Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/44/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Mariána Blahu, v právnej veci žalobcu Prvá teplárenská a.s., so sídlom J. Čabelku 1469/1, 908 51 Holíč, IČO: 36 227 528, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému HC Veľký Krtíš, združenie so sídlom Lučenecká 402/69, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 167 502, o zaplatenie 648,76 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. -63 zo dňa 17. mája 2019, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. -100 zo dňa 14. augusta 2019 takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovaného odmieta.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš ( ďalej aj „ súd prvej inštancie“ ) uznesením č.k. -100 zo dňa 14. augusta 2019, návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -63 zo dňa 17.5.2019 zamietol.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 648,76 Eur s príslušenstvom, titulom nezaplatenia úhrad zo zmluvy o ubytovaní. Písomným podaním zo dňa 22.1.2019 vzal žalobca svoju žalobu v časti zaplatenia sumy 150,-Eur spolu s príslušenstvom späť, následkom čoho súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil uznesením zo dňa 17.5.2019.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd nariadil pojednávanie na deň 17.5.2019, pričom predvolanie bolo žalovanému riadne doručené dňa 26.4.2019. V predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Napriek uvedenému sa žalovaný na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Na predmetnom pojednávaní žalobca navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie. Ohľadom skutočností, že boli splnené podmienky stanovené v (ďalej len „“) súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe po čiastočnom zastavení konania pre späťvzatie žaloby vyhovel a rozhodol o nároku na náhradu trov konania rozsudkom č.k. -63 zo dňa 17.5.2019.

4. Písomným podaním zo dňa 10.6.2019 sa žalovaný domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie s odôvodnením, že sa dňa 17.5.2019 nemohol zúčastniť pojednávania z dôvodu nefunkčnosti žalovaného, ktorý je občianskym združením. Na základe pozvánok na valné zhromaždenie žalovaného, ktoré boli zaslané členom žalovaného, sa na zasadnutie valného zhromaždenia dňa 12.11.2018, 31.12.2018 a 15.1.2019 nedostavili dvaja členovia, čím valné zhromaždenie nebolo uznášania schopné. Občianske združenie totiž tvoria štyria členovia a ak sa valného zhromaždenia nezúčastní nadpolovičná väčšina

jeho členov, toto nie je uznášania schopné. Na týchto valných zhromaždeniach sa mali prerokovať aj sporové záležitosti a mal sa poveriť člen združenia na účasť na súdom pojednávaní. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil fotokópiu poštových podacích lístkov, pozvánky na zasadnutie valného zhromaždenia žalovaného a prezenčné listiny z týchto valných zhromaždení.

