbu. 2/ Takýto stav nastal bez akéhokoľvek vplyvu žalovaného, keďže projekt bol financovaný na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku, bolo potrebné zohľadniť systémové zmeny. Zmena prijímateľa nenávratného finančného príspevku bola uskutočnená „technickým dodatkom“ ku zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorý bol uzatvorený medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Následne boli vypracované žiadosti o platbu na riadiaci orgán, po posúdení ktorých boli poukázané prostriedky riadiacim orgánom prijímateľovi a ním žalobcovi. Omeškanie žalovaného teda bolo spôsobené objektívnymi okolnosťami spočívajúcimi vo financovaní predmetného projektu. 3/ Zásah bol spôsobený „úradným miestom“. Dňa 1.1.2013 nadobudol účinnosť o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, ktorým došlo k zmene prijímateľa nenávratného finančného príspevku čerpaného z finančnej pomoci Európskeho spoločenstva v rámci Regionálneho operačného programu opatrenia 4.2 Infraštruktúra nekomerčných záchranných služieb. Zásah Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá prijala mal za následok zmenu v osobe prijímateľa nenávratného finančného príspevku, keď sa krajské riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru stali preddavkovými organizáciami žalovaného, teda stratili právnu subjektivitu, čo v konečnom dôsledku bolo zásadnou a jedinou príčinou omeškania v platbách za zhotovenie diela.

16. Na základe uvedeného odkazuje žalovaný odvolací súd aj na jeho písomné vyjadrenia a ústne prednesy na pojednávaniach v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Poukazovanie súdom prvej inštancie na ustanovenie čl. VI. bod 6.8, kde sám objednávateľ v čase uzatvárania zmluvy prehlásil, že na zhotovenie diela, ktoré je predmetom tejto zmluvy o dielo má zabezpečené finančné prostriedky je podľa žalovaného pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu irelevantné, nakoľko skutočnosť, že žalovaný objektívne nemohol plniť svoje povinnosti zo zmluvy o dielo nastala až po účinnosti tejto zmluvy, žalovaný nemohol takúto skutočnosť v čase uzatvárania zmluvy nijako predvídať a táto skutočnosť bola spôsobená práve zásahom úradných miest.

18. V zmysle uvedených skutočností žalovaný zotrváva na svojom tvrdení, že k jeho omeškaniu došlo v dôsledku zásahu úradných miest, preto je žalobcov návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty nedôvodný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalobca vo vyjadrení i odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne po vecnej i formálnej stránke. Súd sa v celom rozsahu vysporiadal s dôkaznou situáciou, túto správne vyhodnotil a vec rozhodol. Žalovaný vo svojom odvolaní opakovane argumentuje odvolávkou na vyššiu moc - zásah úradných miest, ktorá mu bránila splniť svoje zmluvné záväzky včas. Žalobca

má za to, že svojim vyjadrením zo dňa 24.10.2016 zaujal k tejto argumentácii jasné stanovisko, s ktorým sa konajúci súd prvej inštancie evidentne stotožnil. Na doplnenie uviedol, že žalovaný vo svojich vyjadreniach vedome ignoruje rozdiely medzi verejným a súkromným právom a podľa názoru žalobcu podsúva súdu nesprávnu interpretáciu práva. V tomto konkrétnom prípade totiž nie je možné hovoriť o zásahu úradných miest ani orgánov verejnej moci a správy, pričom žalobca vychádza z precedensu, ktorým je uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky zo dňa 9.6.1992 sp. zn. , ktorým sa stanovili kritériá na určenie, či subjekt koná ako orgán verejnej moci. Uviedol, že je nesporné a jednoznačne stanovené, že v danom prípade je štát reprezentovaný Ministerstvom vnútra ako jeho ústredným orgánom štátnej správy, ktorý je zároveň subjektom uzatvárajúcim zmluvu o dielo a jeho sa týka aj prípadný zásah - zmena financovania zo štrukturálnych fondov. Takáto zmena sa nijakým spôsobom netýka druhej zmluvnej strany. Inou skutočnosťou by bolo, keby nositeľom práv a povinností zo zmluvy bol Hasičský a záchranný zbor a do jeho sféry by štát zasiahol. Potom by bolo možné hovoriť o zásahu úradných miest ako exkulpačného dôvodu pre účtovanie zmluvnej pokuty v zmysle zmluvy o dielo. V prejednávanej veci štát zasahuje do sféry svojej vlastnej. Konštrukcia vytvorená žalovaným pôsobí tak, ako keby vo výrobnom podniku sa objednávajúce oddelenie odvolávalo na nemožnosť zaplatenia za dodaný tovar z dôvodu, že ekonomické oddelenie mu neschválilo peniaze a považovalo tento postup za vyššiu moc. Ďalej uviedol, že považuje za dôležitú aj odvolávku konajúceho súdu prvej inštancie na ustanovenie zmluvy, ktoré uvádzalo, že objednávateľ má na financovanie diela zabezpečené finančné prostriedky. Aj keď právny poriadok SR nemá podrobne spracovanú úpravu predzmluvnej zodpovednosti, minimálne konanie objednávateľa je možné považovať za spôsobilé uviesť druhú zmluvnú stranu do omylu, nakoľko sa spoľahla na pravdivosť tohto vyhlásenia. V neposlednom rade žalobca uviedol, že právna úprava povinnosti platiť zmluvnú pokutu je v upravená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. bez možnosti dovolať sa tzv. okolností vylučujúcich zodpovednosť ( ). vylúčil uplatnenie a nahradil jeho úpravu v obchodných vzťahoch ustanovením .

20. V zmysle tohto ustanovenia v obchodných vzťahoch platí, že zavinenie dlžníka pri porušení zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou je irelevantné, teda neberie sa naň zreteľ. Dlžník sa nemôže zbaviť svojej povinnosti platiť zmluvnú pokutu preukazovaním, že zmluvnú pokutu nemohol splniť pre okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Nakoľko však ustanovenie má dispozitívnu povahu, účastníci si ho môžu nahradiť odchýlnou právnou úpravou v zmluve, napr. dohodnúť si zmluvnú pokutu na princípe zavinenia. K ničom podobnému v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nedošlo. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica potvrdil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (ust. a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného II/ nie je dôvodné.

22. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil skutkové dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle v celom rozsahu stotožnil a považuje ich za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

24. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 18.405,44 eur.

25. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa pôvodne domáhal voči žalovanému I/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra úhrady istiny 26.612,79 eur na tom skutkovom základe, že medzi nimi bola uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného ako objednávateľa dielo - Rekonštrukcia, modernizácia a rozšírenie hasičskej stanice Krupina. V priebehu

konania žiadal, aby súd do konania pripustil žalovaného II/ - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Bratislava a voči žalovanému I/ vzal žalobu späť.

26. Odvolací súd len pre upresnenie uvádza, že aj keď súd prvej inštancie konanie voči pôvodne označenému žalovanému I/ zastavil, naďalej označoval v rozsudku žalovaného ako žalovaného II/ a z toho dôvodu aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí označuje žalovaného ako žalovaného II/ napriek tomu, že konanie sa vedie už len voči tomuto jednému žalovanému.

27. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného II/, ktorý nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že omeškanie s úhradou faktúr nebolo zavinené žalovaným, ale naďalej trval na tom, že bolo spôsobené objektívnymi okolnosťami, resp. zásahom úradných miest. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Náležite v napadnutom rozsudku vysvetlil, prečo nepovažoval dodatok k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzavretej dňa 23.8.2012, ktorým bola uskutočnená zmena prijímateľa nenávratného finančného príspevku, ktorým prijímateľom sa stal žalovaný II/ za takú skutočnosť, ktorou by došlo k naplneniu článku VIII. bod 8.4 Zmluvy o dielo, čím by nevznikla žalovanému II/ povinnosť platiť zmluvnú pokutu tak ako to tvrdil v konaní žalovaný II/.

28. V Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bol ako prijímateľ uvedené Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici. Predmetným dodatkom k tejto zmluve sa Prijímateľom stalo Ministerstvo vnútra SR - žalovaný II/. Podľa bodu 2/ dodatku bola jeho účelom tá skutočnosť, že 16.11.2012 nadobudol platnosť o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) s účinnosťou od 1.1.2013. V dôsledku o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré malo v správe Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici k 31.12.2012 prechádzajú do správy Prijímateľa. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že univerzálnym právnym nástupcom po Krajskom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici je k 1.1.2013 Prijímateľ, na ktorého v dôsledku legislatívnej zmeny k 1.1.2013 prešli práva a povinnosti zo zanikajúceho subjektu, vrátane prechodu všetkých práv a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí NFP. Podľa bodu 2.4 dodatku sa Prijímateľ zaviazal prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v tejto zmluve tak, aby bol dosiahnutý účel a ciele projektu a aktivity projektu realizovať riadne a včas, avšak najneskôr v termíne ukončenia realizácie aktivít projektu, t. j. do 28.2.2013.

29. V zmysle uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného II/ ohľadne zmeny Prijímateľa nenávratného a finančného príspevku v zmysle nadobudnutia účinnosti nie sú liberačným dôvodom dohodnutým stranami sporu a tento dôvod nespadá pod čl. VIII. bod 8.4. Zmluvy o dielo zo dňa 29.7.2011. V dôsledku účinnosti došlo len k zmene Hasičského a záchranného zboru z rozpočtovej organizácie v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR na preddavkovú organizáciu, t. j. vnútornú organizačnú jednotku v rámci rozpočtovej organizácie Ministerstva vnútra a stratil hmotnoprávnu subjektivitu. Podľa predmetného dodatku k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku došlo len k univerzálnemu právnemu nástupníctvu po Krajskom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, ktorým sa k 1.1.2013 stalo Ministerstvo vnútra SR, na ktorého ako univerzálneho právneho nástupcu prešli pohľadávky a záväzky a zároveň sa stalo Prijímateľom, na ktorého v dôsledku legislatívnej zmeny k 1.1.2013 prešli práva a povinnosti zo zanikajúceho subjektu vrátane prechodu všetkých práv a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí NFP. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na čl. VIII. bod 8.4. Zmluvy o dielo, kde si zmluvné strany dohodli, že za zásah úradných miest sa považuje napr. viazanie rozpočtových prostriedkov podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, žiadne iné nie je zásahom úradných miest, pre ktorý by sa žalovaný II/ nedostal do omeškania s plnením svojho záväzku.

30. Súd prvej inštancie, rovnako tak ako aj žalobca v konaní zohľadnil niektoré námietky žalovaného, napr. ohľadne začiatku doby omeškania, výšky úrokovej sadzby. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie podrobne opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní nároku žalobcu riadil, ktorý nárok žalobcu považoval za dôvodný. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaného

dokazovania považoval za dôvodnú celkom sumu 18.405,44 eur, na zaplatenie ktorej žalovaného II/ aj zaviazal. Súd konanie o zaplatenie istiny 3.219,90 eur zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol.

31. So zreteľom na uvedené odvolací súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti riadne odôvodnenia rozsudku, námietky žalovaného II/ uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

32. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky právne otázky v konaní vznesené.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej III. výrokovej vete v spojení s opravným uznesením podľa ust. , ako správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a s. 1 tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má voči žalovanému II/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí postupom podľa .

35. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).