5. Žalobca vo vyjadrení k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žiadal tento návrh zamietnuť s odôvodnením, že skutočnosť, že valné zhromaždenie žalovaného nebolo 3x uznášania schopné nezakladá výnimku z povinnosti žalovaného plniť si svoje záväzky. V zmysle stanov občianskeho združenia musí byť určený orgán, ktorý bude združenie zastupovať navonok a tento orgán má možnosť doručiť akékoľvek písomnosti súdu už pred pojednávaním. Žalovaný napokon podal aj odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom nie je zmienka o interných sporoch žalovaného, za ktorého v tom čase bez akýchkoľvek problémov konal predseda predstavenstva Ing. Palpaš. Menovaný si následne prevzal aj predvolanie na pojednávanie a potom ostal pasívny podľa vlastných slov z dôvodu, že občianske združenie je nefunkčné.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a podmienky na vydanie kontumačného rozsudku boli splnené. Ďalej uviedol, že žalovaný podľa obsahu žaloby, podľa obsahu samotného návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako aj s poukazom na výpis z evidencie občianskych združení zo dňa 3.9.2018, je občianskym združením založeným podľa o združení občanov. Občianske združenie je podľa právnickou osobou s tým, že s poukazom na právne úkony za právnickú osobu ( teda aj za občianske združenie ) vo všetkých veciach ( súdne konanie nevynimajúc ) tvoria jej štatutárne orgány. Zákonom o registri bol s účinnosťou od 1.1.2019 zriadený register mimovládnych neziskových organizácii ( kam s poukazom na citovaného zákona patria aj občianske združenia ), do ktorého registra sa okrem iného zapisujú aj údaje o štatutárnych orgánoch neziskových organizácií, vrátane dňa vzniku funkcie štatutárneho orgánu a spôsobu, akým štatutárny orgán za zapísanú neziskovú organizáciu koná. V nadväznosti na uvedené súd dňa 14.8.2019 vykonal lustráciu žalovaného v registri mimovládnych neziskových organizácií a zistil, že žalovaný vznikol dňa 5.2.2016, že jeho štatutárnym orgánom je jeho predseda, že predseda koná za žalovaného samostatne a že počnúc dňom 19.5.2016 je predsedom žalovaného pánN. Uvedené zistenia pritom korešpondujú aj s obsahom úradného záznamu na č.l. 26 spisu z ktorého vyplýva, že zásielku súdu, ktorej obsahom bol platobný rozkaz, žaloba, jej prílohy, potvrdenie a poučenie prevzal dňa 8.11.2018 pánXX ako štatutárny orgán žalovaného a rovnako s obsahom odporu proti platobnému rozkazu, ktorý za žalovaného dňa 21.11.2018 opätovne podával pán J.. Menovaný s dodatkom „predseda predstavenstva“ podal aj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Vzhľadom na uvedené mal súd jednoznačne za preukázané, že osobou, ktorá je oprávnená konať za žalovaného pri všetkých právnych úkonoch, je práve pán A. J., ktorý za žalovaného podal okrem odporcu proti platobnému rozkazu aj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Za takejto situácie potom skutočnosť, či žalovaný má alebo nemá funkčné valné zhromaždenie je pre posúdenie, či existuje ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa žalovaný na pojednávanie nedostavil irelevantná. Súd tiež uviedol, že žalovaný v podanom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neprezentoval žiaden dôvod, pre ktorý sa na predmetnom pojednávaní nemohol zúčastniť práve menovaný A. J.. Tiež konštatoval, že zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 26.4.2019, t.j. tri týždne pred pojednávaním, a teda mal dostatok času, aby akékoľvek dôvody, ktoré by mu prípadne bránili pojednávania sa zúčastniť konajúcemu súdu uviedol, preukázal a požiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalovaný včas odvolanie, v odôvodnení ktorého uviedol, že dňa 5.6.2016 bolo založené Občianske združenie HC Veľký Krtíš so sídlom Lučenecká 402/69, Veľký Krtíš. 19.5.2016 sa konalo valné zhromaždenie Občianskeho združenia, kde sa všetci členovia uzniesli a zvolili predsedu a podpredsedu Občianskeho združenia. V bode 5.2. stanov Občianskeho združenia sa predsedníctvo volí na obdobie jedného roka. Zároveň uviedol, že všetci členovia boli pozvaní na valné zhromaždenia v termínoch 12.11.2018, 31.12.2018 a 15.1.2019, pričom valné zhromaždenie nebolo uznášania schopné. Tiež uviedol, že dňa 23.8.2019 bolo zaslané pozvanie na valné zhromaždenie, ktoré sa bude konať dňa 11.9.2019.

8. Na rozhodnutie o odvolaní je podľa ustanovenia ( ďalej len „CSP“ ) funkčne príslušný odvolací súd.

9. Odvolací súd podľa odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

10. V odvolaní sa v zmysle popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

11. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

12. Podľa druhá veta , súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

13. Odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného v zmysle ako nemajúce náležitosti odvolania podľa - odvolacie dôvody a pre uvedenú vadu odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

14. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorýc z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu ( procesnému ) rozhodnutiu. Deje sa tak v prípade oneskorene podaného odvolania, odvolania podaného neoprávnenou osobou, ak odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné alebo ak odvolanie nemá stanovené náležitosti a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany.

15. Vzhľadom na obsah odvolania žalovaného, odvolací súd v ňom nevzhliadol žiadny odvolací dôvod. Žalovaný odvolacie dôvody podľa , , , , a v odvolaní nijako nevymedzil konkrétnymi okolnosťami, v ktorých majú spočívať, nakoľko nešpecifikoval, prečo považuje uznesenie súdu prvej inštancie za nesprávne, akú konkrétnu inú vadu malo mať konanie pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, aké navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie nevykonal, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospieť, ktoré ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku sú prípustné, pretože neboli uplatnené a v čom konkrétne malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Preto odvolací súd nepovažuje tieto odvolacie dôvody za dané. Žalovaný tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval odvolacie dôvody, vlastne neuviedol tieto odvolacie dôvody. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k : „ Odvolanie musí byť niektorou ( prípadne viacerými ) z uvedených vád odôvodnené ( ), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení ( vade, skutočnosti ) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu“. ( Števček, M., Ficová,S., Baricová,J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, strana 1237 ). Na rozdiel od iných chýbajúcich náležitostí odvolania, súd na doplnenie odvolacích dôvodov odvolateľa nevyzýva.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s a a rozhodol, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

18. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )